Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518010066
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8518010066.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
31.10.2018 v trestnej veci obžalovaného H. P. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 4
písm. f/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21.05.2018, sp. zn. 1T/26/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. P..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21.05.2018, sp. zn. 1T/26/2018 bol obžalovaný H.
P. uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. f/ Tr. zákona, s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 23.01.2018 v čase asi okolo 10:15 hod. prišiel motorovým vozidlom zn. M. M evidenčné číslo
L ktoré viedol ako vodič A. G., k rodinnému domu súpisné číslo XXX v obci E., okres N. Y., kde
menovanému vodičovi obžalovaný kázal zastaviť a obžalovaný z vozidla vystúpil a išiel do uvedeného
rodinného domu, následne sa vrátil k osobnému motorovému vozidlu, z ktorého vybral dve balenia
posteľnýchobliečokašielspäťdouvedenéhorodinnéhodomu,kdevošielcezželeznúbránku,ktorábola
uzatvorená a neuzamknutá, na pozemok rodinného domu, následne prišiel k vchodovým dverám, ktoré

boli uzatvorené, no neboli uzamknuté, tieto dvere otvoril a oslovil poškodenú M. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. č. XXX, okres N. Y., ktorá sa nachádzala v kúpeľni rodinného domu, kde prala, a začal
jej uvedené obliečky ponúkať na predaj za sumu po 20,- eur za jeden kus, pričom poškodená uvedený
tovar nechcela kúpiť, no následne súhlasila s tým, že jej obe balenia predá spolu za sumu 20,- eur a
išla po peniaze, ktoré mala uložené v drevenici nachádzajúcej sa na dvore rodinného domu, pričom
vyšla z domu na dvor, išla k drevenici, pred ktorou obžalovanému povedala, aby ostal na dvore, vošla

do drevenice, kde zo skrinky vybrala peňaženku a vtom si všimla, že obžalovaný stojí vo vnútri za ňou,
na čo mu povedala, že za obliečky mu zaplatí vonku, obaja vyšli z drevenice na dvor, kde poškodená
M. K. dala obžalovanému z peňaženky, ktorú držala otvorenú v ruke, dve 10-eurové bankovky, načo
sa obžalovaný nahol k nej a bez jej súhlasu jej z peňaženky vybral jednu 20-eurovú bankovku, pričom,
keď sa ho spýtala, prečo jej zobral z peňaženky 20,- eur, tak ju volal k autu, kde jej ponúkal na predaj
ďalší tovar, o ktorého kúpu ona záujem nemala a žiadala ho o vrátenie sumy 20,- eur, ktorú jej vybral z

peňaženky, na čo však obžalovaný nastúpil do osobného motorového vozidla zn. M. M evidenčné číslo
L a odišiel z miesta preč.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 5, ods. 8
Tr. zákona, trest odňatia slobody na 80 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, bol obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej M. K. škodu
vo výške 20,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, riadne a včas, priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní odvolanie obžalovaný, a to proti všetkým výrokom rozsudku. Odvolanie odôvodnil podaním
doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 11.07.2018. Namieta, že od začiatku
jednoznačne popiera skutok kladený mu za vinu. Je pravdou, že kritického dňa v okolitých obciach

v okrese Stará Ľubovňa predával rôzny tovar. Vo viacerých domoch sa zastavil a ponúkal na
predaj predmetný tovar, avšak popiera, aby si vyberal domy staršieho vzhľadu. Zastavoval tam, kde
predpokladal, že je niekto doma a mohol tam tovar na predaj ponúknuť. Tak to bolo aj v prípade, keď
zastavili pri rodinnom dome poškodenej M. K. v obci E.. Pri predaji predmetného tovaru sa správal veľmi
slušne, ponúkol jej na predaj 2 kusy kompletných obliečok za cenu 20,- eur za jeden kus a poškodená
M. K. sa nakoniec rozhodla, že tieto obliečky od neho kúpi. Doniesla peniaze a jemu dala 40,- eur,

a to jednu 20-eurovú bankovku, jednu 10-eurovú bankovku a dve 5-eurové bankovky. Po vyplatení
kúpnej ceny jej ponúkol ďalší tovar, ktorý mal v aute, a to kuchynské nože, avšak poškodená uviedla,
že nemá záujem o nože, lebo potrebuje finančné prostriedky pre vlastnú potrebu. Pokiaľ by sa dopustil
skutku, ktorý je mu kladený za vinu, tak by sa snažil z miesta činu odísť čo najrýchlejšie a nie predávať
tovar v ďalších dedinách. Suma, ktorú mal odcudziť vo výške 20,- eur, je v skutočnosti malá, preto by

sa nedopustil tak závažného skutku, keď preukázateľne v tom čase mal pri sebe viac ako 900,- eur.
Jediné vysvetlenie prečo poškodená následne reagovala ako reagovala, je okolnosť, že sa jej zdalo, že
cena 40,- eur za zakúpené obliečky je vysoká. Poškodená vôbec nebola z jeho správania vystrašená,
správala sa normálne a pekne sa rozišli. Pokiaľ by mala v skutočnosti z neho strach, tak by nešla k autu
a neprezerala si ďalší tovar. Použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty § 212 ods. 4 písm. f/ Tr. zákona,

teda, že sa dopustil krádeže na chránenej osobe a to osobe staršej ako 60 rokov, vyžaduje okrem
formálnych znakov aj materiálne znaky. Na spáchanie činu voči osobe vyššieho veku sa vyžaduje, okrem
iného, aby páchateľ vedel, že poškodený je osoba vyššieho veku a toto subjektívne spájal s menším
odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, resp. zvýšeným účinkom konania voči poškodenému
alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Na

naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty sa potom nepochybne vyžaduje, že obžalovaný pozná
poškodeného, vrátane jeho veku, má hodnoverné informácie o veku poškodeného alebo poškodeného
nepozná, nemá o ňom informáciu, ale že ide o osobu vyššieho veku možno bezpečne usúdiť z fyzického
vzhľadu, pohybových schopností a predpokladaných fyzických možností poškodeného. V danej veci z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že s poškodenou sa vzájomne nepoznali, nemal odkiaľ

vedieť vek poškodenej a ten navyše len mierne presahoval hranicu 60 rokov. Podľa jeho názoru, ani
vzhľadovo,t.j.fyzicky,animentálne,t.j.psychickysataktonejavila,atedanemoholvedieť,žepoškodená
má viac ako 60 rokov. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa stotožňoval poškodenú tým, že mal
vyhľadávať osoby staršieho veku podľa vzhľadu rodinných domov a na základe toho mal predpokladať,
že sa tam takéto osoby nachádzajú, avšak aj v staršom rodinnom dome môžu bývať mladí ľudia a

naopak. Zákonodarca v danom prípade osobu staršieho veku nedefinuje charakterom domu, v ktorom
daná osoba býva. Samotný trest v trvaní 80 mesiacov nepodmienečne považuje za neprimerane vysoký
a nespravodlivý. Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený
ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. f/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého
stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným

spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje
krajskýsúdzasprávneasnimisastotožnil,akeďžesúdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozhodnutia
podrobnerozviedoljednotlivédôkazy,zktorýchpriustálenískutkovéhostavuvychádzal,odvolacísúdnatoto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom
rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným
spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd

prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to s prihliadnutím na návrhy a
námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že

obžalovanýH.P.spáchalskutok,ktorýmujeobžaloboukladenýzavinu.Úplnosťvykonanýchdôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v
zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o
tom, či k spáchaniu skutku došlo a ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického
myslenia.

V súlade s uvedeným je preto možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť
predovšetkým na základe výpovede svedkyne poškodenej M. K., ktorá tak na hlavnom pojednávaní,
ako aj v prípravnom konaní opísala, ako obžalovaný po tom, čo k nej prišiel ponúknuť na predaj 2
kusy obliečok a po tom, čo sa tieto rozhodla zakúpiť a vyplatiť obžalovanému dohodnutú kúpnu cenu

vo výške 20,- eur, jej tento následne z peňaženky bez jej súhlasu vytiahol 1 kus 20-eurovej bankovky.
Aj keď si chvíľu myslela, že ide o osobu, od ktorej už v minulosti nejaké veci kupovala a táto jej mala
doniesť vankúše, po tom, čo zistila, že nejde o túto osobu a pýtala peniaze späť, obžalovaný nastúpil do
motorového vozidla a odišiel, preto rozrušená išla za susedou S. G., ktorej o uvedenom skutku povedala
a požiadala ju, aby zavolala políciu, keďže bola v strese a nevedela si spomenúť na telefónne číslo

polície.

Uvedená výpoveď je v zhode s výpoveďou svedkyne S. G., ktorá potvrdila, že poškodená M. K., ktorá
je jej susedou, prišla za ňou a uviedla jej, že ju okradol muž, ktorému išla platiť za posteľné prádlo, čo
jej ponúkal, tak, že jej vybral ešte z peňaženky ďalšie peniaze, a to 20,- eur, pričom žiadala o pomoc,

plakala a triasla sa, nakoľko bola v riadnom šoku. Keďže poškodená nevedela o aké motorové vozidlo
má ísť, tak ona volala susedu Z. G., ktorá v tom čase bola doma a má okná dopredu. Táto jej povedala,
že boli dvaja muži na tmavom aute, aj aké je to auto, preto následne volala políciu ešte raz, aby im
oznámila, o aké auto sa malo jednať.

Uvedené tvrdenie je v zhode aj s výpoveďou svedkyne Z. G., ktorá uviedla, že jej volala suseda G., že
či aj u nich boli podomoví predajcovia, kde povedala, že nie, ale že si všimla tmavé auto, pričom uviedla
aj kombi a značku s tým, že pani G. jej volala z dôvodu, že bola u nej suseda K., že ju okradli, keď
predávali obliečky alebo niečo podobné.

Uvedené tvrdenia sú čiastočne podporované aj výpoveďou svedka A. G., ktorý robil vodiča motorového
vozidla obžalovanému pri podomovom predaji a ktorý popísal, ako obžalovaný išiel do domu poškodenej
predávať obliečky, kde následne videl poškodenú, ako vyšla vonku, s obžalovaným stáli vzadu za autom
a rozprávali sa, kde okrem iného, keď ich po odchode zastavovali policajti a po tom, čo im zastavil,
obžalovaný povedal: „joj, je po mne“.

Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že v prípade poškodenej obžalovaný nevedel, že ide o chránenú
osobu, vzhľadom na to, že ide o osobu vyššieho veku (nad 60 rokov), sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa v časti, že úmyslom obžalovaného bolo ponúkať tovar
osobám vyššieho veku, objektívne ľahšie ovplyvniteľným, od ktorých možno očakávať menší odpor.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, okrem iného, oboznámil aj fotodokumentáciu osoby
poškodenej, z ktorej vyplýva, že u osoby poškodenej vzhľadovo ide o osobu vyššieho veku a vzhľadom
na to, že ku skutku malo dôjsť v pracovný deň dňa 23.01.2018 v doobedňajších hodinách o 10.15 hod.,
bolo zrejmé, že v danom čase sa väčšina ľudí v produktívnom veku nezdržuje doma. Okrem uvedeného
sa odvolací súd stotožňuje aj s názorom súdu prvého stupňa, že obžalovaný najprv šiel do domu bez

tovaru a až následne sa vrátil po obliečky do auta, nakoľko z výpovedí obžalovaného a svedka G.
vyplýva, že obžalovaný najprv išiel do domu bez tovaru a až následne sa po neho vracal, naproti tomu
z výpovede svedkyne poškodenej vyplýva, že obžalovaný prišiel len jedenkrát a obliečky už mal so
sebou. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný najprv išiel do predmetného domu overiť si skutočnosť,kto v ňom býva, pričom vzhľadom na to, že poškodená nebola zamknutá, mohol ju vidieť už zvonku
a až následne sa vrátil po tovar do motorového vozidla, s ktorým išiel za poškodenou ponúknuť jej
ho na predaj. Na základe uvedeného teda obžalovaný bol z dôvodu postaršieho výzoru poškodenej,

ktorý vyplýva aj fotodokumentácie osoby poškodenej, presvedčený o tom, že na jej strane ide o osobu
vyššieho veku, ktorá mu nebude klásť odpor, resp. o tejto skutočnosti bol minimálne uzrozumený. Vo
vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na závery súdu prvého stupňa aj ohľadom vytipovania si
domu poškodenej z dôvodu, že ide o staršiu nehnuteľnosť, kde zvyknú žiť osoby vyššieho veku, ktoré
vyvodil z výpovede poškodenej, ktorá uviedla, že jej dom je na danej ulici najstarší, z výpovede svedkyne

G., ktorá uviedla, že dom poškodenej je starší, neupravený a menší, pričom ostatné domy v okolí sú
upravené, okná majú pomenené, preto je nelogické, aby obžalovaný, ako uviedla svedkyňa G., cúval
autom k takémuto domu, teda k takémuto domu sa vracal, keď domy v okolí boli novšie a upravené a
ako obchodník mohol predpokladať z predaja vyšší zisk.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov jednoznačne

preukazuje vinu obžalovaného H. P. a tvorí logicky a ničím nenarušovaný celok navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z
jeho spáchania obžalovaného.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako zločin

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. f/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný si prisvojil cudziu
vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spáchal na chránenej osobe
a to osobe vyššieho veku. Na základe uvedeného preto aj odvolací súd má za to, že obžalovaný naplnil
po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, skutkovú podstatu uvedeného zločinu.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaného zároveň v rozsudku zaoberal aj skutočnosťou,
že obžalovaný opätovne spáchal zločin, keď predtým bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa
11.12.2008, sp. zn. 2T/101/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.03.2009, sp.
zn. 3To/5/2009 uznaný vinným aj pre zločin podľa § 194 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, preto v zmysle §
38 ods. 5 Tr. poriadku upravil trestnú sadzbu tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu polovicu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň
prihliadal aj na osobu obžalovaného. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento
bol doposiaľ 21-krát súdne trestaný, z toho v 5 prípadoch ide o rozhodnutie cudzozemských súdov.

Naposledy bol rozhodnutím Okresného súdu Žilina zo dňa 10.10.2017, sp. zn. 29T/38/2017 uznaný
vinným pre trestný čin podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona,
§ 212 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu súd uložil peňažný trest 800,- eur a náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 1 mesiac a predtým bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 11.12.2008, sp. zn.
2T/101/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.03.2009, sp. zn. 3To/5/2009

uznaný vinným pre trestné činy podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a § 212 ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov
v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený
dňa 7.3.2013. Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa
dopustil celkovo troch priestupkov, z toho dvoch práve pri vykonávaní činnosti podomového predaja.

Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že trest uložený súdom prvého stupňa vo výmere 80
mesiacov, možno považovať za trest primeraný a dostatočný, ktorým sa dosiahne účel trestu vyjadrený
v § 34 ods. 1 Tr. zákona, preto podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne rozhodol,
ak takýto trest obžalovanému uložil.

Zároveňsprávnesúdprvéhostupňaobžalovanéhoprevýkontaktouloženéhotrestuzaradildoústavuna
výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Rovnako správne súd prvého stupňa obžalovaného zaviazal na náhradu škody vo výške 20,- eur
poškodenej podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko výška škody bola vykonaným dokazovaním
jednoznačne preukázaná, je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku a poškodená si ju
uplatnila v zmysle § 46 ods. 3 Tr. poriadku riadne a včas.To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a
toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.