Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012284
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116012284.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

19. júna 2018 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obvinený:

I. Y., nar. XX. XX. XXXX E. D. Ľ., trvale bytom B.,
K. O. XXX/X,

je vinný, že

- dňa 29. 11. 2014 v čase o 16.25 hod. medzi obcou T. a mestom B., okr. D., viedol za zníženej
viditeľnosti po ceste č. W. osobné motorové vozidlo značky M. S., EVČ: D.-XXXAR, rýchlosť jazdy
vozidla neprispôsobil rozhľadovým pomerom, v dôsledku čoho zrazil chodcov I. T., nar. XX. XX. XXXX
a Š. E., nar. XX. XX. XXXX, idúcich pri pravom okraji vozovky v smere jazdy vozidla, pričom I. T.
utrpel tržnozmliaždené rany v čelovo temennej oblasti vpravo, kožnú odreninu v oblasti pravej očnice,

tržnozmliaždenú ranu na bočnej ploche krku vpravo, kožnú odreninu na bočnej ploche krku vpravo,
hlbokú tržnozmliaždenú ranu ľavého lýtka s odtrhnutím kože od podkožia zasahujúcu ku svalovine a
viaceré kožné odreniny oboch rúk s dobou liečenia a práceneschopnosťou 4 - 5 mesiacov a Š. E.
zlomeninu pravej lopatky v oblasti kĺbovej jamky, zlomeniny 9. - 11. rebra vpravo, zlomeninu pravej
ihlice, poranenie pravého ihlicového nervu, roztrhnutie vnútorného postranného väzu pravého kolena,
pomliaždenie s odtrhnutím kože od podkožia v oblasti pravého lýtka a natrhnutie pečene so zakrvácaním
brušnej dutiny s dobou liečenia a práceneschopnosťou 5 - mesiacov, obvinený porušil ustanovenie § 16
ods. 1 Zákona č . 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom chodci boli pod vplyvom alkoholu a pohybovali

sa minimálne 1,2 m vo vozovke
teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 157 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške
300 € (tristo eur).Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona stanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených I. T., nar. X.X.XXXX a Š. E., L..
XX.XX.XXXXodkazuje s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 23.11.2016 na obvineného I. Y. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.9.2017 bol obžalovaný oslobodený spod predmetnej
obžaloby, pretože súd mal za to, že skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie, na podklade ktorého odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu dňa 8.3.2018 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozsudok
prvostupňového súdu je nepreskúmateľný vzhľadom na to, že súd sa mimo iné nevysporiadal s tou
skutočnosťou, prečo obžalovaný neprispôsobil okolnostiam uvedeným v § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.,
rovnako odvolací súd uložil povinnosť prvostupňovému súdu preveriť, prečo znalec vo svojom doplnku

k znaleckému posudku znížil rozhľadové pomery vodiča o viac ako 50 % na 14,56 m a následne vyzval
súd k tomu, aby zaujal k tomu stanovisko.

Na základe uvedeného súd dopočul znalca v zmysle pokynov odvolacieho súdu v jeho zrušovacom
uznesení, a vykonal listinný dôkaz - ortofotomapu z miesta nehody a jeho okolia, pričom súd dospel k

rozhodnutiu na základe nižšie rozvedených skutočností.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.3.2017 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného I. Y., svedkov poškodených I. T. a Š. E., svedka C.. Š. D., prečítaním svedeckých výpovedí
svedkov K. G., C.. C. D., C.. I. M.,, I. A., C.. I. Š., I. D., výpoveďami znalcov C.. C. T. a W.. C. E. ako
i ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil konania kladenému mu v obžalobe za
vinu. Uviedol, že dňa 29. 11. 2014 niečo po 16.00 hod. - od 16.00 hod. išiel na motorovom
vozidle zn. M. S. smerom K. B. X. Ľ.. Už sa stmievalo, ale viditeľnosť bola dobrá, hmla
nebola, poveternostné podmienky boli normálne. V aute bol sám. Obec Kamenica opúšťal pri rýchlosti
50 km/h, následne zaradil štvorku a pri reklamnej tabuli - pútači C. Š. dosiahol zhruba 90 km rýchlosť

a znova zaradil neutrál.

Za obcou zapálil diaľkové svetlá, ale keď zbadal prichádzajúce vozidlá od Lipan, prepol diaľkové svetlá
na stretávacie. Možno vo vzdialenosti 150 metrov od miesta, kde už zastal vozidlo po zrážke, a to niekde
na úrovni pred odbočkou na C. Š.. Po ceste zrazu z ničoho nič zacítil slabší náraz, ale nevedel, čo sa

stalo a keď sa mu rozsypalo predné sklo, stlačil brzdu a bo zablokovaní kolies okamžite brzdový pedál
reflexívne pustil a snažil sa zastaviť vozidlo tak, aby neohrozoval vozidlá, ktoré idú za ním V protismere
od Lipan sa pohybovali 3 vozidlá, prvá bola biela dodávka. Pravdepodobne pri protiidúcich vozidlách ho
to prvé vozidlo oslnilo alebo ďalšie za ním, pričom chodci nemali reflexné prvky a neboli nijako označení,
pohybovali sa v strede. Keď svoje motorové vozidlo bezpečne zastavil, vyšiel z vozidla a zisťoval, čo

sa stalo. V tom zbadal v protismere pri krajnici ležať postavu. Osvetľovali ju svetlá bielej dodávky s
poľskými ŠPZ-kami. Ihneď pristúpil k postave - chodcovi, ktorý ležal na ceste a snažil sa mu poskytnúť
prvú pomoc. Z vozidla, ktoré sa pohybovalo za ním, tiež vystúpil vodič a pomáhal mu pri poskytnutí
prvej pomoci. Chlap na krajnici na ceste (poškodený E.) chrčal, a tak mu uvoľnil dýchacie cesty, aby sa
nezadusil. Vodič za ním ho prikryl fóliou a on ho zakryl svojou bundou. Vodič z motorového vozidla, ktoré

sa pohybovalo za ním zavolal záchranku a policajtov. Prví prišli policajti a potom prišla záchranná služba.Pána E. videl na krajnici celého, lebo ho dávali do stabilizovanej polohy. Mal čierne šušťákové
nohavice a bundu svetlo sivú kombinovanú s čiernou. Pána Kocúrka videl, keď ho viedli policajti ku

záchranke, mal oblečenú maskáčovú bundu a tmavé nohavice. Nemali žiadne reflexné prvky, ani G.
E. ani G. T..

Svedok poškodený I. T. vo svojej výpovedi uviedol, že v ten deň sa zastavil po prechádzke so psom
v C. Š., kde stretol Š. E., kde vypili spoločne jedno pivo (v prípravnom konaní vypovedal o dvoch 12

stupňových pivách) a 3 alebo 4 poháriky 0,04 l vodky 40 %. O 16:oo hod. sa vybrali spolu s Š. E. domov.
Išli zo Špárovej, prešli ku hlavnej ceste, ktorú kolmo priečne prešli na druhú stranu (v tom čase nešlo
ani sprava a ani zľava žiadne auto), keďže sa potrebovali dostať nejakých 30 metrov nižšie, aby mohli
odbočiť doprava na poľnú cestu smerom na Suchý Polder. V čase, keď prešli priečne cez
hlavnú cestu a zišli po pravej strane vozovky 10 metrov došlo ku zrážke (v prípravnom konaní uvádzal,
že po 40 m). Od Lipan zo spodu videl svetlá, ale uplynulo už dva a pol roka, a tak si to presne

nepamätal, koľko ich bolo. Sprava nevideli svetlá, len počuli. Po vozovke šli tak, že on išiel prvý, a Š. E.
išiel za ním. Svedok T.O. vypovedal, že šiel za krajnicou, a pes bol až na trávniku po pravej strane. E.
išiel meter-dva za ním, ani sa nerozprávali, lebo chceli rýchlo prejsť ten kúsok a odbočiť do
poľa. V ten večer sa necítil pod vplyvom alkoholu. Viac si z tej nehody nepamätal nič. Vypovedal, že na
sebe mal reflexný 5 cm prvok a mal oblečené čierne kanady, maskáče a vojenskú čiapku maskáčovú.

Svedok poškodený Š. E. v ten deň sa náhodne stretol s I. T. na C. Š., kde si spolu dali dve pivá a nejaké
dve - tri pol deci. Dovtedy nič nepil. Na sebe mal bielo-sivú bundu, ktorá sa používa na snowboard,
pričom bunda nemala reflexné prúžky ako reflexné prvky, ale švy odrážali svetlo, túto bundu už nemá
k dispozícii. Keď odchádzali zo Špárovej nebola ešte úplná tma. Keď prišli k hlavnej ceste nešlo veľa

áut, ale išli aj zhora aj zdola (nespomínal si presne). Keď prešli cez cestu na druhú stranu, išli po pravej
strane popri ceste smerom na Lipany k odbočke na Polder. Jozef išiel pred ním, a on išiel za ním, pričom
sa rozprávali. Najprv okolo nich prešlo prvé auto, ktoré ich obišlo a neskôr s časovým odstupom išlo
ešte jedno, pričom oproti tiež išli nejaké autá, ale tie nesledoval, sústredil sa na tie, čo išli za nimi. Po
cca 15 metroch ako prešli na hlavnú cestu došlo k zrážke, pričom v čase zrážky šli za sebou. Necítil

sa vôbec pod vplyvom alkoholu. Aj to druhé auto ich obišlo, ale po druhom aute si už nič nepamätal.
Začal vnímať realitu okolo seba až o pol štvrtej ráno.

Svedok C.. Š. D. vypovedal, že v ten deň išiel s nákupom z Poľska s manželkou v aute, pričom manželka
mala spustené sedadlo, a driemala, vonku bolo šero. Svetlá v dedine boli zapnuté a keď vyšiel z obce

Kamenica, pred sebou videl, že ide jedno auto cca vo vzdialenosti 30 metrov pred ním. Keď už boli mimo
obce, zrazu zbadal, že auto pred ním brzdí a na ceste videl nejaké úlomky, tak aj on pribrzdil a manželke
povedal, že niečo sa stalo, že asi diviaka, alebo nejaké zviera zrazil. Vozidlo pred ním už
stálo, a tak zastavil tiež. Vyšiel z auta, a videl, že tam leží človek, tak hneď zavolal záchranku a z auta
vytiahol fóliu, aby sa zrazený nepodchladil, keďže bol november a mal stiahnuté nohavice. Za

ním sa začala tvoriť kolóna. Oproti šla nejaká dodávka v čase, keď už na zemi ležal človek. Nepamätal
si, kedy ju videl, či to bolo v čase, keď prechádzal okolo auta, alebo keď vystúpil zo šoférovej strany a
išiel dozadu ku kufru alebo ešte keď sedel v aute, ale videl ako spomalila a ešte manželke aj povedal, že
keby išla skôr, tak ho prejde. V prípravnom konaní uviedol, že prechádzala okolo v čase, keď zastavil a
tejto výpovedi sa pri odstraňovaní rozporu i pridržal, z dôvodu, že vtedy si to pamätal lepšie. Auto ktoré

zrazilo chodcov išlo normálne v strede svojho jazdného pruhu a registroval zrazu len brzdenie svetiel
a úlomky, žiadne manévre.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia C.. C. T. vypovedal v zhode so svojím
znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, že poškodený I. T. utrpel tržnozmliaždené rany čelovo temennej

oblasti vpravo, kožnú odreninu v oblasti pravej očnice, tržnozmliaždenú ranu na bočnej ploche krku
vpravo, kožnú odreninu na bočnej ploche krku vpravo, hlboko tržnozmliaždenú ranu ľavého lítka s
odtrhnutím kože od podkožia zasahujúcu ku svalovine a viaceré kožné odreniny oboch rúk. Uvedené
poranenia boli spôsobené tupými a tupohranatými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré
pôsobili na uvedené oblasti spredu i zozadu strednou až väčšou silou a prudkosťou a mohlo sa tak

stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri zrazení menovaného ako chodca v stojacej polohe z boku a z
mierne zozadu pravou prednou časťou osobného motorového vozidla s následným dopadom jeho trupu
na kapotu a hlavy do oblasti výhľadového skla s následným odhodením a dopadom jeho tela na vozovku.
V uvedenom prípade mohla doba liečenia spojená s práceneschopnosťou trvať 4 - 5 mesiacovZnalec sa rovnako pridržal i záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX, v ktorom uviedol, že poškodený
Š. E. utrpel zlomeninu pravej lopatky v oblasti kĺbovej jamky, zlomeninu 9 - 11 rebra vpravo, zlomeninu

pravej ihlice, poranenie pravého ihlicového nervu, roztrhnutie vnútorného postranného väzu pravého
kolena, pomliaždenie s odtrhnutím kože od podkožia v oblasti pravého lýtka, natrhnutie pečene so
zakrvácaním brušnej dutiny. Uvedené poranenia boli spôsobené tupými a tupohranatými predmetmi o
užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti zozadu strednou až veľkou silou a
prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri zrazení menovaného ako chodca

v stojacej polohe sprava a mierne zozadu pravou prednou časťou osobného motorového vozidla s
následným dopadom jeho trupu na kapotu a hlavy do oblasti výhľadového skla s následným odhodením
a dopadom jeho tela na vozovku. Doba liečenia spojená s práceneschopnosťou môže v uvedenom
prípade trvať 5 - 6 mesiacov so vznikom možných trvalých následkov.

Znalec uviedol, že sú prijateľné dve možné verzie priebehu zrážky oboch poškodených s autom, tzn. že

auto ich oboch zrazilo ako kráčali vedľa seba i ako kráčali za sebou.

Znalec C.. C. T. vypovedal i k ním vypracovanému znaleckého posudku č. XXX/XXXX, kde konštatoval,
že poškodený I. T. bol dňa 29. 11. 2016 v čase o 20.39 hod. podrobený dychovej skúške s výsledkom
0,67 miligram na liter etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje hodnotu

1,41 gram/kilogram (promile) etylalkoholu v krvi. Na základe spätného prepočtu na čas skutku o 16.25
hod., t. j. po uplynutí 4,23 hodiny pri odbúravaní etanolu 0,12 - 0,20 gram na kilogram (promile) za
hodinu bolo možné vypočítať, že menovaný mohol mať v čase skutku v krvi koncentrácie 1,92 - 2,26
gram na kilogram etylalkoholu, čo predstavuje hranicu ťažkého stupňa opitosti až ťažký stupeň opilosti.
Osoby nachádzajúce sa v takomto stupni opitosti majú výrazné poruchy koordinácie pohybov spojené s

tackavou chôdzou až s neschopnosťou samostatnej chôdze, častou zmenou svojho pohybu, poruchou
odhadu vzdialenosti, poruchou videnia, neostrým a dvojitým videním, s výrazným predĺžením reakčného
času, pričom si nemusia pamätať udalosti týkajúce sa dopravnej nehody.

Znalec svojou výpoveďou vylúčil, že by I. T. mohol pred nehodou vypiť jedno pivo a 4 poldeci vodky,

keďže by mal v čase nehody cca 0,70-0,78 gram na kilogram etylalkoholu. Vzhľadom na uvedené čísla
to isté platí i pre prípad dvoch pív 12 stupňových a 4 pohárikoch vodky s obsahom 0,04 l.

Rovnako zotrval znalec i na záveroch znaleckého posudku č. XXX/XXXX, kde vypovedal,
že poškodenému Š. E. bola dňa 29. 11. 2016 v čase o 17.50 hod. odobratá krv s

výsledkom 1,98 gram na kilogram (promile) etylalkoholu v krvi, čo predstavuje hodnotu 0,94 miligram na
liter etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu. Na základe spätného prepočtu v čase skutku o
16.25 hod., t. j. po uplynutí 1,42 hodiny pri odbúravaní 0,12 - 0,20 gram na kilogram (promile)
za hodinu bolo možné vypočítať, že menovaný mohol mať v čase skutku koncentráciu 2,15
- 2,26 gram na kilogram (promile) etylalkoholu v krvi, čo predstavuje ťažký stupeň opilosti. Príznaky pre

ťažký stupeň opilosti sú tie isté ako som vymenoval pri predchádzajúcom znaleckom posudku.

Znalec vo svojej výpovedi vylúčil, že by Š. E. mohol pred nehodou vypiť dve pivá a 4 x 0,04 l vodky,
keďže by mal v čase nehody cca 0,88 - 0,96 gram na kilogram etylalkoholu. Vzhľadom na uvedené čísla,
to isté platí i pre prípad dvoch pív 12 stupňových a 4 pohárikoch vodky s obsahom 0,04 l.

Znalec z odboru doprava cestná W.. C. E. vypovedal v súlade so svojím znaleckým posudkom č. X/
XXXX v znení jeho doplnku č. 1 (č. XX/XXXX) kde uviedol, že v danom prípade k dopravnej
nehode došlo na ceste č. X/XX medzi obcami Kamenica a Lipany. Vozidlo M. S. sa pohybovalo po
pravom jazdnom pruhu v smere od Starej Ľubovne, teda od Kamenice, smerom na Lipany. Chodci sa

taktiež pohybovali po pravom jazdnom pruhu v smere od Kamenice na Lipany, a to tak, že išli vedľa
seba spôsobom, že chodec idúci vľavo zasahoval do jazdného pruhu ľavou stranou cca
1,6 metra. V miestach približne 25,6 metra pred východiskovým bodom merania došlo k zrážke chodcov
uvedeným motorovým vozidlom, a to tak, že predná pravá časť vozidla narazila do zadnej časti chodcov,
pričom chodec T. bol čiastočne v koridore pohybu vozidla. Chodec T. mal naviac po svojej pravej ruke

na vodítku psa, ktorý sa mal pohybovať v oblasti pravej krajnice. Technicky prijateľné miesto zrážky bolo
pred miestom, kde sa našlo spätné zrkadlo vozidla M. S.. Po tomto náraze z chladiča vozidla začala
vytekať chladiaca kvapalina, ktorá zanechala stopu č. 2, čo znamená, že v týchto miestach po zrážke
prechádzala pravá časť vozidla, kde bolo zistené poškodenie na vozidle, a to cca 0,6 metra až 0,7metra od pravého boku vozidla. Je možné usúdiť, že pri náraze pravej prednej časti vozidla do chodca
E. došlo k prepruženiu prednej kapoty, ktorá zatlačila na hornú časť chladiaceho systému motora, čím
došlo k narušeniu tesnosti spoja a z tejto časti začala unikať chladiaca kvapalina označená ako stopa

č. 2. Predĺžením stredu tejto stopy smerom na Kamenicu a táto sa presunie priečne na poškodenú časť
chladiacej sústavy, t. z. tých 0,6 - 0,7 metra od pravého boku, je možné získať priečnu polohu
vozidla pri zrážke. Na základe poškodení vozidla, t. z. predný nárazník, čelné sklo, polohu chodca E.
pri zrážke bolo možné konštatovať, že stred chodca E. pri náraze bol cca 1,2 metra od pravej vodiacej
čiary vľavo, teda ľavý okraj chodca mohol byť cca 1,6 metra v pravom jazdnom pruhu vozovky. Na

základe týchto stôp a poškodení, ako aj konečnej polohy chodca E. je možné konštatovať, že oblasť
miesta zrážky vozidla s chodcami, postavenie vozidla v okamihu zrážky sa pozdĺžne nachádza cca z
25,6 metra pred východiskovým bodom merania a cca 1,2 metra od pravého okruhu vozovky priečne
vľavo v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla M. S.. Pravý bok chodca T. sa nachádzal priečne
cca 0,6 metra od pravej vodiacej čiary vo vozovke. Bola zadokumentovaná konečná poloha vozidla M.
S. a na základe simulácie bolo možné konštatovať, že nárazová rýchlosť vozidla M. S. do

chodcov bola 90 km/h plus - mínus 5 %, pričom táto rýchlosť bola súčasne aj rýchlosťou vozidla pred
zrážkou. Pri uvedenom vyšetrovacom pokuse bola zisťovaná dohľadnosť na chodcov. V
tom čase, keď začali vyšetrovací pokus nepršalo, začalo sa stmievať, tie podmienky
boli nasimulované na podmienky z novembra 2014. Svedkovia sa vyjadrili, že situácia bola
obdobná ako bola v čase dopravnej nehody. Bola zisťovaná dohľadnosť na uvedených

chodcov z predmetného vozidla pri zapnutých tlmených svetlách, a to v dvoch takých alternatívach,
keď sa vozidlo oproti nepohybovalo a keď sa pohybovalo. Bolo zistené pri vyšetrovacom pokuse, že
pohybujúcich chodcov bolo možné rozoznať na vzdialenosť približne 18,9 metra, resp. 34,5 metra. Keď
sa nepohybovalo oproti vozidlo. Pri dynamickom vnímaní sa znižuje možnosť rozoznania o 20 % nižšia.
Na základe uvedeného došli k záveru, že vzdialenosť 14,56 metra bola vzdialenosťou, kedy sa dalo

rozoznať, že na vozovke sa nachádzajú chodci bez reflexných prvkov. Primeraná rýchlosť vozidla na
zabránenie zrážke brzdením by bola v danom prípade 29,4 km/h, keby chodci mali reflexné prvky, tak
by primeraná rýchlosť by bola 46,7 km/h až 45,2 km/h. Následne znalec vypočítal tzv. bezpečný bočný
odstup vozidla od chodcov, keby sa vozidlo vyhýbalo. Tento výpočet sa s odvíja od rýchlosti
pohybu vozidla, pričom bezpečný bočný odstup pravého boku vozidla od chodcov by mal

byť 1,59 metra. Uvedené údaje boli udávané pri rýchlosti 90 km/h. Uvedený bezpečný bočný odstup je
možné z technického hľadiska dodržať len v tom prípade, keby pri tomto manévri vozidlo neprešlo do
protismeru, a to z dôvodu, že sa mali oproti pohybovať vozidlá v opačnom smere.

Znalec pri opätovnom jeho vypočutí po zrušení prvostupňového rozsudku vyšším súdom vypovedal, že

tlmené svetlá musia účinne v zmysle predpisov osvetľovať vozovku min. 40 m a diaľkové na 115 m.
Na základe toho vyšla primeraná rýchlosť 60,15 - 59,5 km/h resp. pri diaľkových svetlách 117,3 km/
h a 122 km/h. Následne bol vykonaný vyšetrovací pokus a je pravdou, že začalo poprchávať, avšak
vyšetrovateľ rozhodol, že sa bude pokračovať v tom pokuse, znalec pripustil, že ak by nepoprchávalo
tak by rozhľad bol o 10 % vyšší. Znalec nevedel uviesť aký bol technický stav vozidla, mal za to, že

bol dobrý, no na strane druhej uviedol, že aj tak mal byť technický stav vozidla taký, aby aj v takých
podmienkach osvetľoval minimálne 40 m.

Z prečítaných svedeckých výpovedí K. G., C.. C. D., W.. I. M., I. A., C.. I. Š. S. I. D. neboli
vo vzťahu k vlastnému priebehu skutku žiadne rozhodné skutočnosti.

Prečítaním listinných dôkazov, a to záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej
dopravnej nehody, lekárskych potvrdení, zápisov o dychovej skúške, výsledkov toxikologického
vyšetrenia, zápisnice o vyšetrovacom pokuse, i fotodokumentácie, či lekárskych správ
boli súdom potvrdené skutočnosti, z ktorých vychádzali znalci pri spracovaní vyššie
uvedených znaleckých posudkov.

Pre možné vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa bolo pre súd rozhodujúce preskúmať,
či svojím nedbanlivostným konaní spôsobil ťažkú ujmu.
Súd teda skúmal v prvom rade, či obžalovaný zavinil následok svojou nedbanlivosťou, iným slovami, či
jeho nedbanlivosť (ak bola) bola priamou príčinou vzniku následku.

V prvom rade súd považuje za nevyhnutné uviesť, že bolo nepochybne preukázané (znaleckým
dokazovaním znalca C.. T. - viď vyššie), že poškodení v čase spáchania skutku boli v stave stredne
ťažkého až ťažkého stupňa opitosti, a teda nemohli vypiť v ten deň „len“ dve pivá a 4 x 0,04 l vodky.Uvedený rozpor vo vzťahu k ich výpovediam bol jedným z rozhodujúcich kritérií, prečo súd vyhodnotil
ich dôveryhodnosť ako nízku vo vzťahu k popisu prežitých udalostí. Súd zistením priameho rozporu
so skutočnosťou nemal iné okolnosti prípadu, ktoré by mu pomohli rozlíšiť, v ktorej časti výpovede už

hovorili pravdu. Súd v tomto kontexte nemohol nebrať do úvahy i tú skutočnosť, že znalec z odboru
doprava vylúčil možnosť priebehu skutku tak, ako uvádzali poškodení, a to že išli za sebou tesne pri
pravom okraji vozovky (viď vyššie výpoveď znalca W.. E.).

Za situácie, že chodci šli tak, že ľavý okraj chodca E. bol až 1,6 m od pravého okraja vozovky

súd pristúpil k vyhodnocovaniu možnosti zabránenia zrážky zo strany obžalovaného za
situácie, že chodci nemali na sebe reflexné prvky (opak uvedeného nebol preukázaný bez dôvodných
pochybností).

Z výpovede znalca W.. E. jednoznačne vyplynulo, že v prípade, ak by mal obžalovaný zapnuté diaľkové
svetlá tak by pri rýchlosti 90 km/h mohol včasným brzdením nehode zabrániť. V danom prípade však

obžalovaný uvádzal, že mal zapnuté stretávacie svetlá, keďže oproti šli autá.

Za takejto situácie bol povinný prispôsobiť tejto skutočnosti i rýchlosť svojho vozidla tak, aby mohol
zastaviť na svoj rozhľad, uvedené však obžalovaný neurobil, keďže naďalej pokračoval v rýchlosti cca
90 km/h.

Pre súd bolo preto rozhodujúcou otázkou pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti zistiť ako
rýchlosťou musel obžalovaný ísť, aby dokázal dopravnej nehode zabrániť pri zapnutých
stretávacích svetlách za daných okolností (chodci v takmer v strede vozovky v extraviláne, oproti idúce
vozidlo, suchá cesta, šero až takmer tma, chodci bez reflexných prvkov atď.). Znalec v odbore doprava

k tomuto uviedol, že dopravnej nehode bolo možné zabrániť včasným brzdením pri rýchlosti 60,15 km/h
až 59,54 km/hod pri rozhľade na 40 m. Je pravdou, že v doplnku uvádza rozhľad znížený až na min 18,9
m, avšak súd po prehodnotení úvah o skutkových okolnostiach prípadu v zmysle úvah Krajského súdu
v Prešove (najmä povinnosť súdu vysporiadať sa s tým, prečo došlo v doplnku znaleckého posudku k
zníženiu primeranej rýchlosti pri rozhľadových pomeroch zistených pri vyšetrovacom

pokuse) má za to, že nakoniec ako samotný znalec uviedol technický stav vozidla mal byť taký, aby
stretávacie svetlá účinne osvetľovali vzdialenosť 40 m, pričom uvedená vzdialenosť by bola postačujúcu
na to, aby vodič včas zbadal prekážku na ceste a nehode zabránil včasným brzdením.

Uvedené v konečnom dôsledku znamená, že ak aj by bol obžalovaný skutočne osvetľovaný protiidúcim

vozidlom mal na túto situáciu adekvátne zareagovať, čo neurobil, keďže ako sám obžalovaný uvádza
reagoval na vozovke len tak, že dal nohu z plynu, že ani len neprispôsobil svoju jazdu rozhľadovým
pomerom pri zapnutých stretávacích svetlách, nie to ešte pre prípad prípadného osvetlenia oproti
idúceho vozidla.

Za danej situácie mal súd za to, že obžalovaný skutočne porušil dopravné predpisy (neprispôsobil
rýchlosť svojho vozidla svojmu rozhľadu), a uvedené bolo bezprostrednou príčinou vzniku následku
(nemal auto v technickom stave takom, aby účinne osvetľoval vozovku na 40 m za situácie, že závery
doplnku znaleckého posudku majú byť hodnotené ako pravdivé, čo žiadna zo strán nespochybňovala -
znalec znižoval reálne rozhľadové pomery), keďže by k zabráneniu nehody bolo došlo keby obžalovaný

sa pohyboval rýchlosťou cca 60 km/h, ak by mal vozidlo v primeranom technickom stave.

Na základe vyššie rozvedených úvah súd mal za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej
vete tohto rozsudku a konanie obžalovaného je potrebné po právnej stránke posúdiť ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na

zdraví, pričom obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti podľa § 16 ods. 1, písm. a/ Tr. zák., pretože
vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných okolností sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,

pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného I. Y. súd zistil, že tento je ženatý, má jedno dieťa a jeho priemerný mesačný
príjem je okolo 800 €, pričom doposiaľ nebol súdne trestaný a ani priestupkovo prejednávaný.Obžalovanému I. Y. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu ublíženie na zdraví podľa §
158 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody až na jeden rok.

Páchateľovi poľahčovalo, že pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm.
j/ Tr. zák.). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Za stavu ustálenia
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3
Trestného zákona, a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe až na 8 mesiacov.

Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný a doterajší život
obžalovaného,) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i trestom peňažným vo
výške 300 € a pre prípad, že by bol výkon trestu zo strany obžalovaného úmyselne zmarený mu súd
určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Súd mal za to, že vzhľadom na tú skutočnosť, že k vzniku dopravnej nehody prispeli svojím správaním i
poškodení (pohybovali sa na ceste vo vzdialenosti 1,2 m od jej pravého okraja), že na dosiahnutie účelu
trestu nie je nevyhnutné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že súd konštatoval spoluzavinenie poškodených na vzniku

dopravnejnehody,súdpoškodenýchsichnárokomnanáhraduškodyodkázal nacivilnýproces.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch
vyhotoveniach.