Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207150
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617207150.7

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému Y. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, v spore o zaplatenie 1077,12 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13. 11. 2017, sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia 1077,12 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy

754,99 eura od 24. 6. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú
pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 23. 6. 2017 so X.
X., Y.. X.. X. X., a. s. uzatvorila so žalovaným dňa 22. 7. 2005 zmluvu číslo XXXXXXXXX, na základe
ktorej mu poskytla peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich
splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo
všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil

svoju povinnosť podľa zmluvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávala dlžná suma z istiny vo výške
754,99 eura, úroku vo výške 148,53 eura, úroku z omeškania vo výške 144,96 eura a poplatkov vo
výške 28,64 eura.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 16. 3. 2018, žalobca uviedol, že X. X., a. s. a žalovaný
uzatvorili dňa 22. 7. 2005 zmluvu o kontokorentnom úvere. Žalovaný sa operáciami na účte dostal do

nepovoleného prečerpania. Debetné operácie na účte predstavujú súčet výberov kartou, platieb kartou a
odchádzajúcich platieb z účtu vo výške 39.225,64 eura, z toho platby kartou 390,94 eura, trvalé platobné
príkazy na úhradu 59,76 eura a 388,39 eura, úhrady exekúcií 790,80 eura, výbery v hotovosti 180
eur, výbery kartou 36.829,71 eura a zostatok na účte 586,04 eura, poplatkov vo výške 487,46 eura,
a to automatického poplatku za účtovnú položku vo výške 28,07 eura, kartového poplatku vo výške
89,72 eura, poplatku za účtovnú položku za hotovostné operácie 19,72 eura, poplatku vo výške 156,31

eura, poplatku za kartovú operáciu vo výške 48,69 eura, poplatku za kartovú transakciu vo výške 15,20
eura, poplatku za prvú upomienku vo výške 9,96 eura, poplatku za vedenie účtu vo výške 110,83 eura,
poplatku za vyhotovenie a doručenie výpisu vo výške 8,97 eura, debetných úrokov vo výške 1022,67
eura, zmluvných úrokov z omeškania vo výške 54,73 eura a úrokov z omeškania vo výške 92,73 eura.
Kreditné operácie predstavujú spolu 39.806,11 eura a predstavujú súčet bezhotovostných vkladov vo
výške 7151,19 eura, storna kartového poplatku vo výške 13,94 eura, úhrad vo výške 32.625,98 eura

a vkladu v hotovosti vo výške 15 eur. Súčet debetných operácií na účte činí 40.790,49 eura. Z úhrad
žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 38.079,11 eura, na riadny úrok 874,14 eura, napoplatky 849,76 eura a na úrok z omeškania 2,50 eura. Žalovaná suma predstavuje rozdiel debetných a
kreditných operácií a pozostáva z istiny vo výške 754,99 eura, poplatkov vo výške 28,64 eura, riadneho
úroku vo výške 148,53 eura a úroku z omeškania vo výške 144,96 eura.

3. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 18. 4. 2018, žalobca uviedol, že dňa 26. 11. 2001 uzatvorili
pôvodný veriteľ a žalovaný zmluvu o účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie
a vedenie účtu. Dňa 19. 1. 2005 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 10.000 Sk k účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 22. 7.

2005 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného
úveru vo výške 20.000 Sk k účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 13. 6. 2013 došlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti dlžného zostatku/výpovedi zmluvy, pričom po tomto dátume pôvodný veriteľ
evidoval pohľadávku ako úver pod číslom XXXXXXXXXX, pod ktorým došlo aj k jej postúpeniu.

4. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku

podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 14. 12. 2017, ktoré mu bolo,
spolu s podanou žalobou, doručené dňa 31. 1. 2018.

5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou

doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku na adresu evidovanú v Registri obyvateľov
SR. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi.

6. Na pojednávaní splnomocnená zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe v celom rozsahu a
navrhla podanej žalobe vyhovieť.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

X. X. X., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 23. 6. 2017 zmluvu o postúpení
pohľadávok číslo 0666/2017/CE, predmetom ktorej, podľa prílohy č. 1 k zmluve, bolo aj postúpenie

pohľadávky voči žalovanému z nepovoleného debetu, variabilný symbol 5073523702, v celkovej výške
1077,12 eura, z toho istina 754,99 eura, riadny úrok 148,53 eura, úrok z omeškania 52,23 eura a 92,73
eura a poplatky 28,64 eura, ku zosplatneniu ktorej došlo dňa 13. 6. 2015.

X. X. X., a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 26. 11. 2001 zmluvu o účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX,

predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie sporožírového účtu. Dňa 26. 11. 2001 uzatvorili zmluvu
o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, v ktorej si dojednali hotovostný aj bezhotovostný limit
platobnej karty. Dňa 18. 1. 2013 uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, predmetom
ktorej bolo vydanie platobnej karty VISA Electron čip CTLS k účtu číslo XXXXXXXXX/XXXX, vrátane
dojednania limitov používania platobnej karty.

10. Dňa 19. 1. 2005 uzatvorili X. X., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o kontokorentnom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru číslo XXXXXXXXXX/X/X vo výške
úverového rámca 10.000 Sk, s premenlivou úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, so splatnosťou úrokov
mesačne k poslednému dňu v mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru 18. 1. 2006, s dojednaním

poplatku za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca a poplatku za správu úveru vo výške 0,2
% z výšky úverového rámca mesačne. Dňa 22. 7. 2005 uzatvorila X. X., a. s. ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník zmluvu o kontokorentnom úvere číslo XXXXXXXXXX/X/X, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úverového rámca vo výške 20.000 Sk, s premenlivou úrokovou sadzbou 11,65 % ročne, so splatnosťou
úrokov mesačne, k poslednému dňu v mesiaci a konečnou splatnosťou úveru 20. 7. 2006. Podľa čl. II.

ods. 1 zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy
dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v zmluve aj v prípade, ak
nebude existovať dlžníkovi pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených
v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. X. X., a.
s. dňa 18. 3. 2015 vypovedala zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu číslo XXXXXXXXX/

XXXX, s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby v trvaní 2 mesiace, plynúcej prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a súčasne vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného
prečerpania s výškou 944,23 eura. X.Á. X., a. s. dňa 22. 3. 2017 vyzvala žalovaného na úhradu dlhučíslo úveru XXXXXXXXXX v celkovej výške 1065,71 eura, pričom ako dátum uzatvorenia zmluvy je vo
výzve uvedený deň 31. 12. 2013. Uvedenú výzvu žalovaný neprevzal v úložnej lehote.

11. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu výzvami zo dňa 10. 7. 2017 a zo dňa 10. 10. 2017.

12. Podľa výpisu z účtu žalovaného v X. X., a. s., číslo účtu XXXXXXXXXX, bolo dňa 13. 6. 2016
naúčtované čerpanie vo výške 754,99 eura, predpis riadneho úroku vo výške 148,53 eura, poplatok vo
výške 35 eur, predpis úroku z omeškania vo výške 52,23 eura.

1. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

2. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

3. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

5. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere, t. j. k 22. 7. 2005 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

7. Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

9. Podľa § 4 ods. 1 zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

10. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré

nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko
nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia
záväzkov zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, uzavretej medzi X. X., a. s. a žalovaným dňa

22. 7. 2005 (uvedenú skutočnosť žalobca tvrdil v doplnení žaloby zo dňa 16. 3. 2018). Žalovaný bol
v priebehu celého sporu nečinný a žiadne zo skutkových tvrdení, uvedených žalobcom v žalobe a jej
doplneniach, nerozporoval. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané,
že X. X., a. s. a žalovaný uzatvorili zmluvu o bežnom účte a následne aj zmluvy o vydaní a používaníbankovej platobnej karty k uvedenému účtu. Dňa 22. 7. 2005 uzatvorili X. X., a. s. ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník zmluvu o kontokorentnom úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal

v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy
konal ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa
jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver formou kontokorentného úveru, ktorý žalovaný čerpal aj prostredníctvom platobnej

karty, čo je preukázané tak výpismi z účtu žalovaného u právneho predchodcu žalobcu, ako aj zmluvami
o vydaní platobných kariet k bežnému účtu. Napokon, uvedenú skutočnosť tvrdil aj žalobca v doplnení
žaloby zo dňa 16. 3. 2018. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, v zmysle
zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Absenciu uvedeného údaju v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Nakoľko zmluva o kontokorentnom úvere, uzavretá medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala,
považujesaposkytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkov.Žalobcavdoplnenížalobyzodňa16.3.2018
tvrdil (a žalovaný uvedené tvrdenia nerozporoval), že debetné operácie na účte pozostávajú z výberov
a platieb kartou, úhrad na exekúcie, platieb z účtu, poplatkov, debetných úrokov a úrokov z omeškania.
Nakoľko úver, poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému, sa považuje sa bezúročný a

bez poplatkov, prislúchalo žalobcovi len právo na vrátenie reálne poskytnutých peňažných prostriedkov
(úveru). Výška uvedených peňažných prostriedkov, podľa skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v
doplnení žaloby zo dňa 16. 3. 2018, ktoré žalovaný nerozporoval, predstavovala 38.639,60 eura (platby
kartou 390,94 eura, trvalé platobné príkazy na úhradu 59,76 eura a 388,39 eura, úhrady exekúcie
790,80 eura, výbery v hotovosti 180 eur a výbery kartou 36.829,71 eura). Súd neprihliadol ku položke

„zostatok na účte“ vo výške 586,04 eura, ktorá bola pripísaná na ťarchu účtu žalovaného dňa 20. 4.
2006, nakoľko žalobca netvrdil, ani nepreukázal, z čoho uvedená položka pozostáva, preto nebolo
možné preskúmať jej dôvodnosť a opodstatnenosť (je možné predpokladať, že jej súčasťou nie sú len
reálne poskytnuté prostriedky, ale aj poplatky, prípadne úroky). Nakoľko žalobca tvrdil, že žalovaný
vykonal kreditné operácie vo výške spolu 39.806,11 eura, čo je viac ako celková suma poskytnutého

úveru, neprislúchalo mu zo zmluvy žiadne peňažné plnenie. Už len okrajom súd poukazuje na to, že
pokiaľ žalobca do debetných položiek zahrnul poplatky, okrem dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru mu nárok na ne neprislúchal aj z dôvodu, že neboli so žalovaným individuálne
dojednané. V zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 22. 7. 2005 si zmluvné strany povinnosť na
úhradu žiadnych konkrétnych poplatkov nedojednali. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva,

nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie. Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ pritom od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok
číslo 0666/2017/CE, uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako

postupníkom dňa 23. 6. 2017.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovaný si nárok

na náhradu trov konania neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol nečinný a súd z obsahu
súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovaného preukázaný nemal, nárok na náhradu
trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.