Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201171
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115201171.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Zlaty Simkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov, dieťa rodičov - matky I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, X., právne zastúpenej
JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, Prešov a otca P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom A.. XX, Z. L., toho času bytom Q.. C. a F. X, Z. L., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, o návrhu matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 24P 20/2015 - 588 zo dňa 07.03.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh matky

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala úpravy styku otca s maloletou tak, že tento
je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu v čase od
15:30 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti starej matky p. P. B. v Safari park - ZOC Koral, Vihorlatská 2/
C, 080 01 Prešov s tým, že náklady spojené so vstupom do detského centra je povinný znášať v celom
rozsahu otec, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V prípade, ak by sa styk nemohol s
otcom z vážnych dôvodov uskutočniť, sú obaja rodičia povinní oznámiť si tieto okolnosti najmenej 24

hodín pred začatím styku. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť.
Rozhodnutie súd právne odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) a § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“). Uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá je štvorročné
dieťa pochádzajúce z partnerského vzťahu rodičov, pričom otcovstvo k nej bolo určené súhlasným

vyhlásenímrodičov.Matkapovzájomnýchnezhodáchzačiatkomroku2014definitívneopustilaspoločnú
domácnosť v obci Z. L. a spolu s maloletou sa vrátila do svojho bytu v B.. Od 05.12.2014 sa matka s
maloletoudlhodobozdržiavajúurodičovmatkyvPrešove.Predbežnýmopatrenímsúddoprávoplatného
skončenia konania vo veci samej maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a
povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške
50 eur mesačne a zároveň predbežne upravil styk otca s maloletou tak, že tento je oprávnený sa s

maloletou stretávať každú nepárnu nedeľu v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. Styk otca s maloletou
prebieha problematicky z dôvodu pretrvávajúcich konfliktov medzi rodičmi. Súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých. Dňa 15.06.2016 bol súdu doručený znalecký posudok, kde v záveroch znalkyňa okrem iného
poukazuje u maloletej na citovú preferenciu matky, kde citový vzťah s otcom je aktuálne odcudzený,
emocionálne plytký a nedosahuje rolovo blízkeho charakteru otec/dcéra. Dieťa v rámci vyšetrenia a

pokojnej atmosféry o otca prejavovalo záujem, neodmietalo ho, čiže potenciálne do budúcnosti sa kvalita
vzťahu môže aj meniť, vzťah nie je atenticky negatívny, odmietavý. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcimkvalitu vzťahu je to, že na samotných stretnutiach takmer vždy dochádza ku konfliktu medzi rodičmi a
to maloletej absolútne nepomáha, aby sa na stretnutie s otcom tešila a prejavovala zvedavosť a ochotu
absolvovať stretnutie v podstate s citovo odcudzenou osobou. Zo znaleckého posudku rovnako vyplýva,

že protrahovaný konflikt a stupňujúca sa averzia, ktorú matka pociťuje smerom k otcovi, nevie oddeliť
od potrieb maloletej, nevie ich tlmiť a ak aj nedochádza k priamej manipulácii s maloletou, vzhľadom k
psychologickému profilu je možné, že táto prestupuje do správania matky, čo dieťa vníma. Dieťa otca
neodmieta a odmietavé vedomé stanoviská, ktoré prezentuje, sú skôr výsledkom komplexnej negatívnej
skúsenosti s realizovanými stretnutiami, kde sa do veľkej miery odráža aj hodnotenie reality matkou.

Pocity strachu, hostility alebo iné negatívne pocity smerom k otcovi znalkyňa nezachytila, dieťa skôr
prejavuje pohnútky byť s otcom. Maloletá vníma stretnutia s otcom negatívne, nedá sa však vylúčiť
kontaminačný vplyv okolia matky („on je zlý... stále za mnou chodí...“, iné však nekomunikuje).
Vychádzajúc z návrhu matky, ako aj z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, dospel súd prvej
inštancie k záveru, že podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie, v tomto prípade
splnené neboli. Z obsahu spisu nevyplýva, že by otec maloletej nebol spôsobilý riadne vykonávať

svoje rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej, ani že by maloletú pri realizácii styku
nepriaznivým spôsobom ovplyvňoval. Znalkyňa v znaleckom posudku výslovne uvádza, že samotná
skúsenosť maloletej s otcom nie je zlá a preto prejavuje zvedavosť po jeho osobe. Pocity strachu,
hostility alebo iné negatívne pocity smerom k otcovi znalkyňa nezachytila, dieťa skôr prejavuje pohnútky
byť s otcom. Maloletá teda otca vyslovene neodmieta. Znalkyňa naopak vníma pôsobenie matky na

maloletú, priamo, či nepriamo ovplyvňujúce jej postoj k otcovi. Rovnako znalkyňa nevylučuje vplyv
okolia matky na vzťah maloletej k otcovi. Prežívanie stretnutí s otcom je v značnej miere ovplyvnené
pretrvávajúcim konfliktom medzi rodičmi, ktorí by do neho maloletú nemali zaťahovať, no práve naopak
snažiť sa, aby ho táto nepociťovala. Na záver súd poukázal na to, že matka sama v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uvádza, že styk maloletej s otcom sa nerealizoval od júla 2016, nakoľko otec

sa styku s maloletou žiadnym spôsobom nedomáhal. Styk maloletej s otcom je upravený skutočne len v
nevyhnutnej miere, navyše otec sa jeho realizácie dlhšiu dobu nedomáha, preto nie je daná bezodkladná
potreba úpravy styku formou neodkladného opatrenia. Matka relevantným spôsobom neosvedčila
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu zamietol. V prípade, ak v budúcnosti dôjde k zmene skutkových okolností rozhodujúcich

pre nariadenie neodkladného opatrenia, toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka. Uviedla, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podala s ohľadom na závery znaleckého posudku č. 25/2016
znalkyne F.. E.. Podľa záverov posudku je citový vzťah medzi maloletou a otcom aktuálne

odcudzený,emocionálneplytkýanedosahujerolovoblízkehocharakteruotec/dcéra.Dôležitýmfaktorom
ovplyvňujúcim kvalitu vzťahu je to, že na samotných stretnutiach takmer vždy dochádza ku konfliktom
medzi rodičmi. Podľa záverov znaleckého posudku samotná znalkyňa navrhovala upraviť kontakt
maloletej s otcom formou párnych alebo nepárnych víkendov s postupným rozširovaním styku a to
za prítomnosti matky alebo inej pre maloletú známej osoby. Ďalej uviedla, že v samotnom návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia preto žiadala upraviť styk s maloletou nie za jej prítomnosti, ale za
prítomnosti starej matky maloletej, ako osoby pre maloletú známej a zároveň navrhovala ako miesto
detské ihrisko, ktoré by bolo ideálnym miestom pre realizáciu styku odcudzeného rodiča s maloletou.
Dôvodnosť návrhu podložila aj skutočnosťou, že otec maloletej túto naposledy navštívil dňa 10.07.2017
(pravdepodobne 10.07.2016 - poznámka odvolacieho súdu). Z uvedeného dôvodu, po uplynutí viac

ako 8 mesiacov od posledného stretnutia, je otec maloletej v podstate cudzím človekom, ku ktorému si
musí maloletá nanovo vybudovať vzťah. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť.

3. Otec maloletej sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení §
379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania, v súlade s § 65 až 67 CMP a zistil, že odvolanie matky

nie je dôvodné.

5. Podľa § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú akonávrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré
sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré účastník
žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jeho práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania
o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali

ohrozenosť jeho práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto
práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom
poriadku,akoajCivilnommimosporovomporiadkuprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdíaosvedčí,
že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, táto

bezodkladná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav
a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi tak, aby účastník bol
neprimeraným spôsobom obmedzený vo svojich právach. Inštitút neodkladného opatrenia je určený na
riešenie situácií, ktoré neznesú odklad.

7. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných

jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne
opatrenia.
Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

8. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že maloletá bola predbežným opatrením Okresného súdu
Prešov č. k. 24P 20/2015 - 75 zo dňa 05.02.2015 zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je

oprávnená a povinná mal. V. zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal predbežne prispievať
na výživu mal. V. sumou 50 eur mesačne. Súd zároveň predbežne upravil styk otca s mal. V. tak, že
otec je oprávnený s mal. V. stretávať sa každú nepárnu nedeľu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod.,
otec je povinný mal. V. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v určený deň a čas mal.
V. v mieste bydliska matke odovzdať, matka je povinná maloletú V. na styk s otcom riadne pripraviť.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2015 a vykonateľnosť v časti zverenia dňa 05.02.2015
a v časti výživného a styku dňa 16.02.2015. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že styk otca s maloletou
sa nerealizuje v zmysle uvedeného rozhodnutia, je preukázané, že pri styku dochádzalo medzi rodičmimaloletej ku vzájomným konfliktom. Podľa vyjadrení samotnej matky otec naposledy navštívil dcéru v
júli 2016.

9. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zamietol
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bol styk otca s maloletou
upravený tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v kalendárnom roku
v nedeľu v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti starej matky p. P. B. v Safari park - ZOC
Koral, Vihorlatská 2/C, Prešov s tým, že náklady spojené so vstupom do detského centra je povinný

znášať v celom rozsahu otec. Týmto neodkladným opatrením chcela matka dosiahnuť v podstate zmenu
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 05.02.2015 v tom smere, že pri styku otca s
dieťaťom by bola prítomná stará matka dieťaťa P. B. a súčasne matka požadovala presné vymedzenie
miesta, kde by sa mal styk podľa jej názoru realizovať (ZOC Koral). Dôvodom na podanie návrhu zo
strany matky je podľa jej vyjadrenia záver znaleckého posudku č. 25/2016 znalkyne F.. E. E., v ktorom
navrhla stretávanie maloletej s otcom spočiatku za prítomnosti matky alebo inej pre maloletú známej

osoby, ktorá bude zárukou nekonfliktného priebehu styku. Z obsahu spisu však vyplýva, že otec má
narušené vzťahy nielen so samotnou matkou maloletej, ale aj s jej rodičmi. Obsahom spisu je napr.
oznámenie o spáchaní trestného činu (čl. 59), v ktorom otec maloletej obvinil rodičov matky maloletej z
trestného činu ublíženia na zdraví, ku ktorému malo dôjsť obarením kávou s následkami popálenín II. až
III. stupňa v rozsahu 15% tela maloletej. Zároveň obvinil rodičov matky z týrania vnúčat. V podaní zo dňa

03.01.2016 (čl. 200) otec maloletej uviedol, že žiada o návrat maloletej naspäť do Bratislavy z dôvodu
obavy o jej bezpečnosť, lebo starý otec maloletej, u ktorej matka s maloletou bývajú, holduje alkoholu,
je agresívny, maloleté deti M. a B. B. sexuálne zneužíval... Opätovne aj v podaní zo dňa 20.09.2016
(čl. 362) otec uviedol, že žiadna blízka osoba I. B. pri stretnutiach nezaistí bezproblémový priebeh,
alebo ako opisuje brat matky, jeho rodinní príslušníci trpia alkoholizmom a sexuálne ho zneužívali ako

aj jeho deti. Z uvedených podaní vyplýva, že otec je voči starým rodičom maloletej z matkinej strany
značne negatívne naladený, obviňuje ich z týrania a sexuálneho násilia. Ide o tak závažné obvinenia,
že skutočne nie je reálny predpoklad, aby stretnutia otca s maloletou za prítomnosti starej matky P. B.
boli na prospech maloletej. Práve naopak, javí sa, že prítomnosť starej matky P. B. by bola na ujmu
maloletej, kedy by táto bola svedkom nezhôd medzi otcom a starou matkou, nakoľko vzťahy medzi nimi

ako vyplýva z obsahu spisu sú narušené extrémnym spôsobom.

10. Okrem vyššie uvedeného, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že matka maloletej žiadnym
spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, lebo aj podľa jej vyjadrení posledné
stretnutie otca s maloletou sa uskutočnilo v júli 2016 a otec sa teda nedomáha výkonu rodičovských

práv formou stretnutí s maloletou.

11. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade
s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. V prípade, ak by v budúcnosti k styku otca s maloletou dochádzalo, na tomto mieste odvolací súd
dáva do pozornosti obom rodičom, že ak má dôjsť k vybudovaniu vzťahu otca s dcérou, je potrebné
veľmi citlivo zvažovať a pristupovať k stretávaniu s čo najväčšou mierou opatrnosti a tolerancie k dieťaťu
a snažiť sa k nemu citovo priblížiť postupne, nenásilne. Tu zohráva významnú rolu matka dieťaťa, ktorej
úlohou je dieťa na styk s otcom pripraviť, čo však neznamená iba ho obliecť a prípadne nachystať nejaké

veci (oblečenie, lieky, hračky). Oveľa dôležitejšia je príprava psychická, a to nielen bezprostredná pred
stykom, ale celková počas dlhšieho obdobia, spôsob akým sa matka pred dcérou o otcovi vyjadruje,
lebo, ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku, čo matka opomenula uviesť, protrahovaný konflikt a
stupňujúcu averziu, ktorú pociťuje smerom k otcovi nevie oddeliť od potrieb maloletej, nevie ich tlmiť a
aj ak nedochádza k priamej manipulácii s maloletou, je možné, že táto ovplyvňuje správanie sa matky,

čo dieťa vníma. Negatívny postoj k otcovi v rámci vyšetrenia nebol pozorovaný. To, čo maloletá uviedla
o otcovi, je s najväčšou pravdepodobnosťou v súlade s názormi matky, ktorú obťažujú aktivity otca. Zo
záverov znaleckého posudku tiež vyplýva, že dieťa otca neodmieta a odmietavé vedomé stanoviská,
ktoré prezentuje, sú skôr výsledkom komplexnej negatívnej skúsenosti s realizovanými stretnutiami, kde
sa do veľkej miery odráža aj hodnotenie reality matkou. Pocity strachu, hostility alebo iné negatívne

pocity smerom k otcovi znalkyňa nezachytila, dieťa skôr prejavuje pohnútky byť s otcom. Na to, aby sa
obnovil vzťah maloletej s otcom je potrebné tento vzťah budovať postupne, nenásilne, za kooperácie
oboch rodičov, ktorí by mali potlačiť svoju vzájomnú averziu.Na záver odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme zdravého fyzického a psychického
zdravia svojho dieťaťa snažili čo najskôr upraviť vzťahy medzi sebou. Pokiaľ vzhľadom na ich
predchádzajúce konflikty nie je možný priateľský dialóg, mali by sa pokúsiť aspoň o neutrálnu a

vecnú komunikáciu bez vzájomných invektív a znevažovania toho druhého. Je skutočne zarážajúce a
nepochopiteľné, ak rodičia nedokážu medzi sebou vzájomne komunikovať aspoň ohľadom záležitostí
ich spoločného dieťa, pričom obaja verbálne deklarujú lásku a záujem o dieťa. Ich správanie svedčí o
opaku.
Užvtomtoštádiukonaniasajaví,žejepotrebnékritickynaadresuobochrodičovpoznamenať,žežiaden

z nich nepoukázal na pozitíva na strane druhého rodiča. Je úlohou oboch rodičov, no v tomto prípade
najmä úlohou matky, ktorej dieťa bolo predbežne zverené do osobnej starostlivosti a teda sa podieľa
v neporovnateľne väčšom rozsahu na formovaní názorov a postojov dieťaťa, aby maloletej opisovali
význam druhého rodiča. Je to pre dieťa potrebné. Inak je to na úkor zdarného vývoja dieťaťa a jeho
psychiky. Za takýchto okolností, až hypertrofované poukazovanie na nedostatky na strane druhého
rodiča, evidentne indikuje nedobrý úmysel a takéto správanie sa rodičov odvolací súd hodnotí skôr

na ujmu upozorňujúceho rodiča. Ak sa rodič obmedzí len a len na negatíva, ide o kontraproduktívny
prístup, preto je mimoriadne dôležité nielen sa zdržať negatívneho vykresľovania druhého rodiča v
očiach dieťaťa, ale konať proaktívne a doslova opisovať význam druhého rodiča. To sa v predmetnej
veci žiaľ, na ujmu pre maloletú, nestalo.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.