Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225362
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114225362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne: D. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. XX,
XXX XX Ľ., štátna občianska Slovenskej republiky, zastúpená spoločnosťou Lion Law Partners s.r.o.,
so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Uniqa poisťovňa
a.s., so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpenému spoločnosťou PRK
Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o náhradu škody
s prísl., takto o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/321/2014-407 zo
dňa 26.4.2017

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči vyhovujúcemu výroku.

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

Priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 9.117,26 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej istiny vo
výške 8.543,82 Eur.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.9.2014 domáhala náhrady
škody z ublíženia na zdraví predstavujúcej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
47.585 eur. K jej ublíženiu na zdraví došlo pri dopravnej nehode zavinenej vodičom X. O., ktorý
riadil osobné motorové vozidlo poistené povinným zmluvným poistením u žalovanej. K žalobe pripojila

znalecké posudky P.. Q. D. a P.. O. P.. Uviedla, že žalovaný čiastočne plnil svoju povinnosť, a to
poukázaním sumy 36.329 eur zodpovedajúcej 2.311 bodom. Keďže niektoré položky podľa znaleckých
posudkov žalovaný neuznal, predmetom žaloby sa stala žalovaná suma zodpovedajúca 3.027 bodom.
Konkrétne v žalobe poukázala na to, že jedná sa o navýšenie položky č. 427 o 30% = 45 bodov, náhradu
súvisiacu s položkou 304c vrátane 80% navýšenia = 312 bodov, navýšenie položky 323a o 30% = 680
bodov a náhradu za položku 255 vrátane jej navýšenia = 1600 bodov.
Žalobkyňa si uplatnila aj náhradu nákladov spojených s vypracovanými znaleckými posudkami P. D.

a jeho doplnku a P.. P. vo výške 1.533,44 eura. Napokon žiadala tiež priznať úroky z omeškania s
poukazom na § 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. a to zo sumy 25.152 eur od 11.5.2014 do zaplatenia
(za náhradu za položku 255 podľa znaleckého posudku P.. P.) zodpovedajúcej 1.600 bodom, keďžetento nárok uplatnila u žalovaného dňa 10.2.2014, žalovaný v trojmesačnej lehote nereagoval, až listom
z 29.7.2014.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže žalobkyňa dôvodnosť týchto sporných

nárokov nepreukázala. Žalobkyni bola poskytnutá úhrada za položku 304d, v ktorej je zahrnutý aj
následok podľa položky 304c. Nesúhlasil s požadovaným navýšením položiek 427 a 323a, ktoré priznal
v základnej výške navýšenej o 50% a teda nie požadovaných 80%. 50% navýšenie považoval za
primerané vzhľadom na ustálenie 50% miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú
činnosť. Napokon nesúhlasil s doplnkom znaleckého posudku P.. D. a znaleckým posudkom P.. P.

týkajúcich sa položky 255 (teda psychických následkov), tieto posudky považoval za účelové. Žiadal
preto o znalecké dokazovanie.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 9.6.2011 došlo na T. ulici v F. k dopravnej nehode zavinenej
vodičom X. O., ktorý motorovým vozidlom s návesom s EČ X. XXX AP narazil do osobného motorového
vozidla KIA ceed EČ C.. riadenom žalobkyňou. Žalobkyňa pri nehode utrpela mnohopočetné zranenia a
to viacnásobné zlomeniny panvového kruhu, podvrtnutie krčnej chrbtice ťažkého stupňa, pomliaždenie

mäkkýchčastíhlavyapomliaždenieapovrchovéodreninyoblastiľavéholakťaakrížovo-bedrovejoblasti
vpravo s dobou liečenia od 10.6.2011 do 8.11.2011 s práceneschopnosťou od 10.6.2011 do 15.8.2011.
Nehodu zavinil výlučne vodič X. O..
Motorové vozidlo, ktorým bola nehoda spôsobená, bolo poistené povinným zmluvným poistením
u žalovaného. Po úraze bola žalobkyňa hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici F. od 10.6.2011

do 22.7.2011, kde absolvovala konzervatívnu liečbu na lôžku a neskôr bola hospitalizovaná na
neurochirurgickej klinike Univerzitnej nemocnice v O. od 11.7.2012 do 14.7.2012, kedy sa podrobila
operácii - náhrade disku implantátom ako dôsledok úrazu z dopravnej nehody.
Po dopravnej nehode žalobkyňa absolvovala rôzne lekárske vyšetrenia (neurologické, ortopedické,
kardiologické) a navštevovala aj psychológa a neskôr sa liečila u psychiatra. Od septembra 2011 do

augusta 2012 absolvovala 24 psychoterapeutických sedení, psychológ u nej zistil poúrazovú neurotickú
úzkostnú poruchu. Neskôr jej doporučil psychiatrickú liečbu, ktorú realizuje od októbra 2012 a ktorá
prebieha aj v súčasnosti. Psychiater u nej konštatoval najprv posttraumatickú stresovú poruchu, potom
v komorbidite s úzkostne-depresívnou poruchou a od marca 2013 má vedenú diagnózu depresívnu
poruchu stredne ťažkú a posttraumatickú stresovú poruchu.

Žalobkyňa poukázala na to, že pred nehodou podnikala, mala pizzeriu, po nehode však bola nútená
živnosť ukončiť, prevádzkovanie nezvládala fyzicky ani psychicky. Uviedla, že dlho po nehode mala
problémy sadnúť si do auta, dlhý čas nedokázala riadiť motorové vozidlo a musela obchádzať miesto
nehody. Začala mať depresívne stavy, ktoré u nej stále pretrvávajú. Bola naučená byť v kolektíve, teraz
je len doma a to na ňu zle psychicky vplýva.

Žalobkyňa splnomocnila na uplatnenie nároku spoločnosť Indemax s.r.o. Na základe objednávky tejto
spoločnosti bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/2013 znalcom P.. Q. D. z odvetvia chirurgie a to
dňa 16.1.2013. Znalec stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v
dôsledku jej úrazu po dopravnej nehode z 9.6.2011 takto: položka 427 - trvalé poúrazové poruchy
krvného a lymfatického obehu 150 bodov; položka 304d - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice

stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia 520 bodov; položka 304c - poúrazové obmedzenie
hybnosti chrbtice stredne ťažké - 390 bodov; položka 323a - porušenie súvislosti panvového prstenca
s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín u žien do 45 rokov - 850 bodov a
položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov - 300 bodov. Zároveň
toto bodové ohodnotenie navýšil o 80% podľa § 10 ods. ods. 4, teda celkove na sumu 1.736 bodov.

Ten istý znalec 9.5.2013 vypracoval doplnok znaleckého posudku č. 2/2013, v ktorom prehodnotil výšku
bodového ohodnotenia položky 255 a vyčíslil ju na 780 bodov.
Indemax s.r.o. listom zo dňa 18.11.2013 v zastúpení žalobkyne požiadala o vypracovanie znaleckého
posudku znalca z odboru psychiatrie P.. O. P., ktorý znalecký posudok vypracoval 28.12.2013 pod č.
92/2013. Z tohto znaleckého posudku vyplýva aj to, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou od 28.11.2012,

keďže posudkový lekár sociálnej poisťovne ustálil mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 50%.
Po vyšetrení žalobkyne znalec dospel k záveru, že žalobkyňa trpí na posttraumatickú stresovú poruchu a
depresívnuporuchusúzkosťounapsychoreaktívnompodkladeatovpríčinnejsúvislostisautonehodou.
Podľa znalca žalobkyni prislúcha náhrada podľa položky 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté

pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a to vo výške 950
bodov a vzhľadom na skutočnosť, že v čase nehody mala žalobkyňa len 27 rokov, toto ohodnotenie
zvýšil na dvojnásobok, teda na 1900 bodov.Žalovaný poskytol žalobkyni poistné plnenie vo výške 36.329 eur a to za 2311 bodov podľa znaleckého
posudku č. 1/13 P.. D.. Z plnenia bola vylúčená položka 304c a navýšenie bolo priznané len u položky
427 vo výške 50% a u položky 304d vo výške 80%. Ďalšie navýšenie priznané nebolo, uznané boli

ostatné položky v základnom ohodnotení (okrem 304c).
Na návrh žalovaného súd ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku znaleckú organizáciu. Podľa
znaleckéhoposudkuznalciužalobkynenezistiližiadnetrvalépoúrazovéporuchykrvnéhoalymfatického
obehu a ani porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a funkcie dolných
končatín (položky 427 a 323d). Konštatovali, že v znaleckom posudku P.. D. nesprávne boli stanovené

položky 304c a 304d. Položka 304 totiž predstavuje sťaženie spoločenského uplatnenia za trvalé
následky v oblasti celej chrbtice ľahkého, stredného a ťažkého stupňa, jednotlivé položky (v rámci
položky 304) majú bodovú škálu pre odškodnenie ľahších a ťažších nálezov. Preto túto položku (304)
nie je možné použiť viackrát.
Na základe lekárskych správ, ale aj vlastného vyšetrenia žalobkyne znalci ustálili u žalobkyne len
tieto trvalé následky po predmetnom úraze: obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredného stupňa s

príznakmi koreňového dráždenia (položka 304d) - 450 bodov; poškodenie tváre a krku vzbudzujúce
ošklivosť u ženy ľahkého stupňa (položka 259b) - 80 bodov a vážne duševné poruchy (položka 255)
- 1200 bodov. Zároveň všetky tieto ohodnotenia s poukazom na § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.
navrhli zvýšiť o 65% vzhľadom na vek žalobkyne v čase úrazu (28 rokov) vo vzťahu k priemernému veku
dožitia ženy na Slovensku. Celkovo tak bodové ohodnotenie po tomto navýšení činilo 2.854,50 bodov,

u položky 255 predstavovalo 1980 bodov. Znalci konštatovali, že zdravotný stav žalobkyne bolo možné
považovať za ustálený k mesiacu júl 2013.
Súd konštatoval, že so znaleckým posudkom znaleckej organizácie súhlasili obe sporové strany, okrem
bodovéhohodnoteniapsychickýchnásledkov,sktorýminesúhlasilžalovaný.Súdprvejinštancieuviedol,
že žalobkyňa preukázala, že znalcovi P.. D. za znalecké posudky vyplatila 630 a 330 eur a znalcovi P..

P. 573,44 eura.
Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že základ nároku žalobkyne voči žalovanému
spochybnený nebol. Spochybňovanie psychických následkov úrazu žalobkyne žalovaným mal súd za
nedôvodné a požiadavku na priznanie náhrady aj za položku 255 za dôvodnú.
Súd prvej inštancie uplatnený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzoval ako celok.

Vychádzal z ustálenia trvalých následkov podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie a bodového
ohodnotenia, ktorý bol ustálený na 2854,50 bodov. Jednotlivé položky zodpovedajúce trvalým
následkom sú podľa súdu základom pre kvantifikáciu nároku na náhradu a závisia od ustálenia lekára.
Po zvážení všetkých okolností a zohľadňujúc princíp spravodlivosti nepovažoval za správne vychádzať
u predmetu sporu len z konkrétnych trvalých následkov, ktoré boli uplatnené žalobou, ale vychádzal

zo záveru, že uplatnený bol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. doplatok
ako celok a vychádzal preto z bodového ohodnotenia , ktoré znalecká organizácia ustálila na 2854,50
bodov. Keďže žalovaný čiastočne plnil sumou zodpovedajúcou 2311 bodom, zostáva uhradiť náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia za 543,5 bodov, čo pri hodnote 15,72 eura za 1 bod predstavuje
8.543,82 eura. Za dôvodné považoval vyhovieť žalobe ohľadne náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia len v tejto časti a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za nedôvodný mal aj žalobou
uplatnený nárok na úroky z omeškania. Pri poistnom plnení platí osobitná úprava úrokov z omeškania,
podľa § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z.. Podľa súdu žalovaná s poskytnutým plnením nemeškala.
Svoju povinnosť si plnila v zmysle zákona. Za nedôvodný nárok mal súd prvej inštancie aj nárok
uplatnený ako náklady za vypracovanie znaleckého posudku znalcom P.. D.. Uviedol, že posudok tohto

lekára nebol správny. Okrem toho, žalobkyňa nepostupovala v súlade so zákonom. Nedala si najprv
vypracovať lekársky posudok, za ktorý sa uhrádza nízky poplatok, ale hneď si dala aj vypracovať
znalecký posudok. Nárok na náhradu za vyplatenú odmenu za znalecký posudok P.. P., vo výške 573,44
eura, mal súd za dôvodný, keďže bol to žalovaný, ktorý žalobkyňu žiadal o predloženie znaleckého
posudku z odboru psychiatrie.

Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 420 ods.
1,3, § 427 ods. 1,2, § 444, na ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 11
ods. 6, 8, § 15 ods. 1 na ustanovenia Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia - § 2 ods. 2, § 4 ods. 1,2,3, § 5 ods. 2,4, § 7 ods. 1,3,6, § 10 ods.

1,4, § 8 ods. 4.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1.2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, pričom v odvolaní uviedla, že rozhodnutie napadá
v celom rozsahu, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je nárok
na sťaženie spoločenského uplatnenia jedným celkom. Nie je možné akceptovať výklad, podľa ktorého
je rozhodujúca len výška poskytnutého plnenia bez bližšieho skúmania skutočností, ktoré konkrétne
položky (trvalé následky) boli predmetom náhrady a ktoré nie. Súdom prezentovaný hodnotiaci úsudok
nevyplýva ani zo zisteného skutkového stavu, ani z relevantnej právnej úpravy. Abstrahovaním od

potreby viazať poskytnuté plnenie na konkrétne položky a diagnózy by sa poprel význam posudzovania
sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného vo vzťahu ku konkrétnym položkám. Úvaha súdu
je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, podľa ktorého náhrada musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju a teda musí byť zrejmé, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym následkom sa náhrada poskytuje.
Taktiež nie je možné, aby prípadné nesprávne určenie rozsahu zodpovednosti poisťovateľa bolo na

ťarchu poškodeného. Opačný výklad by bol v rozpore s princípom ochrany slabšej strany. Ak žalobkyňa
disponovalaznaleckýmiposudkami,ktoréjejsťaženiespoločenskéhouplatneniahodnotilinavyššípočet
bodov než bol uspokojený zo strany žalovaného, nemala dôvod pochybovať o dôvodnosti svojho nároku.
Rovnako sa oprávnene domnievala, že nebola sporná existencia trvalých následkov, za ktoré jej už zo
strany žalovaného bolo priznané a vyplatené plnenie, čo znamená, že žalovaný vlastným šetrením v

tomto rozsahu potvrdil správnosť záverov znalcov. Je neudržateľné aby žalobkyňa znášala následky
nesprávneho postupu žalovaného tým, že hoci na súde dôvodne uplatnila nárok na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia z dôvodu nepriznaného bodového hodnotenia za položku 255, v konečnom
dôsledku jej plnenie bude znížené o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v procese dobrovoľnej
likvidácie následkov poistnej udalosti zo strany žalovaného. Pri aplikácii výkladu súdu prvej inštancie by

mohlo dôjsť k absurdným situáciám, kedy by dobromyseľne poškodený podaním žaloby na súd mohol
spôsobiť vznik svojej povinnosti vrátiť povinnému subjektu už vyplatenie plnenie. Vystavoval by sa tým
riziku, že uplatnením nároku na súde spôsobí zhoršenie svojho postavenia. Nesprávny bol aj výklad
súdu pokiaľ nepriznal úroky z omeškania. Súd prvej inštancie pochybil, ak považoval zákonnú povinnosť
žalovaného za splnenú hoci z listín spisu nevyplynulo, že žalovaný si svoju povinnosť poskytnúť jej

plnenie zrealizoval včas. Za nesprávny považoval aj záver, že súd prvej inštancie nepriznal náklady
za zaplatenú odmenu za znalecké posudky P.. D.. Hoci zákon uvádza, že podkladom pre uplatnenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je lekársky posudok, nie je tým vylúčené, aby poškodený
za účelom preukázania svojho nároku predložil aj znalecký posudok. Je nepochybné, že vypracované
znalecké posudky poskytujú v porovnaní s lekárskym posudkom podrobnejšie, odborne aj právne

preskúmateľnejšie závery. Žiadala preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a
uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 26.685,44 eura vrátane úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 25.152 eur od 11.5.2014 do zaplatenia a rovnako aby uložil žalovanému zaplatiť jej náhradu
trov s konaním jej vzniknutých.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné a jej
argumentácia nekonzistentná. Ak sa žalobkyňa rozhodla iniciovať súdne konanie, musela počítať s
tým, že výsledok súdneho konania môže dopadnúť pre ňu aj menej priaznivo než ako na začiatku
očakávala. Znaleckým posudkom bolo v priebehu konania jasne ustálené, za ktoré položky vznikol
žalobkyni nárok a v akej výške a naopak, za ktoré položky plnil žalovaný nedôvodne. Správny bol aj

záver súdu prvej inštancie pokiaľ za neúčelné mal žalobkyňou vynaložené trovy na znalecký posudok
a doplnok P. D., ktorý jednak nebol vzhľadom na svoju kvalifikáciu chirurga oprávnený bodovo hodnotiť
položku vzťahujúcu sa k psychickým následkom poškodenia na zdraví, pričom túto položku 255 doplnku
viac ako dvojnásobne oproti svojmu pôvodnému rozsudku navýšil napriek tomu, že k ohodnoteniu nebol
kvalifikovaný. Prvý znalecký posudok P.. D. bol nesprávny a doplnok k nemu bol nezákonný. Správne

bolo taktiež rozhodnutie súdu pokiaľ nepriznal nárok na úroky z omeškania. Žalovaný vždy promptne
v priebehu niekoľkých dní reagoval na korešpondenciu so žalobkyňou a jej nároky prešetroval. Nie
je zákonný dôvod na to, prečo by žalovaný mal byť sankcionovaný úrokmi z omeškania len preto,
že postupoval v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení. Iniciatívne reagoval na každú
korešpondenciu od žalobkyne a sám navrhol kontrolné vyšetrenie, ktoré však nebolo možné realizovať

pre tehotenstvo žalobkyne. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania.4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí neuviedol a nevysvetlil, ktorým právnym predpisom zdôvodnil posúdenie
sťaženia spoločenského uplatnenia ako celok. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení a

vznesení námietky započítania použil „princíp spravodlivosti“ a nie inštitút bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ žalovaný má za to, že malo sa jednať o bezdôvodné obohatenie, mal uviesť, o ktorú
zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia sa jedná. Prebiehajúcim súdnym sporom bola
dostatočne dokumentovaná zložitosť a členitosť skutkového stavu pri posudzovaní jednotlivých diagnóz
poškodeného zdravia žalobkyne. Nemôžu existovať rozumné pochybnosti, že bez pomoci znalca by

žalobkyňa nebola schopná vyjadriť jednotlivé diagnózy. Náklady, ktoré vynaložila, boli účelné; žalovaný
vo vyjadrení k predmetnému podaniu žalobkyne zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení
k odvolaniu žalobkyne. Doplnil, že v priebehu konania na základe záveru znaleckého posudku vyšlo
najavo, že plnenie, ktoré pred súdnym konaním vyplatil žalobkyni, bolo vyplatené nedôvodne v zmysle
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Tento nárok uplatnil v priebehu konania voči žalobkyni formou kompenzačnej námietky, ktorá bola

súdom zohľadnená v celkovej výške priznaného, keď od plnenia, na ktoré žalobkyni vznikol nárok bol
odpočítaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému. Ak žalovaný plnil včas plnenie,
ešte pred začatím súdneho konania, je zrejmé, že jeho povinnosťou bolo doplatiť už len neuhradený
zvyšok v zmysle záveru znaleckého posudku. Súd iba zohľadnil čiastočné plnenie zo strany žalovaného
vo vzťahu k celkovej výške nároku na náhradu škody na zdraví, čím postupoval správne, v súlade so

zisteným skutkovým stavom. Žalobkyňa sa svojimi námietkami voči právnemu posúdeniu v podstate
snaží iba zvrátiť pre ňu nepriaznivý záver, ktorý vyplynul zo znaleckého posudku, ktorý mala možnosť
rozporovať, neurobila tak však. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala svojim postavením slabšej zmluvnej
strany, žalovaný uviedol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok iba na základe § 15 zákona o
povinnom zmluvnom poistení. Medzi ňou a žalovaným neexistuje zmluvný, ale iba zákonný vzťah.

5. Obidve sporové strany sa vyjadrili aj k výzve súdu vo vzťahu k ust. § 580 a § 451 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa v reakcii uviedla, že povinnosťou žalovaného bolo vykonať šetrenie za účelom
zistenia rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, na čo mal dostatočný časový priestor v
rámci zákonnej lehoty. Žiadna právna norma neupravuje právo žalovaného žiadať od oprávneného

vrátenie už vyplateného poistného plnenia z dôvodu, že na strane žalovaného došlo k nesprávnemu
určeniu poskytnutého plnenia nárok uplatnený žalovaným je navyše v rozpore s dobrými mravmi,
keďže žalobkyňa bola po celý čas dobromyseľná v otázke oprávnenosti vyplateného poistného plnenia
vyplateného jej z predloženého znaleckého posudku. Poukázala na námietku premlčania, podľa nej k
poskytnutiu poistného plnenia došlo už 12.4.2013, pričom započítacia námietka bola vznesená až na

pojednávaní 19.10.2016. Započítanie nároku žalovaného (pravdepodobne malo isť o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia) s nárokom žalobkyne uplatneným v tomto konaní, preto žalobkyňa považuje
za nedôvodné, bez ohľadu na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevenoval právnemu posúdeniu podľa
§ 451 a § 580 Občianskeho zákonníka v napadnutom rozsudku žiadnu pozornosť. Žalobkyňa je toho
názoru, že nie je vhodné na daný prípad inštitút započítania aplikovať.

Žalovaný k výzve súdu uviedol, že pri podrobnej analýze § 451 ako aj § 580 Občianskeho zákonníka
je možné dospieť k rovnakému záveru, aký vyplýva zo zákona o náhrade za bolesť a náhrade sťaženia
spoločenského uplatnenia. Poznamenal, že už v rámci rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove
uznesením z 10.6.2016 vo veci sp. zn. 6Co 22/2015 bola jasne pripustená možnosť a spôsobilosť
započítania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia poisťovne a nároku na náhradu škody na

zdraví poškodeného. Zákonná úprava bezdôvodného obohatenia obsahuje všeobecnú formuláciu,
na predmetné konanie je však možné konkrétne aplikovať aj jednu z podmienok ust. § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Právnym dôvodom na poskytnutie plnenia bol znalecký posudok, ktorý určil
výšku sťaženia spoločenského uplatnenia. Právny dôvod, na základe ktorého došlo k poskytnutiu
náhrady škody na zdraví však odpadol, keďže v rámci konania došlo k vyhotoveniu nového znaleckého

posudku, ktorý určil, že pôvodný znalecký posudok bol nesprávny. Ani prípadná námietka premlčania
zo strany žalobkyne nebola relevantnou, keďže k začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby môže
dôjsť až dňom, kedy odpadol právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo poistné plnenie, teda
až vydaním resp. doručením znaleckého posudku znaleckej organizácie. Inštitút § 580 Občianskeho
zákonníka predstavuje samostatný inštitút oprávňujúci žalovaného jednostranne započítať vzájomnú

pohľadávku, § 451 Občianskeho zákonníka má teda subsidiárnu povahu ku kompenzačnej námietke.
Právo vzniesť kompenzačnú námietku, teda urobiť úkon smerujúci k započítaniu sa pritom nepremlčuje.
Žalovaný taktiež uviedol, že žalobkyňa si pred podaním žaloby uplatnila voči žalovanému nárok na
sťažené spoločenské uplatnenia vo výške 83.914 eur za 5338 bodov. Žalovaný žalobkyni poskytolpoistné plnenie za 2311 bodov, čo predstavuje 36.329 eur. Žalobou si žalobkyňa uplatnila náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia za 3027 bodov, čo predstavuje sumu vo výške 47.585 eur. Na
základe znaleckého posudku znaleckej organizácie bolo sťaženie spoločenského uplatnenia určené na

2854,5 bodov, čo predstavuje sumu vo výške 44.873 eur. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobkyni priznal
sumu 8.543,82 eura, ide o sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi náhradou škody, ktorú žalobkyni
žalovaná už poskytla a tou, ktorú určila znalecká organizácia. Žalovaný taktiež uviedol vo vzťahu k
argumentu žalobkyne o rozpore konania žalovaného s dobrými mravmi, že zisťovanie skutkového
stavu a uplatňovanie zákonných a procesných práv nemôže predstavovať konanie v rozpore s dobrými

mravmi.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie žalobkyne preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na

úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 1.10.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a
dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobkyne je potrebné v časti odmietnuť a vo zvyšku rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

7. Žalobkyňa odvolaním napadla rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté.
Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým
rozhodnutím. Ujma sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska, vychádza sa z výroku
odvolaním napadnutého rozhodnutia. Výrokom, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť
žalobkyni 9.117,25 eura, nebolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne, práve naopak. Ak podala

žalobkyňa odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, znamená to, že vo vzťahu k
vyhovujúcemu výroku nebola oprávnenou osobou k podaniu odvolania, preto odvolací súd odvolanie
žalobkyne vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku odmietol.

8. Odvolacie argumenty žalobkyne spočívali v tvrdení, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych právnych záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

11. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým

stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje
postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, ako aj
správne právne posúdenie. Procesný postup súdu, výsledkom, ktorého bolo rozhodnutie, ku ktorému
dospel, nevykazuje znaky porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle takého porušenia, ktoré by
bolo v rozpore s funkcionalitou procesných postupov súdu vo vzťahu k tomu, čo bolo zmyslom konania,

t.j. k rozhodnutiu o existencii, resp. neexistencii toho hmotného práva, o ktoré v konaní išlo, či už v
úplnosti alebo v časti.Z odôvodnenia rozhodnutia je taktiež zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení
dôkazov a právnym záverom. Odvolací súd preto nemal dôvod neakceptovať odôvodnenie rozsudku.
Stotožnil sa s ním (§ 387 ods. 2 CSP) a k odvolacím námietkam žalobkyne preto len dodáva:

12. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má charakter nemajetkovej ujmy. Koncipovaný je ako
kompenzácia poškodenému, ktorý utrpel ujmu na zdraví, kvantifikácia jeho výšky je konštruovaná na
princípe zákonom upraveného bodového ohodnotenia.

13. Podstava odvolacích argumentov žalobkyne uplatnených do uplynutia odvolacej lehoty bola
založená na výhrade voči názoru súdu, podľa ktorého nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia sa
má posudzovať ako celok, voči záveru súdu o tom, že na úroky z omeškania a na výdavky za znalecký
posudok P.. D. a doplnok k nemu nemá nárok, to všetko s akcentom na vlastné postavenej slabšej strany,
ktorá by nemala znášať to, že žalovaný jej plnil viac ako sa neskôr ukázalo znaleckým posúdením a ona
toto plnenie dobromyseľne prijala.

14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej aj len „zákon“, alebo „zákon č. 437/2004 Z.z.“), náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo. Musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v

živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 4 zákona, ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov
nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

ustanovenej v § 10 ods. 7.

Podľa § 10 ods. 7 zákona, pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v
lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po

zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.

Podľa § 5 ods. 1 zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 8 ods. 4 zákona, lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla, až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ako
jedna zo zložiek náhrady škody, ktorými je rozsah náhrady škody vymedzený, sa poskytuje jednorazovo,
výnimkou je len situácia, ak sa zistí zhoršenie trvalých následkov poškodenej osoby. Lekársky posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia sa vydáva až po ustálení zdravotného stavu poškodeného, čo u
sťaženia spoločenského uplatnenia je spravidla za rok.

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie presvedčivo vysvetlil prečo vychádzal z toho, že
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné posúdiť ako celok. Právny názor
prvoinštančného súdu nemá základ len v jeho úvahe o tom, že posúdením nároku ako celku sa
zohľadňuje princíp spravodlivosti a eliminuje sa aj vznik možných aplikačných problémov, ale podľa

názoru odvolacieho súdu ma predovšetkým základ v správnom, logike zodpovedajúcom prístupe k
výkladu právnej normy. Logický prístup a jeho pravidlá sú základom správneho myslenia, majú byť preto
nosnými pri výklade každej právnej normy. Ak sú rešpektované, čo v danom prípade bolo, nemôže byť
výsledkom posúdenia veci súdom iné ako správne, spravodlivé rozhodnutie.

16. Zákonodarca v § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. výslovne definoval, že pri určení výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov stanovených
v posudku lekára. Táto zákonná formulácia nenasvedčuje tomu, že osoba, ktorá bola poškodená na
zdraví, v dôsledku čoho má sťažené spoločenské uplatnenie, má byť plnením odškodnená tak, že jejosoba povinná plniť bude poskytovať v jednotlivosti náhrady týkajúce sa tej - ktorej položky následkov
poškodenia, t.j., že pri kumulácii viacerých následkov, v nadväznosti na ich kvantifikáciu, sa bude
poskytovať náhrad niekoľko. Nenasvedčuje tomu ani ust. § 8 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého lekársky

posudok sa vydáva až vtedy ak je zdravotný stav ustálený, u sťaženia spoločenského uplatnenia
spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia. Je pritom zrejmé, že u niektorých poškodení (napr.
amputácia končatiny) je poškodenie dané a nezvratné počínajúc samotnou škodovou udalosťou. Podľa
odvolacieho súdu, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, sú jednotlivé zložky bodového hodnotenia
len čiastkovými zložkami, súhrn ktorých predstavuje celok, t.j. samotný nárok na náhradu sťaženia

spoločenského uplatnenia.

17. V prejednávanej veci si žalobkyňa pred podaním žaloby dala vyhotoviť znalecké posudky, na
základe ktorých z časti žalovaný plnil. Následným znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou
organizáciou v priebehu súdneho konania, s ktorým žalobkyňa súhlasila a žalovaný ho vo výsledku
(keďžeodvolanienepodal),akceptovaltaktiež,sazistiloženiektorépoložkybolivznaleckýchposudkoch

predložených žalobkyňou nesprávne, resp. nie vo výške zodpovedajúcej sťaženiu spoločenského
uplatnenia žalobkyne.

18. Znaleckým posudkom znaleckej organizácie bolo zistené, že žalobkyni prislúcha náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote súhrnne presahujúcej hodnotu, ktorú jej do podania

žaloby poskytol žalovaný, na čom nič, z hľadiska finančného vyjadrenia, nemení to, že znalecká
organizácia za nesprávne mala niektoré položky, u ktorých žalovaný plnil, či už v úplnosti alebo z
časti. Žalobkyňa, ktorú v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, znalecký posudok znaleckej organizácie
nenamietala, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemala, v dôsledku čoho sa relevantnou stala
aj čiastka zodpovedajúca hodnote znalecky zistenej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia ako

súčtu bodového hodnotenia položiek, ku ktorému sa dospelo - 2854,5 bodov, čo predstavuje pri hodnote
jedného bodu za rozhodné obdobie 15,72 eura čiastku 44.872,74 eura. Ak žalovaný plnil žalobkyni pred
podanímžalobysumu36.329eur,rozdielnanáhradezasťaženiespoločenskéhouplatneniapredstavuje
čiastku 8.543,74 eura (súd prvej inštancie uviedol 8.543,82 eura).

19. Odvolací súd, súc v zmysle § 387 ods. 3 CSP povinný vysporiadať sa s podstatnými vyjadreniami
strán prenesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení súd
prvej inštancie, umožnil stranám sporu vyjadriť sa k ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcim
započítanie aj bezdôvodné obohatenie (§ 580 a § 451).

Žalobou bol uplatnený nárok na peňažné plnenie, žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť
jej sumu 49.118,44 eura s prísl. ( táto suma zostala predmetom konania, nakoľko o späťvzatí v časti
rozhodnuté nebolo) z dôvodu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Nakoľko táto náhrada, ako
už bolo uvedené, predstavuje jednotný celok a jej správna výška je 44.872,74 eura, znamená to, že
pri nižšom ako doposiaľ poskytnutom plnení žalovaným žalobkyni sa do jej majetkovej sféry nedostalo

žiadne plnenie, ktorým by sa mala obohatiť. Opačná situácia by mohla nastať vtedy, ak by žalobkyňa
prijala od žalovaného plnenie poskytnuté ním nad rámec jeho zákonnej povinnosti. Uvedené však
nenastalo a nebolo preto potrebné sa touto hypotetickou skutočnosťou zaoberať, čo súd vo vzťahoch k
vyjadreniam strán neuviedol, doplnil to preto odvolací súd.

20. K odvolacej námietke žalobkyne vo vzťahu k nepriznaniu nároku na úroky z omeškania odvolací
súd uvádza, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo zistené, že by žalovaný plnil
žalobkynioneskorene.Súdprvejinštanciepodrobnevyhodnotilrozhodnéčasovésúvislostivbode62.až
64. svojho rozsudku, závery, ku ktorým dospel zodpovedajú listinám v spise, odvolacie námietky v tejto
súvislosti boli bez relevancie. Odvolací súd nepovažoval za potrebné k správnym skutkovým zisteniam

a ich právnemu posúdeniu v tejto časti čokoľvek doplniť. Taktiež nepovažoval za potrebné nič zásadné
doplniť k názoru súdu prvej inštancie o tom, že náhrada nákladov za vypracovanie znaleckého posudku
P.. D. nebola dôvodne žiadaná. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej
inštancie v bodoch 65. a 66. jeho rozsudku konštatujúc, že s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k
tomuto nároku sa taktiež stotožňuje, zdôrazňujúc len to, že ak žalobkyňa mienila, že znalecký posudok

môže byť odbornejší ako lekársky posudok, musí znášať dôsledky svojho názoru.

21. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom
výroku, ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, voči ktorému žalobkyňa osobitnenič nenamietala, ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, pri odôvodňovaní
svojho rozhodnutia prihliadajúc na to, že nemusí byť v ňom daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (II. ÚS 78/05).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací
súd mu preto priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich

kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.