Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010141
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717010141.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného K. T. na verejnom zasadnutí dňa
24. októbra 2018, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr.zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 16.01.2018, sp.zn. 4T/59/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného K. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr.zák. na
tom skutkovom základe, že

v období od 01.06.2011 do 16.01.2018 vo Zvolene a na iných miestach, kde sa zdržiava, si neplní

svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení a
následne z rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 5P/226/2015 zo dňa 02.02.2016, právoplatný dňa
09.02.2016, a to prispievať na výživu dcéry I. T., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima a následne od 01.12.2015 sumou určenou rozhodnutím súdu vo výške 120,- Eur
vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky C. C. (rod. J.), nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XXXX/XX,
U., si takto určenú povinnosť neplnil, napriek tomu, že v predmetnom období nepoberal žiadnu dávku

vyplácanú Sociálnou poisťovňou, nebol poberateľom žiadnej dávky vyplácanej príslušným ÚPSVaR,
nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník a
od 10.03.2016 do 31.07.2017 bol zamestnaný v spoločnosti AUMONT, s.r.o., Svidník, čím mu vznikol
dlh na výživnom voči C. C. (rod. J.) vo výške 4.563,95 Eur.

Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr.zák., § 37 písm. m) Tr.zák., § 38

ods. 2, 3 Tr.zák., § 49 ods. 2 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého bol
zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 30.01.2018, ktoré bližšie neodôvodnil a neuviedol ani, voči ktorému
výroku smeruje.
Verejné zasadnutie bolo podľa ust. § 293 ods. 5 Tr.por. vykonané v neprítomnosti obžalovaného.

Zákonná zástupkyňa maloletej poškodenej C. C. uviedla, že obžalovaný jej doposiaľ neposlal žiadne
finančné prostriedky ako výživné pre dcéru I. T.. Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala rozsudok
za zákonný, vrátane výroku o treste a navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Pokiaľ ide o otázku viny, okresný súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného, že
sa cíti vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm.

b) Tr.zák., v dôsledku toho bol výrok o vine nenapadnuteľný odvolaním a stal sa právoplatným dňa
16.01.2018.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania podaného obžalovaným
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo

a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Aj keď obžalovaný vo svojom odvolaní bližšie
nešpecifikoval, voči ktorým konkrétnym výrokom toto podal, je zrejmé, že smerovalo len proti výroku o
treste, keďže výrok o vine už nadobudol právoplatnosť.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s
výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere1 rok a

na jeho výkon ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia v podrobnostiach poukazuje na
odôvodnenie rozsudku na strane č. 3 a 4. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol
podľa Tr.zák. povinný prihliadnuť, správne zobral v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. do úvahy spôsob
spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovanému poľahčovalo, že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a tento úprimne oľutoval, ako aj to, že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní

trestnej činnosti ( § 36 písm. l, n Tr.zák.), naproti tomu mu priťažovalo, že už bol za trestný čin odsúdený
(§ 37 písm. m Tr.zák.). Keďže poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi v pomere 2:1 došlo
k zníženiu hornej hranice zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr.zák.,
správne mal byť uvedený aj § 38 ods. 8 Tr.zák.), teda súd mu mohol uložiť trest odňatia slobody vo
výmere od 1-eho roka až na 3 roky a 8 mesiacov.

Obžalovaný je slobodný, momentálne nezamestnaný, z miesta trvalého pobytu nebol bližšie hodnotený,
doposiaľ bol 16-krát sankcionovaný za priestupky, najmä za porušenie pravidiel cestnej premávky, a
to blokovými pokutami. Doteraz bol súdom 1-krát trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu
Poprad zo dňa 20.03.2017, sp. zn. 6T/24/2017, právoplatným 20.04.2017, ktorým mu bol za prečin
sprenevery podľa § 2013 ods. 1 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon

ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok a 2 mesiace, t.j. do 21.06.2018.
Na jednej strane možno síce konštatovať, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie
oľutoval, tiež napomáhal OČTK a súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom nejde o osobu s bohatou
kriminálnou minulosťou, na druhej strane však bolo rozhodujúcou skutočnosťou to, že trestný čin páchal
aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za úmyselnú trestnú činnosť, pričom ju

páchal počas tejto doby skoro 9 mesiacov a išlo u neho z hľadiska subjektívnej stránky minimálne o
tzv. nepriamy úmysel. Podstatnou bola aj dĺžka trvania protiprávneho konania zo strany obžalovaného
v danom prípade, a to približne 6 a pol roka, ktorá sa síce premietla do sprísnenej právnej kvalifikácie
skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, avšak výrazným spôsobom presiahla minimálnu dobu, ktorá
postačuje na to, aby išlo o závažnejší spôsob konania podľa ust. § 138 písm. b) Tr.zák., t.j. po dlhší čas.

Naviac vyživovaciu povinnosť si neplnil ani čiastočne, čo tiež svedčí o jeho benevolentnom vzťahu a
postoji k tejto zákonnej povinnosti.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj tomu že si nevážil dobrodenie zákona, keď mu už bol
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený, bolo namieste uložiť obžalovanému
najprísnejší druh trestu, a to trest odňatia slobody. Prihliadajúc aj na ust. § 49 ods. 2 Tr.zák.,

ktoré vylučuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody páchateľovi, ktorý spáchal úmyselný
trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, okresný súd správne uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody a primeraná bola aj jeho výmera 1 rok, teda na dolnej hranici
trestnej sadzby.
Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil podľa §

48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
keďže tento nebol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám a jeho výkon zabezpečí dosiahnutie účelu
trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr.zák., t.j. v dostatočnej miere obsahuje prvok represie, ako aj prvky

individuálnej a generálnej prevencie.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným
ustanovením Tr.por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.