Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/221/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307216828
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307216828.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: E.. A. H., T. P. G. X, XXXXX
F. W., O., zastúpenej JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,
proti žalovanej: C. S., T. Č. X, T., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marianna Kuchtová, s.r.o., so
sídlom Staré záhrady 3, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. decembra 2009, č.k. 4C/44/2008-197, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci J. D., Z. H., P. Ú.W. J. D., W. na A. Č.. XXX, P. Ú. R. T., J.
P.Q. H. Z. I. H. Č.. XXXX, Z. R. XXX E., C. H. - Z. H., H. Č.. XXXX/X, Z. R. XXXX E. C. H. - Q. Q.
H., H. Č.. XXXX/X, Z. R.E. XXXX E., C. H. - W. H. I. F., H. Č.. XXXX/X, Z. R.E. XXXX E., C. H.

- Q. Q. H., H. Č.. XXXX/X, Z. R.E. XXX E., C. H. - Z. H., C., J. Č.. XXX, H. na
H. Č.. XXXX/X, a to v podiele 1/4 - ina. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi E.
H., I. A. H., zastúpenou H. H. na základe plnomocenstva zo dňa 26.6. 2000 ako predávajúcimi a R.
Č.L. I. P. Č. ako kupujúcimi došlo dňa 3.7.2000 k podpisu kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti.
Na základe znaleckého dokazovania vykonaného znalcom z odboru písmoznalectvo mal za nesporné,
že plnomocenstvo, udelené E.. A. H. pre E.. H. H. zo dňa 26.6.2000, ktoré bolo podkladom pri

predmetnej kúpnej zmluve na tieto nehnuteľnosti, nebolo podpísané žalobkyňou E.. A. H.. Ďalej zistil,
že po podaní návrhu žalobkyne proti žalovaným - R. Č. I. P.A. Č. o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktorý bol na súd podaný dňa 30.8.2007, a žalovaným doručený dňa 26.9.2007,
žalovaní navrhli realizovať dražbu spornej nehnuteľnosti napriek tomu, že z doručenia návrhu na začatie
konania vedeli, že v civilnom konaní sa rozhoduje o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Následne dňa 16.10.2007 bolo na Notársky úrad JUDr. Tatiany Šúrkovej doručené oznámenie o dražbe
v zmysle § 17 Zákona o dobrovoľných dražbách, s termínom konania dražby dňa 19.11.2007, samotná

dražba predmetnej nehnuteľnosti sa konala dňa 19.11.2007, vydražiteľom predmetu dražby sa stala C.
S., a to za cenu 2.900 000 Sk, pričom príklep udelil licitátor dražby - JUDr. Juraj Juríček. Na podnet
navrhovateľky uznesením zo dňa 24.11.2008 pripustil zmenu žalovaných, a to z R. Č. I. P. Č. na osobu
žalovanej - C. S.. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 37 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 7
ods. 1, § 21 ods.2, 3 zákona č . 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, poukázal na to, že v ust.

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať
vôľa, a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon, ktorými sú: sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť
a pokiaľ právny úkon niektorú z týchto zákonných náležitostí nespĺňa, je takýto právny úkon absolútneneplatný. Dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi E. H. I. A. H., zastúpenou H. H., na základe
plnomocenstva zo dňa 26.06.2000 ako predávajúcimi a R. Č.P. I. P. Č. ako kupujúcimi dňa 03.07.2000,
je absolútne neplatná v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalobkyne A. H. zastúpenej

H. H., a to jednak v zmysle § 37 ods. 1, ako aj § 39 Občianskeho zákonníka, keď v
danom prípade právny úkon - uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy neurobila osoba na to oprávnená,
t.j. žalobkyňa neudelila plnomocenstvo pre E.. H. H. na podpísanie predmetnej zmluvy, t.j. na predaj jej
spoluvlastníckeho podielu. Keďže prejav vôle na splnomocnení, ktoré oprávňovalo E.. H. H. odpredať
spoluvlastníckypodielnapredmetnýchnehnuteľnostiach,nezodpovedalreálnejvôližalobkyne,nemohol

byť daný prejav vôle žalobkyne ako jednej z účastníkov kúpnej zmluvy smerujúci k scudzeniu jej
spoluvlastníckeho podielu, keď absentovala podstatná náležitosť právneho úkonu, ktorou je slobodná a
vážna vôľa predávajúcej - E.. A. H.. Predmetná kúpna zmluva tak neobsahovala podstatné náležitosti
právneho úkonu, najmä náležitosti subjektu a náležitosti vôle. Okrem toho bola postihnutá
aj ďalšou vadou, a to nedovolenosťou právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, z
dôvodu, že predmetný právny úkon sa prieči dobrým mravom. Predloženie falošného plnomocenstva pri

kúpnej zmluve, ktorej obsahom bol aj prevod spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, posúdil ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi a tiež v rozpore so zásadou súkromného práva, podľa ktorej nikto
nemôže na druhého previesť viac práv ako má sám. Neprihliadol k námietke žalovanej, podľa ktorej
v prípade, ak sa realizovala dobrovoľná dražba a súčasne uplynula už 3 - mesačná prekluzívna lehota
na napadnutie platnosti predmetnej dražby, nemôže sa pôvodný vlastník určovacou žalobou domáhať,

aby súd rozhodol, že vlastnícke právo stále svedčí jemu a poukázal na to, že v danom prípade žalobkyňa
žalobou žalovala ešte pôvodných žalovaných, t.j. R. Č. I. P. Č.L., ktorí až po doručení návrhu na začatie
konania, t.j. po dni 26.09.2007 podali návrh na realizáciu dražby spornej nehnuteľnosti napriek tomu,
že už vedeli z návrhu na začatie konania, že v civilnom konaní sa rozhoduje o určení vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom samotná dražba sa realizovala až dňa 19.11.2009,

t.j. po začatí konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Dospel k záveru, že realizáciou dobrovoľnej dražby nie je možné konvalidovať absolútne neplatný
právny úkon, keď je zrejmé, že R. Č. I. P. Č., na základe absolútne neplatného právneho úkonu
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne, t.j. 1/4 - ina, a preto následnou realizáciou dobrovoľnej dražby nemohlo dôjsť k

nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou, keď podľa jeho názoru vlastnícke právo možno v procese
dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka veci. Poukázal na to, že dobrovoľná dražba vychádza
zo zhody vôle strán a je procesom uzatvárania zmluvy. V prípade dobrovoľnej dražby ide o "prevod"
práv, keďže dražbu možno zjednodušene nazvať zmluvou. V súlade s konštantnou judikatúrou
konštatoval, že príklepom v dražbe, ktorá bola však realizovaná súdnym exekútorom v rámci nútenej

dražby, avšak nie dobrovoľnej, pri výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí, spolu so zaplatením
najvyššiehopodaniaaprevzatímvydraženejvecivydražiteľompoudelenípríklepudochádzakprechodu
vlastníckeho práva k vydraženej veci na vydražiteľa, aj keď povinný nebol vlastníkom draženej veci a
jej vlastník o prebiehajúcom výkone rozhodnutia nevedel a v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo 1229/2003). O náhrade trov konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume
3 394,77 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Namietala,
že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že by vykonal dôkaz a zohľadnil znenie

dôvodovej správy k zákonu č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, na ktorú ona
poukázala a ktorú ako dôkaz predložila, v zmysle ktorej je úmysel zákonodarcu formulovaný tak, že za
dražbu sa považuje konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho alebo iného práva k predmetu
dražby, pričom ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, a to
preto, že vlastník svoje právne postavenie, a teda celkový obsah svojho absolútneho práva k predmetu

dražby neodvodzuje od svojho právneho predchodcu, ale od (zloženej) právnej skutočnosti - udelenie
príklepu a uhradenie ceny dosiahnutej vydražením. Vzhľadom na to je irelevantné,
posudzovanie otázky nadobudnutia vlastníckeho práva predošlými vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorí boli
navrhovateľmi dražby. Namietala aj nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, zdôraznila, že
jej neboli doručené dôkazy priložené k žalobe tiež písmoznalecký posudok č. 65/2006

zo dňa 23.9.2006, na ktorý súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozhodnutia a
spochybnila využiteľnosť tohto znaleckého posudku pre dané konanie, keďže bol vyhotovený v rámci
trestného konania, ktorého priebeh, ani závery súdu prvej inštancie neskúmal a nie je zrejmé, či tento
znalecký posudok resp. jeho hodnovernosť bola napadnutá, či v rámci trestného konania príslušnéorgány zistili, či došlo k spáchaniu trestného činu a žiadnym spôsobom neskúmal,
ako mohlo dôjsť k predloženiu a použitiu splnomocnenia riadne opatreného osvedčovacou doložkou
notára a zároveň k údajnému sfalšovaniu podpisu splnomocňujúcej osoby. Namietala, že súd prvej

inštancie chybne konštatoval, že pôvodní žalovaní o doručení návrhu na začatie konania, t.j. po dni
26.9.2007, podali návrh na realizáciu dražby, keď podľa predloženej notárskej zápisnice bola Zmluva
o vykonaní dražby uzatvorená dňa 6.9.2007. Namietali aj nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie, keď k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti prevodu spoluvlastníckeho
podielu dospel len na základe posúdenia písmoznaleckého posudku a tvrdenia

žalobkyne,aleneskúmalpodrobnostitrestnéhostíhania,anipodrobnejšieokolnostipriuzatváraníkúpnej
zmluvy. Súd prvej inštancie neprihliadol k jej námietke, že vlastnícke právo nadobudnuté vydražiteľom
dobrovoľnou dražbou nemožno napadnúť inak než žalobou o neplatnosť dražby v zmysle príslušných
ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, a že pokračovaním v konaní o určenie vlastníckeho práva
sa obchádza Zákon o dobrovoľných dražbách. Za nesprávny považovala záver súdu prvej inštancie,
že vlastnícke právo možno v procese dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka

veci, a preto sa nemohla stať vlastníčkou nehnuteľnosti, a že v prípade nútenej dražby realizovanej
súdnym exekútorom dochádza k prechodu vlastníckeho práva od nevlastníka, ale uvedené neplatí v
prípade realizácie dobrovoľnej dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, o ktorej konštatoval, že
jeprocesomuzatváraniazmluvyaideoprevodpráv.Poukázalnato,žeplatnýzákon č.527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách na území SR v ust. § 2 písm. a) stanovil pre všetky dražby úpravu,

podľa ktorej je dražba verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva. Toto ustanovenie
súd prvej inštancie nevzal do úvahy, a ani dôvodovú správu k Zákonu o dobrovoľných dražbách.
Postupom súdu boli podľa jej názoru porušené viaceré základné princípy materiálneho právneho štátu,
a to najmä princíp právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Jej vlastnícke
právo, ktoré nadobudla príklepom na dobrovoľnej dražbe, má byť chránené v súlade s platným právnym

poriadkom, ktorý nemožno vykladať a interpretovať rôzne. Nemôže preto súd zákonom definovaný
proces prechodu práva ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva svojvoľne definovať
ako zmluvu a prevod vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie postupoval pri právnom posúdení veci
nesprávne, pretože vykladal Zákon o dobrovoľných dražbách v rozpore so základnou metódou výkladu
právnej normy, nezohľadnil doslovné znenie zákona a dospel k právnym záverom odporujúcim platnej

právnej úprave. Tým porušil aj ustanovenie čl. 144 ods.1 Ústavy SR. Podľa ustanovení Zákona o
dobrovoľných dražbách možno neplatnosť dražby dosiahnuť len podaním žaloby o neplatnosti dražby.
V danom prípade žalobkyňa takúto žalobu nepodala a v súčasnosti už ani podať nemôže vzhľadom
na uplynutie prekluzívnej lehoty na jej podanie, a preto je potrebné dražbu považovať za platnú a
všetky subjekty, ktoré by nadobudli akékoľvek práva či povinnosti, musia jej výsledok v súčasnosti

akceptovať. S poukazom na to, že súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníkov
konania na strane žalovanej v zmysle § 92 ods.2 O.s.p., čím došlo k singulárnej subcesii (prevod
práv a povinností), a teda súd odvodzuje jej pasívnu legitimáciu od pasívnej legitimácie
predošlýchžalovanýchvkonaní,akoajspoukazomnazákonnúkoncepciudražbyakooriginálnyspôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva, namietala, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná, keďže

ona žiadne svoje práva a povinnosti neodvodzuje od predošlých vlastníkov nehnuteľností, a nemohla
preto nastať situácia predpokladaná ustanovením § 92 ods.2 O.s.p., neprešli teda na ňu akékoľvek
práva, či povinnosti z pôvodne označených žalovaných a nemohlo dôjsť ani k prechodu pasívnej vecnej
legitimácie v konaní na žalovanú. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej namietala
aj z dôvodu absencie označenia všetkých žalovaných, keď súd konštatoval absolútnu neplatnosť kúpnej

zmluvy zo dňa 3.7.2000 v časti prevodu vlastníckeho práva z navrhovateľky A. H. na R. Č. I. P. Č.L., I.
E. Č. neboli v čase vyhlásenia rozsudku účastníkmi konania. Tento záver súdu nebol formulovaný ako
výrok rozsudku a voči manželom Č. žiaden takýto výrok nesmeruje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nesmeruje voči všetkým účastníkom, ktorí by pri takomto posudzovaní sporných právnych vzťahov
v konaní, museli tvoriť procesné spoločenstvo. Namietala aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

a naliehavého právneho záujmu žalobkyne z dôvodu, že nepodala žalobu o neplatnosť dobrovoľnej
dražby,apretokonanímourčenievlastníctvasajejprávnepostavenienemôžezmeniť.Nesprávnepodľa
jej názoru rozhodol súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, keď priznal žalobkyni náhradu trov
konaniaajzačasť,kedybolokonanievedenévočimanželomČ.,pretožeonanenadobudlažiadnepráva,
ani povinnosti od týchto účastníkov konania, ďalej za úkony - podanie návrhu na zmenu účastníkov

konania a návrh na vykonanie dokazovania, ktoré podľa jej názoru nemožno považovať za úkon právnej
pomoci v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Taktiež namietala priznanie náhrady trov konania
za účasť na pojednávaní dňa 8.6.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, a to z dôvodu, že jej
právna zástupkyňa požiadala o ospravedlnenie neúčasti a o odročenie pojednávaniauž 3 týždne pred pojednávaním a išlo preto zo strany súdu o nehospodárne konanie, keď neinformoval
druhého účastníka o plánovanom odročení pojednávania. Ďalej namietala priznanie 4x
režijné výdavky za obdobie od 1.1.2009 do 7.12.2009 v zmysle § 16 ods.3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,

keď nie je zrejmé, aké výdavky na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vynaložil
právny zástupca žalobkyne, keďže v danom období si uplatnil 4 úkony právnej pomoci, z
čoho 3 boli konania na súde, za ktoré mu bola priznaná náhrada za cestovné výdavky aj stratu času
a 4 úkonom bol návrh dôkazu.
3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 16.2.2012 sp.zn. 14Co/78/2010

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, keď vzhľadom na originálny charakter nadobudnutia vlastníckeho práva,
príklepom na verejnej dobrovoľnej dražbe dospel k záveru, že žalobkyňa by sa mohla domôcť určenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, výlučne na základe určenia neplatnosti dražby
v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 186/2010, v zmysle ktorého otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby

nemôže súd posudzovať v inom konaní, než je konanie podľa Zákona o dobrovoľných dražbách.
Vzhľadom na to, že žalobkyni uplynula prekluzívna lehota na podanie návrhu na určenie neplatnosti
dražby, nemožno inak napadnúť, a resp. spochybniť vlastnícke právo žalovanej k príslušnému
spoluvlastníckemu podielu k predmetnej nehnuteľnosti.
4. Na základe dovolania podaného žalobkyňou proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR

uznesením zo dňa 27.1.2016 sp. zn. 1 Cdo 146/2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 16.2.2012 sp.zn. 14Co/78/2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s
odôvodnením, že pre správne posúdenie v danom prípade je určujúce zistenie, či R. Č. I. P. Č. (pôvodne
žalovaní) nadobudli dotknuté nehnuteľnosti v rozpore, resp. bez rozporu s ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pretože ak by dotknutý právny úkon bol postihnutý absolútnou neplatnosťou,

k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na pôvodných žalovaných
by nedošlo, keď na takýto úkon sa hľadí, akoby nebol urobený. V zmysle zásady, že nikto nemôže
na iného previesť viac práv než má, nemôže totiž dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, a nie
je možné preto uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa, pričom
pokiaľ ide o dobrovoľnú dražbu, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.12.2012 pod sp.zn.

2MCdo 20/2011, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutí súdov SR pod č. 61/2014 a ktorého právna veta znie: "ak ten, vec ktorého bola dražená v
rámci dobrovoľnej dražby, nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ príklepom a zaplatením
ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci, a to ani v prípade, že bol inak zachovaný
postup podľa § 10 až 33 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR

č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov". Poukázal na názor k
titulu nadobudnutia vlastníctva dražbou, uvedený v odôvodnení tohto rozhodnutia, podľa ktorého "názor
o originálnej povahe nadobudnutia vlastníckeho práva v rámci dobrovoľnej dražby vychádza z paralely
§ 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. a § 150 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "exekučný

poriadok"). Dražobný príklep v rámci exekučného konania je totiž považovaný za spôsob originálneho
nadobudnutia vlastníctva dobromyseľným vydražiteľom (porovnaj napr. II. ÚS 289/08). Takáto
paralela však neobstojí. Okrem principiálneho rozdielu medzi povahou dražby v rámci exekučného
konania, konanej súdnym exekútorom ako vykonávateľom verejnej moci (§ 2 exekučného poriadku)
pod dohľadom exekučného súdu (§ 148 exekučného poriadku), je podstatný rozdiel v zákonnej úprave.

Podľa § 140 ods. 2 písm. l/ exekučného poriadku totiž musí dražobná vyhláška obsahovať výzvu, aby
sa uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu, preukázalo pred začatím dražby, s upozornením, že inak
by také práva nemohli byť uplatnené na ujmu dobromyseľného vydražiteľa. Z citovaného ustanovenia je
tak zrejmé, že zákonodarca vyslovene počíta s tým, že v rámci exekučnej dražby môže dôjsť k
nadobudnutiu vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom, i keď povinný nebol vlastníkom veci.

Zákon č. 527/2002 Z.z. však neobsahuje žiadne podobné ustanovenia, z ktorých by sa dalo
vyvodiť, že v dobrovoľnej dražbe dobromyseľný vydražiteľ môže nadobudnúť vlastníctvo draženej veci
aj od toho, kto nie je jej vlastníkom (viď tiež III. ÚS 488/2010). Zmluvné prevody vlastníckeho
práva sú v SR v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám
má. Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť

prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom. Niet preto dôvodu,
prečo by sa zásada "nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet" nemala vzťahovať aj
na ďalší inštitút zmluvnej povahy - dobrovoľnú dražbu. Ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote
uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže mať preto zanásledok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol
sám vlastníkom predmetu dražby.
5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej

len "C.s.p."), účinného od 01.07.2016; opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), v
zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v uznesení sp.zn. 1Cdo 146/2012 zo dňa
27.01.2016, ktorým je odvolací súd v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p. účinného v čase vydania
uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR viazaný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
určeniavlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamvpodiele 1/4-ina,akoajnaposúdenie
opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzala žalovaná na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu

vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, a následne tieto; v
súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru,
že kúpna zmluva uzavretá medzi E. H. a žalobkyňou zastúpenou H. H., na základe plnomocenstva
zo dňa 26.06.2000 ako predávajúcimi a R. Č.L. I. P. Č., ako kupujúcimi, dňa 03.07.2000 je absolútne

neplatná v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a realizáciou dobrovoľnej dražby nie je
možné konvalidovať absolútne neplatný právny úkon, a preto vzhľadom na to, že R. Č. I. P. Č.
na základe absolútne neplatného právneho úkonu, nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, ani následnou realizáciou dobrovoľnej
dražby nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou. Vec posúdil správne po právnej

stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obč. zákonníka a zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne
odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.
7. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že správne postupoval súd

prvej inštancie, keď skúmal platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. H. a žalobkyňou, zastúpenou
H. H. na základe plnomocenstva z 26.06.2000 ako predávajúcimi a R.S. Č. I. P.
Č. ako kupujúcimi a otázku nadobudnutia ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ako
navrhovateľov dražby, ktorú aj dovolací súd považoval za relevantnú pre posúdenie nadobudnutia
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne na sporných nehnuteľnostiach žalovanou

ako vydražiteľkou. Taktiež v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu vychádzal súd prvej inštancie
pri posudzovaní veci aj z rozdielu medzi povahou dražby v rámci exekučného konania, konanej súdnym
exekútorom a povahou dobrovoľnej dražby, na základe čoho konštatoval, že v prípade dobrovoľnej
dražby ide o "prevod" práv, keď aj podľa právneho názoru dovolacieho súdu je
dobrovoľná dražba inštitútom zmluvnej povahy, a preto aj na dobrovoľnú dražbu sa vzťahuje zásada, že

nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie dovolacieho
súdu, ako aj vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012,
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov
SR pod č. 61/2014, na ktoré poukázal dovolací súd vo svojom rozhodnutí, posúdil odvolací súd ako
nedôvodné námietky žalovanej, uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia

veci, spočívajúceho v nesprávnom výklade a aplikácii príslušných ustanovení Zákona o dobrovoľných
dražbách, nezohľadnenia dôvodovej správy k tomuto zákonu, ako aj námietky týkajúce sa
existencie stále platnej dražby.
8. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že plnomocenstvo udelené žalobkyňou pre E.. H. H. W.o dňa 26.06.2000, ktoré bolo

podkladom pre uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy, nebolo podpísané žalobkyňou, keď aj podľa názoru
odvolaciehosúdutátoskutočnosťbola vkonanípreukázanápísmoznaleckýmposudkom,ktorým
bolo potvrdené a preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, že predmetné splnomocnenie nepodpísala,
a nebol preto dôvod ďalej skúmať absenciu vôle žalobkyne, ako namieta žalovaná v odvolaní, ani
ďalšie okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy, príp. podrobnosti trestného stíhania a tiež okolnosti použitia

splnomocnenia riadne opatreného osvedčovacou doložkou notára a zároveň údajného sfalšovania
podpisu splnomocňujúcej osoby, keď tieto skutočnosti nemajú žiaden vplyv na posúdenie platnosti
predmetnej kúpnej zmluvy. Nepodpísanie predmetného plnomocenstva žalobkyňou bolo preukázané
znaleckým dokazovaním a žalovaná napriek poučeniu podľa § 120 ods. 1 až 4 O.s.p., účinného včasekonaniapredsúdomprvejinštancie,napojednávanídňa07.12.2009nenavrhlavykonaniežiadnych
ďalších dôkazov za účelom preukázania nesprávnosti predloženého písmoznaleckého posudku.
Nedôvodne tiež žalovaná namieta, že písmoznalecký posudok spolu s ďalšími dôkazmi priloženými

k žalobe, jej nebol doručený, keď z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prílohy k žalobe boli riadne
doručené pôvodným žalovaným R.S. Č. I. P. Č. a žalovaná pripustením zmeny žalovaných uznesením
súdu zo dňa 24.11.2008 vstúpila na ich miesto do konania v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.,
čím vstúpila do právneho postavenia predchádzajúcich žalovaných. Nedôvodne žalovaná namieta v
odvolaní, že svoje práva a povinnosti neodvodzuje od predošlých vlastníkov nehnuteľností, a preto

nenastala situácia predpokladaná ust. § 92 ods. 2 O.s.p., teda že na ňu prešli práva a povinnosti z
pôvodne označených žalovaných, a nemohlo preto dôjsť ani k prechodu jej pasívnej vecnej legitimácie
v konaní, keď tento záver je v rozpore s právnym názorom dovolacieho súdu a zo
znenia ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje nielen na prevod, ale
aj na prechod všetkých práv a povinností, o ktorých sa v konaní koná. Odvolací súd
posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovanej týkajúce sa nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v

konaní z dôvodu absencie označenia všetkých žalovaných a tiež týkajúce sa nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie a naliehavého právneho záujmu žalobkyne, pretože podľa ustálenej súdnej praxe
v zásade je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že rozhodnutie súdu vydané v konaní o určení vlastníckeho práva môže byť podkladom pre zmenu
zápisu v katastri nehnuteľností, pričom aktívne legitimovaným v konaní o určení vlastníckeho práva je

ten, kto tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností a pasívne legitimovaným je ten, kto je zapísaný na liste
vlastníctva v katastri nehnuteľností a otázka platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej s manželmi Č.Č. je v
konaní posudzovaná len ako otázka prejudiciálna v konaní o určenie vlastníckeho práva.
9. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny
aj v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaná pripustením zmeny

žalovaných uznesením súdu vstúpila do konania namiesto pôvodných žalovaných, a to do ich právneho
postavenia v čase pripustenia zmeny žalovaných, nedôvodné sú jej námietky, týkajúce sa priznania
náhrady trov konania žalobkyni za čas, kedy bolo konanie vedené voči pôvodným žalovaným. Za
úkony právnej pomoci týkajúce sa veci samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.
možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať aj podanie návrhu na zmenu účastníkov konania, keď

tento procesný návrh bol odôvodnený zmenou vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom konania a taktiež návrh na vykonanie dokazovania doručený súdu dňa 05.10.2009 je
úkonom právnej pomoci v zmysle uvedeného ustanovenia, pretože i keď obsahuje návrh na vykonanie
dokazovania výsluchom svedka, obsahuje zároveň aj právne odôvodnenie tohto návrhu z hľadiska
právneho posúdenia veci v zmysle platnej právnej úpravy. Nepriznanie náhrady trov konania za účasť

na pojednávaní dňa 08.06.2009, ktoré bolo odročené, neodôvodňuje len samotná skutočnosť, že
súd neinformoval protistranu o ospravedlnení právnej zástupkyne žalovanej a o žiadosti o odročenie
pojednávania, keď protistrana sa na základe riadneho predvolania na stanovené pojednávanie dostavila
a v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom v čase tohto pojednávania súd
nebol povinný protistranu vopred informovať o ospravedlnení neúčasti a o odročení

pojednávania. Správne súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj 4 x náhradu režijných výdavkov za
obdobie od 01.01.2009 do 07.12.2009 a nedôvodne žalovaná namieta, že nie je zrejmé, aké výdavky na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vynaložil právny zástupca žalobkyne vzhľadom
na to, že v danom období si uplatnil 4 úkony právnej pomoci, z čoho 3 boli konania na súde, za ktoré
mu bola priznaná náhrada za cestovné výdavky aj stratu času. Z ust. § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

vyplýva, že ide o paušálnu náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné v stanovenej výške 1/100-iny výpočtového základu a na túto paušálnu náhradu
uvedených výdavkov má advokát nárok za každý úkon právnej služby, a to aj vtedy, ak sa na jej náhrade
s klientom osobitne nedohodol.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 453 ods. 1 a
3 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v konaní, priznal náhradu trov
odvolacieho aj dovolacieho konania v celom rozsahu.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).