Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412209702
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1412209702.20

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: X.. E. J.,
R..XX.XX.XXXX, T. D. S.. S. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864
421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová
správa Slovenskej republiky : so sídlom Botanická 17, 841 04 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, náhradu mzdy, zaradenie na pôvodnú prácu, nemajetkovú ujmu a iné

takto

r o z h o d o l :

I. Žalobný návrh žalobkyne, aby súd určil, neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 10.7.2010 č. XXXX/XXX-XXX doručená dňa 15.7.2010 sa
zamieta.

II. Žalobný návrh žalobkyne, aby súd určil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 7.5.2012 č. XXXX/XXXX-XXX doručená dňa 18.5.2012 sa
zamieta.

III. O žalobnom návrhu žalobkyne, aby žalovaný zaradil žalobkyňu na pôvodnú prácu a pracovisko, a
v prípade, že také zaradenie nie je možné, je povinný zaradiť žalobkyňu na inú prácu zodpovedajúcu

rozhodnutiu o vymenovaní do stálej štátnej služby č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 8.10.2008, aby žalovaný
zaplatil žalobkyni náhradu mzdy 525,70 eur mesačne od 1.8.2012 do dňa vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie, aby žalovaný zaplatil žalobkyni náhradu mzdy vo výške 525,70 eur mesačne odo
dňa nasledujúceho po dni vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie do času, kým žalovaný umožní
žalobkyni pokračovať v práci, a to mesačne pozadu do 15. dňa kalendárneho mesiaca za obdobie
predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, aby žalovaný zaplatil žalobkyni sumu vo výške 33.000 eur

titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a o trovách konania
rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou došlou na súd 17.7.2012 proti žalovanému domáhala: a/ určenia, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je neplatné, b/žalovaný je povinný zaradiť žalobkyňu na
pôvodne pracovné miesto, c/uloženia povinnosti zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy za poškodenie na
zdraví a za sťaženie spoločenského uplatnenia, d/zaplatiť jej náhradu mzdy a náhrady trov konania.

2.V dôvodoch žaloby uviedla, že u žalovaného pracuje od 15.1.2008 v pozícii samostatný radca.
Dňa 18.5.2012 jej žalovaný doručil písomné oznámenie o skončení pomeru výpoveďou, ktorá odmietla
prevziať. Zároveň jej toto bolo doručené aj poštou a prevzaté 2.6.2012. Dňa 6.6.2012 žalovanému
oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Záležitosť sa datuje od 15.7.2010, kedy bolo zrušené jej
pracovné miesto. Počas rokov od 15.7.2010 bola diskriminovaná a šikanovaná zo strany nadriadených

pracovníkov. Následkom šikany, diskriminácie, vyvolanej psychickej ujmy a nerovného zaobchádzania
bola zdravotne poškodená.3.Na výzvu súdu v doplnení žaloby z 25.9.2012, 17.1.2013 a 26.5.2014 žalobkyňa uviedla, že sa
domáha určenia neplatnosti výpovede z 7.5.2012. Výpoveď považuje za účelovú, bola daná skôr ako

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ústredia o súhlase k jej výpovedi, právoplatnosť bola podľa nej
21.5.2012 a nie 5.5.2012. V časti nemajetkovej ujmy žiadala sumu 30.000 eur. Od zamestnávateľa
nemala prideľovanú prácu od prvej výpovede z 15.7.2010, na čo upozorňovala, bossing spočíval v tom,
že bola pod neustálou nadmernou kontrolou, každý krok bol pod drobnohľadom, rozhodnutia boli robené
za jej chrbtom na poslednú chvíľku, bola šikanovaná.

4.Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ku neplatnosti skončenia
pomeru, uviedol, že žalovaný dal výpoveď žalobkyni dňa 18.5.2012 na pracovisku, ktorú žalobkyňa
odmietla prevziať, o čom svedčí zápis z 18.5.2012. Doručenie výpovede poštou preto následne nebolo
potrebné, lebo účinky doručenia výpovede nastali dňom odmietnutia. Žalovaný jej súčasne oznámil, že
nemá voľné iné štátnozamestnanecké miesto. K náhrade nemajetkovej ujmy za poškodenie zdravia

uviedol, že ku zrušeniu miesta došlo na základe Rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.7.2010 o znížení
plánovaného počtu zamestnancov úradu o dve pracovné miesta ku 16.7.2010. Nakoľko pri predošlej
výpovedidošlokpochybeniu-chýbalsúhlasúradupráce,žalovanýsícestiaholvýpoveď,alerozhodnutie
zostalo v platnosti, a nebolo iným rozhodnutím zrušené. Vznikla tu prekážka na strane zamestnávateľa,
ktorá spočívala v neprideľovaní práce žalobkyni podľa §142 ods. 3 ZP. Tvrdenia žalobkyne o šikane

a diskriminácii sú vymyslené. Po opätovnom nástupe do práce bola žalobkyni pridelená samostatná
kancelária na II. p. bloku B., je tam kancelária ústredného riaditeľa, osobného úradu a iné. Bolo tam
bežné kancelárske vybavenie, okrem telefónu a počítača, nebola jej prideľovaná práca. Rovnako bez
rozdielov by postupoval pri každom zamestnancovi.

5.V priebehu konania súd na návrh žalobkyne pripustil uznesením z 14.1.2015 č.k. 11Cpr 1/2012-188
zmenu žalobného návrhu v znení:

-súd určuje výpoveď žalovaného zo dňa 10.07.2010 č. XXXX/XXXX-XXX, danú žalobkyni za neplatnú.
-súd určuje výpoveď žalovaného zo dňa 18.05.2012 č. XXXX/XXXX-XXX, danú žalobkyni za neplatnú.

-žalovaný je povinný zaradiť žalobkyňu na pôvodnú prácu a pracovisko a v prípade, že také zaradenie
nie je možné, je povinný zaradiť žalobkyňu na inú prácu zodpovedajúcu rozhodnutiu o vymenovaní do
stálej štátnej služby č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 08.10.2008, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
-žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 33 000 eur z dôvodu porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania,
-žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 525,70 eur mesačne od 01.08.2012 do
dňa vydania rozhodnutia prvostupňového súdu,
-žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 525,70 eur mesačne odo dňa
nasledujúceho po dni vydania rozhodnutia prvostupňového súdu do času, kým žalovaný umožní

žalobkyni pokračovať v práci, a to mesačne pozadu do 15. dňa kalendárneho mesiaca za obdobie
predchádzajúceho kalendárneho mesiaca a zaplatiť náhradu trov konania.

6.Žalovaný aj po zmene a doplnení žalobného návrhu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z ním
uvedených dôvodov.

7.Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení označila/predložila listinné dôkazy : opis
štátnozamestnaneckého miesta, charakteristika a pracovná náplň, rozhodnutie o vymenovaní do
stálej štátnej služby, skončenie pomeru, zápis o odmietnutí prevzatia, skončenie - nesúhlas žalobkyne,
oznámenie žalovaného o neplatnosti výpovede, rozhodnutia v riadnom a mimoriadnom konaní na úrade

práce , sociálnych vecí a rodiny, rozhodnutie sociálnej poisťovne, navrhla vyslúchnuť žalobkyňu ako
stranu, svedkov: štatutárnych zamestnancov žalovaného, svedkov K.. Z., J., D..

8.Žalovaný na preukázanie svojej obrany označil/ predložil na návrh žalobkyne listinné dôkazy:
organizačnú štruktúru určených jednotlivých pracovných miest, opisy, charakteristiky a pracovné

voľné pracovných miest k dátumom 1.1.2010,14.7.2010,16.7.2010,7.5.2012, organizačný poriadok s
organizačnouštruktúrouSAPzarok2012,mennýzoznamzamestnancovzelektronickéhosystémuSAP
za tok 2012, zoznam skončených štátnozamestnaneckých pomerov za rok 2012, zoznam personálnychzmien od 1.4.2012 do 1.10.2012, zoznam výberových konaní, informácie o výberovom konaní, zoznam
zamestnancov, rozhodnutia o organizačnej zmene.

9.Súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, strany boli poučené podľa § 316 CSP a nasl..

Určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo
dňa 10.7.2010 (správne 15.7.2010) č. XXXX/XXX-XXX

Zistený skutkový stav:

10.Na základe Rozhodnutia o vymenovaní do stálej štátnej služby, vydané služobným úradom Štátna
veterinárna a potravinová správa SR z 8.10.2008 bola žalobkyňa podľa § 24 zák. č. 312/2001 Z.z.,
vymenovaná do stálej štátnej služby u žalovaného s dňom vzniku stálej štátnej služby 9.10.2008, na
pozícii samostatný v radca na Oddelení kontroly a auditu. Pravidelné miesto výkonu štátnej služby ŠVPS

SR Botanická 17, Bratislava. Štátnozamestnanecký pomer vznikol na základe vymenovania dňom
určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu.

11.Žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla, táto prvá výpoveď žalovaného z 15.7.2010 doposiaľ nebola
ukončená a nevie, či je neplatná, nedala písomný súhlas so späťvzatím. Nesúhlas s výpoveďou

doručila žalovanému 23.8.2010. Dočasne bola práceneschopná od 16.7.2010 do 16.7.2011. Potom,
keď nastúpila, upozornila zamestnávateľa na § 157 ZP o povinnosti zaradiť ju na pôvodnú prácu a
pracovisko. Výpoveď z 7.5.2012 sa nedá odčleniť od výpovede danej 15.7.2010. Napriek tomu, že
žalovanému zaslala 23.8.2010 list, že výpoveď je neplatná, až dodatočne zistili, že musia mať súhlas
príslušného úradu práce sociálnych vecí, pretože bola čiastočne invalidná. Žalovanému neoznámila

a ani ju nepožiadal, že súhlasí so stiahnutím písomnej výpovede. Žalovaný porušil § 61 ods. 4 ZP.
Neplatnosti skončenia tejto výpovede sa osobitne nedomáhala na súde, lebo ju žalovaný zamestnal
späť po skončení dočasnej PN.

12.Žalovanývovyjadreníuviedol,žedošlopísomnekodvolaniudanejvýpovedežalovaným,ajksúhlasu

žalobkyne s týmto úkonom. Poukázal na ustanovenia ZP, kde sa nespája nedostatok písomnej formy
s neplatnosťou daného právneho úkonu. Za písomné vyjadrenie súhlasu žalobkyne možno podľa neho
považovať písomné vyjadrenie žalobkyne z 13.9.2010 označené ako odpoveď, kde z obsahu vyplýva
zámer žalobkyne nastúpiť do práce. Treba vychádzať a posudzovať vec aj z prejavu vôle žalobkyne.
Žalobkyňa po PN nastúpila do práce, čím dala aj konkludentne súhlas najavo s odvolaním výpovede.

Výpoveď bola písomne odvolaná žalovaným a na ňu nadväzovala písomná reakcia žalobkyne.

13.Z listu žalobkyne: Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru - nesúhlas, z 23.8.2010 súd zistil, že
žalobkyňa potvrdila, že obdržala 15.7.2010 oznámenie žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, nesúhlasí so skončením, a oznámila, že je dočasne PN.

14.Z listu žalovaného : Nesúhlas so skončením štátnozamestnaneckého zamestnaneckého pomeru
- odpoveď, z 6.9.2010 súd zistil, že žalovaný oznámil po prešetrení veci, že štátnozamestnanecký
pomer naďalej trvá, nakoľko výpoveď, ktorá bola zaslaná je neplatná. Vyzval žalobkyňu, aby v najbližší
pracovný deň po doručení listu nastúpila do práce a vrátila odstupné.

15.Z listu žalobkyne: Neplatnosť výpovede - odpoveď z 13.9.2010, súd zistil, že žalobkyňa potvrdila
prevzatie listu žalovaného z 6.9.2010, v ktorom oznámil, že štátnozamestnanecký pomer trvá, nakoľko
výpoveď z 15.7.2010 je neplatná. Oznámila, že je v dočasnej PN, nástup do zamestnania nevie
predpokladať, vzhľadom na zdravotný stav a traumu. V súvislosti s výzvou žalovaného na vrátenie

odstupného požiadala o splátkový kalendár.

16.Žalobkňa vo výsluchu ako strana uviedla, že reagovala písomne, že nesúhlasí s výpoveďou, potom
bola PN. Oznámila, že nastupuje do práce, po nástupe do práce ju posadili inde , počas jej PN zmenili
štruktúru a odbor kontroly začlenili do celkového odboru kontroly. Počas jej prvej

Právne posúdenie:17.Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z., Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a)dohodou
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b)výpoveďou ,c)okamžitým skončením, d)skončením v
skúšobnej dobe.

18.Podľa § 48 ods. 1,2 cit. zák., Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva
mesiace.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení

výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

19.Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa
primerane použijú ustanovenia § 10 , §
11a ods. 1 , § 15 , § 16 ,

§ 17 ods. 1 a , § 19 , § 20 , § 32 až 41 , § 49 ods. 1 , , ,
a , § 52 , § 55 ods. 2 písm. c) až f) , § 60 , § 61 ods. 1
, a , § 63 ods. 3 až
5 , § 64 ods. 1 a , §
67 , § 69 , § 70 , § 72

, § 74 , § 75 ods. 3
a , § 76 ods. 3 a , § 77
až 80 , § 84 ods. 3 a , § 85 ods. 2 až 6 , a , § 85a , § 86 až 95 , § 96 ods. 1 , , ,
a , § 97 až 102 , § 103 ods. 4 až 7 , § 104 až 114 , §

116 ods. 2 a , § 117 , § 129 až 132 , § 136 až 139 , § 141 , § 142 až 148 , § 150

, § 151 , § 152 ods. 1 , , 4 až 7 , § 156 až 160 , § 161 ods. 1 , § 164 až 170 , § 177 až 185 , § 187 až 189 ,
§ 191 ods. 2 až 4 , § 192 až 198 , § 217 až 222 , § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce , teda na
štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia, okrem iných, aj ustanovenia § 77 až §

80(nazvané„Nárokyzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeru“)Zákonníkapráce(zákonč.311/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov).

20.Podľa § 61 ods. 4 ZP, výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho
súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

21.Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

22.Súd vyhodnotil list žalovaného z 6.9.2010, že výpoveď je neplatná, podľa jeho obsahu ako späťvzatie

výpovede z 15.7.2010. Žalobkyňa reagovala písomne 13.9.2010 s tým, že nastúpi do práce, ale
momentálne je PN. Uvedené vyjadrenie súd posúdil podľa obsahu ako súhlas žalobkyne so späťvzatím
výpovede. Žalobkyňa po ukončení PN do práce aj nastúpila.Súdu z uvedeného vychádza , že písomná
výpoveď žalovaného bola so súhlasom žalobkyne odvolaná, a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne
u žalovaného tak ďalej trval.

23.Z vyššie cit. ust. vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru, môže zamestnanec uplatniť
na súde, kde zákon na uvedené uplatnenie vymedzuje dvojmesačnú lehotu odo dňa, kedy sa mal
pracovný pomer skončiť. Po márnom uplynutí tejto lehoty nie je možné sa domáhať neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Uvedená dvojmesačná lehota je prekluzívna.

24.Súd tiež skúmal, či žalovaná podala na súd žalobu v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, odkedy sa
mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru z organizačných dôvodov 15.7.2010, následne 16.7.2010 žalobkyňa nastúpila na PN, ktorá
trvala do 6.7.2011.

25.Podľa § 64 ods. 2 ZP, Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že
by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného
dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru
netrvá. Skutočnosť, že zamestnanec je na PN, t.j. je v ochrannej dobe, má vplyv na oddialenie skončenia

pracovného pomeru. V tom prípade výpovedná lehota plynie a skončí posledným dňom ochrannej doby
a tento deň je považovaný za deň ukončenia pracovného pomeru.

26.Žalobkyňa bola PN do 6.7.2011, žalobu na súde na určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru z 15.7.2010 , podala až v r. 26.5.2014, teda po dvojmesačnej

prekluzívnej lehote počítajúc po skončení PN.

27.Pokiaľ žaloba na určení neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v danej lehote dva
mesiace nebola podaná, nemôže sa neplatnosťou výpovede aj z tohto dôvodu súd ďalej zaoberať. Aj
z uvedeného dôvodu súd preto návrh v danej časti zamietol a vecne sa ňou ďalej nezaoberal.

Určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo
dňa 7.5.2012 č. XXXX/XXXX-XXX

Zistený skutkový stav:

28.Žalobkyňa v žalobnom návrhu a doplneniach o.i. uviedla, že výpoveď z 7.5.2012 sa nedá odčleniť od
výpovede danej 15.7.2010, ktorá výpoveď z 15.7.2010 nebola zákonne uzatvorená. Namietala, okrem
už uvedeného, že nebola jej daná služobná pracovná zmluva, pri výpovediach bol porušený § 118
ZP, keď mala byť prerokovaná vo výboroch a nie u predsedov odborov, nebol s ňou pred tým vykonaný

pohovor, nebola jej ponúknutá možnosť ukončenia pracovného pomeru dohodou, nebolo preukázané,
že nemá možnosť ju zamestnať, nesplnil si ponukovú povinnosť. V jej prípade ide o rozpor s dobrými
mravmi.29.V písomnom stanovisku z 19.11.2014 ku vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že žalovaný
argumentuje tým, že dohoda nemá prednosť pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru pred
výpoveďou, poukazujúc pritom na výpočet prípustných spôsobov skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru, ktorý je vypočítaný v ust. § 46 zákona o štátnej službe; žalovaný argumentuje, že z poradia nie
jemožnéabstrahovaťprincíppriorityvyššieuvedenýchspôsobovskončeniapracovnoprávnehopomeru.

Žalobkyňa však neabstrahuje potrebu vyvinutia snahy o dohodu z poradia spôsobov skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru uvedeného v ust. § 46, ale priamo z ust. § 47 písm. b/ zákona o štátnej

službe. Z uvedeného jej vyplýva, že pred daním výpovede zo strany služobného úradu, z dôvodu podľa
ust. § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe je vždy nevyhnutné pokúsiť sa dohodnúť so zamestnancom
inak, a v prípade toho, že so zamestnancom sa nepodarilo dohodnúť ( a sú splnené ostatné podmienky )
je prípustné danie výpovede. Pritom žalovaný vo svojich vyjadreniach ani len netvrdí, že by sa s
navrhovateľkou snažil dohodnúť inak, a že bez diskusie pristúpil k daniu výpovede. Uvedeným postupom
tak neboli splnené podmienky na danie výpovede podľa ust. § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe.

Uvedený nedostatok spôsobuje neplatnosť výpovede zo dňa 18.05.2012 č. XXXX/XXXX-XXX.

30.Žalovaný v doplňujúcom písomnom vyjadrení z 6.12.2012 uviedol, že ak chce dať zamestnávateľ
výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím, predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou zamestnávateľa je hmotnoprávnou podmienkou výpovede. O

udelení súhlasu s výpoveďou rozhodoval ako prvostupňový orgán Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, ktorý rozhodnutím, č. k. BA/2012/02082/023392 zo dňa 8.2.2012 udelil žalovanému súhlas
s výpoveďou navrhovateľky. Proti tomu rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. O odvolaní rozhodovalo
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré rozhodnutím, č. k. AA/2012/22498/OPČSSZ zo dňa
25.4.2012 odvolanie žalobkyne zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny

Bratislava.

Proti rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa nebolo možné odvolať, a preto
nadobudlo právoplatnosť jeho doručením všetkým účastníkom konania, teda dňa 5.5.2012. Zároveň
týmto momentom nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny

Bratislava.Akjerozhodnutieprávoplatné,znamenáto,žeupravujekonečnýmspôsobomprávnepomery
účastníkov konania. Správne konanie bolo právoplatne skončené a žalovaný splnil hmotnoprávnu
podmienku výpovede tým, že dal žalobkyni výpoveď ( účinky doručenia výpovede nastali 18.5.2012 ) s
predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Žalovaný doručil výpoveď žalobkyni na pracovisku dňa 18.5.2012. Skutočnosť, že žalobkyňa odmietla
dňa 18.5.2012 výpoveď na pracovisku prevziať, čo preukazuje zápis z 18.5.2012 o odmietnutí
prevzatia dokladu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, podpísaný prítomnými zamestnancami
žalovaného. Prevzatie tohto listu potvrdila žalobkyňa svojim podpisom. Tento zápis priložila žalobkyňa
a ako dôkaz k svojmu návrhu zo dňa 15.7.2012.

Zo Zákonníka práce nevyplýva, že keď zamestnanec odmietne výpoveď prevziať, zamestnávateľ
okrem doručovania na pracovisku doručí zamestnancovi výpoveď aj poštovým podnikom ako zásielku
určenú do vlastných rúk. Doručovanie výpovede poštovým podnikom prichádza do úvahy až vtedy,
ak nebolo možné osobné doručovanie výpovede zamestnávateľa zamestnancovi na pracovisku, v

byte zamestnanca alebo kdekoľvek bude zamestnanec zastihnutý. Doručovanie výpovede žalobkyni
poštovým podnikom už nebolo zo strany žalovaného potrebné, pretože účinky doručenia výpovede
navrhovateľke nastali dňom, keď žalobkyňa odmietla písomnú výpoveď na pracovisku prijať.

K ďalším dôvodom namietaným žalobkyňou uviedol, že postup, na ktorý poukazuje žalobkyňa by sa

uplatnil len v tom prípade, ak sa zrušuje alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto a zamestnávateľ
má pre zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Žalovaný však
žalobkyni oznámil, že nemá pre ňu voľné iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by jej mohlo
byť ponúknuté.

Žalovaný odmietol tvrdenia žalobkyne, že sa žalovaný snaží donútiť žalobkyňu k podpisu
dohody o skončení pracovného pomeru. K takémuto kroku, teda k donúteniu žalobkyne uzavrieť
dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Tieto
tvrdenia navrhovateľky považuje žalovaný za zavádzajúce a ničím nepodložené. K zrušeniuštátnozamestnaneckého miesta žalobkyne došlo na základe Rozhodnutia o znížení plánovaného
počtu zamestnancov služobného úradu Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky
Bratislava ( ďalej len „ŠVPS SR“ ) o dve pracovné miesta ku dňu 16.7.2010, č. k. XXXX/XXXX-XXX zo

dňa 15.07.2010. Dňa 15.07.2010 dostala žalobkyňa na pracovisku výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru. Z dôvodu, že pri výpovedi došlo k pochybeniam, žalovaný výpoveď stiahol ako neplatnú a
žalobkyňa zostala v štátnozamestnaneckom pomeru u žalovaného. Žalobkyňa nastúpila opäť do práce
dňa 6.7.2011.

Aj keď došlo zo strany žalovaného k stiahnutiu prvej výpovede, Rozhodnutie o znížení plánovaného
počtu zamestnancov služobného úradu Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky
Bratislava o dve pracovné miesta ku dňu 16.7.2010 zostalo v platnosti, a to vzhľadom na skutočnosť, že
nebolo iným rozhodnutím žalovaného zrušené. Vznikla tu prekážka v práci na strane zamestnávateľa
podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ktorá spočívala v neprideľovaní práce žalobkyni.

31.Žalobkyňa vo výsluchu ako strana uviedla, že druhú výpoveď nepodpísala, lebo jej nemala byť daná.
Keď nebola zrušená ani prvá, čo im aj povedala, papiere nechala a odišla. Papiere mali pripravené, dali
jej prečítať. Potom si na pošte prevzala zásielku, na čo reagovala, že to odmieta. Po skončení prvej
PN, po prvej výpovedi nastúpila do práce, prvý deň ju dali na svoje miesto do kancelárie , povedali, čo
bude robiť. Druhý deň ju p. Z. odviedla do druhej kancelárie, v druhej budove, ktorá bola prázdna, bola

tam stolička, bez papiera, PC, bez vysvetlenia, nikto jej nič nepovedal. Takto chodila do kancelárie,
doma sa radila , chcela kolektívnu zmluvu , zaslali jej ju písomne. Celý polrok chodila takto do práce,
prišla, sama sedela v kancelárii , nič nerobila. Má zníženú pracovnú schopnosť. Po pol roku ju ku
18.5.2012 predvolali k riaditeľovi , dali jej papiere o výpovedi. Myslí si, že jej miesto stále je, musel to
niekto robiť, niekoho prijali. Nebolo jej ponúknuté iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ani návrh

na trvalé preloženie, ani sa nijak so služobným úradom nedohodli.

32.Žalovaný, zastúpený štatutárom - N.. S. D., ústredný riaditeľ žalovaného, vo výsluchu uviedol, že
pri prvej výpovedi nebol zamestnancom žalovaného, pri ďalšej bolo dôvodom, že pracovná pozícia
žalobkyne bola zrušená, komunikácia bola na písomnej úrovni, nebola možnosť pokúsiť sa dohodnúť

inak. Žalobkyňa nebola zaradená na pôvodnú prácu, lebo že pracovné miesto bolo zrušené. V súlade
s európskou legislatívou a odporúčaniami európskej komisie museli vytvoriť nový odbor auditu a
kontroly, ktorý mal iné poslanie. Odbor sa po jeho nástupe v 9/2010 začal kreovať. Prácu, ktorú robila
žalobkyňa museli preorientovať. Odbor, kde bola predtým žalobkyňa rieši iné otázky, naviazané na
odbornú činnosť. Prácu, ktorú robila žalobkyňa nerobila iná osoba, lebo pracovné miesto bolo zrušené. V

súčasnosti je na odbore auditu veterinárny lekár, právnik a inžinier na kontrolu rastlinných komodít, ktorí
majú na to vzdelanie, na základe certifikátu a mohli vykonávať kontrolu. Predtým to tak nemali, preto
to museli urobiť. Hlavným predmetom činnosti odboru teraz je kontrola odbornej činnosti, na finančné
záležitosti sa povolajú ekonómi, predmetom činnosti odboru kontroly nie je to, čo bolo. Žalovaný nemá
možnosť žalobkyňu zamestnávať.

33.Svedok E. Z., bývalý zamestnanec žalovaného, vo výsluchu uviedla, že pred tým bola vedúca
osobného úradu, zabezpečovala personálne činnosti. Uviedla, že prvá výpoveď bola daná z dôvodu
zrušenia pracovného miesta, pre zmenu organizačnej štruktúry. Po prevzatí prvej výpovede bola
žalobkyňa rok PN. Nakoľko k výpovedi nebol daný súhlas úradu práce, žalovaný túto výpoveď stiahol.

Potom pokračoval proces o udelenie súhlasu. Žalovaný od prvej PN nemal žiadne voľné pracovné
miesto, ktoré by jej ponúkol, preto pristúpil k druhej výpovedi. Písomná výpoveď bola odovzdaná,
odmietla to žalobkyňa prevziať, nebolo to pod tlakom. Bol priestor na oboznámenie, potom svedkyňa
spísala záznam . Pri výpovedi svedkyňa uviedla, že počas doby, keď bolo zrušené pracovné miesto,
nebolo za celý čas voľné iné miesto. Žalobkyňa všetko riešila písomne.

34.Z výsluchu svedka Ing. K.. S. D., zamestnanec žalovaného, súd zistil, že bol požiadaný vedúcou
osobného úradu, aby bol prítomný pri odovzdaní výpovede žalobkyni. Prišla žalobkyňa bola predložená
výpoveď, ktorú odmietla podpísať. Potom sa spísal záznam odmietla to podpísať. Bol tam zavolaný
len z daného dôvodu. 209

35.Svedkyňa E. J., zamestnankyňa žalovaného vo výsluchu uviedla, že keď sa to začalo bola od
1.4.2010 do 2.2.2011 dočasne PN. Preto o začiatkoch nevie povedať. Nebolo to v jej kompetencii.Osobne sa zúčastnila, keď bola daná výpoveď žalobkyni u generálneho riaditeľa, boli tam štyria,
odmietla po prevziať výpoveď, bol spísaný záznam.

36. Z výsluchu svedka K.. W. I., bývalý štatutár žalovaného, súd zistil, že tam pôsobil asi dva mesiace,
po ňom to prebral pán Bíreš. So žalobkyňou sa videli asi dva krát, veci riešila pani Z.. Bližšie si ku
okolnostiam nepamätal. Bol nejaký dokument o znižovaní počtu zamestnancov.

37.Zo Zápisu spísaného žalovaným 18.5.2012 z dôvodu odmietnutia prevzatia písomného oznámenia

o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, súd zistil, že dňa 18.5.2012 bola žalobkyňa
pozvaná na prevzatie dokladu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa odmietla doklad
prevziať. Bola oboznámená, že písomnosť sa podľa § 38 ZP považuje za doručenú aj v prípade
odmietnutia prevzatia. Odovzdávania sa zúčastnili N.. D., X.. D., K.. Z., E. J., ktorí písomne potvrdili
odmietnutia prevzatia listiny žalobkyňou.
38.Zo spisu správneho konania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - Ústredie súd zistil,

že žalovaný písomne 6.9.2010 požiadal príslušný úrad o udelenie predchádzajúceho súhlasu na
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z.,
ku zamestnankyni - žalobkyňa. Uviedol, že žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku
podľa rozhodnutia 25.3.1994, pracuje u žalovaného od 15.1.2008 ako hlavný radca na skrátený 6
hodinový pracovný úväzok. Ku zrušeniu pristúpil z dôvodu schváleného vládou 10% znižovania počtu

zamestnancov v štátnej správe.
39.V uvedenom spise sú zapojené o.i. nasledovné listinné doklady:
40.MP SR listom adresovaným všetkým rozpočtovým a príspevkovým organizáciám z 14.2.2007 v
nadväznosti na úlohu v bode C.15 uznesenia vlády SR č. 856/2006 - žiadosť o dôsledné plnenie, žiadal
vypracovať a predložiť návrh opatrení na dôsledné 20% zníženie plánovaného počtu zamestnancov s

uvedením konkrétnych, vecných právnych ekonomických a ostatných dopadov na činnosť a funkčnosť
organizácie, posúdiť a do návrhov prípadne zahrnúť dostupné alternatívne riešenia vyžadujúce zmeny
organizačného usporiadania a činnosť organizácií a nadväznú racionalizáciu počtu zamestnancov v
samotnej organizácii s vylúčením činností a aktivít pre štát a MP SR menej významných resp.
nepotrebných.

41.Z Rozpisu ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2008-2010 vydané MP SR z 24.5.2007 súd zistil,
že v nadväznosti na bod C.15 Uznesenia vlády SR č. 856/2006 v limite kapitoly na roky 2006-2010 je
premietnuté zníženie počtu zamestnancov minimálne o 10%, pričom už v r. 2007 je nutné zabezpečiť
zníženie počtu zamestnancov o 5 % a ďalších 5% do 31.3.2008 v rozpočtových a príspevkových
organizáciách rezortu.

42.Z Rozhodnutia žalovaného z 15.7.2010 o znížení plánovaného počtu zamestnancov služobného
úradu žalovaného o dve pracovné miesta ku 16.7.2010, súd zistil, že vedenie služobného úradu na
svojom zasadnutí 15.7.2010 rozhodlo o znížení počtu zamestnancov služobného úradu o dve pracovné
miesta - jedno miesto - funkcia hlavný radca v odbore auditu a kontroly obsadené p. X.. E. J. a
jedno miesto v službe vo verejnom záujme funkcia vodič - opravár, t.č. obsadené p. E. K. v oddelení

hospodárskejsprávyaautodopravy zdôvodunutnostiracionalizáciepočtuzamestnancovodboruauditu
a kontroly. Rozhodnutie je podpísané K.. W. I. ako vedúcim služobného úradu a ústredným riaditeľom.
43.Z listu ZO OZ pre ŠVPS SR Bratislava zo dňa 15.7.2010, na žiadosť žalovaného súd zistil, že na
základe predchádzajúceho prerokovania a predloženia rozhodnutia o znížení počtu zamestnancov z
dôvodu racionalizácie práce v odbore auditu a kontroly, po prerokovaní dôvodov a po zvážení okolností,

prínosu, vyjadril súhlasné stanovisko so zrušením miesta v štátnej službe obsadenej žalobkyňou.
44.Z Listu žalovaného z 15.7.2010 žalobkyni - Ponuka pracovného miesta - oznámenie súd zistil, že v
súlade s § 47 zák. č. 400/2009 Z.z., oznámil žalobkyni, že v súčasnosti nemá žiadne voľné miesto iné
štátnozamestnanecké miesto zodpovedajúce jej kvalifikácii.
45.Z Organizačnej štruktúry žalovaného - tabuľka k 1.1.2010 súd zistil, že na odbore kontroly auditu boli

pozície: hlavný radca- ekonóm , vedúci, hlavný radca - kontrola, sťaž- nosti, hlavný radca - sťažnosti,
46.Z Organizačnej štruktúry žalovaného -tabuľka k 16.7.2010 zistil, že na odbore auditu a kontroly:
boli pozície: hlavný radca - ekonóm, vedúci, hlavný radca- kontrola, sťažnosti.
47.Z Organizačnej štruktúry žalovaného tabuľka k 1.1.2011 súd zistil, že na odbore auditu a kontroly
boli pozície: HŠR - veterinár, vedúci, ŠR - veterinár, ŠR - právnik, SR - potravinár.

48. Z Organizačnej štruktúry žalovaného tabuľka k 7.5.2012 súd zistil, že na odbore auditu a kontroly
boli pozície: HŠR - veterinár, 2 x ŠR, 2 x HR, 5 x veterinár, OR - veterinár.
49.Predmetom sporu je nárok žalobkyne na určenie neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého
pomeru k žalovanému listom žalovaného z 7.5.2012.50.Vo veci nebolo sporné, že :

51.Žalovaný písomne - listinou z 7.5.2012, skončil štátnozamestnanecký pomer žalobkyne podľa

výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b/, § 47 písm. b/ a § 50 zák. č. 400/2009 Z.z. ku 31.7.2012 z
dôvodu, že sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad a nemá pre štátneho
zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým
preložením v služobnom úrad e a nedohodne sa so služobným úradom inak.

V dôvodoch skončenia uviedol, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo Rozhodnutím ŠVPS
SR č. XXXX/XXXX-XXX z 15.7.2010 o znížení poštu štátnozamestnaneckých miest zrušené k 16.7.2010
a skončenie štátnozamestnaneckého miest a je aj v súlade s § zák. č.400/2009, kedy je potrebné
právoplatné rozhodnutie Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA2012/22498/8256 /OCSSZ
z 25.4.2012.

Výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
o doručení výpovede.

52.Výpoveď bola žalobkyni doručená 18.5.2012 na pracovisku, odmietla ju prevziať. Žalobkyňa písomne
6.6.2012 oznámila žalovanému nesúhlas so skončením štátnozamestnaneckého pomeru, s tým, že trvá

na ďalšom zamestnávaní.

53.Žalovaný písomne podľa § 58 zák. č. 400/2009 Z.z., vystavil pre žalobkyňu Potvrdenie o štátnej
službe datované 5.6.2013, kde uviedol dobu trvania jej štátnozamestnaneckého pomeru od 15.1.2008
do 31.7.2012.

K služobnej praxi je pripočítaná doba PN 23.7.2012- 4.6.2013.

54. Medzi stranami boli sporné otázky:

-či bol daný výpovedný dôvod tak, ako ho v liste vymedzil žalovaný

-ktoré je rozhodujúce obdobie vo vzťahu ku splneniu ponukovej povinnosti žalovaného

-či si žalovaný splnil voči žalobkyni povinnosť ponúknuť inú vhodnú prácu

-rozpor výpovede s dobrými mravmi

Právne posúdenie:

55.Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z., Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a) d ohodou
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b)výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v
skúšobnej dobe.

56.Podľa § 47 cit. zák., služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak b/ sa

zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom
úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

57.Podľa § 50 cit. zák., štátnemu zamestnancovi, ktorý je občan so zdravotným postihnutím, môže dať

služobný úrad výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce , sociálnych
vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, inak je výpoveď
neplatná.

58.Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.59.Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním
neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.

Danosť výpovedného dôvodu

60.Jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je výpoveď, ako jednostranný právny úkon
zamestnávateľa, smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru. Na platnosť skončenia pracovného
pomeru zamestnanca výpoveďou sa vyžaduje splnenie zákonom predpísaných podmienok.
Všeobecnou podmienkou platnosti výpovede je jej písomná forma a doručenie výpovede do vlastných
rúk druhému účastníkovi. Riadne doručenie výpovede má význam z hľadiska začatia plynutia
výpovednejdoby,ktorázačínaplynúť vždyprvýmdňom nasledujúcehomesiaca podoručenívýpovede.

Právne účinky doručenia výpovede nastanú aj vtedy, ak ju zamestnanec odmietne prevziať podľa §
38 ZP. Pre výpoveď ako jednostranný adresovaný právny úkon je charakteristické, že pracovný pomer
nekončí jej doručením, ale nadobudnutím perfektnosti právneho úkonu, t.j., uplynutím výpovednej
doby. Doručenie výpovede má tiež význam aj z hľadiska zachovania lehoty podľa § 63 ods. 3,4 ZP.
61.Žalobkyni bola písomná výpoveď žalovaného z 7.5.2012 doručená na pracovisku osobne 18.5.2012,

a odmietnutím prevzatia výpovede žalobkyňou podľa § 38 ZP nastali účinky jej doručenia. Výpovedná
lehota začala plynúť 1.6.2012, dňa 23.7.2012 nastúpila žalobkyňa na PN, ktorá trvala do 4.6.2013.
Žalobkyňa podala žalobu na súd 17.7.2012. Žaloba žalobkyne bola podaná v lehote.
62.Zamestnávateľ môže výpoveďou skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v
zákone.Iný,nežvzákoneuvedenýdôvodnemôžepoužiť.Existencianiektoréhozvýpovednýchdôvodov

uvedených vzákonejejednouzozákladnýchpodmienokplatnosti výpovedezostranyzamestnávateľa.
Výpočet výpovedných dôvodov je taxatívny, ich okruh nemožno meniť a ani niektorý vylúčiť. Výpovedný
dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď, musí byť vždy uvedený v zrušujúcom
písomnom prejave. Žalovaný ako dôvod výpovede uviedol dôvod podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009
Z.z. s odôvodnením, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo dňom 16.7.2010 zrušené, čím bol

daný výpovedný dôvod uvedený v cit. ust. zákona. Skutočnosť, že miesto bolo zrušené nebola sporná ,
ale žalobkyňa namietala, že medzi zrušením jej miesta v r. 2010 a danou výpoveďou v r. 2012 nie je
daná príčinná súvislosť.

63.Základnými predpokladmi platnosti výpovede z dôvodu organizačných zmien ako je to v prípade

žalobkyne sú o.i., existencia rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene. Rozhodnutie o
organizačnej zmene musí byť prijaté pred podaním výpovede. Prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene
musí sledovať deklarovaný cieľ a to zmenu úloh, technického vybavenia zamestnávateľom, zníženie
stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti alebo inú organizačnú zmenu, nadbytočnosť
zamestnanca a príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Musí

ísť o rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré v mene zamestnávateľa podpisuje osoba oprávnená konať.
Rozhodnutie musí obsahovať dátum jeho prijatia, ako aj dátum od ktorého je organizačná zmena
účinná. Dátum prijatia - podpisu organizačnej zmeny musí predchádzať dňu podania výpovede,
naopak dátum účinnosti organizačnej zmeny môže zamestnávateľ určiť tak, aby sa zhodovala s
predpokladaným dňom výpovednej doby. V prípade, ak účinnosť organizačnej zmeny nastane skôr,

ako stihne uplynúť výpovedná doby, je daná prekážka na strane zamestnávateľa a zamestnanec až do
uplynutia výpovednej doby nemusí chodiť do práce, naoko jeho pracovné miesto je zrušené. Za daný
čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy.

64.Zamestnávateľ musí preukazovať existenciu písomného rozhodnutia o organizačnej zmene.

Rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť účelové, musí vždy sledovať zefektívnenie práce,
či rozhodnutie o organizačných zmenách prijaté účelovo len s cieľom dať výpoveď konkrétnemu
zamestnancovi bez toho, aby zanikla objektívne potreba vykonávať jeho prácu. V konaní neplatnosť
výpovede danej podľa § teraz 63 ods. 1 b/ ZP, súd nie je povinný zaoberať sa platnosťou rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačnej zmene ako predbežnou otázkou, pretože takéto rozhodnutie nie je

právnym úkonom podľa §1 ZP v spojení s §34 OZ a nejde o taký prejav vôle, s ktorým by právne
predpisy spíjali zmenu vznik alebo zánik práv a povinnosti účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Ide
iba o skutočnosť, faktický úkon, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom na právne úkony v prípade,
keď to ustanovujú právne predpisy a ktorá sama o sebe nie je spôsobilá privodiť následky v právnychvzťahoch účastníkov. Rozhodnutím o organizačnej zmene sa v konaní možno zaoberať len ako jedným
z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje ako platnosť výpovede a to vzhľadom na okolnosti existujúce
v čase dojednania výpovede. Skutočnosťami, ktoré nastanú ex post po urobení úkonu , sa nemožno

zaoberať. Organizačné zmeny musia myť trvalý a nie Výber konkrétneho pracovníka , ktorý sa stal
nadbytočným, je ponechaný na organizácii.

65.Žalovaný prijal rozhodnutie o organizačnej zmene 15.7.2010, s účinnosťou od 16.7.2010,
kedy bolo štátnozamestnanecké miesto žalobkyne, ako aj ďalšieho zamestnanca zrušené. Jej

štátnozamestnanecký pomer u žalovaného sa však neskončil automaticky, ale žalovaný sa rozhodol
skončiť jej štátnozamestnanecký pomer výpoveďou a to prvý krát z 15.7.2010. Žalovaný dal žalobkyni
prvú výpoveď 15.7.2010, čo nebolo medzi stranami sporné; ktorú ale vzal žalovaný v septembri 2010
so súhlasom žalobkyne späť. Žalobkyňa bola následne PN od 16.7.2010 do 6.7.2011. Žalobkyňa bola
osobou so zdravotným postihnutím, kedy služobný úrad môže dať takému občanovi výpoveď len
na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol

udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, a to pod sankciou neplatnosti výpoveď.
V čase prvej výpovede 15.7.2010, žalovaný takýmto rozhodnutím nedisponoval. Štátnozamestnanecký
pomer žalobkyne sa teda neskončil a trval.

66.Je prirodzené, že žalobkyňa počas doby od 16.7.2010, a následnej PN, a nástupu žalobkyne do

zamestnania po skončení PN, nevykonávala pre žalovaného žiadnu prácu, z dôvodu prekážok na strane
zamestnávateľa , ako aj, že žalovaný usporiadal svoje pracovné činnosti v nadväznosti na zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, tak, ako bolo uvedené v organizačnej štruktúre. Žalovaný
žalobkyňu síce evidoval v stave ako štátneho zamestnanca, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo
zrušené, ale nemal pre neho prácu , resp. po zistení, že pre neho inú vhodnú prácu nemá, s ňou mohol

skončiť štátnozamestnanecký pomer niektorým zo spôsobov uvedených v § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009
Z.z.,ajzasplneniapodmienkypodľa§50cit.zák.ust..Výpovednýdôvodtumôžebyťdanýdlhšíčas,než
sa organizácia rozhodne ho uplatniť. Musí však trvať v čase, keď výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru bola daná.

67.Súd dospel k záveru, že výpovedný dôvod, tak, ako ho vymedzil žalovaný už prvej výpovedi bol
daný aj s odstupom rokov od jeho vzniku. Odlišná vo vzťahu k výpovednému dôvodu by bola situácia,
kedy by po vzniku výpovedného dôvodu uvedeného v prvej výpovedi žalobkyňa vykonávala inú prácu,
ako tú, ktoré pozícia bola zrušená, nejaký čas by túto prácu vykonávala a následne by bol v rámci
výpovede žalovaného z 18.5.2012 voči nej aplikovaný tento pôvodný výpovedný dôvod. V takom

prípade by už príčinná súvislosť medzi výpovedným dôvodom a výpoveďou daná nebola. Žalobkyňa
však inú prácu od 15.7.2010 do 18.5.2012 nevykonávala, bola PN do 6.7.2011 a po nástupe po skončení
PN 6.7.2011 jej žalovaný neprideľoval žiadnu prácu.

68.Súd posudzuje splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok podanej výpovede existenciu

organizačnej zmeny, povinnosť ponuky inej vhodnej práce a v prípade žalobkyne, ako občanovi so
zdravotným postihnutím aj právoplatné rozhodnutie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
inak je výpoveď neplatná. Nesplnenie čo len jednej, má za následok vyhlásenie skočenia pracovného
pomeru za neplatné.
69.Vykonaným dokazovaním bola preukázaná organizačná zmena u žalovaného, spočívajúca v zrušení

dvoch štátnozamestnaneckých miest, od 16.7.2010, o.i. aj štátnozamestnanecké miesto žalobkyne.
Výpovedný dôvod je vo výpovedi uvedený jednoznačne, nezameniteľne, pozícia, ktorú vykonávala
žalobkyňa bola zrušená, čo sa premietlo aj do zmeny organizačnej štruktúry. V prípade žalobkyne, ako
občana so zdravotným postihnutím, bol splnený aj ďalší hmotnoprávny predpoklad platnej výpovede a
to právoplatné rozhodnutie príslušného úradu práce, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa

osobitného predpisu, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj z príslušného spisu úradu práce, ktorý si súd
pripojil na základe vlastného doplnenia dokazovania.
70.K námietkam žalobkyne, že žalovaný sa ani nepokúsil skončiť s ňou štátnozamestnanecký
pomer dohodou, ktorý spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - dohoda, má podľa
nej prioritu, pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, čo už samotné zakladá

neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, súd uvádza, že spôsoby skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru sú uvedené v ust. § 46 zák. č. 400/2009 Z.z.. Voľba spôsobu
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je na zamestnávateľovi, (ako aj na zamestnancovi),
a zamestnávateľovi dáva na výber, spôsob aký zvolí a ako bude riešiť konkrétne skončenieštátnozamestnaneckého pomeru. Ustanovenie § 47 ods. 1 b/, nie je sankcionované doložkou neplatnosti
úkonu, pre nedodržanie ponukovej povinnosti sa dohodnúť najskôr na skončení pomeru dohodou. V ust.
§47 cit. zák., sa uvádza, že služobný úrad môže dať výpoveď, preto možnosť skončiť služobný pomer,

aj dohodou ma podľa názoru skôr doporučujúci charakter. Ani žalobkyňa netvrdila, že prípadne by
ona sama iniciovala skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Súd má za to, že uvedené
nezakladá samostatne dôvod neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
71.K ďalším námietkam, na ktoré poukazovala žalobkyňa v súvislosti s neplatnosťou, že :
-zamestnávateľ s ňou neuzatvoril pracovnú zmluvu podľa § 42 ZP, súd uvádza, že jej

štátnozamestnanecký pomer vznikol na základe vymenovania, dňom určeným v písomnom rozhodnutí
o vymenovaní a zložením sľubu podľa zák. č. 312/2001 Z.z., a podľa § 129 zák. č. 400/2009 Z.z.,
rozhodnutie o vymenovaní, na základe ktorého vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký
pomer podľa predpisov platných do 31.10.2009 sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona,
-žalovaný má povinnosť preukázať, že po zrušení pracovného miesta, neprijal do 6 mesiacov na toto
miesto iného zamestnanca, súd uvádza , že podľa § 61 ods. 3 ZP, ak zamestnanec dal zamestnancovi

výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené miesto a prijať
po skončení pracovného pomeru na toto miesto iného zamestnanca,
-žalovaným nebolo predložené písomné vyjadrenie odborového orgánu o organizačných zmenách ,
resp. či stále platí vyjadrenie spred dvoch rokov, súd uvádza, že ust. § 74 ZP, ktoré ,ktoré upravovalo
účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru v období výpovede na uvedené

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nevzťahovalo, lebo § 74 ZP bol vypustený zák. č. 257/2011
Z.z., a nebola tak daná povinnosť vopred prerokovať výpoveď,
-žalovaným nebol vykonaný osobný pohovor so žalobkyňou , ale stresové situácie prevzatia výpovede
alebo poznámky, že tu už nebude, súd uvádza, že vykonanie osobného pohovoru nie je hmotnoprávnou
podmienkou platnosti výpovede, žalovaný uviedol, že výpoveď bola doručovaná osobne na pracovisku,

- nebolo umožnené nahliadnuť do KZ, súd uvádza, že toto nie je hmotnoprávna podmienka dania
výpovede.

72.Žalovaný vo výpovedi uviedol, že pre žalobkyňu nemá iné vhodné štátnozamestnanecké miesto.

73.Žalobkyňa ako jeden z dôvodov neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uviedla, že
žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť.
74.Žalovaný písomne v liste, aj osobne 15.7.2010 žalobkyni oznámil, že podľa § 47 ods. b/ zákona, ako
služobný úrad nemá žiadne iné štátnozamestnanecké voľné miesta zodpovedajúce kvalifikácii, s čím
žalobkyňa nesúhlasila.

Rozhodujúce obdobie vo vzťahu ku ponukovej povinnosti zamestnávateľa
75.Platnosť právnych úkonov, vrátane úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov treba posudzovať k
okamihu a so zreteľovom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený.
76.Z ustálenej judikatúry vyplýva, že splnenie ponukovej povinnosti sa viaže k voľným
štátnozamestnaneckým miestam, ktorými zamestnávateľ disponuje v čase podania výpovede. Splnenie

ponukovej povinnosti tak podľa názoru súdu možno skúmať do dňa 18.5.2012,( doručenie výpovede ),
kedy bola daná výpoveď žalobkyni preskúmavaná v tomto konaní.
Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa
77.Nemožnosť zamestnanca zamestnať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu
prácu; ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.

78.Voľným pracovným miestom, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť pracovníkovi pred daním
výpovede, nie je miesto uvoľnené len dočasne, napr. počas pracovného voľna poskytnutého inému
pracovníkovi z dôvodu jeho dôležitej prekážky v práci. Aby bola splnená ponuková povinnosť , musí
mať zamestnávateľ potrebu, aby určitá pracovná činnosť bola reálne vykonávaná.
79.Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkazu pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z

§ 47 cit. zák., platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukazovať zamestnávateľ.
To znamená, že zamestnávateľ musí pred daním výpovede tvrdiť a preukázať, že zamestnancovi pred
daním výpovede ponúkol inú pre neho vhodnú prácu v mieste , ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je
k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne

kvalifikácii. Táto podmienka je splnená aj vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť
odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a
preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obranazamestnanca.Platnosťvýpovededanejorganizáciou zdôvodu§63ods.1písm.b/ZPniejepodmienená
absolútnym znížením počtu pracovníkov. Nie je vylúčené, aby pri nedostatku pracovníkov určitého
povolania organizácia prijala ďalších pracovníkov

80.Ak zamestnávateľ tvrdí, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo v
mieste výkonu práce zamestnanca pre neho neexistovala žiadna vhodná práca, je na zamestnávateľovi,
aby preukázal, že ku dňu výpovede boli všetky pracovné miesta obsadené inými zamestnancami.
Preukázanie reálnej neexistencie obsadenosti pracovného miesta totiž nemožno od zamestnanca
požadovať.

81.Ponuka vhodnej práce musí spĺňať priestorové a vecné kritérium. Požiadavky priestorového kritéria
splna zamestnávateľ vtedy, keď zamestnancovi ponúkne prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce. Miesto výkonu práce je podľa § 43 ods. 1b/ ZP podstatnou náležitosťou pracovnej
zmluvy. Pri vecnom kritériu nie je zamestnávateľ pri výbere vhodného druhu práce limitovaný obsahom
pracovnej zmluvy. Podľa § 55 ods. 5 ZP, pre posúdenie vhodnosti práce sa vyžaduje, aby práca
zodpovedala zdravotnej spôsobilosti, schopnostiam a kvalifikácii zamestnanca. Obligatórnymi kritériami

sú zdravotná spôsobilosť a schopnosti zamestnanca. Ak by totiž chýbala potrebná kvalifikácia, je možné
tento nedostatok riešiť predchádzajúcou prípravou na výkon iného druhu práca.
82.Žalovanýpísomnýmipodaniamiz11.2.2016,18.7.2016,30.8.2016,18.11.2016predložilorganizačnú
štruktúru určených jednotlivých pracovných miest, opisy a charakteristiky a pracovné náplne pracovných
miest k dátumom 1.1.2010,14.7.2010,16.7.2010,7.5.2012, menný zoznam zamestnancov s určením

dátumuvznikuaukončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru,popr.zmenyvrámciorganizačnéhoútvaru
organizácie, zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecký pomer vznikol medzi 1.4.2012 do 1.10.2012,
zoznam výberových komisií s požiadavkami na pracovné miesto, zoznam neobsadených pracovných
miest od 1.4.2012 do 1.10.2012, taktiež predloženie podkladov zo Sociálnej poisťovne všetkých
novoprijatých zamestnancov žalovaného od 1.4.2012 do 1.10.2012 a ku dňu 5.6.2013 - deň ukončenia

PN žalobkyne, Organizačný poriadok č. 518/2011 so Schémou organizačnej štruktúry, vyjadrenie
k podaniam žalobkyne, podaním z 18.4.2017 doložil doklady o prechode zamestnancov bývalých
krajských veterinárnych a potravinárskych správ na žalovaného s prílohou - súhrnným delimitačným
protokolom, doplnené podaním z 16.6.2017.

83.Žalovaný predložením listinných dôkazov preukázal, že označované miesta boli ku dňu výpovede
obsadené inými zamestnancami, a teda svoju dôkaznú povinnosť splnil.
84.Zamestnanec splní bremeno tvrdenia len vtedy, ak označí konkrétne miesto , ktoré boli v dobe
podania výpovede voľné v mieste výkonu práce, nestačí, ak len všeobecne uvedenie počet voľných
miest , ktoré boli pred daním výpovede evidované.

85.Žalobkyňa v písomnom podaní 29.7.2016 označila voľné miesto: X.. Q. Š. - 10.6.2012 odišla na
materskú dovolenku- v čase podávania výpovede jej mali miesto ponúknuť.
86.Žalovaný v písomnom vyjadrení 30.8.2016 k voľnému miestu X.. Š. uviedol, že odišla na materskú
dovolenku, jej pracovné miesto bolo prerozdelené medzi ostatných zamestnancov, náplňou bola
ochrana zvierat, žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady - zootechnika.

87.Žalobkyňa v písomnom podaní z 29.7.2016 ďalej uviedla, že veľa zamestnancov v r. 2012 skončilo
pracovný pomer, je možno dôvodne predpokladať, že žalovaný mal v čase podávania voľné pracovné
miesto, ktoré jej mohol ponúknuť.
Uviedla, že X.. E. J. O. O. W., ktoré ukončili pracovný pomer dohodou k 30.9.2012 a k 31.12.2012 -
žalovaný jej mal miesto ponúknuť, X.. V.Z. K. bola 30.9.2012 trvale preložená, vzniklo voľné miesto.

Poukázala na možnosť ponúknuť aj voľné miesta na regionálnych veterinárnych správach.
88.Žalovaný v písomnom vyjadrení z 30.8.2016 uviedol, že miesto N.. J. - predkladateľka anglického
jazyka - miesto bolo zrušené z dôvodu krátenia finančných prostriedkov, tiež by žalobkyňa nespĺňala
kvalifikačné predpoklady. Miesto N.. W.-S. bola zamestnankyňa KVaPS Žilina, ktorá bola zrušená
zákonom č. 342/2011 Z.z., práva a povinnosti z miest z nich prešli od 1.11.2011 na žalovaného.

Toto miesto bolo žalovaným následne zrušené a nakoľko X.. W. bola v čase zrušenia týchto miest na
materskej dovolenke, nebolo možné s ňou skončiť pomer, jej štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené
k 31.12.2012. Žalobkyňa bola v tom čase PN. Zrušenie všetkých štátnozamestnaneckých miest a miest
pri výkone práce vo verejnom záujme nastalo z dôvodu krátenia rozpočtu žalovaného, zrušené miesta
nie je možné znova obsadiť.

89.Súčasne v danom podaní uviedol, že na základe odporúčaní auditu, ktorý vykonala u žalovaného v
r. 2010 Európska komisia, bolo potrebné, aby žalovaný kreoval nový odbor auditu a kontroly. Činnosti
vykonávané v tomto odbore si vyžadovali a vyžadujú , aby bolo na odbore zastúpenie odborníkov z
oblasti hygieny potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, veterinárneho lekárstva a práva.Súčasne v danom podaní uviedol, že na základe odporúčaní auditu, ktorý vykonala u žalovaného v r.
2010 Európska komisia, bolo potrebné, aby žalovaný kreoval nový odbor auditu a kontroly. Činnosti
vykonávané v tomto odbore si vyžadovali a vyžadujú , aby bolo na odbore zastúpenie odborníkov

z oblasti hygieny potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, veterinárneho lekárstva a práva. Odbor
auditu a kontroly je zodpovedný za výkon auditov, prešetruje podnety spotrebiteľov a sťažnosti,
zodpovedá za prípravu rozhodnutí o žiadostiach o sprístupnenie informácií a žalovaný zároveň plní aj
úlohy odvolacieho orgánu voči rozhodnutia o sprístupnení informácií, ktoré v prvom stupni vydávajú
regionálne veterinárne a potravinové správy. Pre zabezpečenie riadneho vykonávania úloh Odboru

auditu a kontroly bolo nevyhnutné na daný odbor prijať zamestnanca s právnickým vzdelaním, ktorý
má prehľad o všeobecne záväzných právnych predpisoch a právne záväzných aktoch Európskej únie
v oblasti odbornej pôsobnosti žalovaného a zároveň má odborné znalosti z oblasti správneho práva
a osobitných právnych predpisov týkajúcich sa vykonávania auditov, sprístupňovania informácií a
prešetrovania podnetov a sťažností.
Žalovaný sa vzhľadom na požiadavky spotrebiteľov v roku 2012 rozhodol vytvoriť nový informačný

systém „Portál úradných kontrol“, ktorý informuje o vykonaných úradných kontrolách a zistených
nedostatkoch pri úradných kontrolách pričom bolo uvažované, že na vytvorenie a zabezpečenie riadnej
prevádzky tohto portálu na základe Dohody o vykonaní práce bude prijatý zamestnanec so vzdelaním v
oblasti informatiky. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo možné v danom období tento
portál zriadiť ani prijať zamestnanca. Toto pracovné miesto vzhľadom na danú skutočnosť žalovaný

neuvádza ako voľné miesto, na poukázané pracovné miesto databázového analytika/informatika
neprijala a neprebehlo ani žiadne výberové konanie.
Regionálne veterinárne a potravinové správy (ďalej len „RVPS“) sú rozpočtovými organizáciami, ktoré
sú finančnými vzťahmi napojené na rozpočet žalovaného. RVPS sú však samostatnými organizáciami
a samostatnými služobnými úradmi a žalovaný nemá prehľad o ich voľných štátnozamestnaneckých/

pracovných miestach. O prijatí zamestnanca rozhoduje riaditeľ RVPS a žalovaný nemá právo
umiestňovať svojich zamestnancov na RVPS ani svojim zamestnancom tieto voľné miesta ponúkať.
RVPS majú vlastné oddelenia ekonomiky, ktoré samostatne vyhlasujú a realizujú výberové konania.
90.Na podporu svojho tvrdenia pripojil listinu - Rozhodnutie žalovaného z 25.9.2012 o organizačnej
zmene žalovaného z dôvodu zníženia rozpočtu na rok 2013 o 5% z úrovne schváleného rozpočtu na rok

2010 s účinnosťou k 31.12.2012.Na základe uvedeného rozhodol 24.9.2012 o zrušení 10 pracovných
miest v služobnom úrade, 9 miest v štátnej službe a Rozhodnutie žalovaného z 27.11.2012 o zmene
organizačnej štruktúry dňom 31.12.2012 vo výkone práce vo verejnom záujme o jedného zamestnanca
obsadeného N.. W..
91.Žalobkyňa v písomnom podaní z 20.12.2016 uviedla, že listom 6.7.2011 požiadala priamo N.. D. o

trvalé preloženie na RVPS do Topoľčian, mala záujem pracovať bližšie k bydlisku. Ak žalovaný mal
voľné miesto na tejto regionálnej správe, mali jej ho ponúknuť. Predložila kópiu žiadosti adresovanú
žalovanému z 6.6.2011.
92.Žalovaný k danému tvrdeniu žalobkyne ústne na pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o
žiadosti žalobkyne o trvalé preloženie, nie je opatrená podacou pečiatkou žalovaného, obsadzovanie

štátnozamestnaneckého miesta patrilo výlučne do kompetencie vedúceho služobného úradu a len on
mohol žalobkyni ponúknuť voľné miesto , o takomto preložení rozhoduje služobný úrad , do ktorého
sa chce štátny zamestnanec dať preložiť. Po preverení situácie zistil, že v tom čase voľné miesto v
Topoľčanoch nebolo.
93.Žalobkyňa v písomnom podaní z 20.12.2016 ďalej uviedla, že žalovaný prijal veľké množstvo

zamestnancov: D. C. - prijatý - 20.10.2011,D. U. - prijatá - 20.10.2011,D. A. - prijatá - 1.07.2011,D. S. -
prijatá - 20.10.2011,D. K. - prijatá - 1.10.2013,P. E. - prijatá - 20.10.2011,P. A. - prijatý - 01.04.2013,Z. U.
- prijatá - 1.11.2011,Z. S. - prijatý - 20.10.2011,H. N. - prijatý - 20.10.2011,S. W. - prijatý - 20.10.2011,J.
N. - prijatá - 18.10.2010,J. C. - prijatá - 20.10.2011,J. O. - prijatá - 1.9.2013,Q. N. - prijatá - 5.11.2013,K.
S. - prijatá - 1.01.2011,K. O. - prijatá - 20.10.2011,K. K. - prijatý - 1.4.2013,K. T. - prijatá - 1.1.2010,K. K.

- prijatá - 20.10.2011,K. I. - prijatá - 20.10.2011,K. O. - prijatá - 20.10.2011,K. T. - prijatá - 20.10.2011,R.
N. - prijatý - 1.5.2012,R. W. - prijatý - 1.8.2013,R. S. - prijatý - 20.11.2011,V. S. - prijatý - 01.01.2013,N.Č.
K. - prijatá - 1.1.2011,N. D. - prijatá - 16.2.2012,I. A. - prijatá - 20.10.2011,I. Ľ. - prijatá - 20.11.2011,B.
S. - prijatá - 20.10.2011, C. Ľ. - prijatý - 20.10.2011,Š. O. - prijatý - 1.11.2011,Š. Q. - prijatá - 5.8.2010.
94.Žalobkyňa v písomnom podaní z 20.12.2016 zvýraznila, že 1.1.2013 bol prijatý do zamestnania

S. V., X.X.XXXX bol prijatý K. K., X.X.XXXX bol prijatý A. P.. Títo mali stredoškolské zamestnanie,
išlo o vhodné miesta pre žalobkyňu. Dňa 20.11.2011 bola prijatá S. B. na pozíciu referent krízového
manažmentu. Túto funkciu vykonávala žalobkyňa na OVTS v Topoľčancoch, mali jej ho ponúknuť.95.Žalovaný vo vyjadrení k veľkému počtu zamestnancov, ktorí prešli spoločne ku žalovanému k
jednému a tomu istému dátumu 20.10.2011 uviedol, že títo prešli ku žalovanému na základe zákona č.
342/2011 Z.z., ku dátumu 20.10.2011 ( D., D., D., D., P., Z., Z., H., S., J.X., K., K., K., K., K., R., N., I., I.,

B., C., Š.). D. prijatá 1.10.2013 na čisto veterinárnu pozíciu, kde sa vyžadovalo veterinárne vzdelanie,
P. - vrátnik ,prijatý 1.4.2013 - ale v tom čase bola žalobkyňa PN, N. J. - prijatá 18.10.2010 na pozíciu s
právnickýmvzdelaním,žalovanábolavtomčasePN,J.-prijatánamiestoskvalifikačnýmpredpokladom
právo, K..Q. prijatá na veterinárnu pozíciu, K. prijatá na právny odbor, požadované právnické vzdelanie,
K. K. - pozícia šofér prijatý 1.4.2013 - v tom čase žalobkyňa bola PN a v čase výpovede nebolo miesto

voľné, T. K. prijatá 1.1.2010 - upratovač, ale bez relevancie k prípadu vzhľadom k dátumu prijatia, N.
R. - odborník na pokusy na zvieratách, prijatý na základe dohody o vykonaní práce od 3.5-4 .5.2012 a
od 29.11.2012-30.11.2012, K.. N. - prijatá na odbor zdravia a ochrany zvierat vyžaduje sa veterinárne
vzdelanie, prijatá 16.2.2012.
X.. S. B. prešla zo zákona ako zamestnanec v r. 2011 na činnosti súvisiace s CO, BOZP a PO, ktorú
pozíciu vykonávala na krajskej správe v Trenčíne, a ktoré činnosti boli u žalovaného zabezpečované

prostredníctvom krajských správ. V čase výpovede žalovaný nemal na toto voľné miesto, pracuje na
tejto pozícii doposiaľ.
96.Žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 20.12.2016 zdôraznila, že pracovná náplň práce na pozícii
štátneho radcu, ktorej obsadenie bolo predmetom výberového konania ref. č.: výber z 2012/2/OAaK je
rovnaká, aká bola u žalobkyni. Kvalifikačným predpokladom, ktorý žalovaný požadoval od uchádzačov

bolo dosiahnutie vysokoškolského vzdelania v odbore právo, ale z predložených dokumentov od
žalovaného nevyplýva, že by bola daná predmetná pracovná pozícia obsadená osobou s právnickým
vzdelaním. V prípade, ak bolo toto pracovné miesto bolo vhodné aj pre ňu a preto jej ho žalovaný mal
ponúknuť. Taktiež 1.5.2012 bol do zamestnania prijatý N. R., žalovaný vedel o zrušení miesta a teda
jej mal miesto ponúknuť.

97.Taktiež žalobkyňa dala do pozornosti súdu, že pri pracovnej pozícii odborný radca vo výberovom
konaní č. 2012/3/OAaK, požadoval žalovaný zameranie veterinárna medicína, avšak pracovná náplň
tejto práce je podobná ako mala žalobkyňa. Pri tejto pracovnej pozícii bolo náplňou práce aj vnútorný
audit a z tohto dôvodu je to vhodným pracovným miestom pre žalobkyňu.

98.Taktiež žalobkyňa dala do pozornosti, že na pozíciu štátneho radcu na vo výberovom konaní 2012/1/
ZAOZ bola totožná pracovná náplň.

99.Žalovaný vo vyjadrení ku výberovým konaniam uviedol, že Výberové konania - 2012/1/ZAOZ - kde

uvádza žalobkyňa, že je totožná náplň ako má ona, je to zdravie a ochrana zvierat, kde je vyžadované
veterinárne vzdelanie, je to veterinárne miesto. Bola prijatá K.. N.. Výberové konanie 2012/2/ OAaK,
kvalifikačným predpokladom bolo právnické vzdelanie . Poukazuje na stanovisko, kde vysvetlil, že sa
etablovalúplnenovýodboraudituakontroly,kdepotrebovalivytvoriťtím,ktorývykonávaodbornéaudity
vyplývajúce z nariadenia EK. Výberové konanie bolo v júli 2012.Bola prijatá K.. T.. Výberové konanie

2012/3/OAaK, odbor auditu a kontroly v Košiciach.Boa prijata K.. D.. Zamestnankyňa S. B. prešla zo
zákona v r. 2011 z pracoviska v Trenčíne
100.V doplňujúcom písomnom vyjadrení z 18.4.2017 žalovaný uviedol, že na základe zákona č.
342/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z.z. a o zmene zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon

č. 342/2011 Z.z.) boli krajské veterinárne a potravinové správy zrušené s účinnosťou od 1.11.2011.

-Na základe zákona č. 342/2011 Z.z., na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR (ŠVPS SR) prešli
vyššie uvedené kompetencie bývalých krajských veterinárnych a potravinových správ mimo iného aj
kompetencia

-vykonávaťvnútornéaudityveterinárnychkontrol,ktorévykonávajúregionálneveterinárneapotravinové
správy a ústav kontroly veterinárnych liečiv a
-rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna veterinárna a
potravinová správa a ústav kontroly liečiv,

-Okrem toho podľa § 23 ods. 6 druhá veta zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách Štátna veterinárna
a potravinová správa určuje dokumentované postupy úradných kontrol potravín podľa tohto zákona
a vykonáva transparentným spôsobom a v súlade s osobitným predpisom vnútorné audity úradných
kontrol potravín uskutočňovaných regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami.-V súvislosti s nevyhnutnosťou kontinuálneho zabezpečovania činností, ktorých výkon prešiel k
1.11.2011 na ŠVPS SR a plnením úloh na úseku vnútorných auditov a druhostupňovej agendy

a najmä kontinuity práce, ako aj zabezpečenia záležitostí týkajúcich sa preloženia zamestnancov
(administratívne záležitosti, elektronický prihlasovací systém atď.) a tým, že bolo nevyhnutné zabezpečiť
vybavovanie agendy odvolacích správnych konaní z dôvodu plynutia procesných lehôt, došlo k trvalému
preloženiu uvedených zamestnancov (stav uvedený v delimitačnom protokole) menovite D., D., D., D.,
P., Z., Z., H., S., J., K., K., K., K., K., R., N., I., I., B., C., Š. k 20.10.2011. Išlo len o zamestnancov, ktorí

aj tak k 1.11.2011 zo zákona prechádzali na ŠVPS a nešlo o pribratie nových zamestnancov zvonku,
teda mimo organizácie.

-Vzhľadom na to, že odbor auditu a kontroly je zodpovedný za výkon vnútorných auditov podľa
zákona č. 39/2007 Z.z. a podľa zákona č. 152/1995 Z.z., prešetruje podnety spotrebiteľov a sťažnosti,
zodpovedá za prípravu rozhodnutí o žiadostiach o sprístupnení informácií a žalovaná zároveň plní aj

úlohy odvolacieho orgánu voči rozhodnutiam o nesprístupnení informácií, ktoré v prvom stupni vydávajú
regionálne veterinárne a potravinové správy, činnosti vykonávané na tomto odbore si vyžadujú, aby
bolo na odbore zastúpenie odborníkov v oblasti hygieny potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu,
veterinárneho lekárstva a práva.

-Korganizačnejzmeneuviedol,žeprizmenenemusíísťnevyhnutnelenozníženiepočtuzamestnancov,
ale môže nastať aj zvýšenie počtu v dôsledku toho, že organizácia potrebuje zmeniť kvalifikáciu
zamestnancov a zmenila sa činnosť jej práce, čo nastalo aj v prípade ŠVPS SR.

-Na odbor legislatívny a právny boli z KVPS preložení S.. T. K., X.. Ľ. I., K.. N. H., K.. O. K., X.. I. K.,

K.. K. K., K.. Ľ. C., kde vykonávajú agendu v druhom stupni vo veciach, v ktorých je prvostupňovým
orgánom regionálna veterinárna a potravinová správa, pričom práve kvôli tomu odbor legislatívny a
právny je zastúpený nielen zamestnancami s právnickým vzdelaním ale aj skúsenými vecniarmi z oblasti
veterinárneho lekárstva a odborníkmi v oblasti hygieny potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, ktorí
túto agendu vykonávali už na KVPS.

-Na referát BOZP, PO, CO bola preložená zamestnankyňa X.. S. B., ktorá mala absolvované školenia v
oblasti CO, BOZP, PO, vykonávala preventívne protipožiarne prehliadky, poskytovala odborné školenie
zamestnancov z PO a BOZP už na bývalých KVPS. Menovaná zamestnankyňa zabezpečovala a
kontrolovala dodržiavanie legislatívy v oblasti ochrany pred požiarmi a bezpečnosti a ochrane pri práci

už pred trvalým preložením a zabezpečuje tieto činnosti aj v súčasnosti.

-Žalovaný ako vysoko špecializovaný orgán štátnej správy v oblasti zdravia zvierat, ochrany zvierat,
bezpečnosti potravín plniaci nezastupiteľné úlohy pri ochrane zdravia ľúdí má právo prijať zamestnancov
s potrebnými kvalifikačnými predpokladmi a pracovnými skúsenosťami, aké potrebuje na efektívne

fungovanie a žalobkyňa nemôže vyžadovať, aby si žalovaná nemohla sama určiť a špecifikovať, akých
zamestnancov potrebuje pre plnenie svojich pracovných činností a úloh. Ak je na určitú pracovnú pozíciu
podmienkou mať absolvované právnické alebo veterinárne vzdelanie, musí mať uchádzať ukončené
príslušné vzdelanie a nie je prípustné, obsadiť pracovnú pozíciu osobou, ktorá nedisponuje adekvátnym
vzdelaním v danom odbore.

-Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti poukázal na to, že tvrdenie žalobkyne, že pracovné
miesta vyššie uvedených zamestnancov boli pre ňu vhodné, je nepravdivé, keďže žalobkyňa nespĺňala
kvalifikačné predpoklady ani na jedno z uvedených miest, pričom tieto miesta v čase podania výpovede
žalobkyne boli obsadené. Z uvedeného dôvodu sa na dané miesta v žiadnom prípade ani nemohla

vzťahovať ponuková povinnosť (podrobnejšie kvalifikačné predpoklady na jednotlivé pracovné pozície
boli špecifikované v predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 11.4.2017).

101.V písomnom vyjadrení z 16.6.2017 doplnil, že v uvedenom prípade neboli vytvorené žiadne nové
pracovné miesta, ale v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zo zákona č. 342/2011 Z.z., tak ako už

bolo uvedené v predchádzajúcich stanoviskách a v záujme zabezpečenia kontinuity práce pri plnení
nových kompetencií. Došlo iba k preloženiu uvedených zamestnancov z krajských veterinárnych a
potravinových správ spolu s pracovnými miestami a to ku dňu 20.10.2011 a tieto miesta by boli aj tak k
1.11.2011 prešli ŠVPS SR, na zabezpečenie fungovania ŠVPS SR prešli už k 21.10.2011.102.Žalovaný predložením listinných dôkazov preukázal, že označované miesta boli ku dňu výpovede

obsadené inými zamestnancami, resp. že v dôsledku organizačnej zmeny, ktorý sa spravidla rovná
výpovednej dobe obsadené inými zamestnancami, nemal tak voľné miesto, a teda svoju dôkaznú
povinnosť splnil.

103.Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobnému návrhu žalobkyne v

danej časti nie je možné vyhovieť, keď podľa platnej právnej úpravy žalovaný mohol dať výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru, keď sa miesto zrušuje alebo sa zrušilo, keď služobný úrad nemá pre
štátneho zamestnanca inú vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí
s trvalým preložením v služobnom porade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Podmienkou
bol aj predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce podľa osobitného predpisu. Súd je názoru, že
všetky uvedené zákonné podmienky boli splnené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje výpoveď

z 7.5.2012 danú žalobkyni 18.5.2012 za platnú a žalobu v danej časti zamietol.

Neplatnosť výpovede pre rozpor s dobrými mravmi.

104.Žalobkyňa mala za to, že postup žalovaného vo veci jej výpovede bol v rozpore s dobrými mravmi.

105.Neplatnou je aj výpoveď, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi
predpokladá , že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku.
Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov uvedených v zákone. Tak
ako každý iný právny úkon, aj výpoveď ako jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá všetky

náležitosti právneho úkonu, t.j., keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon, alebo je v rozpore s
dobrými mravmi. Rozporom so zákonom sa rozumie nielen rozpor so zák. č. 400/2009 Z.z., ZP, ale aj
rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch podľa OZ, kde výkon práv a povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Neplatná je preto aj výpoveď
zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi . Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy

výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku.

106.V tejto súvislosti súd zisťoval skutočný motív žalovaného k prijatiu organizačnej zmeny u
žalovaného k r. 2010 a skutočné dôvody pre výpoveď práve žalobkyni, pre posúdenie, či tento
jednostranný právny úkon je /nie je v rozpore s dobrými mravmi.

107.Odhliadnuc od zákonných kritérií výpovede ( písomná forma, doručenie do vlastných rúk, naplnenie
výpovedného dôvodu, dodržanie zákonných lehôt) súd preskúmal aj výpovedný dôvod, kde sa
sústredil na tri základné otázky ( či ide o organizačné zmeny, či je daná príčinná súvislosť
medzi zrušením miesta a organizačnými zmenami). O rozhodnutie o organizačných zmenách ide iba

vtedy, ak sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa, zníženie počtu zamestnancov za účelom zvýšenia
efektívnosti práce a ich profesijné alebo kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával iba taký počet
zamestnancov a v takom profesijnom alebo kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám.
V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ciele a zamestnávateľ a
iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol

naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo môže mať dopad na platnosť výpovede z
hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade/rozpore pracovnoprávneho úkonu
zamestnávateľa s dobrými mravmi. O organizačných zmenách, aj výbere zamestnanca rozhoduje
zamestnávateľ sám. Súd nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však dôsledne skúma
a posudzuje všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti

predchádzali.

108.V prejednávanej veci nevyplynuli z dokazovania také zistenia a skutočnosti, ktoré by súd vyhodnotil
v zmysle, že žalovaný mal zámer zastrieť svoje skutočné plány v súvislosti s výpoveďou žalobkyni.
Rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene vychádzalo z úloh uložených vládou SR v súvislosti

so znižovaním počtu zamestnancov v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Žiadna zo strán
netvrdila, že medzi nimi boli ešte pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene nekorektné vzťahy,
napätie, že by žalovaný mal voči žalobkyni výhrady - skryté dôvody a potreboval sa jej zbaviť týmto
spôsobom. Z tohto pohľadu súd nemá za to, že daná výpoveď je v rozpore s dobrými mravmi.109.V časti žalobného návrhu žalobkyne na :uloženie povinnosti žalovanému zaradiť žalobkyňu na
pôvodnú prácu a pôvodné pracovné miesto, uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu

mzdy vo výške 525,70 eur mesačne od 1.8.2012 do vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, náhradu
mzdy vo výške 525,70 eur mesačne odo dňa nasledujúceho po dni vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie, kým žalovaný umožní jej pokračovať v práci, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
nemajetkovú ujmu 33.000 eur z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a o náhrade trov
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 213 CSP v rozhodnutí, ktorým rozhodne o všetkých

procesných nárokoch.

Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku jej bolo
oznámené, aby si išla prevziať na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).