Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201928
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816201928.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie, so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902 proti
žalovanej B. I., S. A. I. M., L. XXX, o zaplatenie 80,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 11C/122/2016-67 zo dňa 27. januára 2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o nároku
na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví

rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 80,54 eur, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Stranám sporu súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2.Predmetomkonaniaježalobažalobcu,ktoroužalobcažiadal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplatenie
istiny vo výške 80,54 eur, známeho úroku vo výške 266,09 eur, známeho úroku vo výške 16,09 eur,
poplatku vo výške 208,97 eur, poplatku za upomienky vo výške 10,00 eur, zmluvnú pokutu vo výške
33,00 eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 80,54 eur od 26. 08. 2015 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 80,54 eur od 26. 08. 2015 do zaplatenia a trovy mediačného
konania vo výške 201,97 eur a trovy súdneho konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku

vo výške 17,00 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 63,64 eur. Poukázal na skutočnosť, že dňa 17.
05. 2013 na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver vo výške 350,00 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
odplatu vo výške 208,97 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 137,03 eur, t.j. zaplatiť
celkovú čiastku 696,00 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 208,97 eur,
čo predstavovalo RPMN vo výške 98,86 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. Úrok bol vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru,
čo predstavuje sumu vo výške 137,03 eur. Spotrebiteľský úver sa úročí ročnou úrokovou sadzbou, ktorá
predstavuje fixné percento vo výške 39,15 % ročne. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku vo
výške 696,00 eur do 25. 05. 2014 na účet veriteľa alebo v hotovosti mandatárovi. Žalovaná a žalobca
sa dohodli, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 05. 2013 sa mení tak, že žalovaná sa
zaviazalauhradiťžalobcovižalovanúčiastkuv12splátkachvovýške58,00eur,vždyk25.kalendárnemu

dňu v mesiaci, počnúc od 25. 06. 2013. Žalovaná z uvedenej čiastky pred dlhom splatným neuhradila
žiadnu sumu. Na základe toho, že porušila podmienky zmluvy o spotrebiteľským úvere a nedodržalasplátkový kalendár, žalobca jej oznámil, že v zmysle uzavretej zmluvy stratila výhodu splátok a dlh sa
stal splatným v celosti a žalovaná bola vyzvaná na jeho úhradu s tým, že následne uhradila sumu 269,46
eur. Dlh sa stal splatným dňa 26. 05. 2014 a od toho času je žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej

sumy, a to v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a tiež § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva
spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského
konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia žalobcu.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil
v zmysle ust. § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 prvá veta, ods. 5
OZ, § 54 ods. 1, ods. 2 a 3 OZ, § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

4.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žeZmluvaospotrebiteľskomúvereaDohodaoplnenívsplátkach
zo dňa XX. XX. XXXX uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou na základe citovaných
zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.

5. Uviedol, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX. XX. XXXX je v rozpore s ustanovením § 9
ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované
citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve nie je uvedená ani mesačná splátka

a až v Dohode o plnení v splátkach je uvedená mesačná splátka sumou 58,00 eur, s uvedením počtu
splátok 12, s termínom splatnosti prvej dňa 25. 06. 2013 a nasledujúcich vždy 25. deň v kalendárnom
mesiaci, pričom v Zmluve bolo určené, že 137,03 eur ako náklady spotrebiteľa predstavujú úrok vo
výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru a suma 208,97 eur predstavuje administratívne náklady
na vypracovanie a uzavretie zmluvy, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká

je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, keďže žalobca do úverovej zmluvy
uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru zase nie je zahrnuté, čo je zahrnuté v jednotlivých splátkach úveru, a
preto priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky sám
vypočítať. V dôsledku toho s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch

a ust. § 53 ods. 5 OZ sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

6. Vychádzajúc z uvedeného a vykonaného dokazovania mal preto súd prvej inštancie za preukázané,
že žalovaná z čerpanej istiny úveru vo výške 350,00 eur žalobcovi uhradila celkovo sumu 269,46
eur. Keďže neuhradená zostala suma 80,54 eur z celkovej čiastky istiny úveru poskytnutej Zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, v tejto časti súd žalobe vyhovel a s poukazom na nedodržanie ustanovení § 9
ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že

stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti výroku rozsudku označeného pod č. II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podal
v zákonnej lehote (včas) odolanie žalobca v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru nesúhlasil
s konštatovaním o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy a preto zmluva neobsahuje neprijateľné
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ v čase jej uzavretia. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento

je v zmluve o úvere dostatočne a jasne uvedený. K absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov nesúhlasil s názorom súdu, že uvedenie celkovej sumy mesačnej splátky
je nedostatočné. K zmluvnej pokute a trovám mediačného konania uviedol, že rozsudok absentuje
odôvodnenie uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur v celom rozsahu,pričom sa súd ani nevysporiadal s nárokom žalobcu na trovy mediačného konania vo výške 201,97 eur.
Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 389 CSP zrušil napadnutý výrok rozsudku a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.
07. 2016, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolací súd vychádzal z
uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu odvolania taktiež vyplýva
uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 od 1 písm. d/ CSP, ktorý je daný aj nepreskúmateľnosťou
napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015

uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016).

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,

ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam

prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Odvolací súd konštatuje naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov.

16. Odvolací súd uvádza, že štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je od 01. 07. 2016 upravená
v ust. § 220 CSP.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.18. Podľa § 200 ods. 3 a 4 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie
rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku
sa označujú arabskými číslicami.

19. Čo sa týka nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd v tomto smere
poukazuje na dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok týkajúcich sa neodôvodnenia konkrétnych
uplatnených nárokov vo vzťahu aj k k trovám mediačného konania, keďže súd prvej inštancie žalobu
žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol len z dôvodu absencie zákonných predpokladov v zmysle ust. §

9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmysle ust. § 11 ods. 11
písm. b/ tohto zákona považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov s odkazom aj na ust.
§ 53 ods. 5 OZ.

20. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko žalovaná z čerpanej istiny úveru vo výške 350 eur žalobcovi
uhradila 261,46 eur, neuhradená istina zostala vo výške 80,54 eur a čo sa týka na nedodržanie ust. § 9

ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol so všeobecným konštatovaním, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Odvolací súd v tomto smere, so zreteľom aj na ďalšie odvolacie námietky poukazuje na
eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. aj v znení účinnom od 01. 05.

2018 zákona č. 279/2017 Z.z.

22. K povinnosti členenia splátok úveru v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
odvolací súd uvádza, že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a

poplatky, keďže ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 uvádza pojem „výška“ alebo „počet“, či
„termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, čo sa za použitia eurokomformného výkladu poníma
tak, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úverov zahrňuje, nakoľko ani z dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, aby zámerom zákonodarcu v zmysle tohto
zákona bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v čl. 10 ods.

2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako
súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky s odkazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 02. 2018, keďže Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu
o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi

(spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a/ až k, r a y/.

25. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predložený
návrh zákona "je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

87/1 02/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský
úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva". V závere všeobecnej časti dôvodovej
správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa dopĺňa, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

26. Teda v dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný
význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o
podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (vzmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského
úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

(spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere). Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje
od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom
právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim

potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich
záväznosťnespochybniteľnáaabysazachovalaichkonkrétnosť,presnosťajasnosť.Nakoľkovsporoch
medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať,
či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento
nepriamy účinok smernice nie je absolútny a eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné
znenie zákona, nakoľko v opačnom prípade by išlo o výklad „contra legem“. To však nič nemení na tom,

že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali
dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri
bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-2l2107, bod 110). Rozsudok konštatoval, že Smernica
bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy
o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v

praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu
"zmluvaoúverezrozumiteľneastručneuvádzavýšku,početafrekvenciusplátokspotrebiteľaaprípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia" (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text
"zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia".

27. Preto úmyslom zákonodarcu bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu, čo zreteľne vyjadril aj
v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby

nebolo, aby bolo nanovo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010.

28. Odvolací súd apeluje na to, že podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica") zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu

splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

29. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z

účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere

môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere.

30.Článok10ods.3Smernicektomudodáva,ževprípadeuplatneniačlánku10ods.2písm.i/Smernice

veriteľsprístupníprespotrebiteľavýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,atobezplatneakedykoľvek
počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

31. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a v zmysle § 391 ods.

1 CSP v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom
v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle §
396 ods. 3 CSP.32. V zmysle § 391 ods. 2, 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť
vytýkané nedostatky a vo veci rozhodnúť v zmysle od 01. 07. 2016 účinných procesných ustanovení
CSP, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, so zreteľom na konkrétne odvolacie námietky žalobcu

a eurokomformný výklad zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj citované odôvodnenie uznesenia NS SR
3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 02. 2018.

33.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).