Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/334/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221619
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116221619.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: H. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, V. - H., zastúpená advokátom: JUDr. Michal Magdolen, AK so sídlom Farská 28, Nitra,
proti žalovanej: Bc. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XXXX, V. - H., zastúpená advokátkou:
JUDr. Kristína Jošthová, AK so sídlom Námestie M. R. Štefánika 10, Žilina, o návrhu žalobkyne na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
z 19. septembra 2018 č.k. 27C/236/2016-155 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým
zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné

číslo 1776/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2, parcelné číslo 1776/9 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 221 m2, parcelné číslo 1777/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 471 m2,
parcelnéčíslo1777/2-zastavanéplochyanádvoriaovýmere228m2, parcelnéčíslo1777/3-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 49 m2 a stavbám súp. č. XXXX na parc. č. 1777/2 - rodinný dom, bez súp.
č. na parc. č. 177/3 - dvojgaráž, zapísaným na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie H., ktoré
sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, záložné právo v prospech žalobkyne: H. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. XX, V. - H., a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky z kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2016
vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, žalobkyňou predloženého dôkazu a taktiež z obsahu spisového materiálu,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je dôvodný. Žalobkyňa vo svojom návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnejúpravypomerov,akoajobavu,žeexekúciabudeohrozená,opísalaskutočnostihodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Predmetom sporu

je doplatok kúpnej ceny vo výške 25.000.- eur, ktorú žalovaná žalobkyni neuhradila, pretože má
za to, že má nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny, ktorá zodpovedá povahe, závažnosti a
rozsahu vád na predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia osvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy a naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán
navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Žalovaná podniká reálne kroky k predaju svojho majetku a je
tak daná aj obava z ohrozenia prípadného výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Mohlo by dôjsť k

vzniku ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť. Súd prihliadol aj na proporcionalitu zásahov do práv
strán sporu. Týmto zabezpečovacím opatrením nedochádza k závažnému zásahu do práv žalovanej,ktorá sa má zabezpečovaciemu opatreniu podriadiť, pretože nariadené zabezpečovacie opatrenie slúži
výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobkyne a zriadením záložného práva
nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovanej. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že záložné

právo má motivovať dlžníka k dobrovoľnému splneniu svojej povinnosti, ak sa chce vyhnúť jeho výkonu.
Účelom nariadenej dočasnej úprav je zabrániť spôsobeniu značnej a ťažko odstrániteľnej ujmu žalobkyni
spočívajúcu v nemožnosti uspokojenia jej pohľadávky. Preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia súd vyhovel spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd o náhrade
trov konania nerozhodol, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o náhrade trov zabezpečovacieho

opatrenia sa rozhodne až pri rozhodovaní vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a zaviazal
žalobkyňu k náhrade trov konania v celom rozsahu. Žalovaná považuje predmetné uznesenie súdu prvej
inštancie za nesprávne a neúplné, nakoľko v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm. h) CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaná má za to,
že žalobkyňa nesplnila podmienky na vydanie uvedeného zabezpečovacieho opatrenia. Poukázala na
skutočnosť, že je to práve konanie žalobkyne, ktoré viedlo žalovanú k tomu, aby ponúkla uvedenú
nehnuteľnosť na predaj. Potvrdila, že na Okresnom súde Trnava je vedené konanie o zaplatenie sumy

25.000,- eur z dôvodu, že si voči žalobkyni uplatnila zľavu z kúpnej ceny. V konaní sa žalovaná
snaží zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku na špecifikáciu vytýkaných vád a na stanovenie
hodnoty poškodenia nehnuteľnosti, avšak bez projektovej dokumentácie uvedený posudok nie je
možný a projektová dokumentácia nebola žalobkyňou žalovanej odovzdaná do dnešného dňa a to aj
napriek výzvam. Vady sú rozsiahleho charakteru, ktoré spôsobujú na nehnuteľnosti neustále škodu, čo

spôsobuje, že nehnuteľnosť sa znehodnocuje a tým klesá jej hodnota na trhu nehnuteľností. Žalovaná
predmetnú nehnuteľnosť neužíva, nakoľko má trvalý pobyt v K., ale pre zachovanie jej hodnoty bolo
potrebné uvedenú nehnuteľnosť obývať, čo sa snažila zabezpečiť nájomníkmi. Žalobkyňa však neustále
atakovala nájomníkov, ako aj realitnú kanceláriu uvedenej nehnuteľnosti s tvrdením, že žalovaná je
podvodníčka a to bez akéhokoľvek hodnoverného dôkazu. Tieto návštevy a ataky spôsobili, že nájomník

odstúpil od nájomnej zmluvy. Po porade s realitnou kanceláriou, ktorá žalovanej zabezpečovala služby,
žalovaná začala nehnuteľnosť ponúkať na predaj, keďže dlhodobý nájom z dôvodu neprimeraného
konania žalobkyne nie je možné. C. C., realitná maklérka vo svojom podaní zo dňa 25.09.2018 potvrdila,
že žalobkyňa ju niekoľkokrát kontaktovala s tým, že uvádzala nepravdivé informácie o žalovanej, že
je klamárka a podvodníčka a z toho dôvodu aj samotná realitná maklérka usúdila, že bude lepšie

uvedenú nehnuteľnosť predať. Z uvedeného tak vyplýva, že práve konanie žalobkyne spôsobilo, že
žalovaná je nútená predať nehnuteľnosť, čiže sa nejedná o úmyselné konanie žalovanej zbaviť sa
majetku. Taktiež sa žalovaná nestotožňuje s tvrdením súdu, že by prihliadol aj na proporcionalitu
zásahov do práv sporu, keďže zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá má hodnotu najmenej
299.000,- eur, pričom žalovaná pri predaji požaduje vyššiu hodnotu, na vyššiu hodnotu sa zabezpečuje

pohľadávka vo výške 25.000,- eur. Súd svojim rozhodnutím porušil základnú zásadu proporcionality práv
sporových strán, kedy zvýhodnil neprimerane žalobkyňu, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdneho konania a je to porušením aj ústnej zásady. V tejto súvislosti žalovaná poukázala a dala
do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2014. Taktiež žalovaná uviedla, že
okrem nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. H. je vlastníčkou aj nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXX, ktorých hodnota je cca 130.000,- eur a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX kat. úz. X. v
odhadovanej cene cca 50.000,- eur. Aj predajom zaťaženej nehnuteľnosti žalovaná disponuje majetkom
vysokej hodnoty, z ktorej by sa dala pohľadávka žalobkyne, hoci nejudikovanej, uspokojiť. Žalovaná má
za to, že žalobkyňa neosvedčila, keď sa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a základný
predpoklad opatrenia a to že exekúcia bude zmarená. Navyše, návrh žalobkyne nebol osvedčený

takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovanej zbavovanie sa jej majetku na úkor
žalobkyne ako jej veriteľa. Výška pohľadávky bola spochybnená z dôvodu vád diela, čo bude predmetom
konania vo veci samej, čo samo osebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z
predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia. Samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je dôvod spočívajúci v neistom rozsahu uplatňovanej pohľadávky z dôvodu uplatnenia práva

na zľavu z ceny diela pre existenciu tvrdených vád diela. Uvedená osvedčená výška uplatňovanej
pohľadávky má potom nepochybne zásadný význam pre zisťovanie primeranosti rozsahu záložného
práva. Žalovaná je toho názoru, že je nedostatok v oboch podmienkach pre zriadenie záložnéhopráva, pričom aj nesplnenie jednej z nich má za následok nemožnosť vyhovenia návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

5. K odvolaniu žalovanej zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. V súvislosti
s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.08.2010 sp. zn.
3 Cdo 149/2010, kde pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad

požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd nevykonáva dokazovanie, ale výhradne osvedčuje, či sú
splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo konštatoval i súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí. Obmedzené dokazovanie vykonal súd prvej inštancie práve vo vzťahu
k potencionálnemu ohrozeniu budúcej exekúcie, kde súd poukázal na konkrétne kroky žalovanej,
ktorá tieto v podanom odvolaní nevyvracia, práve naopak ich potvrdzuje, v dôsledku čoho nemožno
konštatovať nesprávnosť skutkových zistení, ktoré práve vzhľadom na tvrdenia žalovanej sú nesporné.

Žalovaná totiž vo svojom podaní potvrdila, že reálne koná s cieľom predaja nehnuteľnosti tretej osobe.
Ohrozenie budúceho uspokojenia nároku žalobkyne však nevyplýva výhrade z potencionálneho predaja
nehnuteľnosti, ale z celkom zjavne nepriaznivého hospodárenia žalovanej, v dôsledku ktorého je
predmetná nehnuteľnosť zaťažená okrem záložného práva Y. i ďalšími prevažne exekučnými záložnými
právami, napr. Ex 859/17, Ex 58/2017, 143 Ex 57/17, 236Ex859/17, 186Ex152/18, 186Ex18/18 atď.

Žalovaná sa v podanom odvolaní pokúsila tvrdiť vlastnú majetkovú schopnosť plniť budúce záväzky,
poukázala na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XX pre kat. úz. X. v odhadovanej cene
180.000,- eur, avšak z predmetného listu vlastníctva vyplýva, že vlastníkom zapísaných nehnuteľností je
H. Z., rodená Z. so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1. Z výpisu z LV č. XX pre kat. úz. X. vyplýva,
že vlastníkom zapísaných nehnuteľností je žalovaná, avšak tieto sú zaťažené nasledovnými záložnými

právami - a to záložné právo v prospech R. R. k úveru podľa záložnej zmluvy vklad V 1796/08, zriadenie
exekučného záložného práva zo dňa 23.11.2017 Z 2908/2017, zriadenie exekučného záložného práva
zo dňa 09.02.2018 Z 389/2018 atď. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovanej o možnosti uspokojenia
žalobkyne v prípade jej úspechu je krajne zavádzajúce a účelovú. Ak žalovaná tvrdí, že žalobkyňa
ako každý veriteľ mala dobre zvážiť požiadavku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to s

poukazom na možnú zodpovednosť za ujmu spôsobenú nariadením zabezpečovacieho opatrenia,
potom si žalobkyňa dovoľuje uviesť, že práve naopak je namieste uvažovať o tom, či ešte vôbec bude
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto okamihu s poukazom na počet veriteľov žalovanej
predstavovať pre žalobkyňu dostatočnú záruku, že bude jej pohľadávka uspokojená. Súd prvej inštancie
sa správne vysporiadal i s otázkou proporcionality zásahu do vlastníckeho práva žalovanej kedy uviedol,

že zriadením záložného práva nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovanej. Rovnako zriadenie
záložného práva v prospech žalobkyne v zásade nijako výrazne neobmedzuje žalovanú pri disponovaní
s nehnuteľnosťou, kedy platí ustanovenie § 151 h) ods. 1 OZ. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením, že by
mala vôbec poznať osoby nájomníkov žalovanej, týchto nijako neatakovala, pričom má za to, že ak
nejaký nájomník odstúpil od nájomnej zmluvy, tak to určite nebolo z dôvodu, že by sa od žalobkyne

dozvedeli informáciu o tom, že žalovaná je podvodníčka. Žalovaná nijako nerozporuje nárok žalobkyne
čo do výšky alebo dôvodu, preto tento ani nemožno považovať za sporný. Samotná žalovaná prezentuje
obranu v podobe vlastného nároku a to vo forme zľavy z kúpnej ceny, ktorú doposiaľ nijako hodnoverne
nepreukázala čo do existencie vád tovaru, resp. čo do výšky zľavy, ktorú požaduje. Je zarážajúce
tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosť trpí vadami, pre ktorú požaduje zľavu z kúpnej ceny vo výške

25.000,- eur a rovnako, že nehnuteľnosť sa ďalej znehodnocuje a tým klesá aj hodnota na trhu
nehnuteľností, pričom nehnuteľnosť, ktorú mala nadobudnúť za cenu 299.000,- eur sama ponúka za
kúpnu cenu 465.000,- eur.

6. K vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne zaslala písomné vyjadrenie žalovaná podaním zo dňa 23.10.2018

(replika) v ktorom uviedla že žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil,
resp. aby ho zmenil tak, že návrhu na návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne a
žalobkyňu zaviaže k náhrade trov konania v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení opakovane uviedla, že
konanie žalobkyne ju donútilo pristúpiť k predaju nehnuteľnosti namiesto jej prenajímania, keď konanie
žalobkyne spôsobilo to, že nájomca pán G. L., s ktorým mala žalovaná uzavretú nájomnú zmluvu, od

zmluvy odstúpil a to z dôvodu neustálych atakov zo strany žalobkyne. Je potrebné, aby súd preskúmal,
aké skutočnosti viedli žalovanú k rozhodnutiu o predaji nehnuteľností a je potrebné zohľadniť aj vinu
žalobkyne, ktorá uvedenú situáciu spôsobila. Práve týmto sa súd prvej inštancie nezaoberal a žalovaná
je toho názoru, že v prípade, ak by žalobkyňa nevyvolávala konflikty a neatakovala svojimi nepravdivýmia ničím nepodloženými tvrdeniami nájomníkov ako aj realitného makléra, žalovaná by nikdy nepristúpila
k možnosti predaja predmetnej nehnuteľnosti. Predajom nehnuteľnosti v kat. úz. H., LV č. XXXX by sa
v celom rozsahu uspokojila pohľadávka banky, ktorá má k uvedenej nehnuteľnosti záložné právo a

z predaja nehnuteľnosti by mala aj dostatok prostriedkov na uspokojenie ostatných svojich záväzkov.
Hodnota exekúcií je v Ex 859/17 vo výške 4.955,21 eur, Ex 58/2017 vo výške 11.475,28 eur a 143 Ex
57/17 vo výške 3.869,95 eur, celkovo tak vo výške 20.300,44 eur, čo je žalobkyňa schopná zabezpečiť
predajom buď jednej alebo druhej nehnuteľnosti, pričom jej zostane ešte dostatok prostriedkov na
uspokojenie potencionálnej pohľadávky žalobkyne. Okrem uvedeného nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovanej zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. V. boli vydražené, práve z predaja bude môcť uspokojiť
aj prípadnú pohľadávku žalobkyne, pokiaľ bude v konaní úspešná. Taktiež žalovaná uviedla, že do
platobnej neschopnosti sa dostala kvôli neoprávnenej exekúcii oprávneného spoločnosti A. Z., kedy
jej boli zablokované účty vo výške cca 120.00,- eur ako aj jej majetok v dôsledku čoho sa dostala do
situácie, kedy nemohla plniť svoje ďalšie záväzky. Žalobkyňa neosvedčila, keď sa domáhala nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, základný predpoklad opatrenia a to že exekúcia bude zmarená. Exekúcia

nebude zmarená predajom predmetných nehnuteľností, nakoľko žalovaná ostane vlastníčkou iných
nehnuteľností v celkovej hodnote cca 180.000,- eur, z ktorej môže byť žalobkyňa uspokojená. Navyše
návrh žalobkyne nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovanej
zbavovanie sa jej majetku na úkor žalobkyne ako jej veriteľa. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne,
že by nerozporovala nárok žalobkyne čo do dôvodu a výšky, rozporuje jej nárok v celom rozsahu

z dôvodu uplatnenia zľavy z kúpnej ceny v dôsledku vád na predmete kúpnej ceny. Ďalej žalovaná
uviedla, že súd svojim rozhodnutím porušil základnú zásadu proporcionality práv sporových strán, kedy
zvýhodnil neprimerane žalobkyňu, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho konania a je
to porušením ústavnej zásady a opakovane poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 136/2014. Žalovaná má za to, že žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy na strane žalobkyne a práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia môže dôjsť práve k ujme
na právach žalovanej.

7. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 23.10.2018 zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a to podaním zo dňa 31.10.2018 (duplika), v ktorom uviedla že žiada, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že žalovanou označenú osobu
G. L., ktorý mal ukončiť nájomný vzťah so žalovanou nepozná a nesúhlasí s tvrdením žalovanej,
že by mala vôbec poznať osoby nájomníkov žalovanej. Nech sú už pohnútky žalovanej smerujúce k
predaju nehnuteľnosti akékoľvek, tieto nemajú podstatný vplyv na skutočnosť, či konanie žalovanej
môže dôvodne vyvolávať obavu zo zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobkyne v prípade jej úspechu

v konaní a preto sa týmito nepovažuje za potrebné zaoberať vo väčšom rozsahu. V tejto súvislosti
žalobkyňa poukázala na ohrozenie budúceho uspokojenia svojho nároku okrem predaja majetku
žalovanouajprezjavnenepriaznivéhospodáreniežalovanej,kedyjepredmetnánehnuteľnostizaťažená
okrem záložného práva Y. i početnými prevažne exekučnými záložnými právami. Žalovaná v podanom
odvolaní tvrdila vlastnú majetkovú schopnosť plniť budúce záväzky. Poukázala na nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX a LV č. XX pre kat. úz. X. v celkovej sume cca 180.000,- eur, avšak čo sa
týka LV č. XXX až vo svojom vyjadrení uviedla, že by mala byť táto nehnuteľnosť v kat. úz. H., čo v
pôvodnom odvolaní neuvádzala, avšak aj napriek tomu, že žalovaná je skutočne vlastníčkou týchto
nehnuteľností zapísaných na predmetnom LV, tieto sú rovnako ako všetky nehnuteľnosti žalovanej
zaťažené záložnými právami, resp. exekučnými záložnými právami. Výhovorky žalovanej o nezavinenej

vlastnej platobnej neschopnosti sú irelevantné pre aktuálny stav, pričom žalobkyňa poukázala na to, že
ak v budúcnosti odpadne dôvod, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, môže žalovaná
požiadať o zrušenie. Skutočnosť, že iné nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve žalovanej boli vydražené
za účelom uspokojenia dlhov iných veriteľov, nijako nesvedčí o zodpovednom prístupe žalovanej k
vlastným záväzkom, práve naopak, je táto skutočnosť dôkazom existencie veľkého počtu záväzkov

žalovanej po lehote splatnosti, ktoré neboli uspokojené riadne a včas. Žalovaná ako kupujúca nemala
žiadne zákonné alebo zmluvné právo zadržať časť kúpnej ceny, nakoľko predmet kúpy bol žalovanej
odovzdaný, táto ho prevzala, avšak kúpnu cenu neuhradila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a),f), g) CSP), v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
CSP), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27C/236/2016 je návrh žalobkyne,

ktorým sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 49.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 49.000,- eur od 26.08.2016 do zaplatenia.

10. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia z dôvodu, že mal
osvedčenúobavu,ževprípadeúspechužalobkynevtomtosporebudeexekúcianavymoženiepriznanej
pohľadávky ohrozená.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné
právo na nehnuteľnosti žalovanej.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

13. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné

právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra
(ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím (ods. 3).

14. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných

majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za

predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade
zabezpečovaciehoopatreniaslúžiacemuzamedzeniuobavyzohrozeniaexekúciepotomzabezpečením

reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom
by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými
osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti,
alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje

za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť
splniť dobrovoľne).

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu

dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
Civilnéhosporovéhoporiadkuodvolacísúdodkazujenasprávneapresvedčivéodôvodneniepísomného
vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal odtýchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanej, ktorá v odvolaní
neuviedlažiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébybolispôsobiléprivodiťzmenunapadnutéhouznesenia.
Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a

správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že má osvedčenú obavu, že v prípade jej úspechu v

tomto spore bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená. Pri svojich úvahách, v rámci
ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vychádzal
zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, že predmetom konania vo veci
samej je nárok na zaplatenie doplatku dohodnutej kúpnej ceny v sume 25.000,- eur s príslušenstvom
a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2016. Aby bolo možné v prejednávanej veci vyhovieť
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia, ako i obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.

19. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória

práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti

sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je
povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je

nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov
a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo
preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho

prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre
rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

20. Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sleduje ochranu svojich

záujmov, odstránenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Zatiaľ predbežne
v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý
si žalobkyňa uplatňuje vo veci samej, t. j. nárok zaplatenie doplatku kúpnej ceny v sume 25.000,- eur s
príslušenstvom je očividne vylúčený. Žalobkyňa svojou argumentáciou v žalobe podoprela svoj právny
názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej

je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť
takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená.
Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to
osvedčenie nároku žalobkyne uplatňovaného žalobou, je daný.

21.Vovzťahukďalšejzákladnejpodmienkeprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,ato existencie
obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
konštatuje jej splnenie.

22. Odvolací súd vo vzťahu k naplneniu tejto zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia

obavy z ohrozenia možného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia uvádza, že pre naplnenie tejto
požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany žalobkyne boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré
by preukazovali jej obavu, že zo strany žalovanej dôjde k takému nakladaniu s jej majetkom, ktoré by
mohlo mať za následok zmarenie možnosti uspokojiť pohľadávku žalobkyne.23. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a
pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej

ujmy je potrebné zo strany žalobkyne uviesť také konkrétne správanie sa žalovanej, výsledkom ktorého
je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobkyne. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovanej, ktoré je
zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva,
ktorému žalobkyňa žiada priznať ochranu.

24. Odvolací súd z obsahu LV č. XXXX, vedenom pre kat. úz. H., (ale aj LV č. XXX kat. úz. H. a LV č. XX
kat. úz. X.) zistil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, vo vzťahu ku ktorým žiada zabezpečovacím
opatrením žalobkyňa zriadiť záložné právo, sú už aktuálne založené v prospech tretích osôb. Taktiež
odvolací súd poukazuje na samotné správanie sa žalovanej, ktoré vedie k znižovaniu rozsahu jej
exekvovateľného majetku ponukou nehnuteľnosti na predaj, či k znižovaniu jej reálnej hodnoty tým, že

k tomuto majetku sú zriadené záložné práva v prospech tretích osôb, čím je osvedčená naliehavosť
pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu
súdneho rozhodnutia v prospech žalobkyne. Žalobkyňa osvedčila naliehavosť dočasnej úpravy pomerov
tým, že zo strany žalovanej dochádza z takému konkrétnemu konaniu, ktoré bezprostredne a priamo
spôsobuje negatívny zásah do práva, ktorému žalobkyňa žiada priznať ochranu.

25. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že žalobkyňa by nebola v pozícii prednostného záložného
veriteľa a funkcia záložného práva žalobkyne ako veriteľa by po jeho zriadení súdom bola výlučne
zabezpečovacia. Ohľadom údajnej neprimeranosti a neproporcionality záložného práva odvolací súd
uvádza, že je zrejmé, že na uvedených nehnuteľnostiach v čase rozhodovania už niekoľko záložných

práv viazlo. Žalovaná pritom má snahu prevádzať nehnuteľnosť bez uspokojovania žalobkyne.
Pohľadávka žalobkyne by bola uspokojovaná len ako pohľadávka záložného veriteľa až po uspokojení
všetkých pohľadávok veriteľov so skorším poradím záložného práva.

26. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na

majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky. V tomto smere je práve zabezpečovacie
opatrenieopatrením,ktorévmenšomrozsahuzasahujedovlastníckychprávžalovanejtým,žežalovanej
nezabraňuje v uplatňovaní jej vlastníckych práv, napr. formou uloženia zákazu nakladať s dotknutými
hnuteľnými či nehnuteľnými vecami, ale zabezpečuje budúci možný výkon rozhodnutia miernejšou
formou zásahu vo forme zriadenia záložného práva. Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v

prospech tretích osôb, čo má nepochybne vplyv na hodnotu tejto nehnuteľnosti a tiež na možnosť
reálneho uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobkyne.

27. Aj s prihliadnutím na výšku peňažnej pohľadávky žalobkyne (25.000,- eur) a skutočnosť, že
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre kat. úz. H., (ale aj LV č.

XXX kat. úz. H. a LV č. XX kat. úz. X.) sú aktuálne založené v prospech tretích osôb, je odvolací súd
toho názoru, že medzi pohľadávkou žalobkyne, ktorej uspokojenie môže byť budúcim výkonom súdneho
rozhodnutia ohrozené a predmetnými nehnuteľnosťami, na ktorých má byť zriadené záložné právo, nie
je výrazný nepomer.

28. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že základné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom
prípade boli splnené, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne zriadil záložné právo na nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
tak ako žiadala žalobkyňa splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku potvrdil.

29. O prípadnej náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť
konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).