Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715207060
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715207060.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: C. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XXXX/
XX,T.,právnezastúpenýMgr.PetromLindemanom,advokátom,Mnoheľova17,Poprad,protižalovanej:
R. C., W.. XX.XX.XXXX, F. XX. E. XXX/XX, T., o zaplatenie 1.308,81 eur s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 17C/262/2015-167 z 25.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.308,81 eur s 5,05 %-ným p. a. úrokom z

omeškania od 10.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 853 ods. 1, § 524
ods. 1 ods. 2, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z. Výrok
o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňom 04.04.2014 na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva

k bytu sa stal výlučným vlastníkom bytu Č.. XX v bytovom dome súp. č. XXX U. V.. Ú.. T.. V zmysle
čl. VI bod 1 písm. b) zmluvy na žalobcu po vyplatení nedoplatkov na úhradách za byt, ktoré učinil
18.03.2014 predchádzajú práva voči osobám, ktoré byt užívali, a ktoré boli povinné podieľať sa na
úhrade. Uvedené ustanovenie zmluvy s aplikáciou § 853 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
považoval za postúpenie pohľadávky voči osobám užívajúcim byt z pôvodného vlastníka na žalobcu.
Uvedeným je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Pokiaľ žalobca v konaní uplatnil právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúce nárok na úhradu za užívanie bytu za obdobie od
11.06.2013 do 04.04.2014, súd prvej inštancie bol názoru, že nárok voči žalovanej je dôvodný.

4. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že v rozhodnom období v byte bývala žalovaná.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v byte v rozhodnom období býval aj U. V.. Tvrdenie
žalovanej, že v byte bývali aj iné osoby v tom čase nebolo preukázané. Ani svedok Y. A. sa nevedel

vyjadriť, či v byte iné osoby aj bývali alebo do bytu chodili na návštevy. Súdu prvej inštancie sa
na pojednávanie nepodarilo zabezpečiť účasť svedka U. V., preto podľa § 198 ods. 3 Civilnéhosporového poriadku návrh žalovanej na výsluch svedka zamietol. Navyše z vykonania iných dôkazov
bolo preukázané, že U. V. v byte v rozhodnom období býval. Žalovaná nepreukázala v konaní žiadnym
prostriedkom procesnej obrany, žeby za bývanie čokoľvek vlastníkovi platila. K tvrdeniu, že za bývanie

platila U. V., uviedol, že žalovaná je povinná za bývanie platiť žalobcovi ako vlastníkovi bytu, nie iným
osobám.

5. Na základe uvedeného bol podľa súdu prvej inštancie preukázaný základ nároku. Výšku
bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobcom súd prvej inštancie považoval za primeranú. Pokiaľ

žalobca vychádza z výšky bezdôvodného obohatenia 280,-- eur mesačne a nárok je uplatnený za 10
mesiacov, uviedol, že suma 280,-- eur ako obvyklé nájomné za obdobný byt v danej lokalite podľa
všeobecných vedomostí súdu prvej inštancie je primerané. Navyše žalobca uplatnil za 10 mesiacov
bezdôvodné obohatenie len vo výške 1.308,81 eur. Ak by súd prvej inštancie zohľadnil, že v spornom
období v byte okrem žalovanej býval aj U. V., žalobca od žalovanej uplatnil menej ako 1-icu z obvyklého
bezdôvodného obohatenia (zo sumy 2.800,-- eur), pričom druhou polovicou by sa na úhrade mal

podieľať aj U. V.. Za daných okolností vzhľadom na uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia súd
prvej inštancie mal za to, že návrh je v plnom rozsahu dôvodný.

6. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
citovanou právnou úpravou. Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal až odo dňa 10.10.2015, a

to deň po doručení žaloby žalovanej, keď z obsahu spisu nebola preukázaná predchádzajúca výzva
žalobcu voči žalovanej na plnenie.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, v ktorom vyjadrila svoj nesúhlas s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že ním žalovaná napáda výroky I. a III.

rozsudku. Vytýka tak vady konania a tiež napáda rozsudok po stránke skutkovej, ako aj po stránke
právnej.Súdprvejinštanciepodľažalovanejvôbecnebraldoúvahyskutočnosti:1.ževpredmetnombyte
v spornom období bývali aj ďalšie osoby, za ktoré ona nemieni platiť, 2. že žalobca v priebehu konania
menil svoj návrh, 3. že ona má v predmetnom byte užívacie právo, pokiaľ sa jej nezabezpečí bytová
náhrada, a preto nemožno od nej požadovať komerčné nájomné, 4. že nebolo preukázané, aby sa bola

na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, 5. že v rozsudku nie je uvedené, na základe čoho bolo ustálené,
že dlh spôsobila ona, 6. že premlčaný nárok bol súdom pripísaný jej exmanželovi. Ďalej namietala aj
priznanie úrokov z omeškania, pretože ju žalobca žiadnym spôsobom neupovedomil o existencii dlhu.
Mala za to, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces tým, 1. že súd prvej inštancie nevykonal
všetky ňou navrhované dôkazy - vyžiadanie listinných dôkazov týkajúcich sa vyúčtovania za sporné

obdobia,akoelektrika,plyn...,2.ženevypočulhlavnéhosvedka-U.V., 3.žesauspokojilibaspísomným
vyjadrením svedka R. Q., 4. že nevyťažil svedka Y.E. A. pri jeho výsluchu na skutočnosti, ktoré ona
považovala za dôležité. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za správne tak po stránke

skutkovej, ako aj po stránke právneho posúdenia. Navrhol ho potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho
konania.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

10. K namietaným vadam konania zo strany žalovanej odvolací súd uvádza:

a/ súdy nemajú všeobecnú povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, no z hľadiska
ústavnoprávnych garancií spravodlivého procesu však vyplývajú v prvom rade požiadavky na
odôvodnenie, ktoré viedlo súd ku nevykonaniu dôkazov. Z uvedeného je potom odvolacia námietka
žalovanej v tomto smere čiastočne dôvodná. Najmä z podania na čl. 27 spisu vyplýva návrh žalovanej na

vykonanie radu listinných dôkazov, ktoré vykonané súdom prvej inštancie neboli. Nie je tu rozhodujúce
to, či mali, resp. nemali súvis s prejdnávaným sporom, rozhodujúce v tomto smere je to, že v odôvodnení
rozsudku absentuje zmienka o dôvodoch, ktoré súd prvej inštancie viedli k ich nevykonaniu. V dôsledkutohodošlokporušeniuprávažalovanejnaspravodlivýproces.Užibatotosamotnépostačujenazrušenie
rozsudku v jeho napadnutej časti.

b/naprotitomunevykonanievýsluchusvedkaV.jedostatočnýmspôsobomodôvodnenéaplnesúladnés
ustanovením § 198 ods. 3 CSP. Rovnako je dostatočne odôvodnené použitie písomnej výpovede svedka
Q., ktoré môže korešpondovať s ustanovením § 196 ods. 3 CSP. Pokiaľ ide o výsluch svedka A.Q.,
tu odvolací súd poznamenáva, že samotný výsluch svedka vychádza z princípu kontradiktórnosti a z
princípu prejednacieho (§ 202 CSP), a bolo preto práve na žalovanej, aby v tomto smere vyvinula väčšiu

aktivitu na vyťaženie svedka, ak mala za to, že tým bolo možné objasniť okolnosti podľa nej podstatné
pre tento spor. Obsah zápisnice z pojednávania, na ktorom bol uvedený svedok vypočutý, neindikuje
pochybenie súdu prvej inštancie v žalovanou namietanom smere. Z uvedeného dôvodu tieto odvolacie
námietky žalovanej neobstoja.

11. Súd prvej inštancie postavil svoj záver o aktívnej legitimácii žalobcu na zistení, že na základe čl.

VI bod 1 písm. b/ zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 17.03.2014 za použitia § 853 Občianskeho
zákonníka došlo k postúpeniu pohľadávky voči osobám užívajúcim byt z pôvodného vlastníka na
žalobcu. Predmetom uvedeného článku bola jednak dohoda, že žalobca ako nový vlastník vyplatí všetky
nedoplatky na úhradách do fondu prevádzky a fondu opráv, zálohových platieb a poplatok za výkon
správy bytového domu (prvá veta) a jednak dohoda, že vyplatením uvedených nedoplatkov prechádzajú

z prevodcu na nadobúdateľa všetky oprávnenia a práva prevodcu voči povinným osobám, ktoré byt
užívali a ktoré boli povinné podieľať sa na ich úhrade (druhá veta).

12. Existujúce nedoplatky sa viažu ku vlastníctvu bytu, zaťažujú teda vlastníka bytu. Dohode o vyplatení
všetkých nedoplatkov nadobúdateľom niet čo vytknúť (prvá veta), tá však zasahuje iba do sféry vzťahov

medzi nadobúdateľom a prevodcom. Nezakladá sama o sebe existenciu možnej pohľadávky prevodcu
voči osobám užívajúcich byt v období vzniku nedoplatkov. Tu navyše platí, že v prípade zmeny
vlastníctva neprechádzajú z titulu právneho nástupníctva všetky práva a povinnosti pôvodného vlastníka
na nadobúdateľa, najmä peňažné pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania pôvodného vzťahu. Navyše
samotné ustanovenie zmluvy, o ktoré súd prvej inštancie opiera záver o aktívnej legitimácii žalobcu

nespĺňa jednu zo základných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky, a to určitosť zmluvy o
postúpení pohľadávky.

13. Je potrebné tiež uviesť, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania deň po doručení
žaloby, jednak nepostupoval dôsledne v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka a jednak o tom rozhodol

vzhľadom na vyššie uvedené predčasne.

14. K výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že výrok o nároku na náhradu trov konania
musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov
konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude
splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s
rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre
prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V súdenom spore
vo výroku rozsudku o trovách konania súd prvej inštancie opomenul uviesť, vo vzťahu ku komu priznáva

žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (správne nárok na náhradu), ako aj to, kto o výške tejto
náhrady rozhodne. Toto robí uvedený rozsudok v tejto časti nevykonateľným.

15. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušil rozsudok v napadnutej časti a postupom podľa § 391 CSP vrátil v rozsahu zrušenia vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v
zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

17. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).18. Už v samotnom odvolaní namietala žalovaná možnú zaujatosť sudkyne z dôvodu, že neboli
vykonané všetky dôkazy, resp. že ňou navrhnuté dôkazy boli zamietnuté. V priebehu odvolacieho
konaniaboloodvolaciemusúduďalejdoručenépodaniežalovanej,vktoromžalovanávyslovilaopätovnú

zaujatosť zákonnej sudkyne v tom, že nesúhlasí, aby tento, resp. aj ostatné spory, v ktorých vystupuje
ako strana, pojednávala a rozhodovala táto sudkyňa. Z obsahu uvedeného podania je zrejme, že
žalovaná odvodzuje zaujatosť zákonnej sudkyne od svojej nespokojnosti s procesným postupom a
rozhodovaním sudkyne v tomto spore, resp. v ďalších sporoch, v ktorých vystupuje žalovaná ako strana
konania. S poukazom na § 49 ods. 3 CSP odvolací súd potom o uvedenom nerozhodoval.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).