Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/206/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712213024
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712213024.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov: X) M. N.,

D.. X.X.XXXX, X) H. N., D.. XX.X.XXXX, P. N. S. XXX, obaja pr. zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík
& Partners, s.r.o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, proti žalovaným: X) O. S., D.. XX.X.XXXX, X)
M. S., D.. XX.X.XXXX, N. Z. N., M. U. XXX/X, obaja pr. zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom AK
Poprad, Murgašova 86/1, o určenie, že vec patrí do dedičstva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že do dedičstva po neb. M. N. D.. XX.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, D. N. S., D. XXX/XX,
patria hnuteľné veci - finančné prostriedky vo výške 23.000,- eur.

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade majú voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom
o trovách rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že finančné prostriedky vo výške 23.000,- eur
patria do dedičstva po nebohom otcovi žalobcov M. N..
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že právny predchodca žalobcov M. N. bol majiteľom účtu
v Poštovej banke, a.s., pričom žalovaní spolu s S. N. mali pred smrťou poručiteľa z tohto účtu
vybrať finančné prostriedky v žalovanej sume. Žalobcovia uviedli, že prostriedky, ktoré mal ich právny
predchodca na účte boli tvorené vyrovnávacím podielom za vyporiadanie BSM s matkou žalobcov. V

čase od 22.9.2010 do 6.10.2010 bolo realizované množstvo výberov z účtu, či prevodov na iné účty a
žalobcovia majú za to, že uvedené prostriedky by mali patriť do dedičstva po ich nebohom otcovi.

2. Žalovaní sa k podanému návrhu písomne vyjadrili a uviedli, že je pravdou, že M. N. bol majiteľom
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, avšak S.Í. N.n mal na základe žiadosti nebohého M. N. k účtu zriadené
dispozičné právo a s prostriedkami na účte disponoval podľa pokynov poručiteľa. Sumy prevodov, ktoré
S. N. realizoval vykonával podľa pokynov poručiteľa a to tak, že sumu 7.000,- eur previedol na účet

žalovaného v 2) rade M. S., švagra, rovnako ako sumu 3.000,- eur, sumu 13.000,- eur na účet žalovanej
v1) rade O. S., sestry, sumu 2.500,- eur si poručiteľ vzal v hotovosti, rovnako ako sumu 2.000,- eur a za
sumu 1.607,- eur si poručiteľ nakúpil stavebný materiál.

3. Rozsudkom zo dňa 26.2.2013 súd žalobu zamietol. Po podanom odvolaní Krajský súd Prešov ako súd
druhejinštancierozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.Vzmyslepokynusúdu
druhej inštancie opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie a opätovne vo veci rozhodnúť. Súčasne

súd druhej inštancie konštatoval, že dôkazná povinnosť sa na žalovaných prenáša i čo do preukázania
vedomosti neb. M. N. o realizácii prevodu finančných prostriedkov vo výške 23.000,- eur na žalovaných.
Pokiaľ teda žalovaní tvrdia, že sa jednalo o dar poručiteľa, toto svoje tvrdenie musia preukázať.4. Súd po vrátení veci doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento
skutkový stav:

5. Žalobcovia sa domáhajú určenia, že do dedičstva po nebohom M. N. patria finančné prostriedky v
sume 23.000,- eur, pričom uvedená suma vychádza z výberov hotovosti a prevodov z účtu poručiteľa.
Žalobcovia sú synmi nebohého M. N. a žalovaní sú sestrou a švagrom nebohého. Prostriedky pôvodne
uložené na účte poručiteľa M. N. boli tvorené sociálnym príspevkom poskytovaním poručiteľovi a taktiež
sumou predstavujúcou podiel na vyrovnaní BSM, ktorý na tento účet poukázala bývalá manželka

poručiteľa a súčasne matka žalobcov.
Nebohý M. N. R. W. XX.XX.XXXX, pričom v dňoch 22.9.2010 až 6.10.2010 mali byť na účte poručiteľa
realizované platby v žalovanej výške. Tieto mal realizovať brat poručiteľa S. N., ktorý mal k účtu
poručiteľa dispozičné právo. Žalobcovia majú za to, že dispozícia s prostriedkami poručiteľa nebola
oprávnená ani realizovaná s vedomím poručiteľa.

6. Žalovaní s tvrdením žalobcov nesúhlasia a žiadajú žalobu zamietnuť jednak z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení a jednak z dôvodu, že transakcie S.
N. realizoval po dohode s poručiteľom. Časť prostriedkov vydal S. N. poručiteľovi, časť použili na nákup
stavebného materiálu, časť previedol na účet žalovanej v 1. rade a ďalšiu časť na účet žalovaného
v 2. rade. Malo sa jednať o dar žalovaným a ich deťom. Transakcie S.F. N. realizoval z toho dôvodu,

že poručiteľ mal poškodenú dispozičnú kartu k účtu. Darovaciu zmluvu neuzatvárali písomne ale na jej
obsahu sa dohodli pri rodinnej oslave dňa 15.9.2010, ktorej sa všetci zúčastnili. Žalobcovia namietajú
neplatnosť darovacej zmluvy nakoľko k odovzdaniu predmetu daru nedošlo bezprostredne po uzavretí
darovacej zmluvy a navyše predmet daru nie je individuálne určená vec. Súčasne žalobcovia namietajú,
že žalovaní nepreukázali vedomosť neb. M. N. o realizovaných transakciách.

7. Podľa § 628 ods. 1 ObčZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

8. Podľa § 628 ods. 2 ObčZ darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,

a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

9. Podľa § 628 ods. 2 ObčZ neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

10. Podľa § 40 ods. 1 ObčZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

11. Žalobcovia uviedli, že podľa ich názoru poručiteľ mal v úmysle rekonštruovať rodinný dom súp. č.
140, ktorý po rozvode manželstva kúpil, a teda sa nemohol svojich finančných prostriedkov zbaviť ich
darovaním žalovaným. Vyslovili pochybnosti o tom, že neb. M. o realizovaných výberoch a prevodoch

vedel, nakoľko tieto realizoval jeho brat S., ktorý mal k účtu poručiteľa dispozičné právo.

12.Žalovaníuviedli,žeporozvodemanželstvaporučiteľamuzabezpečovalistravuaošatenie,narozdiel
od navrhovateľov boli s poručiteľom v kontakte. Na rodinnej oslave u matky D.. M. N. dňa 15.9.2010
mal M. N. odporcom uviesť, že im chce darovať sumu vo výške 23.000,- eur, písomná darovacia

zmluva uzavretá nebola, poručiteľ písomnú formu nežiadal. Následne dňa 29.9.2010 mal S. N. spolu
so žalovanou v 1) rade realizovať prevody. Bolo to v čase, kedy bol žalovaný v 2) rade s poručiteľom
na nákupe ventilov kúrenia, pričom po príchode z nákupu o realizovaných prevodoch mali poručiteľa
informovať a tento ich vzal na vedomie. Tieto svoje tvrdenia žalovaní nijako nepreukázali. Odkaz, že
poručiteľ musel mať vedomosť o prevodoch z výpisov z účtu nie je na preukázanie tvrdení žalovaných

dostatočným podkladom.

13. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Je nepochybné, že výbery a bezhotovostné prevody z účtu poručiteľa boli realizované ešte pred jeho
smrťou a v konaní nebol predložený jediný relevantný dôkaz o tom, že by poručiteľ o týchto platbáchnemal vedomosť, či že by boli realizované proti jeho vôli. Pritom v zmysle zrušovacieho uznesenia
Krajského súdu Prešov dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaných.

15. Námietky žalobcov o neplatnosti darovacej zmluvy nie sú opodstatnené. Právna úprava rozlišuje dve
formy darovania, a to: 1. darovanie spojené s reálnym odovzdaním predmetu darovania (reálna zmluva)
a 2. darovanie, pri ktorom k odovzdaniu predmetu darovania dôjde až neskôr po uzavretí darovacej
zmluvy (konsenzuálna zmluva ).
V prvom prípade môže byt právny úkon urobený akýmkoľvek spôsobom, čiže aj konkludentne -

nevyžaduje sa písomná forma. Môžu nastať aj situácie, kedy sa nevyžaduje odovzdanie celého
predmetu darovania, ale len jeho časti. Táto časť však musí poskytovať dostatočnú možnosť predmetom
darovania fakticky disponovať. V prípade tzv. konsenzuálnej zmluvy je nevyhnutné dodržať písomnú
zmluvu darovacej zmluvy, ktorej nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Písomná forma musí byt dodržaná aj vtedy, keď predmetom darovania je nehnuteľnosť. K samotnému
odovzdaniu a prevzatiu predmetu darovania však dochádza až neskôr. Podstatným v tomto prípade je,

že ak by nastala absolútna neplatnosť darovacej zmluvy, na základe ktorej sa už plnilo, neexistuje nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše právo na vrátenie daru vzniká výlučne darcovi.

Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 20C/63/2001 kde
žalobcovia žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia S. N. Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn.

6Co/42/2012 zo dňa 25.9.2012 konštatoval, že možno žalobcom uznať pochybnosti o výberoch z účtu,
avšak, napriek pokynu súdu druhej inštancie, ani v tomto konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by
preukázal vedomosť poručiteľa o jednotlivých výberoch hotovosti, ktoré realizoval S. N..
Je síce pravdou, že pokiaľ poručiteľ zriadil dispozičné právo k svojmu účtu v prospech S. N., bol
uzrozumený s tým, že tento môže s hotovosťou na účte ľubovoľne nakladať a nebolo zistené, že by

bolo dispozičné právo S. N. limitované. Nebolo však ani preukázané, akým spôsobom S. N. poručiteľa
informoval o finančných prevodoch a či s nimi poručiteľ vyjadril súhlas.

16. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Po vykonaní predložených dôkazov uvedených vyššie a samotnej žaloby, má súd za to, že žalovaní
neuniesli dôkazné bremeno.

Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové

konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán
sporu.

19. Aby mohli žalovaní so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musia k svojim skutkovým

tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť
k záveru, že žalobcovia majú právo, ktorého uspokojenia sa domáhajú, resp. že existujú dôvody,
pre ktoré by existujúci stav nemal byť menený. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy
vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Uznesením Krajského súdu
Prešov boli žalovaní jednoznačne upovedomení o tom, že bremeno preukázania vedomia poručiteľa

o vykonaných finančných operáciách je na žalovaných, avšak v tomto smere nepredložili v konaní
žiadne relevantné dôkazy. Ak žalovaní potrebné dôkazy nepredložili, znamená to, že neuniesli dôkazné
bremeno, následkom čoho nemôžu v konaní uspieť.

20. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.