Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/198/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210237
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313210237.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci navrhovateľky H. O., rod. Ž., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zděnkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61,
080 01 Prešov, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 19.01.2012, spisovej
značky XC/XXXX/2012.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 16.07.2013 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala zrušiť rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 19.1.2012 vo veci sp. zn. XC/XXXX/2012 a nahradiť

trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.1.2012 vydal Arbitrážny súd Košice vo veci sp.
zn. XC/XXXX/2012, rozhodcom M.. O. Š., rozhodcovský rozsudok, ktorým bola navrhovateľke uložená
povinnosť do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť odporcovi sumu 208,63 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa
26.06.2013.

Navrhovateľka ako spotrebiteľ sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.

b) zákona o rozhodcovskom konaní, pretože pri jeho vydávaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podaný návrh odôvodnila tým, že vo veci rozhodoval Arbitrážny
súd v Košiciach, pričom vychádzal z predložených poistných podmienok. Ona si však rozhodcovské
konanie nezvolila a ani na také konanie rozhodcovský súd nesplnomocnila. Rozhodcovskú zmluvu ani
rozhodcovskú doložku si osobitne nevyjednala a ani nemala vôľu ju prijať. Ak si túto zmluvu poisťovňa
vydedukovala zo všeobecných poistných podmienok, tak táto je v zmysle Občianskeho zákonníka §
53 ods. 1 , ods. 4 písm. r), ods. 5, § 53 a ods. 1 neplatná a je v rozpore so smernicou Rady 13/93/

EHS. Rozhodcovská doložka je v hrubej nerovnováhe v prospech poisťovne. Poisťovňa si vyhradila
jednostrannú voľbu rozhodcovského súdu, rozhodcov a ona bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Na základe výberu poisťovne bola zaviazaná rokovacím poriadkom arbitrážneho súdu, ktorý
sa značne odchyľuje od Občianskeho súdneho poriadku, zákona o rozhodcovskom konaní a teda je
v rozpore s OZ (§ 54). V danej veci neexistovala právomoc rozhodcovského súdu, a to z dôvodu, že
sa vopred nemohla oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu,
nakoľko ich nikdy nevidela, nečítala, preto sú tieto zmluvné podmienky neprijateľnými podľa § 53 ods.

4 písm. a) OZ.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.01.2014 navrhol návrh zamietnuť. Ďalej
uviedol, že podaný návrh je neurčitý a bezdôvodný. Samotný petit návrhu nezrozumiteľný a tedanepreskúmateľný, nakoľko v ňom nie je presne uvedené, z ktorého právneho dôvodu navrhovateľka
žiada rozsudok zrušiť, pričom § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, taxatívne stanovuje dôvody,
pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. sa domáhať jeho zrušenia. Rovnako

tvrdenia navrhovateľky o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé. Rozhodcovská doložka
bola medzi navrhovateľkou a odporcom dojednaná individuálne, nie je teda neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 20.04.2009, ktorej
súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 01.01.2009 a vlastnoručne podpísané

navrhovateľkou. Rovnako súčasťou poistného vzťahu sú i Osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX
k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, s ktorými navrhovateľ prejavil súhlas a teda uzavrel s odporcom
tiež 20.04.2009. Rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci Osobitných zmluvných
dojednaní, obsahujúcich len 4 body, pričom dojednanie o rozhodcovskej doložke obsahujú body 3 a 4.
Zároveň zo znenia všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní je zrejmé, že v
tomto prípade šlo o individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže navrhovateľka podľa vlastnej

vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku, nakoľko pokiaľ by ju nepodpísala,
nemalo by to vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Odporca poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove, ktoré posúdili rozhodcovskú doložku žalovaného
za nepochybne osobitne dojednanú. V zmysle 7. bodu dodatku č. 2 k VPP, ktorý nadobudol účinnosť dňa
15.12.2008,malžalobca právočasťtýchtoVPPodmietnuťvlehote30dníodvydaniadodatkuč.2kVPP.

Tým bola daná opätovná možnosť na vylúčenie rozhodcovského konania z obsahu poistného vzťahu.
Tvrdenie o porušení predpisov na ochranu spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní považuje žalovaný
za nepodložené a nepravdivé. Taktiež má odporca za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná
individuálne a nemôže ísť preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj v prípade, že by zakladala
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Na nariadené pojednávanie dňa 05.06.2014 sa nedostavil právny zástupca navrhovateľky, ktorý
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa pojednávalo aj v jeho neprítomnosti. Súd
pokračoval v konaní v jeho neprítomnosti v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom právneho zástupcu odporcu a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, s pripojenými spismi rozhodcovského
súdu, vyjadreniami účastníkov konania a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľka vo svojej výpovedí na pojednávaní dňa 05.06.2014 uviedla, že nárok odporcu neuznáva

a odmieta platiť niečo, čo platiť nemá. Pridržiavala sa toho, čo povedal jej právny zástupca a žiadala,
aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodcovský súd. Uplatnila si trovy konania.

Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2014 právny zástupca odporcu vo svojej výpovedi zotrval na
dôvodoch uvedených v návrhu. Pokiaľ ide o podaný návrh, mal za to, že tento je v celom rozsahu

nedôvodný, poukázal na neurčitosť návrhu a to aj z toho dôvodu, že v samotnom petite podanej návrhu,
chýba vymedzenie konkrétneho zákonného dôvodu, na základe ktorého sa navrhovateľka domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Mal za to, že táto skutočnosť je dôležitá, nakoľko aj v prípade
vyhovenia návrhu, vymedzenie konkrétneho dôvodu je rozhodujúce z pohľadu, ktorý orgán bude vo
veci ďalej konať. V súlade s podaným návrhom poukázal aj na nesplnenie poplatkovej povinnosti zo

strany navrhovateľky, o čom sa zmienili aj vo svojom písomnom vyjadrení. Zároveň na podporu tohto
právneho názoru predložil aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.4.2014. Mal za to,
že pokiaľ nebola zo strany navrhovateľky splnená poplatková povinnosť, nie sú splnené podmienky na
vedenie tohto konania. Pokiaľ ide o samotný návrh, z im doteraz známych skutočností a predložených
listín, nebolo preukázané splnenie 30 dňovej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu, ktoré je základnou

podmienkou na vedenie tohto konania. Uvedenú skutočnosť navrhol preukázať vykonaním dôkazov
a to doručenkou z rozhodcovského spisu, ktorý oni nemajú k dispozícii, za účelom zistenia, či bol
návrh podaný včas. Ďalej v súvislosti s prejednávaným prípadom, poukázal na potrebu aplikácie 19
odstavca Smernice 93/13 EHS a to v tom zmysle, že uvedená smernica nebola implementovaná do
nášho právneho poriadku a preto sa odporca domáha jej priameho účinku medzi účastníkmi tohto

konania, v zmysle tohto odstavca smernice, zmluvné podmienky, ktoré majú vplyv na výpočet výšky
poistného plateného poistníkom a poistné riziko poisťovateľa, tieto nemali byť podriadené hodnoteniu
neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako mal za to, že aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, na ktoré sa odvoláva aj navrhovateľka, nie je možné aplikovať v znení,ktoré je uvedené v našom Občianskom zákonníku z dôvodu, že toto bolo prevzaté v dôsledku hrubej
prekladovej chyby prílohy č. 1 písm. q smernice a tým sa dostalo do priameho rozporu so znením a
účelom smernice, nakoľko ustanovenie Občianskeho zákonníka hovorí, že za neprijateľné podmienky

sa prezumuje, aby rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje, aby spory neupravené právnymi predpismi,
boli považované za neprijateľnú podmienku. Keďže v danom prípade nepoznáme, čo sú to spory
neupravené právnymi predpismi a v tomto zmysle bolo neskôr prevzaté do Občianskeho zákonníka,
že všetky spory prejednávané v rozhodcovskom konaní, avšak v zmysle smernice prílohy č. 1 písm.
q sa za neprijateľnú podmienku prezumujú tie podmienky a to rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej

má prebiehať rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené právnymi predpismi. V danom prípade,
nepochybne podmienka Slovenskej republiky, ako aj v prípade prejednávanom pred týmto súdom,
rozhodcovské konanie bolo upravené právnymi predpismi a prebiehalo podľa zákona o rozhodcovskom
konaní a iných príslušných právnych predpisov. V danom prípade rozhodcovské konanie neprebiehalo
podľa zásad spravodlivosti a teda sa nejedná o prípad prezentovaný ustanovením smernice. Pokiaľ ide
o samotný návrh, chceme zdôrazniť tú skutočnosť, že aj napriek uvedenému máme za to, že predmetná

rozhodcovskádoložkaboladojednanáindividuálneazaúčelompreukázaniaajtejtoskutočnosti,navrhol
vykonať výsluch navrhovateľky.

Dňa 20.04.2009 bola medzi účastníkmi uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Podľa bodu 3
osobitných zmluvných dojednaní č. XX/XXXX zo dňa 20.04.2009 vyplýva, že poistník ( poistený) a

poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v
prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. Časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Navrhovaný dôkaz odporcu, doplniť dokazovanie výsluchom navrhovateľky, súd nevykonal, nakoľko je
nepodstatný pre rozhodnutie vo veci samej.

Popoučenísúdomvykonanomnapojednávanívsúladesust.§118ods.4O.s.p.a§120ods.4 účastníci
nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe
skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval
z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to
zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného

skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa
tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady
materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na
zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je

na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.

Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia
a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak
následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom

tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek
1 a § 120, odsek 1 O.s.p.

Podľa časti XV. Bod 1, prvá veta Všeobecných obchodných podmienok, poisťovňa a poistník sa dohodli,
že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred

rozhodcovským súdom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa
20.04.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiapoistnejzmluvyzodňa20.04.2009,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa§52ods.3Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiapoistnejzmluvyzodňa20.04.2009,
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Vzťah medzi účastníkmi konania súd považuje za spotrebiteľský, nakoľko pri uzavretí poistnej zmluvy
vystupoval žalovaný ako dodávateľ v zmysle článku 2 písm. c) smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Navrhovateľka má v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa
v zmysle článku 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej
zmluvy. Poistná zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, je upravená v ôsmej časti Občianskeho

zákonníka.

Súd sa následne zaoberal návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa doloženej doručenky,
ktorá je súčasťou kópie kompletného spisu sp. zn. XC/XXXX/2012, ktorý doručil súdu Arbitrážny súd
Košice, bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. XC/XXXX/2012 doručený navrhovateľke dňa 26.06.2013.

Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala navrhovateľka na tunajšom súde dňa 16.07.2013,
a teda je zachovaná lehota 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 41 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa

doručenia rozhodcovského rozsudku.
Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiapoistnejzmluvyzodňa20.04.2009,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa§53ods.2Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiapoistnejzmluvyzodňa20.04.2009,
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah

Podľa§53ods.3Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiapoistnejzmluvyzodňa20.04.2009,
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo

dňa 20.04.2009 uvádza demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, nakoľko uvádza, že za
neprijateľné podmienky sa považujú najmä ustanovenia uvedené v § 53 ods. 4 OZ. Keďže ide o
demonštratívny výpočet, je tu daná možnosť posúdiť aj iné podmienky za neprijateľné a nakoľko
smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1.4.2004, súd

posúdil poistnú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa
20.04.2009, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka podľa
písm. g) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať

mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa § 879g Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009

týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je
uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorým je

rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 19.12.2012 M.. O. Š., rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice
konajúcom v Košiciach.Rozhodcovská doložka v predmetnej veci je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú odporca
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve

neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ale aj
z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009, nakoľko sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza, spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom
prípade navrhovateľka nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť,
nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytovania poistnej zmluvy.

Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v osobitných zmluvných

dojednaniach č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2009, ako aj v časti XV
Všeobecných poistných podmienok, ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku
sp. zn. XC/XXXX/2012, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom,
nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti
všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú

doložku si navrhovateľka ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu.

Na veci právne nič nemenia ani skutočnosti uvedené právnym zástupcom odporcu, že vo VPP bola
rozhodcovská doložka samostatne dohodnutá a podpísaná a navrhovateľka ju nemusela podpísať a to
práve z dôvodov vyššie uvedených súdom, ďalej skutočnosť, že v dodatku č.XX/XXXX z 20.04.2008 k
poistnej zmluve v bode 4. mohla navrhovateľka odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní od dodatku

na veci nič právne nemení, pretože odporca nepreukázal, že navrhovateľka bola s týmto dodatkom
uzrozumená, že ho podpísala, pričom len samotné uverejnenie na internete je nedostatočné.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s
príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS. Z dôvodov porušenia predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko takéto dojednanie

v poistnej zmluve súd jednoznačne považuje za porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu
spotrebiteľa, súd teda zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaného dňa 19.1.2012,
sp. zn. XC/XXXX/2012 podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. Poistnú zmluvu
uzatváral žalovaný cez sprostredkovateľa poistenia.

Okrem toho súd zistil z pripojeného rozhodcovského spisu XC/XXXX/2012 a to predovšetkým
z rozhodcovského rozsudku, návrhu na jeho vydanie, poistnej zmluvy a VPP, že predmetom
rozhodcovského konania XC/XXXX/2012 ( ktorého rozhod. rozsudok žiada navrhovateľ zrušiť ), že
predmetom rozhod. konania je pohľadávka poisťovne podľa čl.XVII, ods.7a VPP ( čl.113), čo predstavujú
nákladypoisťovnespojenésuzavretímpoisteniaatokonkrétneprovíziuktorúvyplatilapoisťovňasvojmu

sprostredkovateľovi poistenia, ktorý za ňu uzavrel poistnú zmluvu s navrhovateľkou.

Súd považuje a toto dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( § 53 OZ ), ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľka.
Poisťovňa na neho prenáša spotrebiteľské riziko spojené s týmto podnikaním a zo vzťahu ktorý je medzi

poisťovňou a jej sprostredkovateľským agentom. Pokiaľ je sprostredkovateľ poistenia podľa zmluvy s
poisťovňou, povinný vrátiť províziu poisťovni, je to vzťah len medzi nimi, je to záväzok sprostredkovateľa
poistenia a nemôže sa to prenášať na spotrebiteľa. Takéto dojednanie je absolútne neplatné ako
neprijateľnápodmienka(§53OZ)aokremtohoideoneplatnézmluvnédojednanieprerozporsdobrýmimravmi ( podľa § 3 OZ ). Tento samostatný dôvod taktiež sám o sebe umožňuje súdu v tomto konaní
zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 40, písm. j zákona o rozhodcoch.

Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva vysoká sofistikovanosť a prepracovanosť
tohto poistného právneho vzťahu zo strany poisťovne v neprospech spotrebiteľa ( objektívny vznik
nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa v tomto právnom vzťahu ), pretože z poistnej zmluvy, VPP,
dodatku k VPP a ostatných písomnosti nemôže bežný spotrebiteľ pri bežnej, respekt. obvyklej pozornosti
získať žiadne relevantné doplňujúce informácie (mimo poistenia) a to hlavne o rozhodcoch, o sankciách

a podobne. Aj pre právnikov je objektívne ťažké v takto pripravených dokumentov získať a posúdiť tieto
informácie, o bežnom spotrebiteľovi ani netreba hovoriť.

Pokiaľ ide o odporcom vznesenú námietku, že predmetné konanie nie je spotrebiteľským sporom a
teda nespĺňa podmienky ustanovené v ust. § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. a nevystupuje v
postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv podľa osobitných predpisov. Keďže navrhovateľka

sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a podľa zák. č. 71/1992 Zb., je toto konanie spoplatnené
podľa pol. 3 písm. c) Sadzobníka SP, preto pokiaľ navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok, súd mal
konanie zastaviť.

Súd má však za to, tak ako už bolo vyššie uvedené, že vzťah medzi účastníkmi konania súd považuje za

spotrebiteľský, nakoľko pri uzavretí poistnej zmluvy vystupoval žalovaný ako dodávateľ v zmysle článku
2písm.c)smerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,akoajpodľa
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Preto navrhovateľka
je podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, oslobodený od súdneho poplatku.

O trovách konania súd vyhláseným rozsudkom nerozhodol, pretože nejde o konečné rozhodnutie vo
veci. V súlade s ustanovením §43 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. sa bude v konaní ďalej pokračovať.
Úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže povinnosťou
súdu bude ďalej pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).