Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/364/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204388
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115204388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Mesto Vráble, Hlavná 1221, 952
16 Vráble, IČO: 00 308 641, zastúpeného: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, 952 16
Vráble, proti žalovaným: 1. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. A. XXXX/XX, XXX XX U., 2. R. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L.. A. XXXX/XX, . XXX XX U., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných v 1. a 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. marca 2017 č.k. 19C/93/2015-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovaným v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať
nehnuteľnosť 3-izbový byt č. X nachádzajúci sa na treťom poschodí bytového domu so súpisným
číslom XXXX, orientačné číslo XX, nachádzajúci sa na parcele č. XX/XX na sídlisku A. vo U., zapísaný
Okresným úradom W., katastrálny odbor, pre katastrálne územie U. na LV č. XXXX a to do 60 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 126 ods. 1, § 710 ods. 1, 2, 4, § 711 ods. 1 písm. d),

ods. 5, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vo veci neboli splnené podmienky zániku dôvodu
výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Žalovaní do konca
výpovednej lehoty žalobcovi nepreukázali, že v čase doručenia výpovede boli v hmotnej núdzi z
objektívnych dôvodov, ani neuhradili dlžné nájomné, ani sa so žalobcom nedohodli na spôsobe jeho
úhrady. Zistil, že žalovaný v 1. rade v čase doručenia výpovede pracoval a jeho zárobok dosahoval
600-700 eur mesačne a žalovaná v 2. rade bola poberateľkou rodičovského príspevku. Konštatoval, že

uvedená finančná situácia žalovaným umožňovala dohodnúť sa so žalobcom na spôsobe úhrady ich
dlhu. Zistil, že žalovaní aj po uplynutí výpovednej doby dňa 31.05.2014 naďalej byt užívajú bez právneho
dôvodu a bez toho, aby žalobcovi platili aspoň časť nákladov. Konštatoval, že za dobu takmer troch
rokov mali žalovaní dostatok času riešiť svoju bytovú otázku. Z uvedených dôvodoch žalobe vyhovel.
1.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že o výške trov konania vydá samostatné
uznesenie súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Žalovaní v 1. a 2. rade podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súd žalobu v
celom rozsahu zamietol. Dôvodili tým, že predmetný byt užívajú spoločne s troma maloletými deťmi,
preto je rozsudok súdu prvej inštancie nevykonateľný a v rozpore so zákonom o rodine, podľa ktoréhosú rodičia povinní starať sa spoločne o deti. Tvrdili, že deti majú v byte trvalé bydlisko a sú nahlásené
ako užívatelia bytu a výrok napadnutého rozsudku postihuje len rodičov. Namietali, že žalobca mal do
žaloby zahrnúť aj maloleté deti. Namietali voči záveru súdu prvej inštancie, že nespĺňali podmienky

osôb v hmotnej núdzi. Tvrdili, že náklady na živobytie rodiny im nedovoľovali platiť nájomné. Mali snahu
vec riešiť, poslali žalobcovi splátkový kalendár, ale bezvýsledne. Namietali, že súd prvej inštancie mal
vykonať dokazovanie k splneniu podmienok objektívnej hmotnej núdze.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe k správnemu rozhodnutiu vo veci samej. Vec
aj správne právne posúdil. Uviedol, že žalovaní sú osobami, ktoré predmetný byt pôvodne užívali ako
spoloční nájomcovia na základe nájomnej zmluvy. Po skončení nájomného vzťahu byt neuvoľnili, preto
bola žaloba podaná voči nim odôvodnene. Sú vecne pasívne legitimovaní. Maloleté deti sa v byte
nezdržiavali a nezdržiavajú na základe vlastného práva, ale na základe pôvodného, už neexistujúceho,
práva žalovaných ako pôvodných spoločných nájomcov. Preto nemohli byť žalované a nie je ani možné

a potrebné, aby boli uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výrok rozsudku je vykonateľný.
Žalovaní neboli v hmotnej núdzi, neboli evidovaní na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny,
ako osoby v hmotnej núdzi. Žalovaný v 1. rade bol riadne zamestnaný. Tvrdil, že žalobca so žalovanými
riešil zaplatenie dlžnej sumy na nájomnom, opakovane ich vyzýval a predchádzajúce výpovede z nájmu
bytu boli vzaté späť pre prísľub žalovaných doplatiť dlžné nájomné.

4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéstranamisporuv
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219

ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na

tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7.1. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade vypratania bytu vo svojom vlastníctve
dôvodiac, že nájom bytu skončil výpoveďou dňa 31.05.2014 a žalovaní byt nevypratali a neuvoľnili.
7.2. Proti vydanému rozkazu na plnenie podali žalovaní odpor, v ktorom namietali, že v čase doručenia
výpovede boli v hmotnej núdzi. Tvrdili, že žalovaná v 2. rade bola na materskej dovolenke, zamestnaný

bol len žalovaný v 1. rade. Z dôvodu exekučných konaní im boli zablokované účty, preto si nemohli
riadne plniť svoje povinnosti voči žalobcovi. Pokúšali sa dohodnúť so žalobcom splátkový kalendár.
Tvrdili, že výpovedná doba mala byť deväť mesiacov a počas nej mal s nimi žalobca komunikovať o
možnosti splácania dlžnej sumy.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, ako prenajímateľ, a žalovaný v 1. rade, ako nájomca, uzavreli
dňa 14.03.2003 nájomnú zmluvu č. 4759/2003, predmetom ktorej bol 3-izbový byt č. X nachádzajúci sa
na treťom poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, postavený na parc. č. XX/
XX na sídlisku A. vo U.. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú tri roky do 14.03.2006. Dodatkom č.
5 predmetnej zmluvy zo dňa 05.03.2012 sa žalovaní stali spoloční nájomcovia a doba nájmu sa zmenila

na dobu určitú do 13.03.2015. Žalobca listami zo dňa 30.01.2014 dal žalovaným výpoveď z nájmu
predmetného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, dôvodiac porušením povinnosti
žalovaných platiť nájomné a úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 235,21 eura mesačne
za obdobie viac ako 3 mesiace vo výške nedoplatku spolu v sume 1.564,90 eura. Výpoveď z nájmu
bytu bola žalovanému v 1. rade doručená 04.02.2014 a žalovanej v 2. rade 04.02.2014 a 3-mesačná

výpovedná doba uplynula dňa 31.05.2014. Žalobca listom zo dňa 05.05.2014 vyzval žalovaných v 1. a
2. rade, aby ku dňu skončenia nájmu byt vypratali a odovzdali.9. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

10. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu a citovaného
zákonného ustanovenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu
dokazovaniepotrebnéprezistenierozhodujúcichskutočností,pričomzvykonanéhodokazovaniavyvodil

i správny právny záver. Keďže v konaní nebolo sporé, že žalovaní neplatili nájomné a úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, správne súd prvej inštancie
skúmal, či danej veci boli splnené zákonné predpoklady zániku dôvodu výpovede podľa § 711 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Zistil, že tieto predpoklady splnené neboli v prvom rade z dôvodu, že žalovaní
do konca výpovednej doby žalobcovi nepreukázali, že v čase doručenia výpovede boli v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov a ani neuhradili dlžné nájomné ani sa so žalobcom nedohodli na spôsobe

jeho úhrady. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nájom predmetného bytu
žalovanými skončil 31.05.2014. Keďže žalovaní po uplynutí výpovednej doby užívali predmetný byt bez
právneho dôvodu, bez toho, aby platili aspoň časť nákladov spojených s jeho užívaním správne rozhodol
tak,žežalobeovyprataniebytuvyhovel.Odvolacísúdsasuvedenýmzáveromvplnomrozsahustotožnil
a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto
dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami odvolateľov uvedenými v odvolaní. S tvrdením, že napadnutý rozsudok je nevykonateľný

keďže nezahŕňa ich tri maloleté detí, sa nestotožnil. Osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej
domácnosti majú právo užívať byt, spoločné priestory a požívať plnenia spojené s užívaním bytu
rovnako ako nájomca bytu. Medzi takého osoby patria v prvom rade deti nájomcu. To, kto je členom
domácnosti nájomcu závisí od samotného nájomcu a nájomca nepotrebuje súhlas prenajímateľa na
to, aby umožnil členovi svojej domácnosti bývať v byte. V danej veci mali žalovaní právo spoločného

nájmu bytu manželmi. Toto právo im vyplývalo z uzatvorenej nájomnej zmluvy. Od práva žalovaných
užívať predmetný byt bolo odvodené aj právo ich maloletých detí. Zánikom nájmu uplynutím výpovednej
lehoty zanikol nielen nájom bytu žalovaných, ale aj od neho odvodené právo ich maloletých detí. S
odvolacou námietkou žalovaných, spočívajúcou ich v tvrdení, že spĺňali podmienky osôb v hmotnej núdzi
sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, nakoľko vyplývala už z odporu

proti rozkazu na plnenie.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v
odvolacomkonaníúspešný.Ovýšketrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).