Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoP/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224308
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117224308.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. W., W.. XX.XX.XXXX,
F.Ý. U. T.X., W. G.. V.X. Č.. X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov, za účasti rodičov Y.. N. W., W.. XX.XX.XXXX, F. U. T.X., W. G.. V.X. Č.. X a K.. R. W.,
W.. XX.XX.XXXX, F.Ý. U. V., W. G.. Y. Č.. XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 12.04.2018 č.k. 29P 111/2017 -443 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol. Náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že mal. V. pochádza z manželstva účastníkov konania
rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 01.02.2012 vydaného vo veci 29C 178/2011.
V tom čase mal. V. mala asi 1,5 roka a bola v celodennej starostlivosti matky, ktorá sa s ňou nachádzala
na materskej dovolenke. Krátko po rozvode manželstva matka nastúpila do práce a maloletá do jasieľ.
Matka poberala rodinné prídavky vo výške 22,01 Eur a v čase, keď bola na materskej dovolenke,
poberala aj rodičovský príspevok vo výške 256 Eur. Otec v tom čase nežil s matkou v spoločnej
domácnosti už asi 3 mesiace. Pracoval vo firme T-L. L., s.r.o., V. ako programátor s priemerným čistým
mesačným príjmom 1.264 Eur.
3. V súčasnosti je otec zamestnaný ako softvérový inžinier v spoločnosti W. KE, s.r.o. s priemerným
čistým mesačným príjmom za obdobie od februára 2017 do marca 2018 vo výške X.XXX,XX Eur. Je
ženatý, pričom z jeho súčasného manželstva deti nepochádzajú. Matka pracuje v terajšej dobe na I.
súde T., kde jej čistý priemerný mesačný príjem je vo výške XXX Eur.
4. Mal. V. je žiačkou 1. ročníka A. školy na ulici V. v T.. Stravuje sa v škole, za čo matka platí 22 Eur
mesačne. Za školský klub platí 12 Eur a za mliečnu desiatu 6 Eur mesačne. Dieťa navštevuje tanečné
štúdio J., kde matka platí 16 Eur mesačne. Ďalšie výdavky sú podľa potreby, ak chodí dieťa na súťaže.
Od septembra 2017 mal. V. chodí na A. umeleckú U. Y. Y., odbor U., za čo matka platí 8 Eur. Y. má
podľa lekárskej správy problémy s pokožkou, takže matka jej z lekárne zakupuje prostriedky F., s čím
má zvýšená náklady. Za opaľovací krém zaplatila 19 Eur, nakoľko maloletá je alergická na prvé slnko.
Maloletá na odporúčanie lekára nosí ortopedické topánky, ktoré stoja 35 až 40 Eur. Pokiaľ je chorá,
matka kupuje probiotika a lieky podľa potreby.5. Na Okresnom súde Prešov prebiehalo pod sp. zn. 28P 107/2016 konanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného.Išloonávrhmatky,ktorýbolvylúčenýnasamostatnékonaniezpôvodnéhokonaniavedeného
pod sp. zn. 30P 172/2014, v ktorom sa rozhodovalo o úprave styku otca s maloletou. V tomto konaní
bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý. V tom čase už bol príjem otca znížený na súčasnú
úroveň. V čase rozhodovania maloletá ešte navštevovala materskú školu. Príjem matky bol rovnaký
ako v súčasnosti, rovnako aj jej výdavky súvisiace s bývaním. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.09.2017 vydaným vo veci 6CoP 18/2017.
6.Odposlednéhorozhodnutiaovýživnomnedošlonastraneotcakpodstatnýmzmenámodôvodňujúcim
zmeniť pôvodné rozhodnutie o výške výživného. Otec naďalej pracuje, aj keď v súčasnosti u iného
zamestnávateľa, s príjmom nad X.XXX Eur mesačne. Býva v byte svojej súčasnej manželky, ktorá je
zamestnaná a spolu s otcom sa podieľa na úhrade spoločných nákladov. Otcovi vyživovacia povinnosť
okrem manželky nepribudla. Hlavným dôvodom pre zníženie výživného zo strany otca mala byť
skutočnosť, že matka si do svojho bytu dala zaviesť internetovú prípojku, za ktorú platí mesačne 19,90
Eur. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že ide o poplatok nielen za internet, ale aj za káblovú
televíziu, pričom tento poplatok súdu, vzhľadom na poskytované služby, sa javí primeraný. Zavedenie
internetu do domácnosti nie je v súčasnej dobe ničím výnimočné, práve naopak, je to prakticky
nevyhnutná potreba, o to viac za situácie, keď maloletá začala navštevovať základnú školu a táto v
niektorých veciach priamo vyžaduje komunikáciu cez príslušnú stránku školy, alebo cez ďalšie portály
nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj vo vzťahu k školopovinným deťom, teda aj vo vzťahu k maloletej. Tento
výdavokmatkybolmatkounáležitezdôvodnený.Podľatvrdeniaotca,matka,hocimádomáciinternet,ho
obťažuje stovkami e-mailov zo svojho pracovného internetu. Prostredníctvom informatika cez príslušný
odbor Ministerstva spravodlivosti bolo zistené, koľko e-mailov matka v roku 2017 odoslala na e-mailovú
adresu otca. Bolo to 9 e-mailov a je teda zrejmé, že tvrdenia otca sú zavádzajúce a účelové. Otec nijako
nepreukázal, aby výdaje na jeho strane sa akýmkoľvek spôsobom zvýšili. Vo svojej výpovedi uviedol,
že maloletej sporí sumu 30 Eur mesačne na účet, pričom v minulosti tieto peniaze odovzdával matke.
7. Čo sa týka matky, od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene na jej strane. Matka sa
stala samoživiteľkou rodiny. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Začala pracovať a jej príjem je asi 685
Eur mesačne. V čase poslednej úpravy bola matka ešte na materskej dovolenke a poberala rodičovský
príspevok. Hoci v súčasnosti sa príjem matky zvýšil, zvýšili sa aj výdavky, a to na úhradu poplatkov za
byt a úhradu hypotéky, ktorú si brala v súvislosti s povinnosťou vyplatiť otca z titulu dohody o vyporiadaní
BSM po rozvode.
8. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletej. V čase poslednej úpravy výživného bola
ešte v celodennej starostlivosti matky, resp. nastupovala do jasieľ. V terajšej dobe je žiačkou 1. ročníka
základnej školy. Stravuje sa v škole, navštevuje školský klub a má aj platené mimoškolské aktivity.
Matke sa zvýšili výdavky na maloletú čo sa týka ošatenia, stravovania, ale aj zabezpečenia lekárskej
starostlivosti, keďže bolo preukázané, že maloletá má určité problémy s pokožkou, čo si vyžaduje
nákup špeciálnej kozmetiky. Taktiež má problémy s plochonožím, čo taktiež zvyšuje výdavky matky na
zakúpenie špeciálnej obuvi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na nedávne
rozhodnutie ohľadom zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného, mal súd prvej inštancie za to,
že návrh otca na zníženie výživného je absolútne nedôvodný.
9. Pokiaľ ide o výdavky otca, za odôvodnené mohli byť považované iba jeho výdavky súvisiace s
bývaním, zdravotným stavom a podobne. Otcom tvrdené výdavky na kancelárske služby a kopírovanie,
na oceňovanie nehnuteľnosti matky a jej rodinných príslušníkov, na advokátov, na rodičov otca, prípadne
jeho príbuzných, nie sú takýmito výdavkami, pretože ide o dobrovoľné výdavky otca, ktoré nie sú
prednostnými výdavky, a teda nemôžu nijako ovplyvniť sumu, z akej vychádza súd pri rozhodovaní
o výživnom. Okrem toho tieto výdavky otec ani nepreukázal. V súvislosti s kancelárskymi službami a
kopírovaním sa poukázalo na to, že ak by otec predkladal do konkrétneho spisu len veci týkajúce sa
daného konania, nevyhotovoval kópie súdnych zápisníc alebo iných podaní súdu, prípadne ak by do
spisu nezakladal ďalšie nepotrebné listiny, tieto náklady by boli mnohonásobne nižšie.
10. Čo sa týka návrhu otca na možnosť zvýšenia príjmu matky tým, že by začala bývať u rodičov a svoj
byt by prenajímala, prípadne opačne, v tejto súvislosti sa poukázalo na to, že vlastník nehnuteľnosti
môže disponovať len svojou nehnuteľnosťou a nikoho nemožno nútiť, aj keď ide o rodinného príslušníka,aby určitým spôsobom nakladal so svojou nehnuteľnosťou, aby prišiel o svoje súkromie, presťahoval
sa, prípadne súhlasil s tým, aby sa niekto nasťahoval do jeho nehnuteľnosti. Takéto úvahy otca sú
úplne neprijateľné a ako podotkol opatrovník, ak by súd išiel týmto smerom, musel by zisťovať aj
bytové a majetkové pomery na strane rodičov otca, rodičov jeho manželky, prípadne ďalších príbuzných.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd v konaní týmito návrhmi otca ani nezaoberal.
11. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 52 CSP.
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť. Ako dôvod uviedol, že nie je dôvodné preukazovať zo strany otca dieťaťa ďalšie dôkazy a
vyjadrovať sa k ďalším ultimatívnym a klamlivým výrokom prvoinštančného súdu a zvlášť zaujatej
konajúcej sudkyne, pretože prvoinštančný súd preukázal už bez akejkoľvek pochybnosti a opakovane,
že stojí jednostranne na strane matky. Matka je zamestnankyňou prvoinštančného súdu a je tak
nepochybné, že tento súd zamenil úlohu objektívneho dokazovania za preukázateľnú protekciu
vlastnej zamestnankyne a za preukázateľnú protekciu matky dieťaťa, ktoré si pomenovanie matka
dieťaťa nezaslúži a ktorá si nárokuje prostredníctvom protekčných a kriminálnych vzťahov nezákonné
zvýhodnenie a toto všetko nezákonné prvoinštančný súd preukázal, keďže tejto matke vo všetkom
vyhovel a vôbec neprihliadol k dôkazom a návrhom otca. Prvoinštančný súd je absolútne nevierohodný
a skutočne v právnom štáte nemá žiadne miesto, demokratickým súdom nie je vôbec a pomenovanie
súd si nezaslúži ani náhodou.
13. Matka a kolízny opatrovník navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie otca nie je opodstatnené.
15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku v
spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.