Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206371
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817206371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúp.: JUDr. Barbora Korencová,
advokátka, Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: D. B., V..: XX.XX.XXXX,
P. X. XXX, XXX XX X., o zaplatenie 158,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 16. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 4Csp/208/2017-43 zo
dňa 22. marca 2018.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
žalobcu zamietol a zároveň vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu,
že na základe medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 06.03.2013 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 300,- Eur, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala

vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 264,- Eur, spolu vo výške 564 Eur. Úrok bol dohodnutý
vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru. Na základe splátkového kalendára zo dňa 01.07., bolo
zrejmé, že žalovaná sa zaviazala splatiť splátku vo výške 48,- Eur.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej
len „Obchodný zákonník“); § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“); § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1až 3, ods. 5, § 517 ods. 1,
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa.

4. Na základe právneho posúdenia mal súd prvej inštancie za nepochybné, že zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/

EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádzajúc zo záveru,
že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu mal súd prvej inštancie za to, že je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní danej úverovej zmluvy
sa súd prvej inštancie zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý predstavoval za obdobie12 mesiacov úrok vo výške 39,15 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveril úrokové miery
podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 do 5 rokov
v období marec 2013 činil úrok 8,12 % p.a. Z toho bolo zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami

sporu v danom prípade je viac ako 4 krát vyšší ako bol úrok požadovaný bankami. Ďalej súd prvej
inštancieuviedol,žeObčianskyzákonníkaaniinéprávnepredpisyvýslovneneustanovujú,doakejvýšky
možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať,
že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala
žiadnemu obmedzeniu. Taktiež u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platia ustanovenia § 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie byť výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým
mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich
dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami
pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Dohodu o úrokoch medzi stranami sporu vo výške 39,15 % ročne
posúdil súd prvej inštancie ako jednoznačnom v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené

považoval súd prvej inštancie dohodu o výške úrokov v predmetných zmluvách z úveru za absolútne
neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Z neplatnej dohody
nevzniká právo na plnenie. Uzavrel, že žalobcovi vzhľadom na vyššie uvedené preto vzniklo iba právo na
zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých jednorázovo žalovanej. Žalobca poskytol
žalovanej celkovú sumu 300,- Eur, žalovaná vykonala žalobcovi úhrady vo výške 633,- eur, čo potvrdil

samotný žalobca v podanej žalobe. Keďže žalovaná uhradila žalobcovi viac ako jej žalobca poskytol,
súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2,
§ 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v danom prípade mal súd prvej inštancie

za to, že v konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná. Vzhľadom na uvedené má preto nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %. Poukázal súčasne na článok 17 C.s.p., že v zmysle uvedeného
princípu, nakoľko žalovanej trovy konania nevznikli a zároveň sa vyjadrila, že trovy konania nežiada
priznať, súd prvej inštancie rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznáva.

6. Súd prvej inštancie uznesením č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX vydaným dňa 22.03.2018 opravil
odôvodnenie vyššie uvedeného rozsudku, tak že číslo zmluvy správne znie „802101924.

7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Žalobca má za to, že v konaní
došlo k vade v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h). Zákon v čase uzavretia zmluvy
o úvere nestanovil maximálne možnú prípustná výšku úrokov odplaty. Regulácia odplaty sa riadi
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Správne by mal súd prihliadať na úrokovú
sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré

spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie,
ktoré ma charakter prevýšenia podstatného. Žalobca ďalej nesúhlasí s bodom 28. a 31. odôvodnenia
rozsudku, v ktorom sa súd zaoberal sadzbou dohodnutých úrokov vo výške 39,15 % ročne z dlžnej
sumy, avšak žalobcom uplatnený nárok znel na výšku úrokovej sadzby 32 % ročne z dlžnej sumy.
Žalobca zároveň poukázal na fakt, že prostredníctvom svojej žaloby nežiadal priznať len príslušný

zmluvný úrok vo výške 32 % ročne z dlžnej sumy, ale predmetom jeho žaloby bol aj nárok na zaplatenie
peňažnej sumy, ktorá okrem spomínaného úroku pozostávala aj zo zostatku zmluvnej pokuty a poplatku
za zasielanie upomienok, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa súd prvej inštancie zaoberal
len prípustnosťou zmluvných úrokov a ostatnými nárokmi sa v žiadnom smere nevysporiadal a bez
akéhokoľvek odôvodnenia zvyšnú časť nároku zamietol.

8. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaná k podanému odvolaniu žalobcu
nevyjadrila.9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie

súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil pojednávanie (§ 385 C.s.p. a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v
Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie

uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky S.. Ú. XX/XX).

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

14.Vpredmetnejvecimánárokžalobcuzákladvspotrebiteľskejzmluve.Ideovzťahmedziobchodníkom
a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je typickým občianskoprávnym

vzťahom. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov, na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo.

15. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.16. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

17. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu,
podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny
predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa

vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu.

18. Medzi stranami sporu bola bez akýchkoľvek pochybností dňa 06.03.2013 uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 300,-
Eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom a poplatkom vo výške 264,- Eur. Podľa všeobecných
podmienok poskytnutie úveru je v sume poplatku zahrnutý aj dohodnutý úrok a poplatok predstavujúci
ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá, a teda neumožňujúca
podrobiť uvedené dojednanie zmluvnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky.

Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Vychádzajúc zo
všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť tiež poplatok za zasielanie
upomienok.

19. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalobcom pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalobca výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je

zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

20. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci

nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody.

21. Dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby je dojednanie neprimeranej výšky úroku v zmluve o úvere
v dôsledku čoho sa zmluva v tejto časti pre rozpor so zásadou dobrých mravov považovala za neplatnú
s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd poukazuje na okolnosť, že úrok z úveru vo výške 32 % ročne požadovaný žalobcom je
pri porovnaní tejto výšky úveru s percentuálnou sadzbou, za ktorú boli poskytované úvery obchodnými
bankami neúmerne vysoký, a to do takej miery, že možno konštatovať rozpor dojednaného úroku z úveru
s dobrými mravmi, čo je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a spôsobuje táto okolnosť neplatnosť

zmluvy v tejto časti.

23. Právny názor žalobcu uvedený v odôvodnení jeho odvolania spočívajúci v tom, že v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty a pri právnych
vzťahoch uzatvorených na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere do 31.05.2014 sa nemohlo aplikovať

ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, týkajúce sa obmedzenia výšky
odplaty, je nesprávny a nie je ani náležite odôvodnený. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka v aktuálnom znení platilo aj v čase do 31.5.2014, teda aj v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi sporovými stranami a zakotvovalo právnu povinnosťa obmedzenie spočívajúce v tom, že odplata (t.j. predovšetkým úroky z úveru) nesmie podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch.

24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25.Nakategóriudobrýchmravomtrebaosobitnýdôrazklásťprispotrebiteľskýchzmluvách.Pojemdobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

26. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto
ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie

odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

27. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančnýchinštitúciiposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranúodplaturiadiacsazásadoudobrých

mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil

hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

29.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na
to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných

prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 32
% viac ako 3 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní

obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka je správny.30. Pre doplnenie odvolací súd ďalej uvádza, že vo vzťahu k tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou je potrebné zdôrazniť, že už v inom konaní vedenom na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. XXC/XX/XXXX bolo právoplatne rozhodnuté, že obdobná zmluvná podmienka
uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je
neprijateľná zmluvná podmienka. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.09.2013
č.k. XXC/XX/XXXX - XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.08.2014 č.k.

XCo/XXX/XXXX-XX. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

31. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53a ods. 1 ukladá dodávateľovi povinnosť zdržať sa

používania konkrétnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú pre jej neprijateľnosť alebo ak
z takejto podmienky nebolo priznané plnenie, dodávateľ nie je oprávnený domáhať sa a to ani
v súdnom konaní plnenia vyplývajúceho z neprijateľných podmienok voči všetkým spotrebiteľom.
Zákonnému pojmu zdržať sa používania bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá i povinnosť
dodávateľa neuplatňovať si plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

32. Je zrejmé, že v návrhovom konaní je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený
vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len
posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených

skutočností právo nevyplýva, nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby
musí byť zamietnutý.

33. Žalobca len konštatovaním o nárokoch na úhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením
práva na základe všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré zahrnul do vyčíslenia ním uplatnenej

sumy v podobe iných administratívnych úkonov alebo poplatku za upomienky, v tejto časti neuniesol
bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keďže tieto nároky v žalobe ani v ďalšom konaní čo do základu
a výšky nijako nezdôvodnil tak, že by konkrétne a komplexne odôvodňovali uplatnený nárok, že k vzniku
takýchto nákladov a trov konania vo vzťahu k žalovanej skutočne došlo, a ktoré by mali byť na základe
takto žalobcom uplatnených nárokov uhradené.

34. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

35. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa

podané žiadne námietky nad rámec odvolacích dôvodov týkajúcich sa veci samej, preto odvolací súd
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod preskúmavať správnosť výrokov rozsudku, ktorými
prvoinštančný súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

36. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods.2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a vychádzajúc z obsahu
spisu jej ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).