Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17Csp/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211740
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817211740.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v spore žalobcu: P. S., narodená

XX.X.XXXX, bytom T. XXX/X, A.-W. proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so
sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, zastúpený advokátom De minimis, spol. s r.o. so sídlom
Lovinského 22, 811 04 Bratislava o takto

r o z h o d o l :

Sčasti o zaplatenie 122 eur a určenie toho, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov sa konanie z a s
t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 622 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu 37 eur, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa proti žalovanému žalobou doručenou súdu 16.8.2017 domáhala zaplatenia 744 eur a
určenia toho, že dva úvery poskytnuté na základe zmlúv so žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov.
Tvrdila, že so žalovaným uzavrela dve zmluvy, na základe ktorej jej boli poskytnuté úvery, ktoré sú oba
bezúročné a bez poplatkov, pričom na zaplatenie týchto úverov zaplatila viac ako jej žalovaný poskytol
ako úver. O zaplatenie 122 eur a o určenie toho, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov zobrala žalobu
späť na pojednávaní 11.12.2017. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom tvrdil, že (i) 16.12.2016 pohľadávky proti žalobkyni postúpil
tretej spoločnosti; (ii) zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti a zmluvy o zabezpečení
splátok úveru zakladajú samostatnú doplnkovú službu bez vzťahu k poskytnutému úveru a (iii) namietol
premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku.
2. Súd vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi, a to zmluva o spotrebiteľskom úvere (čl. 20,
23), zmluva o zabezpečení splátok úveru (čl. 25, 29), informácie o spotrebiteľskom úveru (čl. 26, 30 - 31),
výpis splátok a doklady o splátkach (čl. 21 - 22), zákaznícka karta (čl. 27 - 28), zmluva o zabezpečení

splátok úveru (čl. 33 - 34), doklady o zaplatení (čl. 35), formulár ročnej percentuálnej miere nákladov (čl.
36), štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (čl. 37), zmluva o spotrebiteľskom úvere (čl. 38),
potvrdenie o platbách (čl. 39 - 40), doklady o platbách (čl. 57 - 58), z ktorých mal zistený nasledovný,
medzi stranami nesporný skutkový stav:
3.Žalovanýažalobkyňauzavreli9.5.2013zmluvu,nazákladektorejbolžalovanýmžalobkyniposkytnutý
úver 2.000 eur pri úrokovej sadzbe 11,20 % ročne, ročnej percentuálnej miere nákladov 29,80 % a
priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 19,53 % s tým, že žalobkyňa sa mu zaviazala vrátiť

poskytnutú istinu 2.000 eur, zaplatiť úrok 234,81 eur a poplatok za garantovanú službu 314,47 eur, a to v
100 týždenných splátkach (prvých 99 po 25,50 eur a v stej 24,78 eur), teda celkom 2.549,28 eur. Okrem
toho bola v zmluve formulárom vytvorená voľba medzi hotovostným a bezhotovostným režimom zmluvy,
pričom žalobkyňa si zvolila hotovostný režim, čím potvrdila to, že úver jej bol poskytnutý v hotovostia splácať ho bude hotovostnými vkladmi na účet žalovaného. Okrem toho žalobkyňa a žalovaný toho
istého dňa uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal, že u žalobkyni
bude každý týždeň vyberať v hotovosti dohodnutú splátku úveru a žalobkyňa mu za to zaplatí pri prevzatí

každej zo sto splátok vždy 11,90 eur, teda celkom 1.190 eur. Žalobkyňa na zaplatenie tohto úveru
žalovanému zaplatila 2.454 eur, pričom posledných osem splátok po 70 eur zaplatila po 16.8.2015,
naposledy 22.3.2016.
4. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli 27.9.2013 zmluvu, na základe ktorej bol žalovaným žalobkyni
poskytnutý úver 800 eur pri úrokovej sadzbe 11,49 % ročne, ročnej percentuálnej miere nákladov 31,91

% a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 46,06 % s tým, že žalobkyňa sa mu zaviazala vrátiť
poskytnutú istinu 800 eur, zaplatiť úrok 36,48 eur a poplatok za garantovanú službu 80,40 eur, a to v
60 týždenných splátkach (prvých 59 po 15,62 eur a v 60. 15,20 eur), teda celkom 936,78 eur. Okrem
toho bola v zmluve formulárom vytvorená voľba medzi hotovostným a bezhotovostným režimom zmluvy,
pričom žalobkyňa si zvolila hotovostný režim, čím potvrdila to, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti
a splácať ho bude hotovostnými vkladmi na účet žalovaného. Okrem toho žalobkyňa a žalovaný toho

istého dňa uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal, že u žalobkyne
bude každý týždeň vyberať v hotovosti dohodnutú splátku úveru a žalobkyňa mu za to zaplatí pri prevzatí
každej z 59. splátok vždy 6,86 eur a pri poslednej 7,26 eur, teda celkom 412 eur. Žalobkyňa na zaplatenie
tohto úveru žalovanému zaplatila 968 eur, pričom posledných osem splátok po 30 eur žalovanému
zaplatila po 16.8.2015, naposledy 22.3.2016.

5. Takto zistené skutočnosti súd posúdil nasledovne: Na obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté
medzi žalovaným a žalobkyňou sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch), a to podľa § 1 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého spotrebiteľským úverom je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaný a žalobkyňa podpísali v jeden deň dve listiny, pričom jednou mal byť
medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru a druhou osobitný právny vzťah zabezpečenia
splátok úveru v takej podobe, že osoba konajúca menom žalovaného bude u žalobkyne vyberať za
odplatu jednotlivé splátky úveru. Medzi dojednaniami v oboch listinách je obsahový rozpor. Zatiaľ čo

v zmluvách o úvere sa žalobkyňa zaviazala úver splácať v hotovosti vkladmi na účet žalovaného, v
zmluvách o zabezpečení splátok úveru sa zaviazala úver splácať v hotovosti k rukám osoby konajúcej
menom žalovaného. Na základe takýchto dojednaní, hoc aj obsiahnutých v dvoch listinách, nemožno
dospieť k záveru, že medzi žalovaným a žalobkyňou došlo k založeniu dvoch právnych vzťahov tak, ako
to súdu podsúval žalovaný. Naopak došlo k založeniu vždy jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou

bolo poskytnutie úveru s tým, že dohodnuté splátky úveru nebudú splatné vložením na účet žalovaného
tak, ako to bolo dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale tak, ako to je vyjadrené v zmluve o
zabezpečení splátok úveru, budú splátky úveru splatné v hotovosti odovzdaním osobe konajúcej menom
žalovaného, a to za poplatok 11,90 eur a 6,86 eur pri každej splátke. Z uvedeného je teda zrejmé,
že žalobkyňa sa podpísaním týchto dvoch listín zaviazala žalovanému pri prvej zmluve za poskytnutie

úveru 2.000 eur zaplatiť v 100 týždenných splátkach splatných k rukám osoby konajúcej menom
žalovaného 3.739,28 eur, a nie 2.549,28 eur splatných na bankový účet žalovaného a pri druhej zmluve
za poskytnutie úveru 800 eur zaplatiť v 60 týždenných splátkach splatných k rukám osoby konajúcej
menom žalovaného 1.348,78 eur, a nie 936,78 eur splatných na bankový účet žalovaného. Uvedená
simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov medzi žalovaným a žalobkyňou viedla k tomu, že

v zmluvách o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vyjadrená ročná percentuálnu mieru nákladov.
Správnou mala byť ročná percentuálna miera nákladov vychádzajúca zo splátok po započítaní odplaty
za hotovostný výber splátky, ktorá nepredstavuje v zmluvách o spotrebiteľskom úvere vyjadrených
19,53 % a 31,91 %, ale 106,90 % a 166,61 %. Z § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať

ročnú percentuálnu mieru nákladov; inak sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný pri oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere zrejme simuloval pri každom
z nich existenciu dvoch samostatných právnych vzťahov so žalobkyňou, čo malo za následok zjavne
nesprávne a skresľujúce vyjadrenie ročnej percentuálnej miery nákladov dvoma listinami založeného
jedného úverového vzťahu. Preto treba oba úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov, teda také,

z ktorých dlžníkovi vyplýva len povinnosť vrátenia poskytnutej istiny, ktorá v prvom prípade bola 2.000
eur a v druhom 800 eur. Žalobkyňa žalovanému v prvom prípade na zaplatenie úveru 2.000 eur zaplatila
2.454 eur a v druhom prípade na zaplatenie úveru 800 eur 968 eur. Tým sa žalovaný na úkor žalobkyne
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, keďže od žalobkyne získal plneniebez právneho dôvodu 622 eur a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobkyni vydať podľa § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobe vyhovel.
6. Proti uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky žalovaného (i) postavené na tvrdení o tom, že

pohľadávkyprotižalobkynibolipostúpenénatretiuspoločnosť,keďžekplneniamžalobkynežalovanému
došlo predtým, ako došlo k postúpeniu pohľadávok tretiemu subjektu; (ii) postavené na tvrdeniach o
tom, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti a zmluva o zabezpečení splátok úveru
zakladá samostatnú doplnkovú službu bez vzťahu k poskytnutému úveru, keďže z vyššie uvedeného
právneho posúdenia je zrejmé, že uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru dochádzalo k zmene

vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úveru a (iii) o premlčaní žalobkyňou uplatneného nároku,
keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri oboch zmluvách k plneniam žalobkyne, v dôsledku
ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil, došlo v období dvoch rokov spred podania žaloby, keďže pri
prvej zmluve žalobkyňa po 16.8.2015 žalovanému zaplatila 540 eur a pri druhej zmluve 240 eur.
7. Vzhľadom na čiastočné, žalobkyňou zavinené späťvzatie žaloby a to, že žalobkyni nevznikli žiadne
trovy konania, súd rozhodol o náhrade trov podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a s 251 CSP

tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
8. Žalobkyňa bola podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatok oslobodená od platenia súdneho
poplatku. Preto je podľa § 2 ods. 2 prvá veta povinný zaplatiť súdny poplatok 37 eur za žalobu žalovaný,
a to z 622 eur v sadzbe podľa položky 1, písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov po zaokrúhlení podľa
§ 7a písm. a) zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa
jeho doručenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.