Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416210317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1416210317.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: H., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. zastúpená advokátkou JUDr. Evou
Kubaskou, Miletičova 3/A, Bratislava a otec - G., zastúpený advokátskou kanceláriou Nagy & Partners,
s.r.o., Športová 11, Galanta, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu a o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým H. nasledovne:
- Každý párny kalendárny týždeň v utorok, v stredu a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod.,

- Každý nepárny kalendárny týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod. a od soboty od 8.00
hod. do nedele do 18.30 hod.
- Každý rok od 26.12. od 8.00 hod. do 27.12. do 18.30 hod.

Otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je p o
v i n n á maloletého k styku riadne pripraviť.

Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/129/2015-137 zo dňa 14.6.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2016 a to v časti úpravy styku otca s maloletým H..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 16.11.2016 žiadal otec o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. tak, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej

starostlivosti s tým, že bude upravený styk maloletého s matkou každý nepárny víkend od 8.00 hod.
v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu a každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod.
bez prítomnosti otca. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého boli rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V č.k. 20P/129/2015-137 zo dňa 14.6.2016 rozvedení a o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému H. bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky a bol upravený jeho styk s maloletým. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 7.7.2016. Matka dlhodobo a opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje otcovi stretávať sa

s maloletým aspoň v rozsahu upravenom posledným rozhodnutím. V prípade zotrvania v súčasnom
protiprávnom stave hrozí, že maloletý nielenže stratí k otcovi pozitívny vzťah, ale pre dlhšie trvajúce
odlukyhonebudevnímaťakosvojhootca,vdôsledkučohoutrpílenťažkonapraviteľnúujmuspočívajúcu
v odcudzením sa s jedným z rodičov. Je potrebné zabezpečiť, aby mal maloletý možnosť stýkať sa soboma rodičmi. Matka rozhodnutia o úprave styku odmieta rešpektovať, vyhýba sa komunikácii s ním a
bezdôvodne a zámerne mu neumožňuje kontakt s maloletým. V priebehu konania otec zmenil návrh a
žiadal zmeniť pôvodné rozhodnutie o úprave styku tak, aby bol jeho styk s maloletým upravený každý

nepárny týždeň od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v utorok od
16.30hod.do18.30hod.akaždýpárnytýždeňvutorok,vstreduavoštvrtokvždyod16.30hod.do18.30
hod. bez prítomnosti matky. Napokon navrhol aj rozšírenie úpravy styku počas Vianočného obdobia a
letných prázdnin.

2. Matka podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 24.11.2016 žiadala o zmenu styku
otca s maloletým dieťaťom tak, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v
sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. za jej prítomnosti.
Návrh odôvodnila tým, že detská psychologička konštatovala u maloletého obdobie separačnej úzkosti a
jeho výraznú viazanosť na matku, pričom odporúčala pokračovať v stretávaní sa s otcom za prítomnosti
matky. Zároveň žiadala aj o nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Súd konanie o oboch návrhoch rodičov spojil na spoločné konanie.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vykonal znalecké dokazovanie, oboznámil
sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/262/2016, 13P/12/2016 a spismi Okresného súdu

Bratislava V č.k. 20P/129/2015, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnuté v rámci
konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/129/2015-137

zo dňa 14.6.2016 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matke, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletého výživné vo výške 350,-€ mesačne a styk otca s maloletým bol
upravený každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 8.00 hod. do 14.00 hod., každý párny týždeň
v stredu a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a to počas obdobia prvých dvoch mesiacov odo

dňa právoplatnosti rozhodnutia za prítomnosti matky a po uplynutí dvoch mesiacov bez jej prítomnosti.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2016.

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/262/2016-272 zo dňa 20.12.2016 súd nariadil
neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v čase určenom

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/129/2015-137 zo dňa 14.6.2016, právoplatným dňa
7.7.2016 za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.1.2017.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/157/2018-51 zo dňa 27.8.2018 súd nariadil
neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec, do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 08.00
hod. do 18.30 hod. a každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.30
hod. bez prítomnosti matky. Zároveň bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k.
25P/262/2016-272 zo dňa 20.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2017. Uznesenie
doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku odvolania otca.

8. Otec vo výpovediach uviedol, že od júla 2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode
manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, mu matka umožnila kontakt
so synom vždy iba v menšom rozsahu ako bolo uvedené v rozhodnutí, ktorým bola schválená ich
rodičovská dohoda. V júli 2016 sa so synom stretol iba dva krát, v auguste 2016 sa so synom stretol z

8 stretnutí iba 6 krát a od 7.9.2016 sa podľa rozhodnutia súdu mal so synom stretávať bez prítomnosti
matky, avšak vtedy došlo asi k dramatickému zhoršeniu zdravotného stavu maloletého, nakoľko už v
septembri2016bolsosynomiba2krátnapárhodín,rovnakoajvoktóbri,novembriajvdecembri,pričom
všetky stretnutia boli v dňoch bezprostredne po sebe nasledujúcich a medzi jednotlivými stretnutiami
bol interval jeden mesiac. Ak aj bol syn skutočne chorý, matka neumožnila ich stretnutie ani počas

rekonvalescencie, dokonca mu neumožnila ani len komunikovať so synom nejakým iným spôsobom.
Od januára 2017, keď súd nariadil neodkladným opatrením, že sa má stretnutí opäť zúčastňovať matka,
došlo k zlepšeniu synovho zdravotného stavu a už v januári 2017 sa s ním stretol 3 krát, vo februári
5 krát, atď. Prvý krát mu matka umožnila 6-hodinové stretnutie so synom vo februári 2017, dovtedy saspolu stretávali 2 až 3 hodiny. Napriek tomu, že sa so synom nestretáva tak často, má maloletý k nemu
pozitívny vzťah, má ho rád, pekne sa spolu hrajú a oslovuje ho tatino. On syna vždy oslovoval menom
a syn na toto oslovenie nereagoval. Myslel si, že je to preto, že je so synom málo. Matka maloletého

vždy oslovovala oslovením „Mimi“ a aj syn sa takto predstavuje, tak si myslel, že išlo o nejakú prezývku
a neprikladal tomu zvláštny význam. Stalo sa však to, že v rámci prechádzky stretli susedku, ktorá bola
spolu so svojou malou dcérou a susedka hovorila dcére, že pozri sa, je tu aj G.. Keď povedal susedke, že
jeho syn sa volá H., ostala úplne prekvapená. Matka mu na otázku v tejto súvislosti neodpovedala a na
druhý deň už verejne syna volala G.. Bol z toho úplne zhrozený. K výpovedi dodal, že počas Vianočných

sviatkov v roku 2016 mal podľa rozhodnutia byť so synom, ale aj napriek tomu mu matka neumožnila
žiaden kontakt s ním a Vianočné darčeky mu musel odovzdať až v januári. Vo výpovedi na pojednávaní
dňa 26.9.2018 uviedol, že počas posledného mesiaca mu matka dala syna aj bez jej prítomnosti, pričom
onsáminiciatívnetelefonovalmatkeainformovaljuosynovi.Vauguste2018bolonariadenéneodkladné
opatrenie o zmene úpravy styku bez prítomnosti matky a podľa tohto rozhodnutia prišiel dňa 1.9.2018
pre syna, ktorého prevzal o 8.00 hod. a odovzdal ho matke o 18.30 hod. a v rovnakom čase aj v nedeľu

2.9.2018. Potom sa realizoval styk aj v utorok a vo štvrtok, s výnimkou obdobia, kedy bol maloletý chorý,
avšak matka mu poskytla náhradný termín. V súčasnosti už absolvoval dva takéto víkendy, čo bolo úplne
perfektné, syn bol zlatý, i keď pripustil, že keď prvý krát pre neho prišiel, bol trochu nervóznejší, avšak aj
on sám bol nervózny, pretože takto sami spolu ešte neboli. Hneď v aute, keď syna viezol, sa rozprávali
a nervozita pominula. U neho doma ukázal synovi izbičku, spolu sa najedli, pozreli si rozprávku, boli

spolu na prechádzke a po obede sa snažil ho uspať, avšak nezaspal, tak sa znovu hrali, najedli sa a
podvečer syna odviezol k mame. Už pri preberaní maloletého ubezpečil matku, že ak by bol nejaký
problém, určite syna privezie, alebo aspoň zavolá, aby prišla ona za nimi. Nikdy by nenechal syna trápiť
sa. Počas spoločného víkendu bol maloletý veselý, šťastný a veľa rozprával. Dodal, že má vedomosť
o tom, že syn má problém so stolicou, čo riešia, pretože zatiaľ sa syn vykaká iba v prítomnosti matky,

avšak podľa neho si maloletý u neho zvykne a stojí zato to vyskúšať.

9. Matka vo výpovedi potvrdila, že od 1.9.2018 sa styk otca s maloletým realizuje bez jej prítomnosti.
Tiež potvrdila, že počas prvého víkendu, ktorý syn trávil s otcom sa synovi páčilo, vrátil sa v poriadku,
avšak pred ďalším víkendovým stretnutím sa už maloletý pýtal, či by nemohla ísť s nimi aj ona a teda

jeden krát s nimi bola. Ďalej vo výpovedi uviedla, že maloletý má problémy s vyprázdňovaním, čo je
citlivá téma a navštevuje s ním aj psychiatričku a gastroenterológa. Ťažko vie otcovi odporučiť, čo by mal
robiť, aby sa syn vykakal, pretože aj keď je maloletý s ňou, vždy na neho zaberie iná finta. K výpovedi
dodala, že by bola rada, keby bol poskytnutý určitý čas na to, aby maloletý u otca prespával, pretože
nerada by syna do toho nútila, pričom v kontakte im nebráni a je rada, že to prebieha v poriadku. Tiež

dodala, že maloletý síce do škôlky chodí, avšak iba sporadicky, pretože býva často chorý.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým dokazovaním, znalcom z odboru Psychológia, odvetvie
Klinická psychológia detí a dospelých G., pričom zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že aktuálny
psychický stav maloletého je stabilizovaný, bez prítomných viditeľných klinicky významných nápaditostí

v celkových prejavoch. Obaja rodičia majú z psychologického hľadiska dostatočné osobnostné
dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti a výchovy o maloleté dieťa. Podľa názoru súdneho
znalca, vzhľadom na útly vek dieťaťa je vhodné, aby zotrvalo vo výchovnom prostredí matky so
súčasným samostatným a dostatočným priestorom pre výchovné pôsobenie otca. Matka však otvorene
verbalizuje kritické postoje voči otcovi a masívne devalvuje jeho osobnostné charakteristiky ako aj

rodičovské kompetencie. V konfliktných situáciách pri prežívaní stresu a záťaže má matka tendenciu
k emocionálne labilnejším reakciám v rámci dimenzie neuroticizmu. Je u nej prítomná tendencia k
emočnej labilite a instabilite. Pri hraničných konfliktných interakciách je u nej prítomné riziko menej
konštruktívneho reagovania, resp. správania sa. Má tendenciu zaoberať sa menej podstatnými detailmi
a má opozičné tendencie. Otec na rozdiel od matky sa o matrimoniálnej i rodičovskej problematike

vyjadruje bez masívnej devalvácie osobnostných charakteristík a rodičovských kompetencií matky. Otec
kvôlikomplikovanejsituáciivrámcirodičovskejstarostlivostiprežívavozvýšenejmierevnútornénapätie,
zábrany, je opatrný, môže reagovať zvýšenou nervozitou, v popredí je naznačená frustrácia spojená
s nevyhovujúcou situáciou v rámci rodičovskej starostlivosti, čo ovplyvňuje jeho celkový emočný stav.
Obaja rodičia sú schopní samostatne vychovávať a starať sa o maloleté dieťa s poznámkou, že otec

potrebuje podporu a porozumenie zo strany matky, aby ako nerezidenčný rodič získal potrebné praktické
zručnosti.Pokiaľideokapaciturodičovpreakceptovanieroledruhéhorodiča,tátojeumatkyvporovnaní
s otcom výrazne znížená, preto je matka v tomto kontexte schopná len v limitovanej miere rozvoja
vzťahu maloletého dieťaťa k otcovi. Z psychologického hľadiska ale nie je možné jednoznačne potvrdiťmanipuláciu maloletého dieťaťa zo strany matky, ale len negatívne ovplyvňovanie, nakoľko vzájomný
vzťah maloletého k otcovi bol v priebehu vyšetrenia bez komplikácií a patologických prejavov. Znalec
odporúčal, aby maloletý zotrval v osobnej starostlivosti matky a s otcom aby sa stretával v širšom

režime každý druhý víkend od piatku do nedele s prespatím bez prítomnosti matky a v týždni, kedy
bude maloleté dieťa cez víkend u matky, dva krát v poobedňajších hodinách, napr. v utorok a vo štvrtok.
Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia nie je vzťahový dôvod, ktorý by odôvodňoval obmedzenie
stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom, ako to navrhuje matka, naopak, je dôvod na rozšírenie styku
otca s dieťaťom, čo by mala matka v záujme maloletého rešpektovať. Zverenie maloletého dieťaťa do

osobnej starostlivosti otca je zo strany znalca vnímané až ako krajná možnosť, ku ktorej sa momentálne
neodporúča prikloniť, najmä pre naviazanosť maloletého dieťaťa k matke, ktorá korešponduje s jeho
fyzickým vekom. Potenciál matky rešpektovať dôslednejšie rolu otca v živote maloletého dieťaťa sa
síce v aktuálnej situácii javí limitovaný, ale v záujme maloletého dieťaťa by mala matka dostať šancu k
tomu, aby neprenášala na maloletého svoje negatívne postoje vo vzťahu k otcovi, nezameriavala sa na
hľadanie nedostatkov v jeho starostlivosti o syna, ale naopak, aby bola trpezlivá a aktívne podporovala

stretávanie sa maloletého s otcom v čo najširšom režime.

11. Kolízny opatrovník uviedol, že podľa ich názoru prespatie maloletého u otca počas jedného
víkendového dňa by maloletý zvládol, avšak zdôraznil, že všetko závisí od rodičov a od toho, ako
budú navzájom ohľadom maloletého komunikovať. Odporučil teda upraviť styk otca s maloletým každý

druhý víkend s jedným prespatím a to od soboty rána do nedele podvečera ako aj upraviť styk počas
Vianočného obdobia s prespatím. Ďalšie prázdninové obdobie zatiaľ neodporúčal upraviť.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/129/2015-137 zo dňa 14.6.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7.7.2016. V rámci tohto konania súd schválil rodičovskú dohodu a to aj o úprave styku
otca s maloletým, ktorý bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny
víkend v sobotu od 8.00 hod. do 14.00 hod. a v nedeľu od 8.00 hod. do 14.00 hod., každý párny týždeň

v stredu a vo štvrtok vždy od 17.00 hod. do 19.00 hod. a to počas obdobia prvých dvoch mesiacov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia za prítomnosti matky a následne bez jej prítomnosti. Aktuálne je
styk otca s maloletým upravený na základe neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava IV č.k.
25P/157/2018-51 zo dňa 27.8.2018 tak, že otec je do právoplatného skončenia konania vo veci
samej oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od

08.00 hod. do 18.30 hod. a každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.30
hod. bez prítomnosti matky. Uznesenie sa stalo vykonateľným 10.9.2018. Podľa takto upraveného styku
sa otec začal s maloletým stretávať ešte pred nadobudnutím vykonateľnosti neodkladného opatrenia s
tým, že do rozhodnutia súdu prebehli dve víkendové stretnutia. Z dokazovania a to najmä zo zhodnej
výpovede rodičov vyplýva, že tieto stretnutia v dlhšom časovom rozmedzí a to od soboty rána do večera

a rovnako v nedeľu prebehli bez problémov, maloletý sa so stretnutia s otcom vrátil usmiaty a otec
deklaroval, že všetko bolo v poriadku, trávili spolu čas plnohodnotne aj bez prítomnosti matky. Zároveň
bolo preukázané, že doteraz bol kontakt otca s maloletým realizovaný iba pod striktným dozorom
matky a v termínoch určovaných výlučne ňou, pričom rozsah úpravy styku nekorešpondoval ani s
dohodnutým rozsahom styku upraveným rodičovskou dohodou v rámci rozvodového konania. Matka

výrazným spôsobom všetky stretnutia otca s maloletým skracovala, marila a otcovi riadnym spôsobom
neumožnila stretávanie sa s dieťaťom. Čiastočný posun nastal po nariadení neodkladného opatrenia
v auguste 2018, kedy matka umožnila otcovi stretnutie so synom v trvaní celého dňa v sobotu a v
nedeľu. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ bolo zo strany matky, bránené otcovi ako aj maloletému vovzájomnom nadväzovaní kontaktu a prehlbovaniu ich vzťahu, v dôsledku čoho maloletý nie je celkom
navyknutý na domácnosť otca a jeho starostlivosť, je súd toho názoru, že reparácia ich vzťahu by mala
byť vzhľadom na vek maloletého postupná a výrazne citlivá. Preto súd v súčasnosti upravil styk otca

počas každého nepárneho týždňa od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.30 hod., čiže aj s prespatím,
keďže má za to, že je potrebné, aby maloletý nadobudol pocit istoty v otcovej domácnosti a aj otec
aby postupne nadobudol všetky rodičovské zručnosti. Takýto rozsah úpravy styku otca s maloletým súd
v súčasnosti považuje za primeraný a plne rešpektujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa. Zároveň
súd upravil styk otca s maloletým aj počas párneho kalendárneho týždňa a to v utorok, v stredu a vo

štvrtok a tiež v nepárnom kalendárnom týždni v stredu vždy v poobedňajších hodinách. Takýto rozsah
styku korešponduje s aktuálnou rodinnou situáciou a poskytuje otcovi dostatok priestoru na budovanie si
kvalitného vzťahu s maloletým, čo mu doposiaľ nebolo zo strany matky dostatočne umožnené. Zároveň
s ohľadom na blížiace sa Vianočné obdobie súd upravil aj styk otca s maloletým počas Vianočných
sviatkov s tým, že ďalšie prázdninové a sviatočné obdobie bude môcť byť rozšírené na základe nového
návrhu a v súlade s potrebami maloletého.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.