Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010407
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118010407.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.9.2018 v trestnej
veci odsúdeného H. C. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/,
ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 4Pp/23/2018 zo dňa 9.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona žiadosť ods. H. C., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom F. XXX,
okr. Z. D. S., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
uloženého mu v trvaní 2 (dvoch) rokov trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn.
3T/151/2014 zo dňa 14.7.2014 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona odsúdeného H. C.
podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/151/2014 zo dňa 14.7.2014 v spojení s uznesením o neosvedčení zo
dňa27.1.2017vtrvaní2(dvoch)rokov.Podľa§68ods.1Tr.zákonaurčilskúšobnúdobupodmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku,
priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, sťažnosť, ktorú aj následne písomne odôvodnil.

V dôvodoch sťažnosti uviedol, že so závermi súdu nesúhlasí, pretože zastáva názor, že podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je v tejto veci nesprávne. Podmienečne

prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody možno odsúdeného, len ak okrem plnenia si svojich povinností
vo výkone trestu odňatia slobody (čo je úplnou samozrejmosťou a nemôže byť brané ako výnimočná
okolnosť v prospech odsúdeného, pričom jeho motiváciou môže byť práve snaha polepšiť si hodnotenie
preúčelyrozhodovaniaožiadostiopodmienečnéprepustenie)asvojímsprávanímpreukázalpolepšenie
a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní
nezohľadnil. Poukázal na tú skutočnosť, že H. C. bol v nedávanej minulosti opakovane odsúdený pre

rovnakú trestnú činnosť, než pre akú je teraz vo výkone trestu, ako to vyplýva z odpisu registra trestov
odsúdeného. Bolo to na základe odsúdenia z roku 2010, kedy bol podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, čo však nemalo na neho žiaduci vplyv, keďže následne bol dvakrát odsúdený pre
rovnakú trestnú činnosť. Je teda nepochybné, že slová odsúdeného, že prehodnotil doterajší život, ako
aj jeho sľub dohliadať na dochádzku detí do školy, sú len prázdnymi slovami, bez reálneho možného
očakávania ich naplnenia v praxi. Naviac poukázal na odpis registra trestov odsúdeného, podľa ktorého

bol doteraz spolu 10x odsúdený pre trestnú činnosť, v predchádzajúcich rokoch išlo o 5 odsúdení, 4 z
nich boli k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Teda ani predchádzajúce odsúdenia, a to aj prerovnakú trestnú činnosť, navyše spojené s výkonom trestu, nemali na odsúdeného žiadny výchovný
účinok a nezabránili mu v páchaní ďalšej, aj rovnakej trestnej činnosti. V tejto súvislosti správanie
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody považoval výslovne za účelové a za prispôsobenie sa

podmienkam vo výkone trestu, s cieľom bezproblémového priebehu výkonu trestu. Poukázal aj na
hodnotenie ÚVV, podľa ktorého resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a je u neho
konštatované stredné riziko zlyhania. Napriek tomu, že je vo výkone trestu už od marca 2017, do
dátumu hodnotenia si svojim správaním nevytvoril podmienky na uloženie žiadnej disciplinárnej odmeny.
Zastáva názor, že podmienečné prepustenie H. C. z výkonu trestu odňatia slobody nie je v súlade so

zákonom a preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté uznesenie a zamietol žiadosť
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného

prokurátora je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený H.
C. vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 3T/151/2014 zo dňa 14.7.2014 v spojení s uznesením o neosvedčení sa v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia z 27.1.2017 vo výmere 24 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia a to pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. Uvedený trest odňatia slobody odsúdený začal vykonávať
odo dňa 1.3.2017 a koniec nariadeného trestu má predpokladaný na 1.3.2019.

Okresný súd pri zisťovaní či v danom prípade sú splnené zákonom požadované podmienky preto, aby
mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, odcitoval ustanovenie
§ 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktoré tieto podmienky upravujú. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
osoba odsúdeného za prečin môže byť súdom podmienečne prepustená na slobodu po výkone polovice
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich

povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že odsúdený výkonom polovice trestu odňatia slobody dňom
1.3.2018 splnil formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody tak, ako to správne uzavrel aj okresný súd.

Krajský súd však konštatuje, oproti záveru okresného súdu v napadnutom uznesení, že uvedené nie
je možné tvrdiť aj ohľadom splnenia materiálnych podmienok, ktoré zákon požaduje pre možnosť
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jej
plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č. 475/2005
Z. z. o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je
odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a
zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak

dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania,
dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Plneniedruhejmateriálnejpodmienkysúdobjasňujeaskúmakomplexnejšie.Posudzujevšetkyokolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vovýkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na
slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia svoj záver o splnení aj materiálnych podmienok pre
podmienečné prepustenie odsúdeného H. C. odôvodnil skutočnosťami vyplývajúcimi zo správy ÚVTOS
Prešov. Konštatoval, že odsúdený si plní svoje základné povinnosti vo výkone trestu na veľmi dobrej
úrovni, dodržiava bez výhrad ústavný poriadok ústavu, taktiež pracovné povinnosti si plní zodpovedne,
podáva dobré pracovné výkony, pričom je zaradený na pracovisko mimo ústavu s dohľadom.

Súčasne okresný súd vzal do úvahy skutočnosť, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za nedbanlivostný trestný čin ohrozenia mravnej výchovy mládeže a že do výkonu trestu
odňatia slobody nastúpil sám, odsúdený je si vedomý svojej trestnej činnosti a prisľúbil súdu, že bude
dohliadať na pravidelnú školskú dochádzku svojich detí. Preto aj napriek trestnej minulosti odsúdeného
akceptoval, že jeho na verejnom zasadnutí verbalizovaný prejav úprimnej ľútosti ako aj kritický postoj k

trestnej činnosti nie je len účelový a myslený formálne.

S týmito závermi okresného súdu sa však krajský súd, vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov v
danom prípade, nestotožnil.

Opierajúc sa o vykonané dokazovanie, predovšetkým trestnoprávnu minulosť odsúdeného, ale aj obsah
samotnej správy z ÚVTOS dospel krajský súd k záveru, že u odsúdeného H. C. nie je splnená materiálna
podmienka, podľa ktorej sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov, kde trest v súčasnosti vykonáva, vyplýva, že

správanie odsúdeného je bezproblémové, svoje povinnosti si plní, dodržiava časový rozvrh dňa a
ústavný poriadok. Základné povinnosti si plní, interné normy neporušuje, zásady osobnej a kolektívnej
hygieny dodržiava, v osobných veciach udržiava predpísaný poriadok, k personálu ústavu, ako aj k
ostatným odsúdeným sa správa slušne a úctivo, konfliktným situáciám sa vyhýba. Aktuálne je zradený
na pracovisku mimo ústavu s dohľadom Repro servis, kde je jeho pracovná morálka hodnotená kladne,

za čo má evidovaný jeden kladný zápis.

Rovnako však z citovanej správy v konečnom dôsledku plynie, že záver samotného hodnotenia
vyznieva v jeho neprospech, nakoľko vzhľadom na dlhodobú nezamestnanosť, časté užívanie alkoholu
a nedostatočný alebo žiadny príjem, sa resocializačná prognóza odsúdeného javí ako menej priaznivá,

riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredné.

Výrazne negatívne skutočnosti týkajúce sa osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života však vyplývajú
z odpisu registra trestov a z rozhodnutí o odsúdeniach H. C.. V odpise z registra trestov má odsúdený
desať záznamov, a ako je zrejmé, už v minulosti bolo na neho opakovane pôsobené aj výkonom trestu

odňatia slobody. Ods. H. C. bol v posledných desiatich rokoch 5-krát odsúdený, pričom v troch prípadoch
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a v ďalších dvoch mu síce bol výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu, avšak napokon bol aj v nich výkon uloženého trestu
odňatia slobody nariadený, keďže bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vykoná. Z odpisu registra trestov taktiež plynie,

že jeho posledné dve odsúdenia boli pre rovnakú trestnú činnosť ako v tomto prípade t.j. pre trestný čin
podľa § 211 Tr. zákona; a že ostatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo veci 5T/147/2015
zo dňa 21.12.2015 v trvaní 6 mesiacov vykonal dňa 11.9.2016.

Ako je z uvedeného teda zrejmé preventívny účinok na odsúdeného H. C. nemali ani hrozby výkonom

trestu odňatia slobody, ale ani predtým ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody a trestnej
činnosti sa opakovane dopustil dokonca aj po tom, čo bol v roku 2010 z jedného z výkonov trestu
podmienečne prepustený (čiže už vtedy sa od neho očakávalo, že v budúcnosti povedie riadny život).

Z týchto skutočností preto nateraz nemožno vyvodiť záver, že od odsúdeného H. C. je možné očakávať,

že by v budúcnosti viedol riadny život.Vzhľadom na uvedené musí krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tomto smere, že
odsúdenýspĺňazákonompožadovanépodmienkyprepodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatia
slobody nebol vecne správny.

Preto krajský súd na podklade sťažnosti okresného prokurátora postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a/
Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie a sám postupom podľa
§ 66 ods. 1 písm. a/ žiadosť odsúdeného H. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, špecifikovaného vo výroku uznesenia, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný poriadok nie je
prípustný.