Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211731
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211731.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: S. S.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX,
XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 153/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811

04 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennéč.k.7Csp/170/2016-89zodňa04.05.2017
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v súvisiacom výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Žalovaný
je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 081,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1 081,78 eur od 14.01.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a mi e ta.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 50 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods.
2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ds. 3, § 8 ods. 3 a 4
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 53a,
§ 54 ods. 1 a 2, § 451, §456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

3. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa a žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.12.2016 domáhala
vydania rozhodnutia ktorým by súd vyslovil, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 26.06.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, uvedená v článku 8, bod 8.1.,
uvedená v článku 8, bod 8.4., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 1 081,78 eur so zákonným úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia a

na náhradu trov konania.

4. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch). v zmluve o úvere
absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj
o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška

mesačnej splátky. poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere je v časti dojednanejvýšky ročnej úrokovej sadzby neplatná pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi. Výška úrokovej
sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 70,04 % ročne. Úroková sadzba predmetnej pôžičky
je tak viac ako 6,5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných bankami v rovnakom období.

Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobkyni
reálne poskytnuté a to vo výške 1 284,25 eur. Doposiaľ však žalobkyňa žalovanému zaplatila už sumu 2
443,40 eur, žalovaný jej vrátil sumu 77,37 eur a 3,- eurá započítal na poplatok ako preplatok. Na strane
žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1 081,78 eur.

5. V danom prípade objektívna premlčacia doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie
žalovaného súd považoval za úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt
dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním
predložená úverová zmluvy nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť
inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Zároveň z výpovede žalobkyne vyplýva, že táto sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovaného až
v júni 2016, keď oslovila združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, čoho dôkazom je plnomocenstvo na
zastupovanie žalobkyne v tomto konaní z roku 2016, preto súd zastáva názor, že žaloba bola podaná i v
rámci dvojročnej subjektívnej doby. Obdobne premlčanie posúdil napr. aj Okresný súd Svidník v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 2C/79/2010-260 z 23.10.2013.Súd preto

považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.

6. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa uplatnil aj nárok na určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v článku 8, bod 8.1. a v článku 8, bod 8.4., Zmluvy
o revolvingovom úvere.

7. Z vymedzenia zmluvných podmienok v žalobnom návrhu, z prebiehajúcich súdnych konaní vedených
proti žalovanému je súdu známe, že sa jedná o zmluvné podmienky ktoré v rovnakom znení používané
zo strany žalovaného už boli rozhodnutiami súdov a to nie len prvoinštatnčných, ale súdov odvolacích,
určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa. Príkladmo na niektoré rozhodnutia poukázala sama
žalobkyňa priamo v žalobnom návrhu.

8. V zmysle nových procesných pravidiel zavedených Civilným sporovým poriadkom je možné domáhať
sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd považuje

za žalobu výlučne podľa § 137 písm. d) CSP a teda len ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z
osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva), mohol by sa formou takejto žaloby súdnou
cestou domáhať svojho práva. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná
ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným

predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto
žalobu podať a takýto výklad súdu § 137 CSP je odôvodnený aj obsahom dôvodovej správy ku
citovanému ustanoveniu Civilného sporového poriadku.

9. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok ako nedôvodnú zamietol. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle
žalobného návrhu by nemalo žiadne opodstatnenie a žiadaný právny dopad na strany sporu. Úverový
vzťah medzi stranami sporu zanikol splatením poskytnutého úveru s príslušenstvom žalobkyňou.

10. Rozsudok v tzv. individuálnom spotrebiteľskom spore vydaný podľa platnej právnej úpravy (§ 290 až

§ 300 Civilného sporového poriadku), je záväzný len pre strany konania a len v prejednávanej právnej
veci, nie je záväzný pre každého.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

12. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie nesprávne vyložil ust. § 53a Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru,
že o neprijateľnosti zmluvnej podmienky už nemusí rozhodovať. Rozsudok vydaný v individuálnomspotrebiteľskom spore je záväzný inter partes. Za nesprávny považuje žalobkyňa aj výklad ust. § 137
CSP. Toto ustanovenie totiž obsahuje exemplifikatívny výpočet druhu možných žalôb. Poukázala tiež
na ust. § 298 ods. 2 CSP, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k

otázke naliehavého právneho záujmu upriamila pozornosť na uznesenie NS SR sp. zn. 1 MCdo/1/2009 z
31.07.2009, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/18/2013 z 31.07.2013, uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20Co/12/2012 zo 16.10.2012 a sp. zn. 6Co/220/2012 z 30.08.2013. Z uvedených
dôvodov navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

16. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Sporové konanie uskutočňované podľa pravidiel upravených Civilným sporovým poriadkom je
typické tým, že ide o návrhové konanie a platí v ňom zásada, že súd nemôže žalobcovi priznať viac, než
žalobou žiada, resp. niečo iné, než žiada (§ 216 ods. 1 CSP). Z uvedeného platia určité výnimky, ako je

tomu napr. v sporoch spotrebiteľského charakteru. Táto výnimka je vyjadrená práve v ust. § 298 ods. 1
CSP. Gramatickým a logickým výkladom predmetného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že toto
predpokladá situáciu, kedy súd určuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky tak na základe návrhu, ako aj
z úradnej povinnosti. Keď je súd oprávnený vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky bez návrhu, tým
skôr ju môže vysloviť na návrh spotrebiteľa. Naviac je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že ust. §

137 CSP obsahuje len príkladmý, teda neuzavretý okruh typov žalôb, o ktorých je možné rozhodovať v
civilnom sporovom konaní. Za tohto stavu je zrejmé, že niet dôvodu, prečo by súd nemohol rozhodovať
o žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

18. Spotrebiteľ má právo, aby súd určil neprijateľnosť podmienky v jeho konkrétnej veci s cieľom

dosiahnuť právnu istotu. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka v tomto smere nepredstavuje
prekážku určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnej veci spotrebiteľa, ktorá už bola
určená ako neprijateľná v individuálnom spore iného spotrebiteľa.

19. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 298 ods. 1 CSP, § 3

ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa) vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako
spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov zmluvy.

20. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáhaurčenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej
istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná. Tento

výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porov. spojenie prípady C-154/15, C-307/15, C-308/15).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o nemožnosti
domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spore nie je dôsledný. Tým, že

súd prvej inštancie neskúmal ne/prijateľnosť zmluvnej podmienky tak, ako to žalobkyňa žalobou žiadala,
porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces.

22. V záujme potreby zachovania dvojinštančnosti postupu odvolací sú nemal inú možnosť, len vec v
rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (porovn. uznesenie
NS SR sp. zn. Obdo 25/2012 zo dňa 31.07.2012).

23. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania
zrušil s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vyššie naznačených intenciách.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).