Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/326/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817201853
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817201853.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu S. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. N.
Q., Ú. XX, zastúpeného JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v
Rožňave, Čučmianska dlhá 7 proti žalovanému Mesto Rožňava, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 29,
IČO: 00 328 758, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie so

sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/14/2017 - 80 zo dňa 06. augusta 2018

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenietak,žežalovanýmáprotižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, keďže súd uznesením zo dňa 29.
mája 2017 konanie vo veci zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania. Keďže proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Košiciach

zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, napadnutým uznesením súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 256 ods. 1 CSP opätovne
vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, keďže mal za to, že ani jedna
zo strán sporu nezavinila zastavenie konania, žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním a
predtým, ako by bol zaplatil súdny poplatok, nakoľko sa len z obavy o prístup k svojmu nadobudnutému
majetku prihlásil do verejnej obchodnej súťaže, ktorú vyhral a preto už nemal naliehavý právny záujem

na podanej žalobe, čím nezavinil zastavenie konania.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný z dôvodu, že uznesenie súdu
prvej inštancie je vecne ako i právne nesprávne v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov. Žalovanému nebolo zrejme na základe akých skutočností súd prvej
inštancie dospel k uvedenému záveru, keďže to z jeho odôvodnenia nevyplýva, nebolo vykonané žiadne

dokazovanie a keďže žalovaný dôvodnosť žaloby poprel, uvedená skutočnosť bola v konaní sporná, je
potrebné prijať záver, o procesnom zavinení žalobcu a v zmysle § 256 ods. 1 CSP je povinný aj nahradiť
žalovanému vzniknuté trovy konania. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal stranám sporu
nárok na náhradu trov konania v znení, že „žiaden zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania“,

aj keď citoval ust. § 256 ods. 1 CSP v tom znení, že „ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane“, z čoho ale podľa odvolacieho súdu nepramení výrok súdu
v tom znení, že „žiaden zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania“ a to aj so zreteľom na
odôvodnenie tohto výroku v tom znení, že žalobca z obavy o prístup k svoju už nadobudnutému majetku
sa prihlásil do verejnej obchodnej súťaže, ktorú vyhral a preto už nemal naliehavý právny záujem na
podanej žalobe, čím nesprávne súd prvej inštancie uzavrel, že nezavinil zastavenie konania so zreteľom

na späťvzatie žaloby.

7. Odvolací súd uvádza v spore dôvodnosť aplikácie odvolacích dôvodov zo strany žalovaného nie len v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, týkajúcich sa tých skutočností, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale nakoľko z obsahu odvolania žalovaného
vyplývajú aj odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP, t.j., že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a so zreteľom na Stanovisko Občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a

súdov Slovenskej republiky 1/2016) aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP daný
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sú rovnako dôvodne uplatnené aj tieto odvolacie dôvody.

8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

9. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti podľa CSP platí, že ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie je možné posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak súd zastavil konanie, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o

náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. O
zavinenie žalovaného pôjde, ak sa pre jeho správanie vzala žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne.

12. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol
žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

13. V prejednávanom spore súd správne aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, nesprávne ho však vyložil, ak
žalovanému nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že žalobu podal žalobca z obavy o prístup
k svojmu už nadobudnutému majetku a keďže sa prihlásil do verejnej obchodnej súťaže, ktorú vyhral ,
nakoľko už nemal naliehavý právny záujem na žalobe, vzal ju späť.

14. Aj keď žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním , hore uvedený dôvod späťvzatia
žaloby nemožno vyhodnotiť ako procesné zavinenie žalovaného a nakoľko dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP vo veci odvolací súd nevzhliadol, má za to, že procesne žalobca zavinil
zastavenie konania a preto žalovanému s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu

preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v zmysle § 251 CSP.15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že
žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

16. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne
úspešný a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu
100 %.

17. O výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súduoprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).