Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/109/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610203541
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8610203541.25

Uznesenie

Okresný súd Svidník v právnej veci žalobcov: 1. V. N., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. Z. č. XXX/
X, XXX XX Z., 2. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. armády č. XXX/X, XXX XX Z., 3. O. S., rod. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XXX, všetci zastúpení JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, Sov.
hrdinov č. 200, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., Z.. hrdinov
č. XXX/XX, zastúpený Centrom právnej pomoci Svidník, Sov. hrdinov č. 102, 089 01 Svidník, 2. V. Z.,

bytom na neznámom mieste, 3. C. Z., bytom na neznámom mieste, 4. M. Z. (ml.), bytom na neznámom
mieste, 5. M. Z., bytom na neznámom mieste, 6. A. Z., bytom na neznámom mieste, 7. M. Z., bytom na
neznámom mieste, v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova č. 36, Bratislava o
určenie nehnuteľnosti do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 25.06.2010 domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Svoju žalobu odôvodnili tým, že z listu vlastníctva č. 319, k. ú. Vagrinec zistili, že
žalovaný v 1. rade je zapísaný ako vlastník parcely č. 29/1 o výmere 906 m2 - záhrady. Z listu vlastníctva
č. 332, k. ú. Vagrinec zistili, že žalovaný v 1. rade je zapísaný aj ako vlastník parcely č. 30 o výmere

900 m2 - zastávané plochy a nádvoria. Predmetné nehnuteľnosti žalovaný nadobudol dedením. S
predmetnými parcelami susedí parcela č. 719/1 o výmere 1499 m2 - ostatné plochy, ktorej podľa
listu vlastníctva č. 335, k. ú. Vagrinec, je vlastníkom žalovaný v 2. rade. Túto nehnuteľnosť žalovaný
nadobudol na základe rozhodnutia OÚ Svidník, č. 2001/01171 - ROEP, ako neknihovaný majetok
zákonom č. 138/91 Zb. Predmetné parcely už od nepamäti nerušene užívali právni predchodcovia ich
nebohého manžela a otca O. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel v roku 2003 a to jeho otec A. Z.

(1887-1953) a dedo A. Z.. Pokiaľ vedia z jeho rozprávania už za svojho života prapradedo žalovaného v
1. rade O. Z. a dedo ich otca a manžela A. Z., v teréne vymedzili hranicu medzi nehnuteľnosťami, ktoré
užívali ako svoje, a to dreveným plotom, ktorý tam stal až do roku 1970. Po tomto roku otec žalovaného v
1. rade G. Z. na svoje náklady postavil murovaný plot, ktorým oddelil parcelu č. 20 v jeho vlastníctve, od
parcely č. 30 a č. 719/1. V rámci tohto rozdelenia ponechal vo vlastníctve svojho brata A. Z. prapradedo
žalovaného v 1. rade O. Z., aj parcelu č. 719/1. Túto skutočnosť môžu súdu dosvedčiť aj blízki príbuzní

žalovaného v 1. rade. Predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti užívajú žalobcovia. V súčasnosti je v obci
Vagrinec všeobecne známe, že vlastníkmi predmetných parciel sú žalobcovia. Tieto skutočnosti môžu
súdu dosvedčiť aj blízki príbuzní žalovaného v 1 rade. Pre sprehľadnenie evidencie predmetných parciel
dali vypracovať geometrický plán č. 340/2009 zo dňa 17.8.2009, ktorým tieto prešli z evidencie KN-E do
evidencie KN-C. Z parcely KN - C č. 29/1 o výmere 906 m2 - záhrada, bola vytvorená parcela KN - C
č. 21/1 o výmere 741 m2 - zastávaná plocha, č. 22/1 o výmere 154 m2 - záhrada a č. 23/4 o výmere

11 m2 - ovocný sad. Z parcely KN - C č. 29/2 o výmere 894 m2 - záhrada, bola vytvorená parcela KN
- C č. 23/2 o výmere 894 m2 - ovocný sad, vlastníctvo ktorej nie je predmetom tejto žaloby. Z parcelyKN - C č. 30 o výmere 900 m2 - zastávaná plocha bola vytvorená parcela KN - C č. 21/2 o výmere 609
m2 - zastávaná plocha, č. 22/2 o výmere 174 m2 - záhrada a č. 23/3 o výmere 117 m2 - ovocný sad.
Z parcely KN - C č. 719/1 o výmere 1499 m2 - ostatné plochy, bola vytvorená parcela KN - C č. 23/1

o výmere 1499 m2 - ovocný sad.

2. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.10.2018 žalobcovia zobrali svoju žalobu v
celom rozsahu späť, a žiadali konanie zastaviť. Zároveň vzhľadom na príbuzenský vzťah strán konania,
ako aj na okolnosti predmetného prípadu, žiadali aby súd v súlade s § 257 Civilného sporového

poriadku nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Zároveň poukázali na to, že žalovaný F. Z. si voči
ním, ktorí predmetné nehnuteľnosti nadobudli ako dedičia po svojom otcovi, uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnteľnosti, čiže uložiť povinnosť náhrady trov
konania žalovaného zastúpeného Centrom právnej pomoci Svidník by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, pričom rovnako navrhol, aby súd v súlade s ustanovením

§ 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. Zároveň uviedol, že si neuplatňuje proti
žalobcom náhradu trov konania a navrhol, aby súd v súlade s ustanovením § 257 CSP nepriznal žiadnej
zo strán sporu náhradu trov konania, pretože existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Keďže žalobcovia vzali svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie vo veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. O trovách konania rozhodol súd s použitím ustanovenia § 257 CSP. Toto ustanovenie je nástrojom,

ktorý umožňuje súdu, aby spravodlivejšie a vyváženejšie rozhodoval o náhrade trov konania, kedy by
použitie jediného kritéria a to výsledku sporu mohlo byť neprimerane tvrdé. V danom prípade žalobcovia
tým, že zobrali svoju žalobu v celom rozsahu späť z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania,
preto by mal súd priznať náhradu trov konania žalovaným. Súd však v súlade s vyššie citovaným
zákonným ustanovením žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Rovnako náhradu trov konania súd

nepriznal ani žalobcom. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania súd
videl v blízkom príbuzenskom vzťahu strán sporu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú skutočnosť,
že tak žalobcovia ako aj žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, pričom zhodne navrhli, aby súd
o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 257 CSP a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.