Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200894
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217200894.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov
senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: Stillwater Holdings
Limited, so sídlom 13/1 Line Wall Road, Gibraltár, proti žalovaným: 1/ Mgr. I. N., bytom E. XXX/XX,
J., 2/ Vaše sídlo, s.r.o., „v likvidácii", so sídlom Janka Kráľa 1068/114, Nitra, IČO: 47 316 331, o
určenie vlastníckeho práva k obchodnému podielu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 16Cb/14/2017-36, zo dňa 14.06.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a.

Žiadnej strane sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie pre nedostatok riadneho splnomocnenia udelenému zástupcovi žalobcu S. L.

zastavil konanie a žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že súdu prvej inštancie bola doručená žaloba, ktorá bola podpísaná
Ing. S. L., ktorý sa označil za zástupcu žalobcu, v mene ktorého podal a podpísal žalobu. K žalobe
bolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie spísané vo forme notárskej zápisnice K. M. Y., notár v
A., z 25. októbra 2016, ktorým žalobca oprávnil S. L., nar. XX. Z. XXXX robiť v jeho mene konkrétne

úkony, ktoré sú konkrétne v v plnej moci vymenované. Predmetné plnomocenstvo prvoinštančný súd
nevyhodnotil ako riadne udelené plnomocenstvo na zastupovanie strany sporu v súdnom konaní, ako
je vyžadované v ust. § 92 ods.1 C.s.p., preto výzvou zo dňa 24. januára 2017, doručenou Ing. S. L.
dňa 6. marca 2017 a obdobným prípisom zo dňa 28. marca 2017, doručeným žalobcovi najneskôr dňa
28. apríla 2017, kedy sa súdu vrátila nedatovaná doručenka (takéto doručenie je účinné v súlade s čl.
14 v spojení s čl. 8 a 9 nariadenia EÚ č. 1393/2007 o doručovaní písomností) súd oboch vyzval, aby

do jedného mesiaca predložili riadne splnomocnenie pre Ing. S. L. v súlade s procesnou požiadavkou
vyžadovanou podľa § 92 C. s. p., a to pod následkom zastavenia konania.

3. Ing. S. L. reagoval a súdu predložil listinu označenú ako „Plná moc“ zo dňa 08.03.2017, ktorou
ho žalobca splnomocňuje na zastupovanie. Listina je podpísaná na jednej strane S. L. s úradným
osvedčením podpisu, na druhej strane za žalobcu nečitateľným podpisom osoby, ktorej meno, priezvisko

ani iné bližšie označenie v listine nie je uvedené. Vzhľadom na to prvoinštančný súd výzvou zo dňa 28.
marca 2017 opäť vyzval S. L., aby ozrejmil totožnosť osoby, ktorá podpísala plnú moc za žalobcu, ako
aj jej oprávnenia konať za stranu označenú v žalobe za žalujúcu stranu sporu. Predmetnú výzvu S. L.
prevzal dňa 20. apríla 2017, ale nereagoval.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 89 ods. 1 C.s.p. zdôraznil, že zástupca

strany svoje oprávnenie zastupovať stranu sporu preukazuje písomným splnomocnením udeleným v
súlade s týmto ustanovením. Musí ísť teda o splnomocnenie na celé konanie (pričom nie je vylúčenéani tzv. generálne splnomocnenie na všetky civilné sporové konania určitej strany) alebo len na určité
úkony v konaní. Splnomocnenie spísané formou notárskej zápisnice v Gibraltáre dňa 25. októbra 2016
nie je ani splnomocnením na celé konanie, ani na určité úkony, podľa jeho obsahu je udelené len

na hmotnoprávne úkony a na podpisovanie dokumentov súvisiacich s činnosťou spoločnosti, pod čo
nemožno podradiť súdne konanie, preto prvoinštančný súd uvedené plnomocenstvo nepovažoval za
riadne splnomocneného zástupcu žalobcu pre súdne konanie alebo aspoň na podanie žaloby (§ 92
ods. 1 C. s. p.). Keďže sa nepodarilo odstrániť predmetný nedostatok podmienok konania, súd podľa
§ 161 ods. 1 C. s. p. konanie zastavil.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa s poukazom na § 257 C. s. p.,
keď zastavenie konania zavinil S. L. podaním žaloby bez splnomocnenia a podľa § 256 ods. 2 C. s. p.
by tak mal stranám nahradiť ich trovy, ktorým ale žiadne trovy nevznikli.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal Ing. S. L. ako zástupca žalobcu odvolanie, ktoré

založil na odvolacích dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, b/ C.s.p. V odvolaní uviedol, že
prvostupňový súd neopodstatnene spochybnil jeho plnomocenstvo, ktoré mal udelené na zastupovanie
žalobcu v konaní, pričom žalobca je zahraničnou právnickou osobou, registrovanou v Gibraltáre podľa
práva platného v sídle tejto spoločnosti a právo tohto štátu pripúšťa, aby spoločnosť bola zastúpená a
konala ďalšou spoločnosťou - právnickou osobou, ktorou je spoločnosť TOSCA NOMINEES LIMITED.

Udelené plnomocenstvo je generálnym plnomocenstvom na všetky právne úkony a konania, teda aj na
konania pred súdom, pričom žalobca, ktorého v konaní zastupuje práve Ing. S. L., na základe rovnakých
plnomocenstiev vystupuje aj v iných súdnych sporoch a na viacerých súdoch na území Slovenskej
republiky, ktoré takéto plnomocenstvá plne rešpektovali a v súlade s nimi so žalobcom konali. Súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal, že by skúmal spôsob zastupovania a udeľovania

plnomocenstva, keď za právnickú osobou koná iná právnická osoba a či takéto konanie je v súlade s
právom domovského štátu splnomocniteľa. Okrem toho plnomocenstvo bolo súdu predložené v origináli
s úradným prekladom, opatrené apostilou domovského štátu a osvedčovacou listinou notára, preto súd
prvej inštancie svojim rozhodnutím, keď konanie bez splnenia procesných podmienok podľa § 92 C.s.p.
zastavil, porušil práva žalobcu na spravodlivý proces, preto je potrebné takéto plnomocenstvo zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovanej strane sporu súd prvej inštancie odvolanie nedoručoval na vyjadrenie s poukazom na
nedostatok samotného návrhu spočívajúceho v nedostatku plnomocenstva.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§
356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené je
správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

9. Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

Podľa § 161 C.s.p.
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.(3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na
jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 386 C.s.p.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ak

a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie správne postupoval, vec správne posúdil, a tak
odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

12. Odvolateľ za odvolací dôvod označil nesplnenie procesných podmienok s poukazom na ust. § 365

ods.1 písm.a/ C.s.p. Skúmanie procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu. Ich nedostatky sú
odstraniteľné a neodstraniteľné. Vada plnomocenstva je podmienkou konania odstraniteľnou, ktorú sa
súd prvej inštancie i pokúšal v konaní odstrániť, ale neúspešne, pretože osoba, ktorá sa označovala
za splnomocneného zástupcu riadne plnomocenstvo na zastupovanie v súdnom konaní nepredložila.
Splnomocnenie zo dňa 25.10.2016 (č.l. 19), ktoré bolo súdu predložené nemožno považovať za

plnomocenstvo pre zastupovanie pred súdmi, ako správne skonštatoval porvoinštančný súdv bode 4.
uznesenia,aleanidokladzodňa08.03.2017nemožnoakceptovať,ikeďjeoznačenýako„Plnámoc“(č.l.
32), ktorý bol súdu prvej inštancie predložený na základe jeho výzvy vydanej za účelom odstránenia
vady plnomocenstva, a to z dôvodu, že nie je možné ani identifikovať, ktorá uvedené plnomocenstvo
za žalobcu, ktorý je zahraničnou právnickou osobou vôbec podpísal. Okrem nečitateľného podpisu

neobsahuje žiaden bližší údaj. V súdnom konaní sa vyžaduje písomné udelenie plnomocenstva, ktoré
je jednostranným úkonom zastúpenej strany. Splnomocnenie musí byť určité a tak musí obsahovať
identifikáciu zastúpeného, čo v listine označenej ako „Plná moc“ (č.l. 32) absentuje.

13. Odvolací argument podradený pod § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.. znamená pochybenie súdu, avšak

tento nie je bezbrehý. K jeho naplneniu dôjde v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať
jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany
konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Odvolací súd ale k
uvedenému odvolaciemu dôvodu poukazuje na z obsahu spisu vyplývajúci postup vo veci konajúceho
súdu prvej inštancie, ktorý je konaním v súlade s procesným predpisom, súd dôsledne rešpektoval a

plnil z procesného predpisu vyplývajúce mu povinnosti a dôkladne sa snažil o odstránenie nedostatku,
ktorý sa týkal predloženej plnej moci, ktorá nenapĺňala požiadavky, ktoré príslušný právny predpis
vyžaduje. Samotná skutočnosť, že iné súdy nedostatok plnomocenstva, ktorým sa preukazoval S. L.
neodstraňovali a akceptovali ho nezakladá opodstatnenosť odvolacieho dôvodu.

14. Súd prvej inštancie predmetné konanie, z dôvodu nedostatku riadneho plnomocenstva ako
jednostrannéhoprávnehoúkonunapodaniežalobysprávnezastavilarozhodnutieč.k.16Cb/14/2017-36
zo dňa 14.06.2017 doručoval na adresu S. L.. Predmetnú zásielku S. L. neprevzal ani v úložnej lehote,
keď táto bola uložená na pošte dňa 21.06.2017, ako zásielka určená do vlastných rúk a súdu prvej
inštancie sa tak vrátila dňa 13.07.2017 s poznámkou „ v odbernej lehote neprevzatá“. Z uvedeného

vyplýva, že dňom 14.07.2017 začala plynúť lehota na podanie odvolania a táto uplynula dňa 28.07.2017,
počas ktorej odvolanie nebolo podané. Následne bol súd prvej inštancie požiadaný telefonicky S. L. o
opakované doručenie uznesenia, ako vyplýva i z úradného záznamu, spísaného dňa 01.08.2017 (č.l.
39). Prvoinštančný súd požiadavke vyhovel a uznesenie o zastavení konania S. L. doručil. Uvedená
skutočnosť ale neznamená, že tým došlo k predĺženiu lehoty na podanie odvolania, ktorá lehota uplynula

dňa 28.07.2017 a odvolanie, ktoré bolo podané S. L. a ktoré bolo podané na poštu dňa 21.08.2017
znamená, že odvolanie bolo podané oneskorene.

15. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.16. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa §396 ods.1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. s
tým, že k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalobcu, ale Civilný sporový poriadok výslovne

nerieši situáciu, ak strane, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania
žiadnetrovynevznikli.NadanýprípadniesúkdispozíciianianalogickypoužiteľnéustanoveniaCivilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris), preto odvolací súd s použitím
Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy,

ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, pri ktorom vychádzal z pomyselnej normy, podľa ktorej,
ak strana náhradu trov konania neuplatní, resp. jej preukazateľne žiadne nevznikli, je v súlade s čl.
17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa žiadnej
strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo
ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).