Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 23, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204406
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616204406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: M. o zaplatenie sumy
189,70 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 102,64 EUR s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 102,64 EUR od 03.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 8,22 %, vo výške o ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.05.2016 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 189,70 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od
03.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady
škody. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení č. A7719801 a A7719860, ktorých

neoddeliteľnousúčasťousúVšeobecnépodmienky.Vzmyslepredmetnýchzmlúvvypožičalžalovanému
2ks SIM kariet za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo
pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Telefónne číslo XXXXXXXXXX bolo pridelené
len dočasne. Po ukončení portácie zákazník používal telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobou si uplatnil
nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Samsung Xcover271 vo výške 87,06 EUR, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal

mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho
služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Ďalej uviedol, že žalovaný
si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať
po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej
škodyžalobcazohľadnilpočetcelýchmesiacov,ktoréuplynulioduzavretiadodatkukzmluvedookamihu

porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Výpočet škody, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil
je nasledovný: akciová cena 0,50 EUR, predajná cena 100 EUR, uplatnená škoda 87,06 EUR. Tým,
že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, uplatnil si voči nemu žalobca nárok
na zaplatenie sumy 102,64 EUR titulom neuhradených služieb. Žalobca zaslal žalovanému pokus opokonávku dňa 18.09.2014. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania návrhu na súd
pozostáva z neuhradených služieb v sume 102,64 EUR a z nároku na zaplatenie sumy 87,06 EUR
uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 189,70 EUR, keď si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 5,05

% ročne odo dňa 03.10.2015 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku) do zaplatenia.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie doručená dňa
03.11.2017 do vlastných rúk. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 15.02.2018.

5. Súd mal za osvedčený skutkový stav listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: Zmluva

o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.05.2014, Zmluva o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 14.05.2014, dodatok zo dňa 14.05.2014, pokus o pokonávku, faktúra č. 2241909743,
2249401607, 2241910757, 2245626785, 2245627965, všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb, pričom zistil:

6. Zo Zmluvy č. A7719801 (ďalej len „zmluva č. 1“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako
poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl.
zákona č. 351/2011 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu
uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi
tzv. SIM kartu, ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX..

7. Zo Zmluvy č. A7719860 (ďalej len „zmluva č. 2“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako
poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl.
zákona č. 351/2011 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu
uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi

tzv.SIMkartu,ktorejbolopridelenételefónnečísloXXXXXXXXXX.Kuvedenejzmluveopripojeníboldňa
14.05.2014 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia zn. Samsung Xcover, so zľavou zo spotrebiteľskej ceny
potom kúpna cena predstavovala 0,50 EUR (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu
viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o

vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí
sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany
nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v
zmluveopripojení(bod2.3c/dodatku),budemaťnaSIMkarteaktivovanýúčastníckyprogramanedôjde

k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej
z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za
služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti
dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti

strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 99,50 EUR,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v
závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca
doby viazanosti.

8. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
2241909743 splatnou 15.06.2014 na sumu 10,86 EUR, faktúrou č. 2249401607 splatnou 14.08.2014
na sumu 6,85 EUR, faktúrou č. 2241910757 splatnou 15.06.2015 na sumu 51,02 EUR, faktúrou č.2245626785 splatnou 15.07.2015 na sumu 7,99 EUR, faktúrou č. 2245627965 splatnou 15.07.2015 na
sumu 35,92 EUR. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 112,64 EUR. Žalobca si v žalobe
uplatnil na nezaplatené služby len sumu 102,64 EUR.

9. Pokusom o pokonávku zo dňa 18.09.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb (102,64 EUR), zmluvnej pokuty (99,50 EUR),
náklady vynaložené na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy (10 EUR) najneskôr do
02.10.2014.

10. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), Podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní

verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie
podľa odseku 1 písm. c).

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej

forme.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

22. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v
časti uplatnenej náhrady škody.

23. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k
zmluve, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch
služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako
občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných

služieb fakturoval žalobca žalovanému spolu celkom vo výške 102,64 EUR, ktorú cenu žalovaný riadne
a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 102,64 EUR ako
neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s
plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume
5,05 % ročne zo sumy 102,64 EUR od 03.10.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania

vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 03.10.2014
predstavovala 0,05 % ročne (0,05 % + 5% = 5,05 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania
vo výške 5,05 % ročne.

24. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

25. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§

52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené

vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

26. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 87,06 EUR
neuplatnil žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou

odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (100 EUR) a jeho akciovou cenou (1
Eur). Žalobca si ako náhradu škody uplatnil len výšku 87,06 Eur (zohľadnil počet mesiacov, ktoré uplynuli
od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti) pričom túto považuje žalobca za
škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neplnením
záväzku viazanosti zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou

cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na
náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku

tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia inýchzákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté

kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného
z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o
pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu,
preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide

ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa

rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971,
s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou

cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval s žalobcom v zmluvnom
vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky
žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi

predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže
byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetkužalobcunedošlo,
pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku

tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať
predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných
dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom

škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku
po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného
dojednanú kúpnu cenu.

27. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy 87,06 Eur ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania

súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 189,70 EUR s
príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 102,64 EUR s príslušenstvom, t.j. 54,11
%, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 87,06 EUR s príslušenstvom, t.j. 45,89 % (neúspech žalobcu je
úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trovv rozsahu 8,22 % (54,11 - 45,89). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 8,22 %.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,

možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).