Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203691
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203691.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky E. E.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXX proti manželovi S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. F. č.
XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k ich mal. deťom U. E., nar. XX.X.XXXX
a E. E., nar. XX.X.XXXX obaja trvale bytom F. č. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania E. E., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a S. E., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa 26.8.2006 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Jarabina, vo zväzku 4, ročník
2006, na strane 51 pod poradovým číslom 8 rozvádza.

II. Súd zveruje mal. U. E., nar. XX.X.XXXX a mal. E. E., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva
doosobnejstarostlivostimatkeE.E.,nar.XX.XX.XXXX,ktorábudemaloletédetizastupovaťaspravovať
ich majetok.

III. Otec mal. detí S. E. je povinný prispievať na výživu mal. U. E. mesačne sumou 170 eur a na výživu
mal. E. E. mesačne sumou 130 eur, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého

mesiaca vopred k rukám matky mal. detí, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.

V. S. E. je povinný uhradiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 66 eur na účet Okresného súdu
Stará Ľubovňa, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 10.8.2017 na tunajší súd návrh, aby manželstvo S. E., nar. XX. XX. XXXX
a E. E., rod. D., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa 26. 8. 2006 v Jarabine zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Jarabina, zväzok 4, ročník 2006, strana 51, por. č. 8 súd rozviedol a zveril mal. deti U.
E., nar. XX. XX. XXXX a mal. E. E., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky E. E., ktorá bude
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Ďalej žiadala, aby bol otec mal. detí S. E., nar. XX.
XX.XXXX zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. U. E., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou
150,- eur a mal. E. E., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 150,- eur vždy do 15. dňa toho-ktorého

mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s mal. deťmi žiadala neupraviť.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom som uzavrela manželstvo dňa 26. 8.2006 na Obecnom
úrade v Jarabine, po približne 2-ročnej známosti. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Zmanželstva sa narodili dve deti, syn U. E., nar. XX. XX. XXXX a dcéra E. E., nar. XX. XX. XXXX. Obaja
účastníci sú slovenskí štátni občania. Manželstvo s odporcom bolo harmonické, až na malé nezhody.
Postupom času sa vzájomne odcudzili, aj vzhľadom na skutočnosť, že manžel pracoval v zahraničí a

chodil na turnusy a ich vzťahy ochladli. Komunikácia medzi nimi sa zúžila iba na potreby detí a aj v
súčasnosti komunikujú iba kvôli deťom. Vzťahy medzi manželmi, z vyššie uvedených dôvodov, sú tak
vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a
preto sa navrhovateľka chce s odporcom rozviesť. Rozvod manželstva účastníkov nebude ani v rozpore
so záujmami maloletých, nakoľko sa deti s odporcom pravidelne stretávajú a majú s ním dobrý vzťah.

3. Súd uznesením č.k. 4P/97/2017 zo dňa 10.1.2018 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.

4. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie.

5. Na pojednávaní dňa 9.10.2018 matka mal. detí na podanom návrhu naďalej trvala a poukázala v
plnom rozsahu na jeho obsahovú časť. Ďalej uviedla, že dôvodom podania návrhu je tá skutočnosť, že
s manželom nežijú v spoločnej domácnosti po dobu cca 2 rokov. Manželstvo uzatvárali 26.8.2006, zo
začiatku bolo manželstvo usporiadané. Problémy nastali cca 4 roky spätne a to z dôvodu finančných
problémov. Manžel začal podnikať, myslel si, že viac zarobí, avšak išlo to dole vodou. Neskôr odišiel do

USA za účelom zabezpečenia príjmu pre rodinu, avšak z USA bol neskôr vyhostený jednak z dôvodu, že
mu skončili víza a tiež z toho dôvodu, že jazdil pod vplyvom alkoholu. Medzi nimi dochádzalo postupne
k ochladzovaniu vzťahu. Navrhovateľka aktuálne žije v Litmanovej u svojich rodičov spolu s mal. deťmi,
manžel výživné na mal. deti platí nepravidelne. Aktuálne za posledné 4 mesiace nedal na výživu pre
deti ani korunu. Otec sa s mal. E. nekontaktuje vôbec, pretože nemá o ňu záujem. Pokiaľ ide o mal. U.,

pred koncom prázdnin dieťa po 3 mesiacoch zobral na 3 dni do Kolačkova a Vislanky k jeho príbuzným.

6.Napojednávaníotecmal.detísnávrhomnarozvodsúhlasil,taktiežsúhlasilsnávrhomvčastizverenia
mal. detí do osobnej starostlivosti matke. Nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného a navrhol
určiť výživné po 100 eur mesačne do budúcna. Podotkol, že nie je si istý otcovstvom pokiaľ ide o mal.

E.. Ďalej uviedol, že už asi po dobu 1 roka nepracuje, nie je ani v evidencii na úrade práce, živnosť
nemá, túto pozastavil niekedy v minulom roku, celý rok ho živí jeho kolega, ktorý ho sponzoruje. Nič mu
nebráni pracovať, ale je to jeho osobná vec, či pracuje, či nepracuje, zákony umožňujú nepracovať. Aj
navrhované výživné na deti bude sponzorovať jeho kolega. V čase keď pracoval na živnosť ako robotník
- murár, jeho zárobok bol v priemere 18.000 Kč. Dôvod pozastavenia živnosti bol ten, že začala zima a

práce bolo málo a nemal záujem na obnovení živnostenskej činnosti, pretože nič ho k tomu neviedlo a
nemotivovalo, aby pracoval za 18.000 Kč. Od septembra 2017 do konca roka 2017 pracoval v Rakúsku,
kde dosahoval v priemere mesačný príjem 2.000 eur v hrubom. V tom čase žiadal matku, že chce
deti prihlásiť na rakúsky sociálny systém, aby mohla poberať rakúske rodinné prídavky, s čím matka
nesúhlasila a toto teda bol podľa jeho názoru dôvod ukončenia jeho práce v Rakúsku. Je dobrovoľne

nezamestnaný,ránovstane,premýšľačobudeďalej,potomčopremýšľačobudeďalej,musísapostarať
oseba,mánejakéšportovéaktivityvpriebehudňa,chodínajazeroplávať,chodíbehaťastýmnesúvisia
žiadne výdaje.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 9.10.2018 navrhol súdu, aby zveril mal. deti do starostlivosti

matky v prípade rozvodu manželstva a aby určil výživné pre mal. deti tak, aby súd zohľadnil, že matka
zabezpečuje deťom kompletnú starostlivosť a pokiaľ ide o výšku výživného je možné túto diferencovať,
tak že výživné na mal. U. bude určené sumou 170 eur mesačne a na mal. E. sumou 130 eur mesačne,
vzhľadom na vek mal. detí.
Uviedol tiež, že doposiaľ neboli zistené nedostatky v starostlivosti o mal. deti zo strany matky. Poukázal

na skutočnosť, že otec sa nedostavoval na predvolania, nereagoval na telefonický kontakt, vždy bol
nedostupný, čiže nespolupracoval s úradom a jeho vyjadrenia sú účelové.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. detí a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s
obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

9. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.8.2006, u oboch ide o prvé manželstvo. Z tohto manželstva
pochádzajú 2 deti - U. E., nar. XX.X.XXXX a E. E., nar XX.X.XXXX. Ich manželstvo bolo spočiatku
harmonické neskôr manželia citovo ochladli. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti asi2 a pol roka, od kedy sa im narodilo druhé dieťa. Matka dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku
a prídavkov na dieťa, naďalej je na materskej. Otec mal. detí je dobrovoľne nezamestnaný. V minulosti
pracoval ako SZČO - murár v Českej republike jeho zárobok bol v priemere 18.000 Kč, neskôr pracoval

v Rakúsku, kde dosahoval v priemere mesačný príjem 2.000 eur v hrubom. U. navštevuje 2. ročník ZŠ,
je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. E. nastúpila do MŠ. Je zdravá. Ošetrujúcou lekárkou u
oboch detí je MUDr. Brunovská. Náklady na deti sú spojené prevažne s hygienou, stravou, ošatením
a liekmi. Mesačné výdaje sú na syna U. na hygienu mesačne 40 eur, na stravu mesačne 150 eur, na
ošatenie mesačne 50 eur, na lieky mesačne 15 eur, na hračky a športové potreby mesačne 10 eur,

na výdaje týkajúce sa školy a aktivít vo voľnom čase - kultúrne a športové podujatia, rodinné výlety,
kúpalisko mesačne 10 eur, školské potreby mesačne 10 eur, strava v škole mesačne 20 eur, školské
výlety a vreckové mesačne 5 eur, cestovné do školy mesačne 80 eur, družina mesačne 5 eur, náklady
na bývanie mesačne 20 eur. Mesačné výdaje E. sú na hygienu mesačne 40 eur, na stravu mesačne 150
eur, na ošatenie mesačne 50 eur, na lieky mesačne 15 eur, na hračky a športové potreby mesačne 10
eur, náklady na bývanie mesačne 20 eur, náklady na bývanie mesačne 20 eur. Matka s dvoma deťmi

býva v dvojposchodovom rodinnom dome, kde majú k dispozícií kuchyňu, dve obývacie izby, jednu
spálňu a jednu detskú izbu. Dom je zariadený funkčným nábytkom, hygiena je na dobrej úrovni. Deti
majú vytvorené vhodné podmienky na svoj vývoj. Výdaje na domácnosť činia spoločne 80 € mesačne.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú

si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa§22ods.1Zákonaorodine,kzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o
rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje

podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Predmetom konania je návrh na rozvod manželstva a určenie rodičovských práv a povinností k mal.

U. a E. na čas po rozvode.

12. Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov konania už dlhodobo neplní a
ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Ani jeden z manželov nemal záujem na obnovení
manželského spolužitia. Na základe vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov rozviedol.

13. V časti predmetu konania týkajúcej sa určenia práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zverenie mal. detí do
jej osobnej starostlivosti a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca je dôvodný. Súd
preto rozhodol tak, že zveril mal. U. a E. do osobnej starostlivosti matky, v tejto časti konania obaja

rodičia vyjadrili zhodu s týmto návrhom. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier
systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy
rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je obmedzené na
obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolnosti

konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný
stav, štúdium, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a podobne. Čo sa týka povinnosti
rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby.
Na strane povinného, teda v tomto prípade otca mal. detí, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti
a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú

úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v
každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je
miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že deti
majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne
rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ deti žijú s niektorým zo svojich rodičov, je

potrebnéprihliadnuťvprípademaloletýchdetíajnaplnenievyživovacejpovinnostitýmtorodičomformou
osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb detí, a to aj bytových potrieb, hygienických,
stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému sú deti
zverené do osobnej starostlivosti. Čo sa týka nároku detí v tomto konaní, je potrebné prihliadnuť aj
na tú skutočnosť pri určovaní výšky výživného, že deti bývajú spolu so svojou matkou, a teda matka

sa stará o ich bytovú situáciu, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania,
ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe vody, elektriny, hygienických potrieb, zabezpečení stravovania,
oblečenia,výdavkovvrámciškolskejdochádzky,výdavkovvrámcivoľnéhočasudetí,pričomjepotrebné
prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky detí, ale aj na časovú zaťaženosť,kedy matka detí sa musí venovať týmto deťom v prípade ich zdravotných problémov, návštev škôl počas
rodičovských združení a primerane sa starať aj o ich spoločenský, kultúrny, športový rozvoj a podobne.
Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky detí je potrebné preto zohľadniť pri stanovení výšky

výživného povinnej osoby.

14.Otecjedobrovoľnenezamestnanýajehosprávaniejenezodpovednéaľahostajnéajvovzťahukmal.
deťom.Nepreukázalžiadneobjektívnedôvody,prektoréby nemoholpracovať.Ideomladého,zdravého
človeka, ktorému nič nebráni v zamestnaní sa, keď navyše svoj čas nemusí venovať zabezpečovaniu

osobnej starostlivosti o mal. deti. Ako to vyplynulo z jeho výpovede, jeho denný režim pozostáva z toho,
že s venuje iba sám sebe, svojim športovým aktivitám a jeho výdaje plne hradí a živí ho jeho kolega.
Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo,
resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa kým nie je schopné živiť sa samé. Súd preto aplikoval princíp tzv.
potencionality príjmu otca, teda z jeho príjmu ktorý naposledy dosahoval, zo sumy približne 2 000,- eur

v hrubom. Z tohto príjmu by mohol otec plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom. Súd vychádzal
jednak z potrieb oprávnených mal. detí, ako aj z možností a schopností otca dieťaťa. Súd určil výživné
na mal. U. sumou 170 eur mesačne a na mal. E. sumou 130 eur mesačne, vzhľadom na vek mal. detí
a ich odôvodnené potreby. Plnenie vyživovacej povinnosti je základnou povinnosťou rodičov, že každý
z rodičov má vyvinúť všetky svoje možnosti a schopnosti na to, aby plnil vyživovaciu povinnosť, ktorá je

prostriedkom na zabezpečenie rozvoja dieťaťa a jeho budúceho povolania, ale aj na to, že deti sa majú
podieľať na životnej úrovni svojich rodičov.

15. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo

odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

16. Navrhovateľka bola rozhodnutím súdu oslobodená od súdnych poplatkov a jej návrhu súd vyhovel,

preto v zmysle § 2 ods. 2 prvej vety zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa výsledku konania
znáša povinnosť zaplatiť súdny poplatok odporca. Súd preto uložil zaplatiť odporcovi S. E., nar.
XX.XX.XXXX, súdny poplatok v súlade s položkou č. 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške
66,- eur, nakoľko nemal preukázané splnenie podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. [(§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len ,,CSP“)]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 ZR).