Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 26, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cb/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118252981
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:6118252981.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,

so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Rudolf Zaťko,
s miestom podnikania Mieru 553/13, 028 01 Trstená, IČO: 37 086 596, právne zastúpený: JUDr. Eva
Luticová, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 51, 029 01 Námestovo, v konaní o zaplatenie 12 828,83
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1 700 Eurz a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11 123,83 Eur spolu s 9 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 12 823,83 Eur od 15.11.2017 do 06.04.2018 a zo sumy 11 123,83
Eur od 06.04.2018 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov v rozsahu 98 %.

V. Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na (upomínací) súd dňa 15.03.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému
zaplatenia istiny 12 823,83 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 15.11.2017 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom distribučnej siete podľa ustanovení zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o energetike“) a na základe povolenia č. 2006P 0070 zo dňa 30.06.2010 vydaného

Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Žalovaný je odberateľom zemného plynu na odbernom
mieste T nachádzajúcom sa na adrese R.. I.. L. XXX/XX, XXX XX B. (ďalej len“ odberné miesto“),
ktorý v čase od 28.01.2017 do 06.04.2017 (ďalej len „rozhodné obdobie) odoberal zemný plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podozrenie, že na
odbernom mieste dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii - overovacia/zabezpečovacia značka (tzv. plomba), umiestená pri počítadle
plynomera nadobudli zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta dňa 06.04.2017. Z uvedeného

dôvodu bolo meradlo dňa 28.04.2017 zdemontované a odoslané na posúdenie znalcovi z odboru
Mechanoskopia, ktorý posudkom č. 317/PL-2017 zo dňa 21.08.2017 potvrdil porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii - plomby boli odstránené a nahradené inými plombami. Znalec zároveň
v posudku konštatoval, že jedna plomba má poškodenú plastovú časť (viď obrázok č. 5 - ZP). V zmysle§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii s meradlom je okrem iných aj overovacia/zabezpečovacia značka (plomba), umiestnená pri

počítadle plynomera. Účelom tohto zabezpečenia je zabrániť neoprávnenej manipulácii s počítadlom
plynomera. V zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
zemný plyn povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá mu vznikla neoprávneným
odberom. V rozhodnom období preukázateľne dochádzalo na odbernom mieste k odberu zemného
plynu, čo je zrejmé zo stavov spotreby zemného plynu uskutočnenom k 27.01.2017, kedy bol na

meradle inštalovanom na odbernom mieste žalovaného odčítaný stav číselníka meradla v hodnote
118,157 m3 (posledný fyzicky odpočet vykonaný pred neoprávneným odberom zemného plynu) a
zároveň stavu spotreby, ktorý vykazovalo meradlo v deň mimoriadnej kontroly odberného miesta zo dňa
06.04.2017, kedy bol z číselníka plynomera odčítaná hodnota 128,753 m3 zemného plynu. Zemný plyn,
ktorý žalovaný počas rozhodného obdobia odobral spôsobom, ktorý zákon o energetike označuje ako
neoprávnený, nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu, čo vyplýva z vyúčtovacích faktúr vystavených

žalovanému jeho dodávateľovi, ktorý účtoval dodávku 0 m3 zemného plynu. Odberom zemného plynu z
distribučnej siete žalobcu popísaným spôsobom, ktorý zákon o energetike označuje ako neoprávnený,
žalobcovi nebolo zaplatené a tým mu vznikla škoda. Samotná škoda spočíva v hodnote neoprávnene
odobratého množstva zemného plynu a v nákladoch, ktoré žalobca musel vynaložiť v súvislosti s
neoprávneným odberom zemného plynu, a ktoré by mu v prípade, ak by k nemu nedošlo, neboli vznikli.

Pri spôsobe výpočtu škody postupoval žalobca podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike v spojení s
vyhláškou č. 449/2012 Z. z. (ďalej len „vyhláška“). A keďže v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) v spojení
s § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológií meradlo nemalo platné úradné
overenie (porušením zabezpečovacej značky platnosť zanikla), údaje na počítadle meradla pre výpočet
výšky škody nebolo možné použiť a iný objektívny a spoľahlivý údaj odobratom množstve zemného

plynu žalovaným neexistuje (a nemožno vychádzať ani z údaja o výške tzv. zálohových platieb, ktoré si
žalovaný platil, či platí svojmu dodávateľovi plynu na budúcu spotrebu, ktorú si môže dohodnúť a táto
nemusí korešpondovať s predpokladanou spotrebou), musel žalobca určiť množstvo odobratého plynu
žalovaným v rozhodnom období a tým aj výšku škody pomocou metodiky stanovenej vyhláškou. Nárok
na náhradu škody žalobcu je za obdobie od 28.01.2017 do 06.04.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po

dni, kedy bol na odbernom mieste žalovaného zrealizovaný fyzický odpočet stavu spotreby zemného
plynu do dňa vykonania mimoriadnej kontroly, kedy zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie na
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - neoprávnený odber. Súčasťou škody sú
náklady vzniknuté so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu v hodnote
334,31 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 144,92 Eur - podľa cenníka externých služieb, zo sumy 32,63 Eur

za overenie plynomeru, zo sumy 121,76 Eur za opravu plynomeru - podľa externého cenníka žalobcu
a zo sumy 35 Eur za vyhotovenie znaleckého posudku. Žalobca dňa 25.05.2017 vyúčtoval žalovanému
škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 15 823,83 Eur a to vyúčtovaním
č. 9000258284 splatnou 08.06.2017, z ktorej žalovaný uhradil sumu 3 000 Eur. Platba bola pripísaná
na účet 14.11.2017.

3. V uvedenej veci súd upomínací súd vydal dňa 04.04.2018, č.k. 16Up/225/2018 platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením popierajúc nárok žalobcu a poukazujúc na to,
že podľa zápisu zo dňa 06.04.2017 vyhotoveného zamestnancom žalobcu predloženého so žalobou,
pri kontrole plynomeru boli „prevádzkové plomby neporušené“ a zamestnanec žalobcu konštatoval len

poškodený plast v okolí overovacej značky vpravo. Uvedené sa preto nezhoduje s tvrdením žalobcu, že
zamestnanci pri kontrole dňa 06.04.2017 nadobudli podozrenie na neoprávnený odber pre porušenie
plomby, ináč by to bolo uvedené v zápise. Obdobne je uvedené v zápise zo dňa 28.04.2017. Plastový
kryt teda za overovaciu/zabezpečovaciu značku nemožno považovať. Spochybnil obsah znaleckého
posudku, ktorý nekorešponduje s obsahom zápisu zo dňa 06.04.2017 ani zo dňa 28.04.2017 v tom,

či tvrdené poškodenie plastovej časti jednej plomby mohlo bez porušenia celej plomby, resp. druhej
plomby umožniť prístup k počítadlu meradla v takom rozsahu, že by mohol byť ovplyvňovaný stav tohto
meradla. Dôvodnú pochybnosť o správnosti ZP možno nadobudnúť pre jeho rozpor a zápisom zo dňa
06.04.2017 a zo dňa 28.04.2017, kedy znalec nezistil výrazné poškodenie krytu ako ani meradla, avšak
podľa zápisu bol poškodený iba plast. Vo vzťahu k znalcom uskutočnenému porovnávaciu obsahovej,

tvarovej a rozmerovej zhody alebo nezhody sporných a kontrolných odtlačkov považoval závery znalca
za nejednoznačné, keďže nie je zrejmé, či vyhotovené odtlačky boli vyhotovené tým istým nástrojom,
ktorým bolo meradlo plynu zaplombované pri jeho prvotnej inštalácii na odberné miesto žalovaného.
Zo ZP nevyplýva skutočnosť, na základe ktorej znalec dospel k záveru, že plomby boli pravdepodobneodstránené a nahradené inými plombami. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia viacerých súdov,
v ktorých sa konštatovalo, že znalec vypracováva posudky na žiadosť žalobcu, sú formalistické, bez
podrobného skúmania predložených plynomerov a závery sú opakovane rovnaké. Odtlačok plomby

vytvorenej v reálnej situácii na plynomeroch, kliešťami, ktoré sa na plombovanie používajú opakovane
nemusí byť totožný s kontrolným odtlačkom vytvoreným v ideálnych (laboratórnych podmienkach)
kliešťami, ktoré sa na plombovanie používajú výnimočne. Žalobca dostatočne hodnoverným spôsobom
nepreukázal, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu plomby na meradle plynu takým
spôsobom, že by bolo možné dostať sa ku skrutke v zadnej časti meradla a pretočiť ozubené koliesko

a tým manipulovať s počítadlom spotreby plynu, a preto je jeho žaloba nedôvodná. Poukázal na
ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o energetike, v zmysle ktorého ak by aj došlo k manipulácií s meradlom,
neznamenalo by to automaticky aj vznik škody na strane žalobcu. Žalobca musí preukazovať atribúty
nevyhnutné na priznanie nároku na náhradu škody. Tvrdenie žalobcu, že odberom zemného plynu
zo strany žalovaného z distribučnej siete žalobcu v rozhodnom období vznikla žalobcovi škoda, ktorá
spočíva v hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu aj v nákladoch, ktoré žalobca

musel vynaložiť v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu považoval pre odôvodnenie
vzniku škody za nedostatočné. K čiastočnej úhrade uviedol, že ich uhradil výlučne z dôvodu neohrozenia
dodávky zemného plynu, ktorým hrozil žalobca.

4. Žalobca zotrval na podanej žalobe poukazujúc na to, že na odbernom mieste žalovaného evidovanom

na adrese R..I.. L. v B. dochádzalo v období od 28. 01.2017 do 06. 04. 2017 k neoprávnenému
odberu zemného plynu a to meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácií v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Podozrenie na možnú neoprávnenú
manipuláciu nadobudol zamestnanec žalobcu pri mimoriadnej kontrole odberného miesta dňa 6. 4.
2017. Následne meradlo zdemontoval a odoslal znalcovi na znalecké posúdenie. Znalec potvrdil, že

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácie tzv. plomby boli porušené. Plomby boli odstránené a
následne nahradené inými plombami. Nakoľko porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií
zaniklo platné overenie meradla v zmysle zákona o metrológií, údaje, ktoré meradlo indikovalo nemohli
byť použité na určenie množstva spotreby zemného plynu odobratého v rozhodnom období a žalobca
nemá k dispozícií iný objektívny a spoľahlivý údaj na určenie množstva spotreby plynu. Preto pri učení

výšky škody postupoval podľa vyhlášky 449/2012 Z. z., ktorou sa postupuje pri výpočte množstva a
výšky škody. Mal za to, že v tomto prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu,
nakoľko na odbernom mieste bolo poškodené zabezpečenie proti neopravnej manipulácií a súčasne
dochádzalo k odberu zemného plynu cez meradlo s porušeným zabezpečením.

5. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a nárok považoval za nedôvodný majúc za to, že žalobca nepreukázal
splnenie všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody vzniknutú neoprávneným odberom
zemného plynu. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meradla nebolo preukázané
predloženým znaleckým posudkom. Znalec v odpovedi na otázku, či bol overovací a zabezpečovací
znak na meradle označený nástrojom na to určeným nevylúčil, že sporné odtlačky mohli byť vyrobené

nástrojom na to určeným a žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by mu boli predložené kontrolné odtlačky
vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, ktorým mali byť urobené pôvodné odtlačky na meradle
žalovaného. Odtlačky na meradle žalovaného boli vytvorené nástrojom, ktorý sa používal na overovanie
viacerýchmeradielanemožnovylúčiťopracovanieaopotrebovanietakéhotorazidladotakejmiery,žeuž
neprodukuje odtlačky totožné s kontrolnými odtlačkami. Samotné raziace kliešte sa časom opotrebujú,

čo spôsobí zaoblenie ich ostrých strán alebo sa zanesú do takej miery, že nevedia vyraziť presné
kontúry ako nové kliešte. Tiež môže dôjsť k posunu orazenia, keďže to vykonávajú rôzni pracovníci.
Ak žalobca nepreukázal, že kontrolné odtlačky predloženého znalcovi boli urobené tým istým razidlom
ako na meradle plynomeru, nemôže preukázať vznik škody. K záveru znalca, že pôvodné plomby
boli odstránené uviedol, že znalec si svojim záverom sám nebol istý, keďže tento záver vyjadril ako

pravdepodobný blížiaci sa k istote. Poukázal na to, že ZP bol vypracovaný na žiadosť žalobcu, pričom
znalec odpovedal na otázky, ktorých vhodnosť posúdil žalobca -intenčné otázky, pri ktorých predpoklad,
že budú v jeho prospech. Poukázal tiež na rozhodovaciu prax viacerých súdov.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom znalca S.. Y. K., obsahom znaleckého

posudku č. 317/P-2017, výsluchom svedka T. T. a obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a dospel k
záveru, že žaloba je v časti nedotknutej späťvzatím dôvodná.7. Bolo nesporným, že v rozhodnom období žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste č.
SKSPPDIS000510505199, na adrese M. R. L. XXX/XX, XXX XX B., t.j. v období od 28.01.2017 do
06.04.2017, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a tiež to, že v čase odberu plynu

žalovaným bolo na meradle zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby),
ktorým titulom s odkazom na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike si žalobca uplatnil
svoj nárok na náhradu škody.

8. Žalovaný namietal zásah do zabezpečenia meradla, o čom podal aj trestné stíhanie na OR PZ,

odbor kriminálnej polície, Dolný Kubín sp. zn. ČVS: ORP-24-2-VYS-DK-2018, ktoré bolo prerušené z
dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. A
tiež to, že odtlačky na zabezpečení meradla (plombe) mohli byť robené odlišnými čeľusťami razacieho
nástroja ako tým, ktorým boli robené kontrolné odtlačky, prípadne nevylúčil, že odlišnosť mohla vzniknúť
opotrebovaním raziaceho nástroja, či rôznou prácou (silou) pracovníkov žalobcu.

9. Súd zo záverov znaleckého posudku zistil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií
bolo porušené - jedna plomba mala poškodenú plastovú časť, plomby boli s pravdepodobnosťou
blížiacou sa k istote odstránené a nahradené inými plombami. Optickým skúmaním zabezpečenia
(plômb), ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští znalec zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú
nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov a kontrolných odtlačkov, teda to, že sporné odtlačky a

kontrolnéodtlačkynebolivytvorenéčeľusťamitohoistéhonástroja.Záveryznaleckéhoposudkupotvrdila
aj jeho výpoveď, v rámci ktorej skonštatoval rozdiely medzi spornými a kontrolnými odtlačkami ako
napríklad pri písmene „M“, kde v jeho horných rokoch v sporných odtlačkoch je oblý tvar, na kontrolných
je ostrý uhol, noha tohto písmena je iná u oboch odtlačkoch, je iná hrúbka písma, iné uhly a tiež
dĺžka. Ďalej pri čísle 4 v jej strede sa nachádza okrúhly tvar, na kontrolnom odtlačku je to geometrický

tvar. Hrúbka číslic a písmen, t.j. raziacich znakov je iná, čísla na kontrolnom odtlačku sú v úplne inej
polohe aj napriek tomu, že porovnávané odtlačky boli dané do jednej roviny. Znalec zároveň vylúčil
opotrebenie klieští vzhľadom na to, že kontrolné odtlačky od žalobcu dostal 02/2012, kedy sa s nimi
už nepracovalo, preto nie je možné, aby sa oproti roku 2011 (obdobie sporných odtlačkov) ponaprávali
tak, aby boli v lepšom stave. Potvrdil aj to, že sporné odtlačky porovnával so všetkými kontrolnými

odtlačkami, ktoré od žalobcu dostal, pritom u všetkých kontrolných odtlačkov
ide o druhovo zhodné odtlačky. Raznice, ktorými sa vyhotovujú kontrolné odtlačky musia byť u žalobcu
uložené. Vyvrátil tvrdenia žalovaného o tom, že ak by aj plombu vykonala osoba s menšou silou mohli
by sa prejaviť určité iné razenia, alebo nemohli by vzniknúť zistené odlišnosti v znaku plomby ako je to
na spornom zabezpečení a zistené výrazné odlišnosti nemohli vzniknúť ani poveternostnými vplyvmi.

Z mechanoskopického hľadiska môže odpovedať len na otázku, že kontrolná a sporná plomba neboli
urobené tým istým nástrojom, pričom z jeho pohľadu (mechanoskopického) je irelevantné, či išlo o
nástroj na to určený alebo nie.

10. Z vyúčtovacích faktúr súd ďalej zistil, že dodávateľ zemného plynu žalovanému za rozhodné obdobie

vyúčtoval dodávku 0 m3 zemného plynu, resp. za sporné obdobie - od 27.1.2017 do 6.4.2017 mu za
odber plynu nevyúčtoval žiadnu cenu. Žalovaný v spornom období odoberal zemný plyn od žalobcu ako
prevádzkovateľa distribučnej siete zemného plynu (podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetí č. 0027/2010/P-PE -čl.5), ktorý je oprávnený si ho účtovať podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike.

11.Pokiaľideorozhodnéobdobie,zaktorésižalobcauplatňujenároknanáhraduškodutotopredstavuje
obdobie od 28.01.2017, t.j. deň nasledujúci po dni kedy bol naposledy na odbernom mieste žalovaného
zrealizovanýfyzickýodpočetstavuspotrebyzemnéhoplynudo 06.04.2017-deňvykonaniamimoriadnej
kontroly.VtejtosúvislostisúdzvýsluchusvedkaT.T.zistil,dňa06.04.2017savykonalanáhodnákontrola
meradla na odbernom mieste žalovaného - Hoteli I. a svedčí o tom aj písomný zápis z tohto dňa (čl.6).

Z obsahu zápisu týkajúcich sa skutočností zisteným na odbernom mieste vyplýva, že „prevádzkové
plombyneporušené,poškodenýplatvokolíoverovacejznačkyvpravo,termínvýmenyurčenéhomeradla
bude dohodnutý s p. Zaťkovou“. Teda ide o objektívne zistiteľné obdobie neoprávneného odberu od
posledného merania, kedy nebolo zistené na meradle porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii do obdobia prvotného podozrenia, ktoré sa výsledkom dokazovania ukázalo pravdivým. V

tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak aj bolo v obsahu zápisu konštatované neporušenie overovacej
značky na zabezpečení meradla, kontrolní zamestnanci žalobcu naproti tomu skonštatovali poškodený
plast v okolí overovacej značky vpravo a túto skutočnosť potvrdil aj znalec, že signálom o porušení
zabezpečovacej plomby bolo aj to, že pri jednej z nich bola poškodená plastová krytka, ktorá umožňujeprístup k meradlu predtým, ako sa povytiahne zabezpečovacia plomba. Teda podozrenie na porušenie
zabezpečeniaprotineoprávnenejmanipuláciisaukázalopravdivýmarozhodnéobdobieneoprávneného
odberu nespochybniteľným.

12. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č.251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo
namontované prevádzkovateľom siete.

13. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

14. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

15. Podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa
plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu

určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

16. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

17. Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.

18. V súdenej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu zemného
plynupodľa§82ods.1písm.d/zákonaoenergetike,vzmyslektoréhojeodberateľplynuzodpovednýza
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácií bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. V prípade
takéhoto odberu plynu ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú

škodu, kedy odberateľ zodpovedá za to, že predmetným meradlom plyn odoberal a to bez ohľadu
na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám
odberateľ, ním poverená osoba alebo iný subjekt bez vedomia odberateľa (viď NS SR 1Cdo/107/2008,
4Cdo/102/2010). Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné preukázať, že bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom.

19. Súd je názoru, že dokazovaním sa preukázalo, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií
s meradlom bolo porušené, čo potvrdzuje výsledok znaleckého dokazovania o tom, že overovacia
a zabezpečovacia značka na číselníku meradla - plomba boli urobené inou raznicou plombovacích
klieští na overovacej a zabezpečovacej značke číselníka meradla s vylúčením možnosti iného razenia

v dôsledku ich opotrebenia a s vylúčením možnosti iného razenia v dôsledku poveternostných vplyvov
a tiež v dôsledku nerovnakej sily razenia zamestnancami žalobcu a to vzhľadom na výrazné odlišné
obsahové, tvarové a rozmerové znaky na zabezpečení meradla. V neposlednom rade porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií preukázalo aj poškodenie plastovej krytky meradla pri
jednom (pravom) zabezpečení.

20. Žalovaný ako odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn (vznik škody) meradlom s porušením
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácií (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu -
protiprávneho úkonu), a preto mu vznikla súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiťdodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Žalobca nemohol vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, keďže platnosť úradného
overenia meradla s odkazom na ustanovenie § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. poškodením

overovacej a zabezpečovacej značky zanikla. Vychádzajúc preto podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike
sanavýpočetvýškyškodypoužilspôsobvýpočtuustanovenývšeobecnezáväznýmprávnympredpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/ zákona o energetike. Týmto právnym predpisom je vyhláška MH
SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu.

21. Vychádzajú z § 1 ods. 9 vyhlášky, kedy v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, nemožno zistiť dobu trvania
neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom odbernom
mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci
dňu zistenia neoprávneného odberu plynu. Ako už súd vyššie konštatoval pri ustálení rozhodného

obdobia, posledný žalobcom uskutočnený fyzický odpočet určeného meradla (stavu spotreby zemného
plynu) sa uskutočnil dňa 27.01.2017, pričom nasledujúcim dňom žalovaný neoprávnene odoberal plyn
a tento predchádzal dňu zistenia neoprávneného odberu plynu - dňu 06.04.2017, t.j. dňu kedy vzniklo
podozrenie na neoprávnený odber zemného plynu. Pri výpočte množstva žalovaným neoprávneného
odobratého plynu a teda aj pri určení výšky škody žalobca postupoval podľa § 1 ods. 6 vyhlášky,

t.j. v závislosti od počtu a typu plynových spotrebičov, ktoré deklaruje vyhotovená fotodokumentácia
potvrdená výpoveďou svedka T. T. a obsah listín (zápis o vykonanej kontrole 28.04.2017 - čl.21).

22. Žalobca nárok na náhradu škody vyúčtoval fa č. 9000258284 vystavenou 25.05.2017 na sumu 15
823,83 splatnou 08.06.2017, poníženou o čiastočnú úhradu žalovaného o sumu 3 000 Eur (14.11.2017)

a 1 700 Eur (6.4.2018 v priebehu konania). K cene za neoprávnený odber zemného plynu žalobca
účtoval náklady vzniknuté v súvislosti so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného
plynu 334,31 Eur. Ide o náklady, ktorých súčasťou sú tzv. priemerné náklady spojené so zisťovaním
a odstraňovaním neoprávneného odberu vyúčtované podľa článku 8 bodu 9 tabuľkovej časti cenníka
externých služieb žalobcu účinného od 1.9.2016 (čl.18 a nasl.) vo výške 144,92 Eur, zo sumy 32,63 Eur

za overenie plynomeru G25 membránového typu (čl. 8 bodu 3 tabuľkovej časti), zo sumy 121,76 Eur za
opravu plynomeru (čl. 8 bod 3) a napokon zo sumy 35 Eur, čo predstavujú náklady znalca deklarované
vyúčtovaním č. 317/2017 z 12.5.2017 (čl.22). Ide o skutočné náklady predstavujúce zníženie majetkovej
sféry žalobcu, ktoré musel žalobca v súvislosti so vznikom škody vynaložiť na uvedenia veci - plynové
meradla do pôvodného (platného) stavu. Keďže žalovaný túto faktúru neuhradil, súd ho zaviazal na

zaplatenie fakturovanej istiny poníženej o čiastočné úhrady spolu s úrokom z omeškania, ktorého výška
bola určená podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 v spojení s § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka.

23. Zamietajúca časť prestavuje rozdiel medzi uplatnením obdobím z omeškania zo sumy 11 123,83

Eur počnúc od 15.11.2017 oproti priznanému omeškaniu 6.4.2018. Žalobca vyúčtoval škodu fa č.
9000258284, ktorá bola splatná 08.06.2017. Dňa 14.11.25017 žalovaný uhradil sumu 3 000 Eur, a
preto si žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny poníženej o čiastočnú úhradu vo výške 12
823,83 Eur odo dňa nasledujúceho po čiastočnej úhrade, t.j. od 15.11.2017. Dňa 06.04.2018 žalovaný
v priebehu konania uhradil sumu 1700 Eur, a preto s istinou 12 823,83 Eur bol v omeškaní v období od

15.11.2017 do 06.04.2018 a po čiastočnej úhrade 1700 Eur bol v omeškaní s istinou 11 123,83 Eur, ale
od 6.4.2018 a nie odo dňa 15.11.2017. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

24. V časti o zaplatenie istiny 1 700 Eur súd konanie podľa § 145 ods. 2 v spojení s §
146 ods. 1 CSP zastavil, keďže žalobca zobral žalobu v tejto časti späť z dôvodu jej úhrady žalovaným

pred pojednávaním.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a § 256 ods. 1 CSP tak, že v časti nedotknutej späťvzatím, prevažne plne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu 98 %. V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť došlo k procesnému zavineniu

žalovaného na zastavení konania, keďže časť istiny v priebehu konania uhradil, a preto žalobca musel
zobrať žalobu späť. Ohľadom zastavenej časti žalobca procesne nezavinil zastavenia konania, má
rovnako nárok na náhradu trov aj za časť konania, ktorá bola zastavená.26. O nároku na náhradu trov štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
štátu, ktorému vznikli trovy znalečného (výsluchom znalca), priznal v rozsahu 100 %, keďže neboli kryté
zloženou zálohou. Štát ako iná osoba má nárok na ich náhradu proti neúspešnej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá exekučný titul, môže ten, kto je oprávnený požadovať

splnenie nároku z exekučného titulu, podať návrh na vykonanie exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z.
osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov.