Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/626/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810207270
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3810207270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu V., zastúpeného V. proti žalovaným
1) L., 2) O., zastúpený V., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu
a žalovaných 1), 2) proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. februára 2015, č.k.
16C/85/2010-863, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému 1) uložil povinnosť strpieť, aby žalobca
na náklady žalovaného 1) do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku poskytol na uverejnenie
prevádzkovateľovi televízneho vysielania na televíznej stanici O. na odvysielanie po ukončení
reklamného bloku bezprostredne predchádzajúceho vysielaniu prvej časti hlavnej spravodajskej relácie
„Televízne noviny“ so začiatkom vysielania o 19:00 hod. miestneho času po dobu dvoch minút
ospravedlnenie v nasledovnom znení: „L.. W. S. sa ospravedlňuje pánovi V. G. za nepravdivé výroky,
ktoré predniesol dňa 23.02.2010 v relácii A. v reportáži Z. O. pod názvom „Na dne chemičky“ vysielanej

na TV O., kde uviedol, že pán V. G. je mafián, ktorý spáchal viaceré trestné činy vrátane tunelovania,
prania špinavých peňazí a podvodov, že zodpovedá za krach D., vydieral primátora Mesta D. a
ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy. L.. W. S. vyslovuje hlbokú ľútosť, že uverejnením
difamujúcich a nepravdivých skutkových tvrdení a neoprávnenou kritikou v značnej miere zasiahol do
zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pána V. G., čím znížil jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť,
profesijnú a občiansku česť a dobré meno.“ (výrok I.) m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému 1) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch 4.000 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok IV.) a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanému 1) žalobu zamietol (výrok VI.)
p o t v r d z u j e .

Žalobca a žalovaný 1) n e m a j ú na náhradu trov konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému 1) povinnosť strpieť, aby žalobca
na náklady žalovaného 1) do troch dní po právoplatnosti rozsudku poskytol na uverejnenie
prevádzkovateľovi televízneho vysielania na televíznej stanici O. na odvysielanie po ukončení
reklamného bloku bezprostredne predchádzajúceho vysielaniu prvej časti hlavnej spravodajskej relácie
„Televízne noviny“ so začiatkom vysielania o 19:00 hod. miestneho času po dobu
dvoch minút ospravedlnenie v nasledovnom znení: „L.. W. S. sa ospravedlňuje pánovi V. G. za

nepravdivé výroky, ktoré predniesol dňa 23.02.2010 v relácii A. v reportáži Z. O. pod názvom „Na
dne chemičky“ vysielanej na TV O., kde uviedol, že pán V. G. je mafián, ktorý spáchal viaceré trestné
činy vrátane tunelovania, prania špinavých peňazí a podvodov, že zodpovedá za krach D., vydieralprimátora Mesta D. a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy. L.. W. S. vyslovuje
hlbokú ľútosť, že uverejnením difamujúcich a nepravdivých skutkových tvrdení a neoprávnenou kritikou
v značnej miere zasiahol do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pána V. G., čím znížil

jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré meno.“ (výrok I.) a
zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 4.000 Eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV). Žalovanému 2) uložil povinnosť na vlastné náklady do
troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku odvysielať na televíznej stanici O. po ukončení reklamného
bloku bezprostredne predchádzajúceho vysielaniu druhej časti hlavnej spravodajskej relácie „Televízne

noviny“ so začiatkom vysielania o 19:00 hod. miestneho času nasledovné ospravedlnenie: „O. - Z., spol.
s r.o., vysielateľ programovej služby TV O., sa ospravedlňuje pánovi V. G. za nepravdivé
výroky odvysielané dňa 23.02.2010 v relácii A. v reportáži Z. O. pod názvom „Na dne chemičky“, kde
bolo uvedené, že pán V. G. je mafián, ktorý spáchal viaceré trestné činy vrátane objednávky vraždy
O. N., prania špinavých peňazí a podvodov, že zodpovedá za krach D., vydieral primátora Mesta D.
a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy. O. - Z., spol. s r.o. vyslovuje hlbokú ľútosť, že

uverejnením difamujúcich a nepravdivých skutkových tvrdení a neoprávnenou kritikou v
značnej miere zasiahla do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pána V. G., čím znížila jeho
ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré meno.“ (výrok II.), do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť odstránenie diskusie k odkazu na záznam
relácie A. zo dňa 23.02.2010 z internetovej stránky J. (výrok III.) a zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 10.000 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.).
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok VI.). Rozhodnutie o trovách konania ponechal samostatnému
uzneseniu po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (výrok VII.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 23.02.2010 o 21:55 hod. uverejnil

žalovaný 2), ktorý je držiteľom licencie na televízne vysielanie a názov jeho programovej služby je „TV
O.“ v relácii ,,A.“ reportáž redaktorky Z. O. pod názvom ,,Na dne chemičky“ s dĺžkou trvania 30 minút.
V predmetnej reportáži odzneli viaceré nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané a neoprávnené
hodnotiace úsudky žalovaného 1) a zamestnancov žalovaného 2), ktoré hrubým spôsobom zasiahli do
osobnostných práv žalobcu, najmä do jeho cti, ľudskej a profesijnej dôstojnosti a dobrého

mena. Išlo o nasledujúce výroky: Výrok č. 1: C. G., moderátor: „Dobrý večer. Vitajte v A.. D. padli
na kolená. Donedávna ešte životaschopná chemička, dnes torzo pred bankrotom. Miliardy v lufte a
desaťtisíc ohrozených pracovných miest. Stojí však za týmto pádom skutočne len kartelová dohoda a
následná smrtonosná pokuta? Alebo sú za tým mafiánske praktiky ako tunelovanie, nevýhodné zákazky
a vydieranie?“, Výrok č. 2: žalovaný 1): „Keď zažijete to, čo zažijete, to, čo som ja zažil, keď mafiáni, lebo

si to dovolím povedať, že mafiáni idú po mne.“, Výrok č. 3: Z. O., redaktorka: „Tie dobre pozná aj W. S..
V kresle primátora D. sedí už piate volebné obdobie a sám bol kedysi členom dozornej rady závodov.
Kým ale iní čakajú, on koná. Na veci sa už roky nemôže pozerať, a tak prehovoril. O tunelovaní,
ale aj o mafiánskych praktikách.“, Výrok č. 4: žalovaný 1): „D. sú najviac potrestané
privatizáciami, obrovské problémy hneď od začiatku, a keď sa zamyslím, že komu to prospelo, spätne je

až neuveriteľné, že koľko ľudí mohlo vyťahať milióny korún z D. a ja považujem až za určitý
zázrak, že D. napriek tomu ešte doteraz dožili.“, Výrok č. 5: žalovaný 1): „Začalo to v roku 2003, keď som
upozorňoval orgány činné v trestnom konaní, kde som mal podozrenie, že sa nerobí v prospech D., ale
práve sa robí v prospech niektorých firiem, ktoré majú veľa zákaziek v D. a podozrivo všetko výhodné sa
robilo práve pre pána podnikateľa V. G., pre jeho firmy, pre firmu W. G., pre firmu A. a práve v tých

rokoch bol pán V. G. členom dozornej rady. Čiže v rokoch 2002 až 2006 bol pán G. členom
dozornej rady, a to som videl aj rozpor určitý, právny rozpor, že je členom orgánu a vlastne všetky, alebo
podstatné zákazky dostávajú jeho firmy.“, Výrok č. 6: S. O.: „V tom čase už vlastnila D. L. a v jej čele
stál generálny riaditeľ H. N.. Nad ním mal stáť, ale podľa S. ešte jeden boss, a síce V. G..“, Výrok č. 7:
žalovaný 1): „V tom období sa hovorilo, že pán generálny riaditeľ najskôr prišiel k pánovi V. G., až potom

išiel k sebe do kancelárie, aby dostal pokyny.“, Výrok č. 8: S. O.: „Podľa primátora sa tak mal podnikateľ
G. dostať z radového zabezpečovateľa dopravných služieb k celému úseku údržby D.. Neskôr
počas finančných problémov chemičky mala fabrika tomuto podnikateľovi za jeho služby dlhovať čoraz
viac peňazí. A tak mal podľa primátora získať výraznejší vplyv v chemičke. Ale takzvané
gro, na ktoré S. v trestných oznámeniach upozorňoval, mali byť nevýhodné zmluvy pre D., tunelovanie

závodov, pranie špinavých peňazí, či daňové podvody. A v tom už mali byť zainteresovaní
aj bývalí konatelia I. garantovanej.“, Výrok č. 9: žalovaný 1): „V roku 2004 som to dal na papier, aby sa
vyšetrovalo. A jednoducho bol som naozaj nemilo prekvapený, ako sa vyšetrovalo.“, Výrok č. 10: S. O.:
„O tom, prečo ale zastavil vyšetrovateľ trestné stíhanie, môžeme len polemizovať. Vyjadrenia polície sútotiž v otázkach tohto prípadu mimoriadne strohé. A akékoľvek bližšie informácie odmietajú zverejniť.
Primátor ale na svojich vyjadreniach trvá.“, Výrok č. 11: žalovaný 1): „Následne od nového
roku 2007 vypovedali zmluvy pánovi V. G., že mu zobrali späť údržbu, zobrali železničnú dopravu a

tie činnosti, ktoré on zabezpečoval. To znamená, že toto je ďalšie potvrdenie mojich slov, že to boli
nevýhodné zmluvy pre D..“, Výrok č. 12: H. G.: ,,Celá kauza však nabrala ďaleko obludnejší rozmer.
Primátor mal byť vydieraný a za všetkými špinavosťami podľa neho stojí mafia.“, Výrok č.
13: žalovaný 1): „Ja som v lete 2004 dostal odkaz od tohto podnikateľa, že primátor pôjde do kolien.
Nenechal som si to pre seba.“, Výrok č. 14: žalovaný 1): „Áno, od neho, tlmočený, že odkáž primátorovi,

že primátor pôjde do kolien. V máji 2005 bol vyrobený pamflet na moju osobu, ktorý bol
distribuovaný po celom regióne po starostoch, primátoroch, školách, podnikoch, zariadeniach rôznych,
autobusových zastávkach, na kvalitnom kriedovom papieri, na moju diskreditáciu.“, Výrok č. 15: S. O.:
„Podľa primátora má aj tento psychický nátlak na svedomí práve veľkopodnikateľ V. G.. Dodáva, že
polícia účelovo nekoná. Dôvodom majú byť ich vzájomné nadštandardné vzťahy. Kupodivu miestna
polícia sedí práve v budove, ktorá patrí jednej zo spoločností V. G..“, Výrok č. 16: žalovaný 1): „Polícia

jednoduchoodfláklavšetko.Môžemtopovedaťodflákla.Niežemalazáujemvyšetrovať,alemalazáujem
ututlať.“ Výrok č. 17: S. O.: „Na utajenej dovolenke, o ktorej nikto okrem policajtov údajne nevedel,
stretol totiž primátor známu tvár vtedajšieho prievidzského podsvetia G. O.. Podľa primátora to nebola
náhoda.“ Výrok č. 18: žalovaný 1): „No dávali mi mafiáni jasne najavo, že majú všetko pod kontrolou. Ale
to som mal podozrenie, že v úzkej spolupráci s políciou.“, Výrok č. 19: S. O.: „Napriek tomu je ale stále

na slobode. Na túto osobu ho pritom upozorňovala už dávnejšie sestra zavraždeného O. N. z A.. Ten bol
vedúcim dopravy a otcom 60-miliónového projektu na prepravu a uskladnenie stabilizantu v
nováckej elektrárni. Jeho smrť ale vraj veci zmenila a k biznisu sa dostali externé firmy. Zvláštne je ale to,
že o tejto vražde diskutovali aj poslanci parlamentu, kde upozorňovali na možnú súvislosť medzi vraždou
N. a následným víťazom výberového konania práve na spomínanú prepravu a uskladnenie stabilizantu.

Víťazom tohto konania nebol nikto iný ako spoločnosť W. G..“, Výrok č. 20: žalovaný 1): „Toto všetko,
čo hovorím, som ochotný dokázať pravdu, že som ochotný sa podrobiť detektoru lži. Že som ochotný
čokoľvek podstúpiť, lebo keď niečo zažijete, keď sa vám niekto takto s päsťami vyhráža, keď vám niekto
povie, ako skončíte a toto a toto sa stane, keď ja vo verejnej funkcii som sa obracal na tých policajtov,
čo som veril, že sa bude vyšetrovať, nič sa neurobilo, jednoducho nič, žiaden výsledok.“, Výrok č. 21: S.

O.: „Čiže ide o štandardný postup a môžete vylúčiť, že by si to niekto obrazne povedané vybavil, aby to
mal doma.“, Výrok č. 22: žalovaný 1): „Ja vám poviem to, čo cítim. Na Slovensku títo mocní, ekonomicky
mocní páni si všetko zariadia. Všetko si zariadia. Vedia ovplyvniť políciu, vedia ovplyvniť orgány činné
v trestnom konaní, podľa mňa aj prokuratúru, vidíme, že aj súdy, ako, akú dôveryhodnosť majú, a to sa
dá všetko zariadiť. Čiže spravíme si tak, ako chceme.“, Výrok č. 23: S. O.: „Polícia akékoľvek tvrdenia

tohto druhu odmieta. Zrejmé je teda len to, že okolo D. poriadne páchne aj niečo iné ako len chemička.
Ľudia v C. D. však o týchto veciach radšej mlčia. Problémov majú aj tak dosť a ako sa hovorí, niekedy je
lepšie nič nevedieť. No a povedať nahlas, to už chce zas poriadnu guráž.“. V reportáži boli okrem iného
použité vizuálne efekty, ktoré spočívali napríklad v záberoch na zakrvavené ruky. Uvedená reportáž bola
žalovaným 2) následne sprístupnená na internetovej stránke J., kde sa medzi návštevníkmi tejto stránky

rozvinula široká diskusia. Súčasne žalovaný 1) zverejnil túto reportáž na oficiálnej internetovej stránke
Mesta D. J..

3. Súd prvej inštancie preskúmal žalobcom označené výroky, ktoré odzneli v reportáži „Na dne
chemičky“, odvysielanej dňa 23.02.2010 a zaoberal sa otázkou, či týmito výrokmi, prednesenými

redaktormi žalovaného 2) a žalovaným 1), bolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobcu s
tým, že výroky uvedené v reportáži vyhodnotil v ich vzájomnom kontexte a v kontexte celej odvysielanej
reportáže.

4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný 1) v období šiestich rokov, ktoré predchádzali

odvysielaniu reportáže, podal na žalobcu najmenej štyri trestné oznámenia, trestné konania vedené na
podklade týchto trestných oznámení boli zastavené ešte v štádiu prípravného konania, žalobca nebol
ani v jednom z nich obvinený a zároveň nikdy odsúdený, ale ani obvinený, či obžalovaný za spáchanie
iného trestného činu. Dokazovaním nebolo preukázané, že by D. utrpeli škodu, straty, či iný negatívny
hospodársky výsledok v dôsledku plnenia povinností vyplývajúcich im z niektorej zo zmlúv

uzavretých so žalobcom, resp. s obchodnými spoločnosťami, v ktorých má žalobca majetkovú
účasť. Nebola preukázaná ani skutočnosť, že by boli takéto zmluvy zo strany D. vypovedané na
základe ich ekonomickej nevýhodnosti pre D.. Ak došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, bolo to vždy na
základe dohody. Aj v súčasnosti má spoločnosť W. G., s.r.o. uzavretú zmluvu s D. na dopravu etylénu,ktorá bola podpísaná dňa 21.12.2006, v znení dodatku č. 1 z 22.01.2008, novým vedením spoločnosti.
Nebolo preukázané ani to, že by sa žalobca v období, ktoré predchádzalo odvysielaniu reportáže, bol
nejakým spôsobom vyhrážal žalovanému 1), alebo ho vydieral.

5. Žalovaný 1) vo výroku č. 2 uvádza skutkové tvrdenie, že po ňom idú „mafiáni“. Vo výroku
č. 4 sa zamýšľa, že komu „to prospelo“ a kto „vyťahal“ milióny z D., keď následne vo výroku č. 5 uvádza
hodnotiaci úsudok, že v D. sa podozrivo všetko robilo v prospech žalobcu a jeho firiem. Súd
prvej inštancie konštatuje, že tento hodnotiaci úsudok nevychádza z pravdivých premís. Vo výroku č. 7

uvádza žalovaný 1) nepravdivé skutkové tvrdenie, že žalobca dával pokyny vtedajšiemu generálnemu
riaditeľovi D. F.. N.. Výrok č. 9 je hodnotiacim úsudkom žalovaného 1), ktorým spochybňuje
prácu polície pri vyšetrovaní ním podaných trestných oznámení, podobne ako vo výroku č. 16. Súd
prvej inštancie opakovane konštatuje, že konania vedené na podklade trestných oznámení, podaných
žalovaným 1), boli zastavené, obvinenie nebolo vznesené voči žiadnej osobe, teda ani voči žalobcovi a
konania sú právoplatne skončené. Výrok č. 11 je nepravdivým skutkovým tvrdením žalovaného 1), že

žalobcovi „zobrali späť činnosti, ktoré pre D. zabezpečoval“ a zároveň vyslovuje hodnotiaci úsudok, že
zmluvy, uzavreté so žalobcom, boli pre D. nevýhodné, z dokazovania vyplynulo, že tento hodnotiaci
úsudok nevychádza z pravdivých informácií. Vo výrokoch č. 13 a 14 obviňuje žalovaný 1) žalobcu
z nebezpečného vyhrážania a z ohovárania. Tento výrok bol odvysielaný v kontexte s
výrokom č. 12, t. j. s vyjadrením redaktora žalovaného 2), že „za všetkými špinavosťami stojí mafia“. Vo

výroku č. 18 vyslovuje žalovaný 1) hodnotiaci úsudok, že mafia a polícia úzko spolupracovali a dávali
mu najavo, že majú všetko pod kontrolou. Tento výrok je odvysielaný v kontexte s výrokom redaktorky
žalovaného 2), že žalovaný 1) stretol na dovolenke G. O., tvár A. podsvetia. Vo výroku č. 20 v
kontexte s predchádzajúcimi výrokmi žalovaný 1) obviňuje žalobcu z vydierania a opätovne
vyslovuje neoprávnený hodnotiaci úsudok, že polícia úmyselne zmarila vyšetrovanie o skutočnostiach

uvedených v ním podaných trestných oznámeniach. Vo výroku č. 22 vyslovuje žalovaný 1) hodnotiaci
úsudok, že na Slovensku si ekonomicky vplyvní ľudia dokážu všetko zariadiť a dokážu
ovplyvniť aj orgány činné v trestnom konaní a súdy. Súd prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebolo
preukázané, že by žalobca nejakým protizákonným spôsobom ovplyvňoval postup polície a prokuratúry
pri vyšetrovaní, prípadne súdy.

6. Zamestnanec žalovaného 2), redaktor C. G., si vo výroku č. 1 položil rečnícku otázku, či za pádom
D. je len kartelová dohoda a následná pokuta, alebo aj mafiánske praktiky ako tunelovanie, nevýhodné
zákazky a vydieranie. Vo výroku č. 6 uvádza redaktorka žalovaného 2) Z. O. hodnotiaci úsudok, že
žalobca mal stáť nad vtedajším generálnym riaditeľom D. F.. N., teda v tom zmysle, že ho

mal riadiť. Dokazovaním bolo preukázané, že tento hodnotiaci úsudok nevychádza z pravdivých premís.
Vo výroku č. 10 uvádza redaktorka žalovaného 2) hodnotiaci úsudok, ktorým spochybňuje prácu polície
a polemizuje nad právoplatne skončeným trestným konaním, ktoré bolo vedené na základe trestného
oznámenia podaného aj na žalobcu. Vo výroku č. 15 reprodukuje redaktorka žalovaného 2) nepravdivé
skutkové tvrdenia žalovaného 1) o psychickom nátlaku žalobcu na jeho osobu a

uvádza neoprávnený hodnotiaci úsudok, že polícia nekoná, pretože má nadštandardné
vzťahy so žalobcom, lebo sídlo miestneho oddelenia policajného zboru je v budove patriacej spoločnosti
žalobcu. Vo výroku č. 19 redaktorka žalovaného 2) vyslovuje neoprávnený hodnotiaci úsudok, v ktorom
spája osobu žalobcu s G. O. a vraždou L.. O. N..

7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že z vyjadrení žalovaného 1), prednesených
v reportáži, vyplývajú závery, že žalobca je mafián, že žalovaného 1) vydieral, že spáchal viaceré
ekonomické trestné činy, keďže s D. mal uzatvorené nevýhodné zmluvy, na základe ktorých odtiaľ
protizákonným spôsobom „vyťahal peniaze“, a že preto zodpovedá aj za krach D., že žalobca
prostredníctvom svojho ekonomického vplyvu, resp. moci nezákonne ovplyvňuje orgány činné v

trestnom konaní, aby trestné oznámenia a podozrenia o trestnej činnosti
zámerne nevyšetrovali, neobjasňovali a ale svoju prácu „odflákli“ a všetko „ututlali“. Žalovaný 1) v konaní
argumentoval, že nikdy o žalobcovi výslovne nepovedal, že je mafián. Z jeho výrokov v reportáži však
vyplýva, že podľa jeho názoru: „po ňom ide mafia“, (výrok č. 2), a že „mafiáni mu dávali najavo, že majú
všetko pod kontrolou“, (výrok č. 18) a s týmito mafiánskymi praktikami nepochybne spája osobu

žalobcu, a to vo výrokoch č. 13 a č. 14, z čoho jednoznačne vyplýva záver, že žalobcu považuje za
mafiána.Žalovaný1)opakovanetvrdil,ženímpodávanétrestnéoznámeniamajúbyťdôkazomotrestnej
činnosti žalobcu. K uvedenému tvrdeniu súd prvej inštancie uviedol, že jediným nespochybniteľným
dôkazom o trestnej činnosti určitej osoby je právoplatný rozsudok, ktorým bola súdom vyslovená jej vinaza trestný čin. Zdôraznil, že obsah reportáže nebol postavený tak, že by bolo len vecne konštatované, že
žalovaný 1) podal na žalobcu konkrétne trestné oznámenia, s tým, že by bolo zároveň presne uvedené,
ako sa konania o týchto oznámeniach skončili. Naopak, z kontextu reportáže vyplýva, že

skutočnosť, že žalobca ani len nebol obvinený, nie je dostatočným dôkazom o jeho nevine,
ale zároveň sa spochybňuje aj postup orgánov činných v trestnom konaní a polícia je bez dostatočných
dôkazov nepriamo obviňovaná z marenia vyšetrovania v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej
konštatoval, že z výrokov žalovaného 1) a ani z obsahu reportáže „Na dne chemičky“ nevyplýva, že by
žalovaný 1) v tejto reportáži obvinil žalobcu zo zodpovednosti za vraždu L.. O. N..

8. Zdôraznil však, že výroky redaktorov žalovaného 2) odzneli najmä v súvislosti s
vyjadreniami žalovaného 1), obsahujú konštatovania vyjadrení žalovaného 1), tieto jeho vyjadrenia
ďalej rozvíjajú a na základe ním prednesených nepravdivých tvrdení vyslovujú nepodložené hodnotiace
úsudky. Zároveň nepodloženým hodnotiacim úsudkom vo výroku č. 19 pripisuje redaktorka
žalovaného 2) žalobcovi zodpovednosť za vraždu L.. O. N.. Tieto výroky redaktorov žalovaného 2) súd

prvej inštancie nepovažoval za polemické. V rozhodnutí ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS
107/2010, na ktoré žalovaný 2) odkazoval, bola fyzická osoba, o ktorej odzneli polemické výroky, že si
vraj mal objednať vraždu poslanca a primátora, v postavení podozrivého, a to aj podľa predbežných
záverov kompetentných orgánov v prebiehajúcom trestnom konaní. Čiže polemické výroky novinárov
o otázke jeho viny boli prípustné. Žalobca však v čase vzniku reportáže nebol obvinený, ani podozrivý

zo žiadneho trestného činu v žiadnom prebiehajúcom trestnom konaní a túto skutočnosť si bolo možné
overiť. Žalovaný 2) zasiahol do žalobcovho práva na ochranu osobnosti predovšetkým tým, že odvysielal
reportáž obsahujúcu difamujúce výroky vyslovené žalovaným 1) na adresu žalobcu. Zároveň však
redaktori žalovaného 2) tiež vyslovili niekoľko výrokov, ktorými zasiahli do práva žalobcu na ochranu
osobnosti, išlo najmä o výroky č. 1, č. 6, č. 10, č. 15 a č. 19. Reportáž „Na dne chemičky“ bola

po jej odvysielaní zverejnená na internetovej stránke žalovaného 2), kde sa k nej zároveň viedla diskusia
návštevníkmi tejto stránky. Títo vychádzali z nepravdivých vyjadrení, ktoré odzneli v
reportáži a do diskusie prispeli príspevkami, ktoré majú vo vzťahu k žalobcovi tiež difamujúci charakter.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovanému 1), ani žalovanému 2) sa v rámci dokazovania

nepodarilo preukázať pravdivosť niektorého z vyššie uvedených skutkových tvrdení, resp. vecnosť
uvedených hodnotiacich úsudkov. Preto možno ich zásah do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti
hodnotiť ako neoprávnený. Uvedenými výrokmi, prednesenými v reportáži „Na dne chemičky“, bolo
podľa názoru súdu prvej inštancie neoprávnene zasiahnuté do práva žalobcu na ochranu osobnosti,
a to konkrétne do čiastkových práv na ochranu jeho občianskej cti a

ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu dobrého mena. Česť fyzickej osoby a jej ľudská dôstojnosť
patrí k jej najvýznamnejším hodnotám, keďže má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k ostatným
fyzickým osobám a pre jej postavenie v spoločnosti. Opísanými neoprávnenými zásahmi boli česť a
vážnosť žalobcu v spoločnosti značne znížené. Z reportáže vyplynuli nepravdivé obvinenia žalobcu
zo závažných trestných činov. Možno konštatovať, že bolo zasiahnuté nielen do súkromnej, ale aj

profesionálnej cti žalobcu a zároveň do jeho práva na ochranu dobrého mena. Žalobca je následkom
odvysielania reportáže, kde bol nepravdivo obvinený a spájaný so závažnými trestnými činmi a s osobou
obvinenou zo spáchania obzvlášť závažných zločinov, vnímaný širokou verejnosťou skreslene a výrazne
negatívne.

10. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie dostatočne preukázané, že uvádzanými výrokmi,
prednesenými v reportáži „Na dne chemičky“, bolo neoprávnene zasiahnuté do práva
žalobcu na ochranu jeho osobnosti. Považoval za zrejmé, že v danej situácii dochádza ku kolízii práva
na ochranu osobnosti žalobcu so slobodou prejavu žalovaných. Za daných okolností sa
teda súd musel zaoberať otázkou, či je zásah do slobody prejavu primeraný, a či zodpovedá zásade

proporcionality, preto na overenie, či je daná možnosť na takéto obmedzenie slobody prejavu,
vykonal test proporcionality, ktorý je používaný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (napr.
rozhodnutie I. ÚS 408/2010), či Najvyšším súdom Slovenskej republiky (napr. uznesenie 6Cdo/169/2011
z 26.06.2013). Tento test je založený na hľadaní odpovedí na otázky Kto ?, O kom ?, Čo ?, Kde ?, Kedy ?
a Ako ? v danom prípade „hovoril“ (teda uverejnil informáciu).

11. Kto zásah do práva na ochranu osobnosti (práva na súkromie) vykonal?Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska
ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám. Novinárom je dokonca umožnené
používať určitú mieru preháňania a provokácie. Žalovaný 2) je televíznym vysielateľom,

preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp.
masmédiám, ktorú je potrebné zohľadniť. Žalovaný 1) takéto postavenie nemá, v čase odvysielania
reportáže však vykonával funkciu primátora Mesta D..

12. O kom bola reportáž, resp. do koho osobnostnej sféry zasahovala?

Reportáž sa nepochybne týkala aj žalobcu, ktorý nezastáva verejnú funkciu, ani v minulosti
žiadnu nezastával, nie je teda za bežných okolností povinný znášať vyššiu mieru kritiky. Je však možné
konštatovať, že v Meste D. je významným podnikateľom, ktorý má dlhodobé zmluvné, resp. obchodné
vzťahy s D. a ekonomické záujmy súvisiace s touto spoločnosťou. V danej situácii teda
možno konštatovať, že bol povinný strpieť vyšší záujem médií o jeho osobu a mať vyššiu toleranciu ku

kritickým výrokom.

13. Čo bolo obsahom reportáže?

Ústrednoutémoureportáže„Nadnechemičky“podľavýpovederedaktorkyžalovaného2),ktoráreportáž

pripravovala, mali byť D. a pokuta uložená za kartelovú dohodu. Cieľom reportáže malo byť: „hľadať
možné dôvody, ako k tomu došlo, prečo, čo reálne z toho hrozí a kam môže táto situácia
až zájsť“. Táto téma nepochybne, vzhľadom na význam podniku v regióne aj v rámci republiky a v tom
časevyhlásenéhokonkurzu,bolavecoulegitímnehoverejnéhozáujmu.Konečnápodobareportáževšak
podľa názoru súdu prvej inštancie deklarovanej téme a stanovenému cieľu absolútne nezodpovedala.

Reportáž nepriniesla nové informácie o príčinách a podrobnostiach uzavretia kartelovej dohody, ktorej
stranou mali byť aj D.. Neoznačila osoby, ktoré by mohli byť za kartelovú dohodu priamo zodpovedné,
ani sa nepokúsila objasniť okolnosti uzavretia tejto kartelovej dohody. V tom čase už bolo zrejmé, že
konkurz bol vyhlásený z dôvodu, že D. neboli zo svojich zdrojov schopné uhradiť pokutu uloženú za
účasť v karteli a pokuta bola teda priamou a bezprostrednou príčinou konkurzu. Niet

pochýb o tom, že žalobca nemal s kartelovou dohodou nič spoločné a redaktori žalovaného 2) to ani
netvrdili. Nie je preto jasné, prečo pôvodná téma reportáže, ktorá bola výsostne aktuálna, a o ktorú bol
aj oprávnený divácky záujem, skĺzla k neoprávnenému obviňovaniu žalobcu z údajnej trestnej činnosti
a k výrokom zasahujúcim do jeho práva na ochranu osobnosti.

14. Kde bola reportáž odvysielaná?

Vysielanie Televízie O. má pokrytie na území celej Slovenskej republiky. Zároveň má dlhodobo
vysokú, v podstate najvyššiu divácku sledovanosť. Reportáž bola odvysielaná v relácii, ktorá mala mať
investigatívny charakter so zameraním na odhaľovanie a poukazovanie na negatívne

spoločenské javy. Odvysielaniu relácie predchádzalo opakované vysielanie upútavok a reportáž bola po
jej odvysielaní umiestnená aj na internetovej stránke žalovaného 2).

15. Kedy bola reportáž odvysielaná?

V tomto prípade išlo o obdobie bezprostredne po uložení pokuty D. Európskou komisiou za kartelovú
dohodu, a tým zapríčineným konkurzom na D., ktoré nasledovalo. Boli ohrozené tisíce pracovných miest
s možným negatívnym dopadom na celý región. Táto téma bola teda v tomto období nanajvýš aktuálna
a zároveň verejnosťou citlivo vnímaná. V období vzniku a odvysielania reportáže boli však
zároveň už právoplatne skončené trestné konania vedené na podklade trestných oznámení žalovaného

1), podaných aj na žalobcu, pričom informácie o tejto skutočnosti boli pre redaktora spracúvajúceho
reportáž ľahko dostupné a overiteľné.

16. Ako boli informácie v reportáži formulované?

V reportáži boli v rámci výrokov, označených žalobcom ako „výrok č. 1 až č. 23“, uvedené o žalobcovi
nepravdivé skutkové tvrdenia, ale aj hodnotiace úsudky, vychádzajúce z nepravdivých
informácií. Zároveň neboli uvedené informácie, ktoré by umožnili divákovi utvoriť si vlastný hodnotiaciúsudok. Tam, kde vyhlásenie prerastie do hodnotiaceho úsudku, proporcionalita zásahu môže závisieť
na tom, či existuje dostatočná skutková základňa pre napadnuté vyhlásenie,
pretože dokonca aj hodnotiaci úsudok bez akejkoľvek skutkovej základne na jeho podporu môže byť

prehnaný. Divák pri sledovaní reportáže nevníma jednotlivé výroky izolovane, ale v celkovom kontexte
reportáže a jeho dojem je umocnený aj použitými vizuálnymi prostriedkami. Súd prvej
inštancie nepoprel právo novinára dopustiť sa aj určitého zjednodušenia, či dokonca nepresnosti, môže
dokonca pravdivú informáciu prezentovať ako senzáciu, avšak za súčasného rešpektovania zásady,
že uverejnenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne existujúcim skutočnostiam. Napriek

závažnosti vyjadrení žalovaného 1) na adresu žalobcu, opomenul žalovaný 2) dostatočne zohľadniť
skutočnosť, že žalobca nebol nikdy obvinený zo žiadneho trestného činu a v čase vzniku reportáže
sa neviedlo ani žiadne trestné konanie, kde by bol z trestného činu podozrivý. Aj keby bolo možné
vysloviť pochybnosti a špekulácie napríklad o niektorých charakterových vlastnostiach žalobcu, o jeho
vine, resp. nevine, nemožno nikdy pochybovať, pretože táto skutočnosť je vždy overiteľná, a to na
základe existencie alebo neexistencie právoplatného súdneho rozhodnutia o vine. Žalovaný 2) však

princíp prezumpcie neviny vôbec nezohľadnil. Naopak, vyjadrením redaktorky dokonca spochybňoval
objektivitu orgánov činných v trestnom konaní a relativizoval ich postup voči žalobcovi. V reportáži síce
bol poskytnutý priestor na vyjadrenie obom stranám, avšak predmetom reportáže nebola len polemika o
nejakom objektívnom probléme, kde by sa skúmalo stanovisko oboch strán k tomuto problému.
Išlooto,žežalovaný1)predniesolnaadresužalobcunepravdivéskutkovétvrdeniaahodnotiaceúsudky,

ktoré nevychádzali z pravdivých informácií. Žalobca sa k jeho prednesom vyjadril (mailom adresovaným
redaktorke), poukázal na to, že informácie, uvádzané žalovaným 1), sú nepravdivé, pričom
išlo najmä o údajne žalobcom zapríčinené ekonomické problémy D., trestné oznámenia žalovaného 1)
podávané na žalobcu, či jeho údajná zodpovednosť za smrť L.. N.. Žalobcom uvádzané
skutočnosti, vyslovené na jeho obranu, boli zároveň v tom období aj dostupným spôsobom overiteľné.

Redaktori žalovaného 2) si pravdivé informácie, na ktoré žalobca poukazoval, nakoniec buď vôbec
nezistili, alebo si boli neoprávneností vyjadrení žalovaného 1) vedomí a reportáž aj napriek
tomu odvysielali.
17. Po vyhodnotení uvedených kritérií testu proporcionality bolo pri kolízii práva na
ochranu osobnosti so slobodou prejavu v danom prípade dôvodné uprednostniť právo na

ochranu osobnosti žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný 1) svojimi výrokmi a
žalovaný 2) odvysielaním reportáže a výrokmi svojich zamestnancov prekročili ústavou garantovanú
slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahli do osobnostných práv žalobcu. Obmedzenie
akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za
akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe

zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa. Obmedzenie slobody prejavu je v danom prípade
postavené na zákonnom podklade, ktorý je v súlade s ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Toto obmedzenie
má zároveň legitímny cieľ, právo na ochranu osobnosti žalobcu.

18. Žalovaný 1) namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že do obsahu reportáže nemohol vstúpiť
a nemohol ovplyvniť konečný zostrih, ani výsledné spracovanie reportáže. Pred odvysielaním mu
nebola poskytnutá žiadna časť reportáže, teda reportáž vopred nevidel a ani netušil, čo bude nakoniec
odvysielané a v akom rozsahu. Nebol ani požiadaný o autorizáciu, preto podľa jeho názoru
za jej obsah nemôže zodpovedať. V reportáži len prezentoval skutočnosti všeobecne známe už sedem

alebo osem rokov. Ak by bol vtedy odmietol redaktorke žiadosť o rozhovor, bolo by v A. uvedené, že
primátor D. rozhovor odmietol, a to by bolo pre neho negatívne.

19.Súdprvejinštanciekuvedenejnámietkeuviedol,žežalovanému1)bolvreportážiposkytnutýpriestor
na vyjadrenie, ktorý využil a z dokazovania nevyplynulo, že by boli jeho vyjadrenia tendenčne zostrihané,

či inak upravované. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že jeho vyjadrenia boli autentické a boli
hlavným zdrojom reportáže. Sám žalovaný 1) počas súdneho konania niekoľkokrát skonštatoval, že si
za prednesenými vyjadreniami stojí a uviedol aj, že reportáž oceňuje. Jeho zodpovednosť
neznižuje ani to, že v čase reportáže vykonával funkciu primátora, nakoľko tieto výroky predniesol ako
fyzická osoba a nie v rámci výkonu svojej právomoci. Skutočnosť, že zastával dôležitú volenú

verejnú funkciu, mala naopak zvýšiť mieru jeho opatrnosti pri posudzovaní pravdivosti prednesených
vyjadrení, aj vzhľadom na informácie, ktoré mal k dispozícii, resp. ich mohol získať. Slovám primátora
divák pripisuje nepochybne vyššiu váhu ako vyjadreniam bežného občana. Podľa názoru súdu prvejinštancie skutočnosť, že žalovaný 1) sa zaštítil funkciou primátora, skôr zvyšuje intenzitu jeho zásahu
do práva na ochranu osobnosti žalobcu.
20. Žalobca sa predovšetkým domáhal, aby bola každému zo žalovaných uložená povinnosť

ospravedlniť sa mu s tým, že navrhol formu a obsah týchto ospravedlnení a zároveň aj
spôsob ich zverejnenia. Keďže relácia A., vysielaná žalovaným 2), bola medzičasom zrušená, žalobca
zmenil petit svojej žaloby tak, že požadoval odvysielanie ospravedlnení v rámci hlavnej spravodajskej
relácie žalovaného 2) s názvom „Televízne noviny“. A to ospravedlnenie žalovaného 1) po ukončení
reklamného bloku bezprostredne predchádzajúceho vysielaniu prvej časti tejto relácie a ospravedlnenie

žalovaného 2) po ukončení reklamného bloku bezprostredne predchádzajúceho
vysielaniu druhej časti tejto relácie. Znenie navrhovaných ospravedlnení považoval súd prvej inštancie,
vzhľadom na závery dokazovania, za primerané. Preto žalobe v tejto časti vyhovel s
výnimkou, že zamietol žalobu v časti, kde malo byť žalovanému 1) uložené, aby strpel
odvysielanie jeho ospravedlnenia aj za to, že mal vo svojich výrokoch uviesť nepravdivé tvrdenie, že si
žalobca mal objednať vraždu L.. O. N.. Takéto vyjadrenie žalovaného 1) v reportáži neodznelo, preto

žaloba v tejto časti nebola dôvodná. Žalovaný 1), keďže nie je televíznym vysielateľom a nemá teda
dostatok rozhodovacích a technických podmienok, aby odvysielanie ospravedlnenia
zabezpečil sám, je v súlade so žalobným návrhom uložená povinnosť strpieť, aby žalobca poskytol
žalovanému 2) na odvysielanie ospravedlnenie žalovaného 1) na jeho náklady a žalovaný 2) televízny
vysielateľ je povinný svoje ospravedlnenie odvysielať sám a na vlastné náklady. Súčasne žalovanému

2) uložil povinnosť zabezpečiť odstránenie diskusie k odkazu na záznam relácie A. zo dňa 23.02.2010
z internetovej stránky J..

21. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd zaviazal každého zo žalovaných na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 50.000 Eur. K neoprávnenému zásahu do osobnostných práv

fyzickej osoby došlo televíznym vysielaním, a preto treba vychádzať z toho, že mal širokú
publicitu. Takýto zásah, spočívajúci v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej
trestnej činnosti, v podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch (R 45/2000). Difamujúcimi vyjadreniami žalovaného 1) a redaktorov žalovaného 2), ktoré
odzneli v reportáži odvysielanej žalovaným 2), s dosahom na celé územie Slovenskej republiky, pričom

žalovaný2)jenajsledovanejšímaudiovizuálnymédiom,došloktakémuzásahu,žebola vznačnej
miere znížená dôstojnosť, resp. vážnosť osoby žalobcu a nepostačuje preto primerané zadosťučinenie
len podľa § 13 ods. 1 OZ. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi je
dôvodné, preto sa súd prvej inštancie zaoberal výškou tejto náhrady, ktorá by bola vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu primeraná. Ustanovenie § 13 ods. 3 OZ uvádza ako určujúce kritériá pre určenie výšky

náhrady závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

22. Závažnosť vzniknutej ujmy musí preukázať osoba, ktorá sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha.
Žalobca uviedol, že v dôsledku odvysielanej reportáže mu vznikla ujma predovšetkým v rodine, kde
bola psychická situácia veľmi zlá, a že musel dokonca vyhľadať lekárske ošetrenie. Ujma mu tiež mala

vzniknúť v priateľských vzťahoch. Uviedol, že niektoré jeho priateľstvá utrpeli, iné sa ani
neobnovili. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepredložil doklad vydaný lekárom
svedčiaci o jeho zdravotných problémoch zapríčinených odvysielanou reportážou. Nebolo preukázané
ani narušenie jeho vzťahov v rodine. Žalobcom navrhnutí svedkovia opísali najmä to,
ako v dôsledku reportáže poklesli zisky spoločností, v ktorých je žalobca spoločníkom a všetci zároveň

potvrdili, že ich kladný, prípadne priateľský vzťah k žalobcovi sa ani odvysielaním reportáže nezmenil.
V rámci dokazovania boli prehraté aj dva zvukovoobrazové záznamy z verených vystúpení žalobcu,
ktoré sa uskutočnili až po odvysielaní predmetnej reportáže. Išlo o vystúpenie na zasadnutí Mestského
zastupiteľstva Mesta D. dňa 25.01.2011 a vystúpenie na stretnutí občanov dňa 22.06.201 2 v kine D..
Na uvedených záznamoch je vidieť, že žalobca reční a ostatní spoluobčania ho pozorne so záujmom

počúvajú, čo nesvedčí o tom, že by sa ľudia z jeho okolia po odvysielaní predmetnej reportáže od neho
úplne odvrátili a opovrhovali ním.

23. V konaní boli okrem výpovedí svedkov predkladané aj iné dôkazy, ktoré mali preukázať škodu,
konkrétne najmä ušlý zisk obchodných spoločností, v ktorých má účasť žalobca. Súd prvej inštancie

nepoprel, že odvysielaná reportáž mohla mať negatívny dopad aj na obchodné spoločnosti
žalobcu. Žalobca sa však domáhal proti žalovaným zaplatenia 2 x po 50.000 Eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto súd prvej inštancie neskúmal skutočnú výšku škody, ktorú
žalobcove spoločnosti utrpeli, keďže takúto škodu nemožno stotožňovať s nemajetkovou ujmou, ktorávznikla žalobcovi ako fyzickej osobe. Možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti upravuje ustanovenie § 16 OZ a žalobca sa takejto škody v
konaní ani nedomáhal. Nemajetková ujma je osobným nárokom konkrétnej fyzickej osoby a jej náhrada

nemá nahrádzať určitý majetkový úbytok, či stratu, ale má za úlohu peňažne vyjadriť približnú ujmu,
ktorá dotknutej osobe vznikla na nemateriálnych hodnotách jej osobnosti.

24. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj ďalším kritériom, a to okolnosťami, za ktorých k
porušeniu práva žalobcu došlo, ktoré podrobne rozoberal v predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia

a zdôraznil, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu došlo nepravdivými skutkovými
tvrdeniami, resp. nepodloženými hodnotiacim úsudkami odvysielanými v reportáži v najsledovanejšej
televízii, ktorá má celoštátne pokrytie. Bolo to v dobe, keď deklarovaná téma reportáže bola
obzvlášť citlivá a rezonovala v spoločnosti.

25. Náhrada nemajetkovej ujmy ako forma primeraného zadosťučinenia má nielen satisfakčnú, ale aj

sankčnú (preventívnu) funkciu. Medzi týmito funkciami existuje vzťah komplementarity. Výška priznanej
náhrady má teda na narušiteľa pôsobiť preventívne, aby sa v budúcnosti obdobným neoprávneným
zásahom vyhol. Na druhej strane, výška náhrady nemá byť exemplárnou civilnou sankciou, t. j. faktickým
bezdôvodným obohatením osoby dotknutej neoprávneným zásahom. Výška náhrady nesmie byť ani
príliš nízka, aby u pôvodcu zásahu nevznikol dojem, že také zásahy sa mu môžu v budúcnosti aj tak

oplatiť.

26. Podľa názoru súdu prvej inštancie je náhrada nemajetkovej ujmy, uplatnená žalobcom v konaní,
neprimeraná a vyslovene prehnaná. Jej výška (spolu 100.000 Eur) nielenže nezodpovedá okolnostiam,
za ktorých k zásahu došlo, ale vôbec nezodpovedá ani nemajetkovej ujme, ktorá mala (či mohla)

žalobcovi vzniknúť. Prihliadal aj na potrebu sankčného pôsobenia náhrady nemajetkovej ujmy a jej
personalizáciu vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ktorá je pôvodcom neoprávneného
zásahu. U žalovaného 1) zohľadnil predovšetkým to, že je fyzickou osobou a žalovaný 2) je vysielateľom
s licenciou pre celoštátne televízne vysielanie a zároveň obchodnou spoločnosťou. Preto bolo
dôvodné priznať žalobcovi voči žalovanému 2) vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy než voči žalovanému

1). Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy zobral do úvahy aj výšky obdobných náhrad, konštantne
priznávanýchúčastníkomvrozhodnutiachEurópskehosúdupreľudsképrávavprípadeporušeniapráva
podľa Článku 8 - Právo na rešpektovanie súkromného (a rodinného) života, ,napr.: Paulík proti SR -
5.000 Eur, Turek proti SR - 8.000 Eur, Zubáľ proti SR - 3.000 Eur, Michalák proti SR
- 8.000 Eur, Laduna proti SR - 9.000 Eur.

27. Súd prvej inštancie pri svojich úvahách zohľadnil všetky uvedené relevantné kritéria a
dospelkzáveru,žeprimeranouvýškounáhradynemajetkovejujmy,ktorúbudúžalovanípovinnínahradiť
žalobcovi, je suma 4.000 Eur u žalovaného 1) a 10.000 Eur u žalovaného 2). Žalobu o náhradu
nemajetkovej ujmy v časti prevyšujúcej tieto sumy preto zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil

ust. § 11, § 13, § 16 Občianskeho zákonníka, o trovách konania aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
28. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobca, žalovaný 1) i žalovaný
2).

29. Žalobca podaným odvolaním napáda výrok IV., ktorým bola žalovanému 1) uložená povinnosť

zaplatiťžalobcovititulomnáhradynemajetkovejujmyvpeniazochsuma 4.000Eur,dotrochdní
od právoplatnosti rozsudku, výrok V., ktorým žalovanému 2) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 10.000 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a výrok VI., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Domáhal sa, aby odvolací súd,
pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že súd prvej

inštancie vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav, z ktorého mal preukázané splnenie
podmienok prepriznaniepeňažnejsatisfakcie,nakoľkoospravedlneniesajavíakonepostačujúce.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti, vážnosti
jeho osoby a dobrého mena v spoločnosti, a to obzvlášť závažnými, bezprecedentnými zásahmi oboch
žalovaných. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy je potrebné posúdiť predovšetkým

so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Pokiaľ súd
prvej inštancie nevyhovel jeho žalobe, pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, ktorej sa dožadoval od
žalovaných 1), 2) spolu vo výške 100.000 Eur, mal za to, že súd prvej inštancie sa riadil nesprávnymi
právnymi úvahami v súvislosti so závažnosťou vzniknutej nemajetkovej ujmy anezohľadnil podstatné okolnosti, za ktorých k bezprecedentným zásahom zo strany oboch žalovaných
do jeho práv došlo. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Zdôraznil, že ujmu,
ktorú musel spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi v spoločnosti znášať, by každá osoba v

jeho postavení považovala ako ťažké príkorie. Je nutné, aby súd postupoval tzv. dôkazom všeobecnej
skúsenosti, k čomu však zo strany súdu prvej inštancie nedošlo. Súd prvej inštancie nemôže od neho
žiadať, aby preukázal v konaní negatívne skutočnosti typu, že po odvysielaní reportáže sa s určitými
priateľminestretáva,čímbypreukázal,ženiektorépriateľstváochladli,alebožepoodvysielaníreportáže
nepožíva v práci autoritu, ktorou disponoval pred odvysielaním reportáže. Súd prvej

inštancie nespochybnil možný pokles ziskov jeho spoločnosti, poukazuje však, že sa jedná o majetkový
nárok titulom náhrady škody a nejedná sa o nárok titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Zdôraznil, že
jeho obchodné spoločnosti vždy boli spojené s jeho osobou a jeho postavenie na trhu v obchodných
kruhoch sa odvíjalo od jeho dobrého mena. Výpovede svedkov v súvislosti s poklesom
ziskov jeho spoločnosti nemali preukázať škodu - ušlý zisk týchto obchodných spoločností, ale dopad
reportáže a jej zodpovedajúcich zásahov do jeho dobrého mena, ktorého poškodenie sa prejavilo

dokonca aj na podnikaní jeho obchodných spoločností. Z výpovedí svedkov je strata jeho
dobrého mena v spoločnosti práve v dôsledku odvysielaných reportáží nespochybniteľná. Uplatnenú
výšku nemajetkovej ujmy považoval za primeranú. Zdôraznil, že podstatou okolnosťou pre určenie výšky
nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanému 1), ktorú súd prvej inštancie nezohľadnil, je skutočnosť,
ktorá vyplýva z vykonaného dokazovania, a to, že k neoprávnenému zásahu

a jemu zodpovedajúcemu závažnému nepriaznivému následku možno pričítať vyslovene zlý úmysel,
keď žalovaný 1), uvedomujúc si nepravdivosť poskytovaných informácií so zlým úmyslom škandalizovať
a ohovoriť jeho osobu prostredníctvom jednej z najsledovanejších televíznych staníc poskytol o jeho
osobe nepravdivé informácie a neoprávnené hodnotiace úsudky. Žalovaný 1) absolútne poprel zásadu
prezumpcie neviny, dokonca spochybňoval objektivitu orgánov činných v trestnom konaní a svoje

protiprávne konanie v priebehu súdneho konania neoľutoval, naopak, opakovane na pojednávaniach
konštatoval, že si za prednesenými vyjadreniami stojí a uviedol aj, že samotnú reportáž oceňuje. Súd
prvej inštancie tak pôvodcu neoprávneného zásahu spoločensky a právne obzvlášť odsúdeniahodným
chovaním vyjadriť práve citeľným určením výšky peňažného zadosťučinenia, k čomu nedošlo. Žalovaný
2) je vysielateľom s licenciou pre celoštátne televízne vysielanie s pokrytím na celom území Slovenskej

republiky, reportáž bola odvysielaná v rámci relácie A. v hlavnom vysielacom čase od 21:55 hod. a
predchádzalo jej 3-dňové odvysielanie upútaviek. Aj s ohľadom na použité vizuálne efekty (zakrvavené
ruky), prepojenie jeho osoby s osobou G. O. a v súvislosti s jeho osobou odvysielané úryvky z reportáže,
týkajúce sa známej chladnokrvnej vraždy dieťaťa v O. pri N., bola reportáž spracovaná
takým spôsobom, že divák si absolútne nemohol vytvoriť vlastný úsudok o jeho osobe. Hlavným zdrojom

reportáže boli informácie poskytnuté žalovaným 1), ktorých pravdivosť si žalovaný 2) neoveroval a
reportáž odvysielal napriek jeho stanovisku, že informácie sú nepravdivé. Žalovaný 2) uverejnil reportáž
v rozpore so zásadou prezumpcie neviny a dokonca samotní redaktori spochybňovali
objektivitu orgánov činných v trestnom konaní a nad rámec poskytnutých informácií od žalovaného 1)
ho obvinili z vraždy L.. N.. S ohľadom na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy na jeho strane, ako

aj všetky uvedené okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv je
zjavné, že súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky samotnej náhrady nepostupoval podľa ust. §
13 ods. 3 Občianskeho zákonníka a jeho rozhodnutie sa javí v tomto smere ako arbitrárne. Nesúhlasil s
úvahou súdu prvej inštancie o rozdielnej výške priznanej nemajetkovej ujmy zo strany žalovaného 1) a
žalovaného 2), ktorú odôvodňoval tým, že žalovaný 1) je fyzickou osobu a žalovaný 2) je vysielateľom s

licenciou pre celoštátne vysielanie a obchodnou spoločnosťou, keď táto podstatná rozdielnosť, založená
na majetkových pomeroch, nemá základ v právnej úprave inštitútu ochrany osobnosti a je v rozpore s
rozhodovacou praxou súdov. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na náhrady nemajetkovej ujmy v
iných veciach, jednalo sa o prípady za absolútne odlišných skutkových okolností, a preto sú na danú vec
neaplikovateľné. Žiadal zohľadniť, že žalovaný 1) ani po podaní žalobného návrhu neprestal ho

urážať, a to ani počas celého súdneho konania, čím zásah do osobnostných práv dlhodobo pretrvával
a neustále pretrváva a pri posudzovaní závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy túto skutočnosť súd
nezohľadnil. Zdôraznil, že vo vedomí spoločnosti na jeho osobe zostala nezmazateľná pečať človeka,
vnímaného ako mafiána, páchateľa obzvlášť závažných zločinov, vrátane vraždy a v neposlednom rade
vnímaného ako subjektu zodpovedného za pád D.. Táto stigma na povesti jeho osoby zostane vo

vedomí širokej osobnosti bez ohľadu na ďalší vývoj tejto veci. Z tohto dôvodu je náhrada nemajetkovej
ujmy vo výške 10.000 Eur od žalovaného 2) a vo výške 4.000 Eur od žalovaného 1) nepostačujúca.30. Žalovaný 1) vo svojom písomnom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie navrhol, aby vo
vzťahu k jeho osobe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie, alebo rozsudok zruší a vráti na ďalšie konanie. Jeho odvolanie smerovalo voči výroku I. a IV.

rozsudku. Uviedol, že v predmetnej reportáži nikde a nikdy sa nevyjadril, že žalobca je mafián. Televízii
O. na základe všeobecne známych informácií tieto poskytol, ktoré už v médiách odzneli. Po oslovení
redaktorkou Televízie O. Z. O. súhlasil, že bude odpovedať na jej otázky, a to ohľadom listu, ktorý dostal
od sestry L.. O. N. a o stretnutí s G. O. na dovolenke v B., o ktorých skutočnostiach sa
dočítala v H. dní s názvom „Zabudnutá vražda“, alebo s názvom „Mesto strachu“. Tvrdil, že nehovoril s

redaktorkou O. ako súkromná osoba, ale ako primátor Mesta D. a v prípade, že by odmietol
poskytnúť rozhovor, mohol byť spochybnený, že sa nechce o týchto veciach vyjadrovať. Uviedol, že
žalobca sa mu koncom roku 2003 vyhrážal priamo na Mestskom úrade v D. „Zničím ťa. Ja keď dám
100.000,- Sk do A., tak si zničený.“, čo je zdokumentované i vo výpovedi na polícii v N..
Predpokladá, že žalobca mal a aj má v súčasnosti ľudí, ktorí mu dávajú informácie, konkrétne
zápisnice z polície z jeho výpovedí z obdobia, keď vypovedal o nelegálnej tlačovine „D.“. Poukázal na

list sestry L.. O. N., z ktorého citoval a zdôraznil, že nikdy a nikde neuviedol, že žalobca vyťahal milióny
z D. a nikde neuviedol v súvislosti so svojím vyjadrením, že po ňom idú „mafiáni“, že by sa jednalo
o osobu žalobcu, ale mal na mysli „bossa“ hornonitrianskeho podsvetia G. O., po ktorom je
vyhlásený medzinárodný zatykač. Pokiaľ ide o výrok 7., ktorý mal byť nepravdivým skutkovým tvrdením,
že žalobca dával pokyny vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi D. F.. N., uviedol, že hovoril

túto vetu v neurčitku, teda nie, že by to on tvrdil, ale že sa to verejne hovorilo, a preto nie je pravdivý
záver súdu prvej inštancie, že použil nepravdivý výrok. Poukázal na článok uvedený v H. číslo 35/2011
s názvom „Chcú mu škodiť?“, v ktorom žalobca uvádza, že vlastnil D. za
1,3 miliardy korún, a preto predpokladá, že automaticky musel riadiť aj generálneho riaditeľa F.. N.. Pri
otváraní bazénu dostal zákaz vstupu (ako primátor mesta) a F.. N. sa vyjadril, že

dostal príkaz od žalobcu, že nemôže primátora na otvorenie pozvať. Pokiaľ ide o výrok 9., ktorý má byť
jeho hodnotiacim úsudkom, konštatuje, že o prepojení žalobcu s políciou svedčia dôkazy,
ktoré v súdnom konaní predložil, a to, že žalobca vlastní zápisnice z vyšetrovania nelegálnej
tlačoviny pod názvom „D.“, ktorá bola vydaná na diskreditáciu jeho osoby v máji 2005. Vyšetrovateľovi
uviedol, že podozrieva z vydania tejto tlačoviny žalobcu, ktorý však v tejto veci ani

nebol vypočutý, napriek tomu v rozhovore s redaktorkou A. H. U. citoval jeho vyjadrenia zo zápisníc
v tejto veci riadok po riadku, vetu po vete, ktoré boli zachytené v zápisnici na polícii v N.. Jedná sa o
zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 23.05.2005, 03.06.2005, 10.08.2005, ktoré sú súčasťou
tohto súdneho spisu. Uvedené svedčí o prepojení polície so žalobcom, ktorý tieto materiály zneužíva
a používa na nekalú činnosť. V roku 2005 mal prideleného policajta F. F., ktorý mal dozerať na jeho

bezpečnosť, pohyboval sa každý deň po jeho rodinnom dome, bol v jeho blízkosti, musel mu hovoriť
program na každý deň, kde sa bude pohybovať a jediný vedel, že ide na utajovanú dovolenku, na ktorej
stretol G. O.. Následne bol F. F. prepustený z polície pre marenie spravodlivosti. Ako svedka ho navrhol
vypočuť žalobca, pričom on nikdy nepovedal do médií meno tejto osoby, ide o nezvratný a preukázateľný
dôkaz, že žalobca s F. F. spolupracovali. Tento svedok pri svojej výpovedi klamal, keď

uviedol, že dňa 30.06.2005 nerobili v jeho dome žiaden zásah, až potom, keď uviedol, že to
vie preukázať, svedok uviedol, že bol na tomto zásahu prítomný. Prepojeniu žalobcu s policajtmi svedčí
i skutočnosť, že vo svojich firmách zamestnáva bývalých policajtov - U. N., pána O.. Súd prvej inštancie
považoval výrok č. 11 za nepravdivé skutkové tvrdenie, čo nie je pravda. Noví vlastníci L. a O. F. ho
informovali, že na základe auditu činnosti v D. od nového roka 2007 vypovedali zmluvu

žalobcovi a tento naďalej zabezpečoval iba dopravu etylénu pre D., nakoľko mal na to licenciu. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie, že jeho tvrdenia nie sú pravdivé, nie sú správne, nakoľko so žalobcom
boli skutočne zmluvy ukončené k 01.01.2007, ktoré boli žalobcovi vypovedané a počas tohto súdneho
konania bola žalobcovi vypovedaná už i zmluva a nevozí pre Y. etylén. K výrokom 13. a 14. uviedol,
že na výročnej členskej schôdzi klubu rýchlostnej kanoistiky dňa 27.02.2009 pred cca 50 ľuďmi žalobca

verejne ukazoval nosič DVD s vetou: „Primátor bol na R. v N.. Neverte mu. Keď dám premietnuť toto
DVD teraz v miestnosti, tak verte mi, že hneď odtiaľto ujde.“ a mával s uvedeným DVD pred celou sálou.
Následne po ukončení schôdze prišiel za ním so zovretými päsťami a v blízkosti jeho tváre
mu povedal nasledovné vety: „Skončíš so všetkými vybitými zubami, ty hajzel!“. Následne
povedal: „Ak sa nestiahneš, ak neodstúpiš, tak toto všetko zverejním!“. Presne tie isté vety

povedal v rozhovore s redaktorkou A. na predloženom DVD a sú potvrdením jeho trestného oznámenia
zo dňa 16.03.2009. K výroku 18 uviedol, že tento výrok opiera o skutočnosť, že policajt, ktorý dozeral
na jeho bezpečnosť, predpokladá, že poskytoval informácie podsvetiu a jeho „stretnutie s G. O.“ nebolo
náhodné,aleúčelovéapresnetotomalnamysli vosvojichvýrokochvreláciiA..Ďalejupozornilna „podivuhodného“ svedka žalobcu F. F., ktorý presne vedel, kedy a kde sa vždy nachádza. Každé jeho
tvrdenie má racionálne zdôvodnenie a opiera sa iba o fakty a skutočnosti, ktoré zažil a vie ich preukázať.
K výroku č. 20 uviedol, že žalobca sa mu v rokoch 2003 - 2004 vyhrážal, keď mu povedal „Zničím ťa! Ja

keď dám 100.000 do A., tak si zničený!“, ktorý výrok je zdokumentovaný v jeho výpovedi na polícii v N..
V dňoch 04. - 05.05.2005 bol po celom Meste D. distribuovaný diskreditačný materiál na neho
pod názvom „D.“, čo bolo v súvislosti s tým, že podal trestné oznámenie ohľadom D.. V tom období na
výstrahu prepustili jeho manželku z práce, ktorá pracovala 22 rokov v D. na personálnom
oddelení a bolo jej oznámené, že sa to dá zmeniť, ak bude so mnou hovoriť. V novinách Národná obroda

s nadpisom „Primátora D. možno sledovali špičkoví odborníci“ sú priame dôkazy prenasledovania jeho
osoby a nelegálneho odpočúvania. Žalobca tvrdil, že nikdy nepovedal slová „Ja primátora zničím, ja ho
zničím, ja ho zničím totálne!“, keď tvrdil, že takéto slová nikdy nepovedal, pričom na autentickom DVD z
rokovania MSZ D. dňa 25.01.2011 v minúte 5:50 nahrávky toto povedal a bol usvedčený. Žalobca
svoje vydierania naplnil tým, že dňa 18.11.2010 po predstavovaní kandidátov na primátora Mesta D.
v mestskej televízii prišiel pred budovu MsÚ D. s jeho protikandidátom S. R. a dal mu uvedené DVD

s tým, že mu povedal, aby s týmto materiálom zdiskreditoval jeho osobu. S. R. toto DVD premietal
v reštaurácii na futbalovom štadióne verejne, čo bolo preukázané v súdnom konaní. V roku 2010 bol
šiestykrát za sebou zvolený za primátora Mesta D. a žalobca dokončil akt vydierania a vyhrážania
tak, že zavolal do svojej kancelárie redaktorku A. a uvedené DVD takto šíril na celú Slovenskú
republiku. Redaktorka U. v tomto súdnom konaní potvrdila, že dostala pokyn od svojich nadriadených,

nakoľko sa s nimi spojil žalobca a povedal, že má pikantné informácie a zábery o primátorovi Mesta D..
Žalobca vo svojej kancelárii zorganizoval stretnutie, na ktorom mal každý pozvaný hovoriť o svojich zlých
skúsenostiach s ním ako primátorom a vyše dvojhodinové rozprávanie o jeho nedobrom charaktere a
pomätenej hlave a korupčných praktikách ukončila pokútne získaná videonahrávka z niekoľkodňového
sledovania. Na monitore žalobcovho počítača bolo vidieť, ako sa primátor vezie v služobnom aute po

diaľnici za bieleho dňa, vedľa auta sa prezlieka do plaviek, čo bolo zverejnené v čísle 35/2011 A..
Ide o videozáznam z nelegálnej tlačoviny „D.“, vydaný v máji 2005. Podľa jeho názoru ide o presvedčivé
dôkazy o konaní polície a sudca mal z predložených dôkazov dosť faktov a argumentov, napriek tomu
škandalózne rozhodol. K výroku 22. uviedol, že nemenoval žalobcu, ale konštatoval to vo všeobecnej
rovine. Nepovedal, že žalobca ovplyvnil orgány činné v trestnom konaní. Aj napriek tomu konštatoval, že

v tomto konaní dostatočne preukázal prepojenie žalobcu s políciou, ktorá „čudne“ vyšetrovala všetko, čo
sa žalobcu týkalo, a to od jeho prvého trestného oznámenia v roku 2004, po ktorom žalobca sa vyjadril
„Primátor pôjde do kolien“ a následne bola jeho manželka po 22 rokoch z D. prepustená. Začiatkom
roku 2005 prišiel za ním O.. A., ktorý ho upozornil, že žalobca na neho chystá nejaký
diskreditačný materiál, že mu to mal povedať na chate, pričom žalobca potvrdil, že s menovaným na

chate bol, že spolu grilovali, ale nič mu nemal povedať. Toto sú nezvratné dôkazy o praktikách žalobcu.
Následne po tomto upozornení od O.. A. v dňoch 04.05.2005 a 05.05.2005 bol po celom meste
distribuovaný diskreditačný materiál pod názvom „D.“. Vyšetrovateľ mjr. V. flagrantne porušil predpisy,
keď nevypočul hlavného podozrivého - žalobcu, vedome kamufloval vyšetrovanie a cielene a plánovane
chcel tento prípad „nevyšetriť“. Žalobca vlastní všetky zápisnice o jeho výpovediach z uvedeného v

uvedenom období, ktoré čítal redaktorke H. H. U. v presnom podaní. Žalobca síce tvrdil, že nikdy nič
také nepovedal „Ja primátora zničím, ja ho zničím, ja ho zničím totálne!“, ale po predložení autentického
materiálu z rokovania MSZ v D. zo dňa 25.01.2011 bol žalobca usvedčený z klamstva. Žalobca v
priebehu konania tvrdil, že nepovedal vety „To, keď ho zakopem tu, 20 metrov do zeme bagrom,
tak ho nikdy nenájdu.“, „Keby som ho chcel zlikvidovať, tak ho v roku 2002 zakopem, hovorím, 20 metrov

do zeme a nikto ho nenájde, hovorím, ešte do dneska!“, „Dobre a neurobím to ja, urobí to
voľaký, ja neviem, najatí Rusi to urobia!“, pričom na základe nahrávky, ktorú súdu predložil, bol žalobca
usvedčený, že toto všetko povedal. V konaní predložil článok z W. zo dňa 03.08.2002, kde na prvej
strane je nadpis „Šokujúce podozrenie z N.. G. O. financuje novácky podnikateľ.“ a na jeho otázku
žalobca uviedol, že v D. je asi 100 podnikateľov. Na druhej strane je uvedený nadpis „Prievidžan, ktorý

pozná G. O., konečne prehovoril. Rovesník G. O. z A. uviedol, že sa domnieva, že O. likvidovali ľudí
nepohodlných pre tohto podnikateľa“. Ďalej uviedol, že doposiaľ nebola objasnená mafiánska vražda
L.. O. N., ktorého našli dopichaného pri plážovom kúpalisku 02.10.1996, o ktorej vražde mu písala
osobný list sestra zavraždeného. Taktiež rituálna mafiánska vražda pána C., ktorého telo bez hlavy
našli 18.02.2005 v rieke D. v D. cca 200 metrov za jeho domom a vražda pána C., ktorého 24.04.2006

našli zabitého v D. jazere s kanalizačným poklopom na hlave oproti jeho rodičovskému domu, čo
predpokladá, že nebola náhoda a v rokoch 2004 až 2006 mu podľa jeho názoru mafiáni jasne
dávali najavo, že ho majú zmapovaného a považoval to za zastrašovanie. Ďalej uviedol, že z reportáže
nevyplýva, že by výslovne povedal, že žalobca je mafián. Tento výrok na adresu žalobcu preukázateľnenepovedal a takéto vyjadrenie v reportáži neexistuje. Súd dospel k nesprávnym zisteniam, lebo to,
čo uvádza, nie je pravda. Poukázal na skutočnosť, že rovnako on, ani ako žalobca nie je televíznym
vysielateľom,nemajúdostatokrozhodovacíchatechnickýchpodmienok,abyodvysielaliospravedlnenie,

a preto rozhodnutie súdu považuje za absurdné. Poukázal na iné rozhodnutie tamojšieho súdu v konaní,
sp. zn. 5C/104/2012. Z nahrávok zo dňa 21.01.2011 a 22.06.2012, ktoré súdu predložil, vyplýva,
že žalobca nabádal k násiliu voči jeho osobe. Zdôraznil, že pôvodcom žalobcových skutkových tvrdení a
hodnotiacich úsudkov nie je on ako žalovaný 1), nie je vo veci pasívne legitimovaný, nemohol ovplyvniť
obsah predmetnej relácie, nevedel, ako bude spracovaná, nemal ju možnosť ani autorizovať. Vo svojom

vyjadrení hovoril iba o skutočnostiach všeobecne známych, ktoré už boli publikované v médiách.

31. Žalovaný 2) v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu zamietne. Jeho odvolanie smerovalo voči výroku II., výroku III., výroku V.
a uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), písm. d), písm. f) O.s.p. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a z rozsudku nie sú zrejmé úvahy,

ktorými sa nechal pri rozhodovaní vo veci viesť. Napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky riadneho
odôvodnenia rozhodnutia, preto je nepreskúmateľný. Uviedol, že namietal aktívnu legitimáciu žalobcu
vo vzťahu k výrokom 1., 2., 3., 4., 8., 9., 10., 12., 16., 17., 18, 19., 20., 21., 22. Vo vzťahu k výrokom 8.,
9., 10, 21. uviedol, že neboli spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa
nevysporiadal s jeho argumentom pri ukladaní sankcií, že napádané výroky vyriekla tretia osoba odlišná

od vydavateľa, resp. vysielateľa. Zdôraznil, že výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie je nevykonateľný.
Znenie navrhovaného výroku II. nekorešponduje s napádanými výrokmi v tomto konaní a neskúmal
potrebu a primeranosť opakovaného vysielania ospravedlnenia žalobcovi. Odvysielaním reportáže
nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval
priznanie akejkoľvek satisfakcie morálnej alebo finančnej. Ďalej uviedol, že reportáž neobsahovala

žiadne tvrdenie, že by sa žalobca dopustil akéhokoľvek trestného činu, vyjadrenie podozrení spadá do
kategórie hodnotiacich úsudkov, pri ktorých sa dôkaz pravdy neaplikuje. Závery, ani hodnotiace úsudky
nešíril, dal len priestor verejnému činiteľovi (žalovanému 1/), za ktoré vyjadrenia nezodpovedá. Poukázal
na závery súdu, že neboli preukázané zdravotné problémy žalobcu, ani narušenie vzťahov v jeho rodine
vdôsledkuodvysielaniareportáže.Súdprvejinštancienaopakvymenovaldôkazy,zktorýchjezrejmé,že

žalobca sa teší vážnosti a rešpektu ostatných spoluobčanov a nie je potom zrejmé, na akom skutkovom
základe založil súd potrebu priznania náhrady nemajetkovej ujmy spolu vo výške 14.000 Eur žalobcovi.
Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy nebola riadne odôvodnená a nie je možné ju odôvodniť
výlučne potrebou sankčného pôsobenia. Opätovne zdôraznil, že v reportáži nezaznel výrok, že
by bol žalobca obvinený zo spáchania trestných činov, nedopustil sa tak neoprávneného zásahu do

jeho osobnostných práv. Kritike boli podrobené orgány činné v trestnom konaní z dôvodu ich postupu,
ako aj z dôvodu neposkytovania vyčerpávajúcich informácií, čo však neznamená porušenie prezumpcie
neviny žalobcu. Ten nebol predmetom kritiky, a teda nemôže byť ani aktívne legitimovaným subjektom
na podanie žaloby na ochranu osobnosti k týmto výrokom. V reportáži boli opakovane a vyčerpávajúco
prezentované stanoviská žalobcu, ktorými popieral, resp. vyvracal tvrdenia žalovaného 1). Priestor na

vyjadrenie dostali všetky zainteresované subjekty. Reportáž bola objektívna, pluralitná a nestranná. Súd
nesprávne usúdil, že divák nemal možnosť si vytvoriť vlastný názor. Súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil výrok č. 19, keď po výroku 19. nasledovalo v reportáži vyjadrenie žalobcu, ktorý odmietol
akékoľvek spájanie svojej osoby so smrťou N. a následne sa k trestnému konaniu vyjadrilo i Krajské
riaditeľstvo PZ v H.. Diváci tak dostali všestranné informácie z viacerých zdrojov a bolo výlučne na nich,

aby tieto vyhodnotili. Znenie ospravedlnenia nekorešponduje s výrokmi, ktoré boli v rámci reportáže
odvysielané, a teda, ak súd vyhovel návrhu čo do uloženia povinnosti odvysielať ospravedlnenie,
nezohľadnil skutočné znenie napádaných výrokov a pri uložení povinnosti v zmysle výroku II. dospel
na základe vykonaného dôkazu k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa so záverom súdu
prvej inštancie, že žalovaný 1) vystupoval v reportáži ako fyzická osoba, nakoľko vystupoval v postavení

primátora Mesta D.. Týmto svojím rozhodnutím mu odňal právo spoliehať sa na vyjadrenie oficiálneho
zdroja (primátora) a dal ho do pozície, kedy uverejnil nepreukázané tvrdenia súkromnej osoby - bežného
občana. Je zrejmé, že na žalovaného 1) sa obrátil autor reportáže práve z titulu jeho funkcie
ako primátora Mesta D., ktorý v súvislosti s výkonom svojich kompetencií môže divákom poskytnúť viac
informácií, ako by to mohol spraviť L.. W. S., súkromná osoba. Žalovaný 1) vystupoval v pozícii primátora

D., čo je zrejmé i z miesta nakrúcania reportáže - kancelária primátora. Mal preto dôveru, že sa jedná
o oficiálne informácie. Žalovaný 1) by sa v reportáži nikdy neobjavil, ak by nezastával vrcholnú funkciu
v samospráve a tento spor by sa nikdy nezačal. Žalobcom napádané výroky, ktoré mali zasiahnuť do
jeho osobnostných práv, sa žalobcu netýkajú, nezasahujú do jeho osobnostných práv, a tým pádommu nie sú spôsobilé privodiť ani ujmu, ide o pravdivé skutkové tvrdenia, resp. hodnotiace úsudky,
ktoré majú dostatočný skutkový základ a sú primerané a akceptovateľné v demokratickej spoločnosti,
boli získané z oficiálnych zdrojov, za ktoré žalovaný 2) nezodpovedá. V reportáži odzneli vyjadrenia

žalobcu, čím sa znížila spôsobilosť výrokov zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Posúdenie potreby
morálnej satisfakcie súvisí s potrebou priznania finančnej satisfakcie, ku ktorej je možné pristúpiť, len
ak sa morálna satisfakcia nezdá postačujúca. Súd prvej inštancie nezohľadnil tieto dôvody a nesprávne
právne posúdil potrebu priznania finančnej satisfakcie. Súd prvej inštancie mal skúmať napadnuté
výroky a pri každom výroku zdôvodniť jeho spôsobilosť dehonestovať žalobcu, nakoľko tak

nepostupoval, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že má vo vzťahu k slobode
prejavu privilegované postavenie, žalobca je osoba verejného záujmu, na ktoré skutočnosti súd prvej
inštancie neprihliadol. Reportáž bola o otázke verejného záujmu, keďže žalobca s kartelovou dohodou,
v ktorej mali by zainteresované aj D., nemá nič spoločné, nakoľko nie je možné v danom období uprieť
žalobcovi istý vplyv v D., nie je možné ani spojenie žalobcu s kartelovou dohodou úplne vylúčiť. Bez
ohľadu na zapojenie žalobcu do kartelovej dohody je potrebné vyzdvihnúť, že žalobca bol v

reportáži spomínaný len v súvislosti s otázkami verejného záujmu, preto je potrebné aj bod 3, čo bolo
obsahom reportáže, vyhodnotiť v prospech žalovaného 2). Predmet reportáže bol nanajvýš aktuálny a
verejnosťou citlivo vnímaný. Divákom neboli zatajované žiadne aktuálne významné skutočnosti. Nie je
možné obmedzovať médiá, aby informovali o trestnom konaní len preto, že sa v ňom podozrenie zo
spáchania trestného činu nepotvrdilo. Súd deklaruje, že informácie boli prezentované takým spôsobom,

že divák nemal možnosť si utvoriť na vec vlastný názor, s čím nesúhlasí. Reportáž bola pluralitná a
objektívna, a preto nie je možné konštatovať, že divák nemal priestor na vytvorenie vlastného
názoru.

32. Vyjadrenia strán sporu k odvolaniam, ktoré im boli riadne doručené, podané neboli.

33. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom a žalovanými 1), 2) došlo k
zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého súd prvej inštancie v danej veci procesne postupoval. V

prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie a
dôvody podaných odvolaní podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia. Procesne

postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

34. Uznesením zo dňa 07.03.2017, č.k. 19Co/626/2015-978 odvolací súd nepripustil zmenu žaloby vo
vzťahu k žalovanému 1) tak, aby výrok I. znel nasledovne: „Žalovaný 1) je povinný strpieť, aby
žalobca na náklady žalovaného 1) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku poskytol na uverejnenie

vydavateľovi novín A. zvýrazneným typom písma BOLD a výškou písma 2,5 mm ospravedlnenie v
nasledovnom znení: „L.. W. S., primátor Mesta D., sa ospravedlňuje pánovi V. G. za nepravdivé výroky,
ktoré predniesol dňa 23.02.2010 v relácii „A.“ v reportáži Z. O. pod názvom „Na dne
chemičky“ vysielanej na TV O., kde uviedol, že pán V. G. je mafián, ktorý
spáchal viaceré trestné činy, vrátane objednávky vraždy O. N., tunelovania, prania špinavých peňazí a

podvodov, že zodpovedá za krach D., vydieral primátora Mesta D. a ovplyvňuje orgány činné v trestnom
konaní a súdy. L.. W. S. vyslovuje hlbokú ľútosť, že uverejnením difamujúcich a nepravdivých
skutkových tvrdení a neoprávnenou kritikou v značnej miere zasiahol do zákonom chránených práv na
ochranu osobnosti pána V. G., čím znížil jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a
dobré meno. Žalovaný 1) je povinný strpieť, aby žalobca na jeho náklady do troch dní po právoplatnosti

jeho rozsudku poskytol na odvysielanie prevádzkovateľovi televízneho vysielania na televíznej
stanici Televízia D. počas vysielacieho času, po dobu 2 minút nepretržite ospravedlnenie v nasledovnom
znení:„L..W.S.,primátorMestaD.,saospravedlňujepánoviV.G.zanepravdivévýroky,ktorépredniesol
dňa 23.02.2010 v relácii „A.“ v reportáži Z. O. pod názvom „Na dne chemičky“, vysielanej
na TV O., kde uviedol, že pán V. G. je mafián, ktorý spáchal viaceré trestné činy, vrátane objednávky

vraždy O. N., tunelovania, prania špinavých peňazí a podvodov, že zodpovedá za krach D., vydieral
primátora Mesta D. a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy. L.. W. S. vyslovuje
hlbokú ľútosť, že uverejnením difamujúcich a nepravdivých skutkových tvrdení a neoprávnenou kritikou
v značnej miere zasiahol do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pána V. G., čím znížil jehoľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré meno.“ Súčasne odvolací súd pripustil
čiastočné späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanému 2) vo výrokoch II., III. a V., zrušil v týchto výrokoch
rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.02.2015, č.k. 16C/85/2010-863 a v tejto

časti konanie zastavil. Žalovanému 2) náhradu trov konania nepriznal.

35. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu tak zostal výrok I., IV., VI. a súvisiaci výrok VII.
rozsudku súdu prvej inštancie.

36. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v napadnutých výrokoch v
rozsahu podaných odvolaní zmysle ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. zmeniť
podľa § 388 CSP a vo výrokoch IV., VI. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

37. V danej veci sa žalobca proti žalovaným ( v čase rozhodovania odvolacieho súdu len voči

žalovanému 1/) domáhal ochrany osobnosti s poukazom na ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané

zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

38. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno,
česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a podobne), jednak prejavy osobnej povahy (napríklad

podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v
rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.

39. Medzi čiastkové práva fyzickej osoby, chránené citovanými zákonnými ustanoveniami, patrí právo
na česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných

kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne
spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné
dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon neposkytuje ochranu proti
akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený, a ktorý je spôsobilý privodiť
ujmu fyzickej osobe.

40. Zverejnenie (vedomé ale i nevedomé) nepravdivých informácii o fyzickej osobe treba v zásade vždy
považovať na neoprávnený zásah do osobnostných práv, a to aj v prípade, ak príslušná
informácia nebude mať výslovne difamačný charakter. Podstatné je to, že takýmto
spôsobom sa o konkrétnej osobe vysloví nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu túto fyzickú

osobu posudzovať skreslene.

41. Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na
ochranu mena (Čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky).

42. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

43. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informovať bez ohľadu na hranice
štátu (článok 26 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).

44. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak
ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia a mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky).45. Citované články 19 a 26 Ústavy Slovenskej republiky vyjadruje základné ústavné hodnoty Právneho
poriadku Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Pre

demokraciu chápanú ako vládu ľudu, ľuďom a pre ľud je životnou nutnosťou šírenie informácií,
myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických, preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými
dostupnými faktami, nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu
a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní
vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo

vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v článku
19 Ústavy Slovenskej republiky. Kolízia oboch práv sa realizuje práve pri aplikácii § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Povinnosťou
súdu v takomto prípade je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a
zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu
osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv

nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné
skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v
kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality
uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením
chráneného základného práva, t. j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť

o zásah neoprávnený. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade
presiahol určitú prípustnú intenzitu alebo mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

46. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že žalovaný 1)
svojimi výrokmi, uverejnenými v relácii „A.“ reportáž redaktorky Z. O. pod názvom „Na dne chemičky“,

podrobne špecifikovanými v bode 2 tohto odôvodnenia, zasiahol do osobnostných práv žalobcu, jeho
konanie bolo potrebné kvalifikovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu objektívne
spôsobilý znížiť česť, vážnosť a dôstojnosť žalobcu v širokom okruhu verejnosti a spoločnosti. Samotná
medializácia nepreukázaných skutkových tvrdení žalovaného 1) zasiahla do cti, vážnosti a dôstojnosti
žalobcu v značnej miere. Námietky žalovaného 1) neboli dôvodné a s týmito sa súd prvej inštancie aj

dostatočne a v širokom rozsahu vysporiadal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že pri hľadaní rovnováhy a proporcionality medzi právom žalobcu na ochranu osobnosti a právom
žalovaného 1) na slobodu prejavu bolo potrebné uprednostniť právo žalobcu na ochranu osobnosti.

47. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným

1) vo veci samej, vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu
súdom prvej inštancie, vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie v tejto časti. Odvolacie námietky žalovaného v tomto rozsahu sú
totožnésnámietkami,ktoréuplatnilpredsúdomprvejinštancie,sktorýmisasúdprvejinštanciedôsledne
podrobne vysporiadal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti.
Odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje
skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i
správne vyložil. Námietky žalovaného 1), uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci
privodiť zmenu napadnutého rozsudku v rozsahu jeho skutkového a právneho záveru, že došlo k zásahu

do práva žalobcu na ochranu osobnosti, konkrétne do práva na ochranu jeho občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu dobrého mena. Ani v odvolacom konaní
neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto
dôvodu si odvolací súd v tomto rozsahu osvojil odôvodnenie rozsudku danej veci a v podrobnostiach
naň (bod 1 až 18 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu ) poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

48. Odvolací súd zdôrazňuje, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou každej žaloby je jej petit. V
ňom žalobca uvádza, ako chce, aby súd o jeho žalobe rozhodol, resp. ako má znieť výrok rozsudku.
Stanovuje ním zároveň rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako
má rozhodnúť. Ide o návrh súdneho výroku, preto kladie zákon na formuláciu petitu určité

požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov
rozsudku. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže
prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 CSP).49. Žalobný petit musí byť preto presný a určitý. Pokiaľ je navrhovaný žalobný petit nesprávny, t. j.
vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné,
neurčité alebo nevykonateľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku rozhodnutia by malo za následok

nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre
výsledok konania, teda preto, aby rozhodnutie bolo vykonateľné, a aby mohli nastať účinky zamýšľané
žalobcom (I.ÚS 233/97). Pokiaľ ide o petit žaloby na morálne zadosťučinenie formou uverejnenia
(strpenia) ospravedlnenia, forma a navrhovaný spôsob musí byť primeraný forme uverejnenia výrokov
a nimi spôsobenému zásahu.

50. V danej veci sa žalobca domáhal, aby bola žalovanému 1) uložená povinnosť strpieť, aby žalobca
na náklady žalovaného 1) poskytol na uverejnenie prevádzkovateľovi televízneho vysielania na Televízii
O. na odvysielanie po ukončení reklamného bloku bezprostredne predchádzajúceho vysielaniu prvej
časti hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“, so začiatkom vysielania o 19:00 hod.
miestneho času po dobu dvoch minút ospravedlnenie v ňom požadovanom znení.

51. Za situácie, že O. - Z., spol. s r.o., N., ktorá je držiteľom licencie na televízne vysielanie „TV O.“,
v ktorom malo byť ospravedlnenie odvysielané (žalovaný 1) mal odvysielanie strpieť), a ktorá pôvodne
v konaní vystupovala v postavení žalovaného 2), v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je stranou
sporuanebolajejaniuloženápovinnosťpožadovanéospravedlneniežalovaného1)odvysielať,odvolací

súd má za to, že nie je možné žalobcom navrhovanému žalobnému petitu vyhovieť z dôvodu, že žalobný
petit je nevykonateľný, nakoľko osobe, ktorá má ospravedlnenie odvysielať (žalovaný 1) má len strpieť
odvysielanie), žiadna povinnosť uložená súdom nebola, a preto nemôžu nastať žalobcom zamýšľané
účinky - morálne zadosťučinenie (ospravedlnenie) zo strany žalovaného 1/). Z tohto dôvodu
odvolací súd považoval žalobcom navrhnutú formu morálneho zadosťučinenia za nevykonateľnú, a tým

z hľadiska § 13 Občianskeho zákonníka neúčinnú. Odvolací súd zdôrazňuje, že petitom žaloby žalobcu
na morálnu satisfakciu formou ospravedlnenia je súd viazaný, nemôže si ho upravovať v prípade,
že žalobcom formulovaný petit nezodpovedá požiadavkám priznania mu morálneho zadosťučinenia z
dôvodu jeho nevykonateľnosti.

52. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že
žalobu zamietol.
53. Námietky žalobcu a žalovaného 1) v podaných odvolaniach smerovali aj voči výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi proti žalovanému 1) náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 4.000 Eur (výrok IV.) a voči časti výroku - vo vzťahu k žalovanému

1), ktorým vo zvyšnej časti žalobu v sume prevyšujúcej priznanú náhradu zamietol (časť výroku VI.).
Súd prvej inštancie žalobcovi priznal proti žalovanému 1) náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 4.000 Eur (žalobca požadoval 50.000 Eur) s poukazom na ust. § 13 ods. 2, ods.
3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1) tvrdil, že náhrada nemajetkovej ujmy žalobcovi nepatrí vôbec,
žalobca považoval priznanú náhradu nemajetkovej ujmy za neprimerane nízku.

54. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže súd
priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä, ak bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v
tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá
postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti“, ide iba o prípad následku
neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená.

55. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa
negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou
povahou alebo stupňom závažnosti a) neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b)
opodstatňujú (len) nemateriálnu sankciu, c) opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj

materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej
satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia
závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru odvolacieho súdu považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvaniealebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity,
ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii,
prípadne spoločenskom postavení a podobne) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

56. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky
vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti (§ 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie alebo do práva na
podobizne alebo do práva na ochranu mena môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo

vážnosti v spoločnosti v značnej miere). Tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne
akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou formou prejavu) závažnosti ujmy spôsobenej
fyzickej osobe na týchto chránených právach.

57. V danej veci je nesporné a konštatoval to i súd prvej inštancie, že difamujúcimi vyjadreniami
žalovaného 1), ktoré odzneli v „TV O.“ v relácii „A.“ v reportáži „Na dne chemičky“ dňa 23.02.2010,

s dosahom televízneho vysielania na celé územie Slovenskej republiky, došlo k takému zásahu do
osobnostného práva žalobcu - práva na ochranu jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,
ako i práva na ochranu dobrého mena, ktorým bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť
v spoločnosti a nepostačuje preto primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Je potrebné uviesť, že žalovaný 1) i v priebehu tohto súdneho konania uvádzal, že uvedenými výrokmi

si stojí a reportáž oceňuje. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvedený zásah do
práva na ochranu osobnosti žalobcu považuje za rozsiahly, v podstate nenapraviteľný, a preto je toho
názoru, že žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému 1) i právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v zmysle § 13 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka.

58. Vzhľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, t. j. materiálnej satisfakcie zo strany žalovaného 1) pre žalobcu je v danej veci dôvodné.
Posúdenievýškynemajetkovejujmyvpeniazochjepredmetomvoľnejúvahysúdu,ktorámusívychádzať
z jednotlivých okolností, tak z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou podmienkou je, že v
dôsledku neoprávneného zásahu došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej

miere. Kedy o takto vymedzenú nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby pôjde a kedy nie, hodnotí
súd vždy tak podľa celkovej povahy, ako i podľa jednotlivých okolností každého konkrétneho prípadu
zvlášť. Keďže uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a
prežívanie tejto nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
v značnej miere, hodnotiť vždy objektívne, prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za

ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i k osobe
postihnutej fyzickej osoby, k jej postaveniu, veku a podobne. Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného
objektívneho hodnotenia znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby, či jej vážnosti v
spoločnosti v značnej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby,

možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu, vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvaniu
ako závažnú pociťoval každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby.
Takto chápané objektívne kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu
zákonných podmienok podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stali rozhodujúcimi subjektívne pocity
samotnej postihnutej osoby (subjektívne kritérium).

59. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil výšku nemajetkovej ujmy na sumu 4.000 Eur, pričom dôsledne
zhodnotil tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, ako i tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným 1),
tieto posudzoval v súlade s § 132 a nasl. O.s.p., účinného do 30.06.2016, každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, zohľadnil intenzitu, spôsob a trvanie, závažnosť

zásahu vykonaného cez širokú medializáciu, keď k zásahu došlo vo verejnosťou sledovanej relácii,
zohľadnil všetky pre vec významné kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy, prihliadol na význam
priznávanej nemajetkovej ujmy (satisfakčný, sankčný, preventívny), vzal do úvahy i rozhodnutia súdov
o výške priznanej nemajetkovej ujmy v obdobných veciach a dospel k záveru, že uvedená suma ako
materiálna satisfakcia pre žalobcu je v danej konkrétnej veci primeraná, nie je možné jeho záveru nič

vytknúť, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje a poukazuje na odôvodnenie jeho rozhodnutia
v tomto rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP).60. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie použitím zákonných kritérií pre stanovenie
výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, po starostlivom
zvážení všetkých okolností veci dospel k správnemu záveru, že práve suma 4.000 Eur zo strany

žalovaného 1) je náhradou, ktorá môže efektívne zmierniť žalobcovi následky neoprávnených zásahov
do jeho osobnostných práv. Dopĺňa, že táto suma je pritom súčasne primeraná aj z hľadiska potreby
zachovania primeraného a rozumného zohľadnenia a vyváženia záujmov všetkých zúčastnených strán,
ktoréjenutnézobrať prirozhodovanídoúvahy.Pokiaľžalobcavpodanomodvolanínamietal,že
uvedená suma je nedostatočná a naopak, žalovaný 1) namietal, že takáto náhrada nemajetkovej

ujmy žalobcovi nepatrí, odvolací súd nepovažoval ich námietky za dôvodné. Súd je totiž pri
rozhodovaníovýškepriznanejnáhradynemajetkovejujmyvpeniazochvkonaniachoochranuosobnosti
povinný vychádzať z jednotlivých konkrétnych okolností a celkovej povahy konkrétneho prípadu, čo sa
v prejednávanom prípade stalo, keď súd prvej inštancie dôsledne a podrobne jednotlivé kritériá, podľa
ktorých postupoval vo svojom odôvodnení rozsudku, uviedol.

61. Odvolací súd nesúhlasí so záverom žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti
týkajúcej sa priznania náhrady nemajetkovej ujmy arbitrárne. Poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, kde sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal tvrdeniami
žalobcu ohľadne jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v ním požadovanej výške od
žalovaného 1) 50.000 Eur. Je potrebné zdôrazniť, že proces dokazovania bol v právnej úprave podľa

Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016 (i podľa § 185 CSP), vybudovaný na princípe
prejednávacom a na princípe kontradiktórnosti. Súd má tak obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa
presúva na procesné strany. Strana sporu má v konaní jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú
povinnosť. Neunesením dôkazného bremena sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to,
že v spore neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo

veci samej v jeho neprospech, resp. mu nebolo vyhovené v celom rozsahu. Pokiaľ súd prvej inštancie
konštatovalvsúvislostisvýškounemajetkovejujmy,žežalobcanepreukázalnarušenievzťahovvrodine,
priateľskéhovzťahusvedkovkosobežalobcu,odvrátenie, resp.opovrhovanieverejnostivovzťahu
k žalobcovi, neprihliadal na ušlý zisk spoločností žalobcu s tým, že tento nárok spadá pod náhradu škody
podľa § 16 Občianskeho zákonníka, a preto nepovažoval žalobcom požadovanú náhradu nemajetkovej

ujmy vo vzťahu k žalovanému 1) vo výške 50.000 Eur za primeranú, bolo jeho rozhodnutie správne.

62. Z týchto dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a v časti výroku VI. (vo vzťahu
k nároku žalobcu voči žalovanému 1/) ako vecne správny potvrdil.

63. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu a žalovaného
1), obsiahnutými v ich rozsiahlych odvolaniach, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné,alebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovprvostupňovéhorozhodnutia,ktorésapreskúmavav

odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

64. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, § 255 ods.2, CSP a pri
čiastočnom úspechu každej zo strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania

právo.

65. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).