Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012094
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114012094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Mariána Manducha

a prísediacich Heleny Piknovej a Ľudmily Hujovej na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 22.11.2017
takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaných

1/ J. H., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom B. Z., M. XX/XX,

2/ B. O., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., T. XXX/XX,

3/ W.. W. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., M. XXXX/XX,

spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 98/13 ako trestný
čin zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona u obžalovaného 1/, zločin podvodu
vo forme účastníctva (organizátor) podľa § 21 odsek 1 písm. a) Tr. zákona k § 221 odsek 1, odsek
3 písm. a) Trestného zákona u obžalovaných 2/ a 3/, ktorého sa mali dopustiť tak, že obžalovaný v
druhom rade a obžalovaný v treťom rade ako konatelia spoločností Z. R. s. r. o. Trenčín, IČO: XX XXX
XXX, s úmyslom dosiahnuť opakovanými prevodmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastri územia

Voderady, zapísaných na Správe katastra Trnava na liste vlastníctva číslo XXXX, parcela čísla XXXX/X
a XXXX/XX (ďalej len nehnuteľností) sťaženie ich návratnosti pôvodnému majiteľovi L. N. a v konečnom
dôsledku získať nehnuteľnosti do vlastníctva spoločnosti Z. Q. a. s. G., IČO: XX XXX XXX, v ktorej mali
obžalovaný v druhom rade a obžalovaný v treťom rade majetkovú účasť, tak v období od 05.03.2007
do 19.03.2007 oslovili W. O. ako konateľa spoločnosti M. s. r. o. G., IČO: XX XXX XXX, aby spoločnosť
M. s. r. o. odkúpila nehnuteľnosti od spoločnosti Z. R. s. r. o. G. a následne v období od 19.03.2007
do 04.04.2007 požiadali W. O., aby podpísal zmluvu o pôžičke na 25.000.000,- Sk medzi veriteľom,

ktorým bol obžalovaný v prvom rade a dlžníkom, ktorým bola spoločnosť M. s. r. o. G., ako aj záložnú
zmluvu vzťahujúcu sa k pôžičke 25.000.000,- Sk, obe zo dňa 04.04.2007, ktoré následne obžalovaný
v druhom rade a obžalovaný v treťom rade priniesli už vypracované na podpis W. O. a na základe
týchto zmlúv obžalovaný v prvom rade v mesiaci október 2007 na podnet obžalovaného v druhom rade
a obžalovaného v treťom rade uviedol do omylu W.. Y., zastupujúcu dražobnú spoločnosť R. a. s. O. N.,
IČO: XX XXX XXX tým, že s úmyslom dosiahnuť konanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností patriacich
v tom čase už spoločnosti S. s. r.o., IČO: XX XXX XXX, nepravdivo a v rozpore so skutočnosťou, ako

fiktívny veriteľ deklaroval poskytnutie pôžičky 25.000.000,- Sk dlžníkovi, ktorým bola spoločnosť M., s.
r. o. G., čo u W.. Y. doložil listom vlastníctva číslo XXXX, ako aj nepravdivou záložnou zmluvou zo dňa04.04.2007 medzi záložným veriteľom J. H. a záložcom spoločnosťou M., s.r.o. G., ktoré zaslal W.. Y.
elektronicky a následne aj poštou a na základe uvedených nepravdivých dokladov dražobná spoločnosť
spracovala písomné podklady potrebné k vykonaniu dražby, ktoré zaslala obžalovanému v prvom rade

elektronickou formou na podpis, z ktorých bola dňa 26.10.2007 v Trenčíne s vedomím obžalovaného v
prvom rade, avšak neprávoplatne bez jeho pravého podpisu uzavretá na diaľku po elektronickom zaslaní
zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby medzi obžalovaným v prvom rade a dražobnou spoločnosťou
R., a. s. O. N. zastúpenou W.. Y. a následne obžalovaný v prvom rade napriek jeho vedomiu, že je
neoprávneným záložným veriteľom a neoprávneným navrhovateľom dražby, opäť po elektronickom

zaslaní podpísal dňa 26.10.2007 oznámenie o dražbe predmetných nehnuteľností, ktoré dňa 03.12.2007
vydražila spoločnosť S., s. r. o. za sumu 1.700.000,- Sk z ktorej čiastka 1.614.659,15 Sk bola poukázaná
na účet obžalovaného v prvom rade, čím obžalovaný v prvom rade získal neoprávnený prospech vo
výške 1.614.659,15 Sk a súčasne obžalovaní v prvom, druhom a treťom rade svojím konaním spôsobili
spoločnosti S., s. r. o. B. škodu vo výške 1.700.000,-Sk (56.429,70 Eur), ktorú spoločnosť S., s. r. o.
vyplatila za nehnuteľnosti v rámci dražby a ktorú by nevyplatila, ak by obžalovaní v druhom a treťom

rade nezosnovali a neriadili okolnosti, za ktorých došlo ku konaniu dražby, na ktorú nebol žiadny právny
titul a na účely ktorej použili obžalovaného v prvom rade, následne po vykonaní dražby spoločnosť S.,
s. r. o. B. odpredala nehnuteľnosti spoločnosti S. G., s. r. o. B. a tá spoločnosti Z. Q., a. s. G., v ktorej
mali obžalovaní v druhom a treťom rade majetkovú účasť.

Súd obžalovaných oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú
obžalovaní stíhaní.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovaným kladené za vinu spáchanie vyššie

uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom
obžalovaných, svedkov L. N., W. O., W.. F. Y., Márie B. W., prečítaním znaleckých posudkov č. 2/2013
z odboru ekonómia a manažment a č. 40/2014 z odboru písmoznalectvo a napokon oboznámením
listinných dôkazov. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný J. H. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že niekedy v roku 2007 ho oslovil pán
O., že by potreboval pán O. požičať 25 miliónov Sk, spravia na to záložnú zmluvu k pozemkom, ku
ktorým bol spravený znalecký posudok. Bolo mu prisľúbené, že peniaze mu budú do pol roka vrátené.
Súhlasil s tým, peniaze pripravil a odovzdal v Trenčíne v hotovosti pánovi O. za prítomnosti pána N. a

pána O.. Peniaze mal ušetrené z dlhodobého podnikania, keďže podniká od roku 1992. V roku 2003 mal
spoločnosť,ktorámalaobrat638miliónovSk,malaveľkýziskaplatiladane.Malvtomobdobípeniazena
peňažnom účte, ale aj v schránke Dexia banky, keďže potreboval v súvislosti s podnikaním disponovať s
hotovosťou. Z výnosu dražby nebol spokojný, ale má prisľúbené, že tieto finančné prostriedky mu budú
postupne splatené. Súdnou cestou sa splateniu pôžičky nedomáha, lebo vo vzťahu k spoločnosti, by

to nemalo zmysel. Pána O. pozná už dlhšiu dobu, mali spolu dve firmy, a pána N. pozná cez pána O..
Nevie o tom, že by sa pán O. domáhal fiktívnosti zmluvy o pôžičke, resp. záložnej zmluvy. K ďalším
skutkovým okolnostiam sa nevedel obžalovaný vyjadriť.

ObžalovanýB.O.nahlavnompojednávaníkuskutkuuviedol,ževsúvislostispôžičkoupreO.bolosobne

svedkom toho, ako v ich kancelárii pán H. dal na záložnú zmluvu O. peniaze v hotovosti, takisto bol O.
dobrovoľne na dražbe a dokonca má z toho ešte problém, lebo sa zaručil H. zaplatiť dlh. V predmetnom
období bol konateľom spoločnosti Z. R. s. r. o., ktorá sa zaoberala kúpou a predajom nehnuteľností, tiež
požičiavaním peňazí. Pána O. pozná už roky, ale nepamätá si za akých okolností sa spoznali.

Obžalovaný W.. W. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „V minulosti som bol konateľom a spoločníkom v spoločnosti
Z. R. s.r.o. G., ktorá poskytovala ako nebanková inštitúcia úvery. Jedným z našich klientov bol aj L. N.,
ktorý si od našej spoločnosti požičal úver vo výške na ktorú si už pre časový odstup nepamätám. Viem,
že L. N. nesplatil nejaké splátky z úveru a keďže tam bola zmluva o zabezpečení záväzkov prevodom

vlastníckych práv, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú Voderady, zapísané na LV č. XXXX, takspoločnosť Z. R. s.r.o. mala právo previesť nehnuteľnosti v k.ú O. do svojho vlastníctva, čo sa nakoniec
aj stalo dňa 16.03.2007. Po tom, čo spoločnosť Z. R. s.r.o. nadobudla uvedené nehnuteľnosti, tak ich
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2007 predala spoločnosti M. s.r.o. G., kde bol konateľom W. O..

Spoločnosť M. s.r.o. odkúpila nehnuteľnosti na základe toho, že Z. R. s.r.o. tieto nehnuteľnosti riadne
ponúkala na predaj a W. O. ako konateľ spol. M. s.r.o., prejavil záujem o kúpu týchto nehnuteľností.
Kúpna cena bola myslím, že 500.000,- Sk plus DPH, ktorá bola riadne odvedená, takže sa jednalo o
dokonaný obchod. To že nehnuteľnosti neskôr W. O. predal spoločnosti S. s.r.o. kde bol konateľom W.
O. som vedel na základe toho, že W. O. ich ponúkal na predaj a to som vedel preto, lebo to bola jeho

obchodná činnosť, t.j. nákup a predaj aj nehnuteľností. Teda nejako špeciálne som sa ja o to nezaujímal
a nikoho som nenahováral na to, aby niečo predal, alebo kúpil. Myslím, že pokiaľ si pamätám, tak som
len W. O., ktorý bol v tom čase konateľom S. s.r.o. spomenul, že v k.ú O. sa nachádzajú pozemky, ktoré
naša firma Z. R. s.r.o. predala spol. M. s.r.o.. G. som mu povedal preto, lebo som ho poznal a vedel som
s čím podniká a preto som si myslel, že by sa mu tie pozemky mohli hodiť k podnikaniu. To že to O.
v mene S. s.r.o. kúpil od M. už bola čisto vec jeho a O. ako konateľa M. s.r.o. a ja nemám vedomosť

o tom, že by som do týchto ich obchodov nejako zasahoval. Taktiež čo sa týka dobrovoľnej dražby pri
ktorej uvedené nehnuteľností vydražila S. s.r.o. tak to, či som bol pri tejto dražbe prítomný osobne si už
pre časový odstup nepamätám, ale viem, že som poznal dražobnú spoločnosť R. a.s., lebo aj pre našu
spoločnosť Z. R. s.r.o. robila táto spoločnosť nejaké dražby a to či som ju niekomu odporučil v súvislosti
s dražbou nehnuteľností vo Voderadoch si už nepamätám ale je to možné, lebo dražobných spoločností

v tom čase nebolo veľa. Ja som v žiadnom prípade nezorganizoval konanie dražby v tom zmysle, že
by som zabezpečil H. a dohodol O., aby si O. zobral v mene M. s.r.o. od H. pôžičku 25.000.000,- Sk
a na podklade tejto pôžičky, aby potom medzi sebou podpísali záložnú zmluvu, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti vo Voderadoch a následne aby H. požiadal o dražbu z dôvodu nesplatenia pôžičky. O
tomto ja naozaj nič neviem a v tomto smere som nič nepodnikal, nič som neorganizoval, H. ani O. som

na nič nenahováral, nikoho som nezabezpečoval a to ani čo sa týka ďalších prevodov predmetných
nehnuteľností. Pôžička 25.000.000,- Sk bol vzťah medzi M. s.r.o. v zastúpení O. a H. a toto si riešili
výlučne oni sami. To aká bola v tomto smere činnosť B. O. sa ja neviem vyjadriť a vyjadrujem sa len za
svoju osobu. Môžem ale uviesť, že som W. O. povedal o pozemkoch vo O. v čase, kedy tieto už neboli
vlastníctvom Z. R. s.r.o. a povedal som mu to preto, lebo som vedel, že má podnikateľský zámer, na

ktorý by sa mu tieto pozemky mohli hodiť a teda že by ich mohol kúpiť na svoje podnikateľské účely.
K veci na záver dodávam, že ja som nikdy nekonal v mene iných spoločností než Z. R. s.r.o. a Z. Q.
a.s. v ktorých som mal majetkovú účasť a všetky prevody nehnuteľností, ktoré boli robené medzi inými
spoločnosťami ako M., S., G. G. s.r.o. si riešili zástupcovia týchto spoločností medzi sebou. Spoločnosť
Z. Q. a.s. mala úplne iné obchodné aktivity ako Z. R. s.r.o. a v čase kedy nadobudla nehnuteľnosti

spoločnosti Z. Q. a.s., tak v tom čase už sme s O. neboli konateľmi v Z. R. s.r.o. V žiadnom prípade
som neinicioval konanie dobrovoľnej dražby nakoľko som nepodpisoval a nezabezpečoval podpísanie
záložných zmlúv na podklade ktorých sa vykonala dobrovoľná dražba v zmysle zákona 527/2002 d.d.
Ani som nijako a ničím neovplyvňoval chod dobrovoľnej dražby. Tiež uvádzam k nesprávnej interpretácii
z uznesenia o vznesení obvinenia, že neexistoval žiadny právny titul na konanie dražby, lebo existovala

riadne zavkladovaná záložná zmluva katastrálny úradom Trnava na podklade ktorej sa mohla vykonať
dobrovoľná dražba. Ak by existovala pochybnosť, že záložná zmluva je neplatná mohla spoločnosť M.
s.r.o. podať žalobu o určenie neplatnosti takejto zmluvy.“

SvedokW.O.nahlavnompojednávaníodmietolkuskutkuvypovedaťzdôvoduhrozbytrestnéhostíhania

jeho, alebo blízkej osoby.

Svedok L. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „V minulosti som si zobral úver vo výške 120.000,- Sk s
navýšením 144.000,-Sk od nebankového subjektu Z. R. s.r.o., ktorého majiteľmi a konateľmi bol B.

O. a W. N.. O úvere bola spísaná dňa 14.11.2006 riadna zmluva a súčasne bola uzavretá zmluva o
zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú.
O., ktoré som v tom čase vlastnil. Podľa tejto zmluvy platilo, že ak budem v omeškaní so splátkami, tak
nehnuteľnosti prejdú na Z. Q. s.r.o., teda na môjho veriteľa. Ja keďže som v tom čase pracoval v L., tak
som nesplatil dve splátky a keď som sa vrátil, tak som zistil že mám doma písomnú upomienku a zistil

som že Z. R. s.r.o. vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru z titulu omeškania dvoch splátok. Ja som
na základe tohto telefonoval do Z. R. s.r.o. kde som sa spýtal na to, že keď splatím zameškané splátky,
či budem môcť pokračovať v splácaní úveru aj ďalej podľa dohodnutých podmienok. V Z. R. mi p. N.
cez telefón povedal, že áno, že ak im pošlem zameškané splátky, tak nebude v platnosti splatnosť úverua budem môcť pokračovať ďalej v riadnom splácaní podľa splátkového kalendára. Ja som preto poslal
dve zameškané splátky na účel Z. R. s.r.o. a bol som v tom, že budem pokračovať v splátkach ďalej, ale
zistil som, že aj napriek tomu boli nehnuteľnosti prevedené na Z. R. s.r.o. Ja som na základe tohto ihneď

poslal na účet Z. R. s.r.o. zvyšné splátky, ktoré sa mi ale vrátili, lebo tie peniaze v Z. R. s.r.o. nechceli
prijať. Po tomto som sa rozhodol, že celú sumu úveru aj s navýšením dám do notárskej úschovy čo som
aj urobil u JUDr. N. a následne som si z pošty vyzdvihol peniaze, ktoré Z. R. s.r.o. odmietol a poslal mi
ich späť. Po tomto som podal na súd žiadosť o neplatnosť zmlúv ako aj žiadosti o vydanie predbežných
opatrení. Následne som zistil, že prevody nehnuteľností pokračovali a to tak že Z. R. to predal spol. M.

s.r.o. a následne M. s.r.o. to predal spol. S. s.r.o., pričom tieto prevody boli veľmi rýchle a boli v priebehu
necelého mesiaca. Ešte predtým ako M. predal nehnuteľnosti S., tak J. H. uzavrel zmluvu so M. s.r.o.
podľaktorejtejtospoločnostipožičal25.000.000,-Skasúčasnespoluuzavrelizmluvuozáložnompráve,
na podklade ktorej mal J. H. záložné právo na nehnuteľnosti v prípade ak mu M. pôžičku nesplatí. Po
tomto ako som už povedal v priebehu necelého mesiaca predal M. nehnuteľnosti spoločnosti S. s.r.o. a to
aj s ťarchou a na podklade tejto ťarchy si potom J. H. uplatnil záložné právo a podal návrh na vykonanie

dobrovoľnejdražbypredmetnýchnehnuteľností.Vrámcidražbyvdecembri2007nehnuteľnostivydražila
S. s.r.o. a to napriek tomu, že v tom čase už nehnuteľnosti reálne vlastnila na základe toho, že ich kúpila
od M. v mesiaci marec 2007. Ďalej viem, že nehnuteľnosti boli predané S. firme S. G. a následne S.
G. to predala spoločnosti Z. Q. a.s., ktorý bol pod kontrolou opäť B. O. a W. N.. Počas týchto prevodov
ja som sa stále domáhal svojich práv na súdoch a Krajský súd Trnava v otázke dražby rozhodol v môj

neprospech a dal za pravdu odporcom, ale nakoniec na základe mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora išla vec na Najvyšší súd, ktorý vec vrátil na Krajský súd Trnava a tam už rozhodli v môj
prospech. Následne v roku 2013 som zistil, že na nehnuteľnostiach bolo opäť zriadené záložné právo
v prospech B. SK s.r.o. kde je majiteľ B. O.. Takže podľa môjho názoru všetky prevody, ktoré sa diali
v súvislosti s nehnuteľnosti boli robené preto, lebo som vec stále naháňal po súdoch a stále som sa

domáhal svojich práv a odporcovia reagovali na tieto moje kroky početnými prevodmi nehnuteľností z
jedného subjektu na druhý.“

Svedkyňa W.. F. Y. v prípravnom konaní uviedla: „Som predsedníčkou predstavenstva a súčasne
licitátorkou dražobnej spoločnosti R. a.s. O. N., IČO: XXXXX XXX. Vzhľadom k tomu, že naša

dražobná spoločnosť vykonáva dobrovoľné dražby, tak dňa 05.10.2007 J. H. ako záložný veriteľ podal
našej spoločnosti návrh na dražbu nehnuteľností v k.ú O., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX. Na základe tohto podania naša spoločnosť pripravila zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby,
ktorá bola podpísaná v Trenčíne dňa 26.10.2007, pričom túto zmluvu som poslala J. H. myslím, že
elektronickou poštou. Na základe tejto zmluvy bola dňa 03.12.2007 vykonaná vo O. N. dobrovoľná

dražba predmetných nehnuteľností. Na dražbe sa zúčastnili konateľ spoločnosti S. s.r.o. W. O. a to,
či tam bol prítomný ešte niekto iný si ja už nepamätám. Nehnuteľnosti boli vydražené spoločnosťou
S. s.r.o. za sumu 1.700.000,- Sk. Podmienkou pre vykonanie tejto dražby bolo to, aby v zmysle §
7 ods. 2) Zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby J. H. písomne vyhlásil, že predmet
dražby, t.j. predmetné nehnuteľnosti je možné dražiť a tiež musel písomne vyhlásiť pravosť, výšku a

splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Tieto podmienky J. H. splnil a preto
mohla byť dražba z pohľadu našej dražobnej spoločnosti vykonaná. Dôvodom na vykonanie dražby
bolo nesplatenie pôžičky, ktorú mal J. H. poskytnúť spoločnosti M. s.r.o. a keďže táto pôžička nemala
byť splatená, tak zo strany J. H. došlo k návrhu na vykonanie dražby a k uplatneniu záložného práva
vyplývajúceho zo záložnej zmluvy, ktorú J. H. uzavrel so spoločnosťou M. s.r.o.. To, či pôžička a záložná

zmluva medzi J. H. a spoločnosťou M. s.r.o. boli reálne ja ako zástupca dražobnej spoločnosti skúmam
len v rozsahu § 7 ods. 2) Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom za reálnosť a pravdivosť dokladov
zodpovedal v tomto prípade J. H. ako navrhovateľ dražby, no a J. H. písomne vyhlásil, že predmet dražby
je možné dražiť a tiež písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky pre ktorú sa robil výkon
záložného práva. J. H. k návrhu na dražbu predložil list vlastníctva nie starší ako tri mesiace, vyhlásenie

o výške pravosti a splatnosti pohľadávky. Dodatočne sme žiadali oznámenie o začatí výkonu záložného
práva, pričom J. H. vykázal doručenie tohto oznámenia formou doručeniek pre spol. S. s.r.o. aj spol.
M. s.r.o. Takže aj spoločnosť M. s.r.o. vedela o konaní dražby. Zápis oznámenia o výkone záložného
práva do príslušnej správy katastra myslím, že podávala naša spoločnosť do katastra nehnuteľnosti do
časti poznámok. Na záver dodávam, že cena za ktorú sa nehnuteľnosti vydražili bola 1.700.000,- Sk z

ktorej čiastka 1.614.659,15 Sk bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zvyšná časť 85.340,84
Sk boli náklady a odmena dražobnej spoločnosti. Dražobná spoločnosť v časti C z LV v oznámení
vždy uvádza ťarchy vecné bremená týkajúce sa draženej nehnuteľnosti. Deň pred konaním dražby vždy
sťahujeme list vlastníctva z kataster portálu aby sme si overili skutočnosti zapísané na liste vlastníctvav časti C. A tieto pokiaľ pribudnú spolu aj s tými ktoré boli zverejnené o oznámení dražby v rámci licitu
poskytujeme účastníkom dražby. Dražobník sa predtým ako podpíše zmluvu o vykonaní dražby a začne
predmet dražby dražiť oboznamuje s právnym stavom predmetu dražby a prihliada na všetky právne a

inéskutočnostizapísanénaLV.Dražobnúspoločnosťnezaujímaktomáskýmakýsúdnyspor.Dražobnú
spoločnosť zaujíma spôsob zápisu na liste vlastníctva, t.j. obsahová stránka, či je tam obmedzenie pre
záložného veriteľa, alebo nie. V tomto prípade tam nebolo. Licitátora robím osem rokov. Podľa zákona
o dobrovoľných dražbách nenesie dražobník právnu zodpovednosť v prípade, ak by sa v budúcnosti
ukázalo, že právny titul na základe ktorého sa vykonáva dražba je neplatný.“

Svedkyňa W. B. W. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že návrh na vklad do Katastra
nehnuteľností môže podať ktokoľvek, pričom na spisovom obale sa zvykne zapísať telefonický kontakt
klienta, ak by bol nejaký problém.

Zo znaleckého posudku č. 40/2014 z odboru Písmoznalectvo vyplynulo, že na zmluve o pôžičke zo

dňa 04.04.2007 uzavretej medzi veriteľom J. H. a dlžníkom spol. M. s.r.o. nie je podpis J. H., nar.
XX.XX.XXXX. Na záložnej zmluve zo dňa 04.04.2007 uzavretej medzi záložným veriteľom J. H. a
záložcom spol. M. s.r.o. nie je podpis J. H., nar. XX.XX.XXXX. Na návrhu na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností Správy katastra Trnava zo dňa 04.04.2007 nie je podpis J. H., nar. XX.XX.XXXX.
Na návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 05.10.2007 uzavretej medzi navrhovateľom J. H.

a dražobníkom spol. R. a.s. vysokou mierou pravdepodobnosti nie je podpis J. H., nar. XX.XX.XXXX.
Na zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 26.10.2007 uzavretej medzi navrhovateľom J. H. a
dražobníkom spol. R. a.s. vysokou mierou pravdepodobnosti nie je podpis J. H., nar. XX.XX.XXXX. Na
oznámení o vykonaní dražby zo dňa 26.10.2007 je podpis J. H., nar. XX.XX.XXXX.

Zo znaleckého posudku č. 2/2013 z odboru Ekonómia a manažment vyplynulo, že po preštudovaní
všetkých podkladov poskytnutých zadávateľom znaleckého posudku znalkyňa skonštatovala, že v
sledovanom období od 01.01.2007 do 04.04.2007 vrátane, J. H. nedisponoval finančným majetkom,
ktorý by mal hodnotu približne 25.000.000,- Sk. Znalkyňa totiž bola vyšetrovateľom upozornená na
skutočnosť, že v sledovanom období, presnejšie dňa 04. apríla 2007, mal J. H. poskytnúť pôžičku

inému subjektu vo výške 25.000.000,- Sk, čo potvrdzovala aj Zmluva o pôžičke, ktorá sa nachádzala
v podkladoch.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: majetkový profil J. H. + prílohy,
daňové priznania, list vlastníctva, zmluva o úvere spoločnosti Z. R. s. r. o., zmluva o zabezpečení

záväzkov k prevodu vlastníckeho práva, zmluva o pôžičke, záložná zmluva, zmluva o prevode obch.
podielu spoločnosti S., kúpne zmluvy, dodatky ku kúpnej zmluve, odpisy z RT a lustrácie v registri
priestupkov.

Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd zároveň odmietol návrh prokurátora na doplnenie

dokazovania, a to prečítaním zápisnice o výsluchu svedka W. O. z prípravného konania zo dňa
19.09.2013 po začatí trestného stíhania avšak pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia
obžalovaným, resp. ich obhajcom. Súd tento návrh odmietol, pretože tento svedok na hlavnom
pojednávaní odmietol ku skutku vypovedať vzhľadom k hrozbe trestného stíhania jeho osoby, a keďže
obžalovaní a ich obhajcovia nemohli byť prítomní pri výsluchu tohto svedka, teda nemohli sa na výsluchu

aktívne zúčastniť, bolo by vykonanie tohto dôkazu porušením zásady kontradiktórneho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd po zhodnotení všetkých dôkazov, získaných zákonných spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd alebo orgány činné v trestnom konaní,

nemal jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní. Tým, že svedok W. O. na hlavnom pojednávaní odmietol ku skutku vypovedať
vzhľadom k hrozbe trestného stíhania jeho osoby, vznikla dôkazná núdza pre preukázanie, že skutok
sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe. Zo všetkých dôkazov vykonaných v prípravnom konaní
najrelevantnejší dôkaz z pohľadu prokuratúry a to výpoveď tohto svedka zadokumentovaná síce po

začatí trestného stíhania avšak pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia obžalovaným, resp.
ich obhajcom nebolo možné použiť jej čítaním na hlavnom pojednávaní, pretože táto nebola vykonaná
kontradiktórnym spôsobom. Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne
preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožnopreto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval prokurátor vo svojej záverečnej reči. Tieto
listinné dôkazy a znalecké posudky umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol
stať tak, ako je to uvedené v obžalobe. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného

poriadku však vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale
aj to, že obžalovaným musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obžalovaní nie sú povinní dokazovať
žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v ich prospech, teda ak obžalovaní niektorú skutočnosť
nepoprú, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak
obžalovaní k svojmu tvrdeniu nepredložia dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenia sú

nepravdivé. Keďže vyššie uvedená obrana obžalovaných nebola vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností vyvrátená, súd dospel k záveru,
že dokazovaním v predmetnej trestnej veci nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní, keďže neboli preukázané všetky obligatórne znaky, konkrétne konanie a príčinný
vzťah medzi konaním a následkom, objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285 písmeno a) Trestného poriadku obžalovaných spod

obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.