Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 14, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811201712
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811201712.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevprávnejvecižalobkyneP.R.,bytomL.XXX,zastúpenejadvokátkouJUDr.Ivetou
Rajtákovou, advokátka kancelária so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému Y. R., bytom
L. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátska kancelária so sídlom vo
Vranove nad Topľou, Ulica 1. mája 1246, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 06. 12. 2011, č. k. 5C 60/2011-74 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v e c v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o ochranu osobnosti zamietol.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust.§ 11, § 13 ods. 2. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že v trestnom či priestupkovom konaní nebolo preukázané, že sa žalovaný dopúšťal nevhodného

konania voči žalobkyni a deťom na verejnosti, ktoré by malo za následok zníženie dôstojnosti alebo
vážnosti žalobkyne v spoločnosti. Všetko sa dialo v domácnosti, za prítomnosti deti, ktoré v čase,
keď došlo k ukončeniu nevhodného správania otca voči matke, boli už dospelé. Deti situáciu v
rodine poznali, lebo v nej žili. Matka ich pred nevhodným konaním otca neuchránila, lebo nehľadala
pomoc u blízkych príbuzných, aby otcovi dohovorili, u psychológa, aby manželom poskytol pomoc pri
riešení narušeného vzájomného vzťahu a situáciu neriešila ani radikálnym spôsobom, a to rozvodom

manželstva. Konštatoval, že v konečnom dôsledku nesie i ona zodpovednosť za stav v rodine i svoj
zdravotný stav. Ďalej poukázal aj na to, že vychádzajúc z námietky premlčania vznesenej žalovaným
a z povahy uplatneného nároku, nemajetková ujma je finančný nárok, ktorý podlieha premlčaniu vo
všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Konštatoval, že ostatnýkrát sa nevhodného správania dopustil
žalovaný voči žalobkyni, ako to vyplýva z rozhodnutia vydaného v trestnom konaní dňa 21. 07. 2007.
Premlčacia doba začala plynúť dňom 22. 07. 2007 a uplynula najneskôr 22. 07. 2010. Žaloba bola

podaná na tunajšom súde 09. 03. 2011. Do podania žaloby zákonná premlčacia doba uplynula, a preto
navznesenúnámietkumuselprihliadnuť.Poukázaltiežnato,žežalobkyňauplatnilaajvtrestnomkonaní
nárok na náhradu škody, ktorý jej nebol priznaný. Uviedol, že predmetom tohto konania nie je náhrada
škody, ale nemajetková ujma uplatnená podľa § §11 - §13 Občianskeho zákonníka. Preto zhodnotiac
vykonané dokazovanie, a to každý dôkaz individuálne a vo vzájomnej súvislosti, súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že postupom
súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Návrhom podaným na súde zo dňa 08. 03. 2011 sa domáhala, aby súd určil, že
žalovaný je povinný jej zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16 597 Eur poukazom na to, že z
jeho strany dochádzalo voči nej k opakovanej slovnej agresii. Jeho správanie zasiahlo do jej zdravia,

ako aj citovej oblasti, bola dlhodobo vystavená agresívnemu a arogantnému správaniu žalovaného,
ktoré ju silne negatívne poznačilo. Žila v neustálom strese a v napätí a spory so žalovaným prerástlido dlhodobého ponižovania. Bolo to ubíjajúce a mučivé. So žalovaným žila v spoločnej domácnosti
veľkú časť svojho života. Mal byť človekom, na ktorého sa mohla vždy obrátiť. O to bolestnejšie preto
prežívala útoky z jeho strany, či už psychické alebo fyzické, pretože išlo o človeka najbližšieho, ktorý

mal byť jej a ich deťom oporou. K útokom zo strany žalovaného dochádzalo v mieste domova, ktoré
malo byť miesto, kde sa cíti bezpečne. Poukázala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ju ako obeť
fyzického a psychického násilia, robí zodpovednou za toto násilie a nereflektuje nijakým spôsobom ani
základné ľudské práva zakotvené v Ústave SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Takýto názor nevyplýva z vykonaného dokazovania, naopak z výpovede jej syna Vladimíra

vyplýva, že chcela, aby deti vyrastali v kompletnej rodine a situáciu chcela riešiť až potom, čo najmladší
syn dovŕši 18 rokov veku. Jej manželstvo bolo právoplatne so žalovaným rozvedené a následne
situáciu riešila hneď ako to bolo možné. Vyhľadaním pomoci u iných osôb, by nedošlo k zníženiu
zásahov zo strany žalovaného do jej práv, ale naopak došlo by k väčšiemu pocitu hanby, zväčšil by
sa okruh ľudí, ktorí by o jeho správaní a jej utrpení vedeli, a preto by došlo k väčšiemu zásahu do jej
osobnostných práv a ľudskej cti a dôstojnosti. Poukázala tiež na odôvodnenia rozhodnutia súdu v tej

súvislosti, že situácia v domácnosti nebola zverejňovaná, nezverila sa ani Obecnému úradu v Bystrom
ani nebola na polícii a pomoc nehľadala ani u susedov, alebo u príbuzných. Neoznámila situáciu ani
lekárovi pri lekárskom vyšetrení. K tomuto uviedla, že súd prvého stupňa vníma správanie žalovaného
ako zasahujúce do jej osobnostných práv, no v konečnom dôsledku vyslovuje názor opačný. Súd v
odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že predmetom konania nie je náhrada škody, ale nemajetková

ujma uplatnená podľa ust. § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka, a preto akékoľvek vyvodzovanie jej
zodpovednosti za žalovaného nevhodné správanie a s tým spojené jej zdravotné problémy, je nielenže
nesprávne, ale aj zavádzajúce a odmietajúce spravodlivosť. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 137/2008, z ktorého vyplýva, že v prípade neoprávneného zásahu do práva
na súkromie navrhovateľovi nevzniká procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil

difamačne a mal za následok zníženie vážnosti a dôstojnosti spoločnosti. K odôvodneniu rozhodnutia
súdom v tom zmysle, že jej bolo poskytnuté zadosťučinenie za konanie žalovaného v období od roku
1999 do 21. 07. 2007, lebo mu bol uložený trest v trestnom konaní, a že nebolo preukázané, že by
sa po 21. 07. 2007 dopustil akékoľvek konania voči životu a jej zdraviu, pričom za konanie do 21.
07. 2007 bol trestne stíhaný a odsúdený, že v trestnom konaní neboli žiadnym spôsobom odstránené

zásahyžalovanéhodojejosobnostnýchpráv,aninebolopriznanéžiadnefinančnézadosťučinenie:Preto
nemožno uloženie trestu v trestnom konaní považovať za primerané zadosťučinenie. Nesúhlasila s tým,
aby jej nárok bol premlčaný. Poukázala na ust. § 114 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak ide
o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a mal. deťmi a inými zastúpenými osobami na
druhej strane, premlčanie sa nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí

aj o právach medzi manželmi. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že finančné zadosťučinenie, hoci je
späté s osobnostným právom, ktoré sa nepremlčuje, vzhľadom na svoju majetkovú povahu premlčaniu
podlieha. Zákonodarca nezakotvil špeciálnu úpravu pre nároky vyplývajúce z osobnostných práv. Preto
je potrebné aplikovať všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu aj na uvedený nárok. Vzhľadom však na
majetkovú povahu tohto nároku je toho názoru, že je potrebné aplikovať aj ust. § 114 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého premlčacia doba nezačne plynúť, ani ďalej neplynie, ak ide o právo medzi
manželmi. Dôvodom na posunutie začiatku či spočívanie dočasného zastavenia plynutia premlčacej
doby je v súlade s odbornou literatúrou aj existencia príbuzenského vzťahu manželstva a s tým
spojená aj potreba ochrany zastúpených osôb, ktoré v prípade kolízie záujmov sami nemôžu uplatniť
svoje práva. Ak sa však medzi účastníkmi občianskoprávneho vzťahu, z ktorého právo podliehajúce

premlčaniu vyplýva, uvedený vzťah skončí, začne plynúť premlčacia doba alebo sa jej predchádzajúce
plynutie obnoví a pokračuje až do jej skončenia. Uviedla, že na aplikáciu ust. § 114 Občianskeho
zákonníka poukazovala a táto skutočnosť je podstatná pre rozhodnutie, avšak prvostupňový súd sa v
napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom sa nevyporiadal. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom,
ktorý nadobudlo právoplatnosť 20. 05. 2008 a preto až od uvedeného dátumu možno počítať plynutie

premlčacej doby. S ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, intenzitu zásahu, domáha sa nahradenia
majetkovej ujmy v peniazoch za 8 rokov nevhodného správania sa žalovaného, ktorého následky
pociťuje dodnes. V návrhu poukazovala na znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní znalkyňou
Mgr. Z. Y., ktorá konštatovala prítomnú úzkostnú a depresívnu symptomatológiu, ďalej psychické
napätie, mierne pocity menejcennosti, ťažkosti, atď. Závery o jej zdravotnom stave sú nepochybne

podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci. Napriek tomu súd prvého stupňa k jej zlému
zdravotnému stavu nezaujal stanovisko a nepoukázal na to ani v odôvodnení rozhodnutia. Preto vidí
takýmto spôsobom odmietnutie možnosti konať pred súdom, rovnako aj nedostatočné vyjadrenie sa k
plynutiu premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2M Cdo22/2010 v súvislosti s nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Je
nesporné, že správanie žalovaného, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený, malo následok jej úzkostné
a depresívne stavy, dochádzalo k neustálym útokom, ako slovným tak aj fyzickým, čo v značnej miere

ovplyvnilo jej zdravie a citovú stránku života. K fyzickým a psychickým útokom dochádzalo dlhodobo.
Počastohtoobdobia,namiestopokojnéhoživotaprežilarokyutrpenia,prežívalapocityhanby,poníženia,
bezmocnosti, strachu. Vzhľadom na prežité fyzické a psychické utrpenie, ich intenzitu a závažnosť
zásahov do osobnostných práv, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalobkyňa v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, s ktorými sa už
vyporiadal súd prvého stupňa v samotnom rozsudku. Podala podrobný opis svojho zdravotného stavu.
Tento však nebol pred súdom nijako spochybnený. Súd prvého stupňa nevykonával žiadne doplňujúce
dokazovanie v tomto ohľade a nepodroboval žalobkyňu žiadnemu vyšetreniu ani znaleckému skúmaniu.

Vyporiadaval sa iba s odpoveďou prečo žalobkyňa zotrvala v manželstve so žalovaným. Úvahy súdu
vznikli na základe vykonaného dokazovania, nakoľko žalobkyňa vo svojich výpovediach pred súdom
odpovedala na otázky smerujúce k zisteniu, prečo neopustila domácnosť skôr, prečo neodišla preč aj
s mal. deťmi, prečo sa nerozviedla so žalovaným a pod.. Takéto dokazovanie bolo potrebné vykonať z
dôvodu, že žalobkyňa požaduje náhradu nenajetkovej ujmy za obdobie 8 rokov spolužitia so žalovaným.

Preto sa súd musel zaoberať aj otázkou, prečo toto obdobie trvalo dlhšiu dobu. Odpoveď samotnej
žalobkyne sa premietla aj do odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Ten zamietol žalobu nie z
dôvodunezisteniazásahudoosobnostnýchprávžalobkyne,alepretožeprihliadalnavznesenúnámietku
premlčania. Žalobkyňa v odvolaní vôbec nespomína tú skutočnosť, že pred vyšetrovateľmi PZ na OR PZ
Vranov nad Topľou pri svojom výsluchu uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej

trestným činom žalovaného, a to vo výške 500 000 Sk. Toto vyplýva z výpovede žalobkyne, ktorá
bola oboznamovaná v tomto súdnom konaní, z pripojeného trestného spisu pod č. k. 10T 79/2008.
Teda už dňa 24. 01. 2008 v rámci trestného stíhania uplatnila voči nemu nárok na zaplatenie sumy
500 000 Sk. Je to presne ten istý nárok, ktorého sa žalobkyňa domáha v tomto súdnom konaní ako
náhrady nemajetkovej ujmy. Túto skutočnosť žalobkyňa ani raz nespomínala v odvolaní, nepochybne

však uplatnenie tohto práva v trestnom konaní má význam aj pre toto terajšie súdne konanie. Pokiaľ
žalobkyňa v odvolaní uvádza, že jej nárok nie je premlčaný a poukazuje na ust. § 114 Občianskeho
zákonníka, tento názor považuje za nesprávny. V tomto konaní uplatňuje nárok, ktorý má povahu rýdzo
osobného nároku, nemožno ho postúpiť ani na inú osobu, nepatrí do dedičstva, netýka sa ani BSM a
ani manželstva. Ust. § 114 Občianskeho zákonníka je ustanovením, ktoré súvisí s povahou právnych

vzťahov medzi manželmi, ktorých majetok je v režime BSM. Manželia svoje vzájomné majetkové nároky
za obdobie trvania celého manželstva riešia a uplatňujú až potom, ako dôjde k zániku ich BSM. Ak by
súd prvého stupňa vykladal premlčanie v zmysle ust. § 114 Občianskeho zákonníka ako si to želala
žalobkyňa, došlo by k nesprávnemu právnemu posúdeniu daného prípadu. Žalobkyňa podáva výklad
ust. § 114 Občianskeho zákonníka zjavne nesprávnym spôsobom, nesprávne ho aplikuje na daný prípad

a vykladá ho mimo súvislosti uvedených v ust. § 143 - § 151 Občianskeho zákonníka. Podľa trestného
rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23. 06. 2008 došlo k poslednému útoku zo strany
žalovaného voči žalobkyni dňa 21. 07. 2007. Preto správne súd prvého stupňa vyslovil, že k premlčaniu
tohto nároku došlo ku dňu 22. 07. 2010. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 91,29 Eur a 1x režijný

paušál vo výške 7,63 Eur, spolu 98,92 Eur bez DPH, pričom DPH je vo výške 19,78 Eur. Celkom trovy
právneho zastúpenia predstavujú 118,70 Eur s DPH.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého

stupňa odňal možnosť účastníkom konania konať pred súdom, keďže svoje rozhodnutie zaťažil vadou
konania, ktorá spočíva v tom, že nezaujal v odôvodnení rozhodnutia žiadne stanovisko k ust. § 114
Občianskeho zákonníka, a to k spočívaniu premlčacej lehoty, na čo poukazovala žalobkyňa.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje úvaha súdu, akým spôsobom sa vyporiadal s touto

námietkou žalobkyne, resp., prečo sa ňou nevyporiadal a aké stanovisko k nej prijal. Dostatočné
vyporiadanie sa s touto námietkou žalobkyne, mohlo viesť k inému právnemu záveru než, ktorý súd
prijal, v otázke premlčania nároku žalobkyne. S poukazom na premlčaný nárok žalobkyne, súd prvého
stupňa sa bližšie ani vecou samou nezaoberal, resp. ak prijal k situácii na strane žalobkyne svoje vlastnéúvahy, neprijal následne k nim právny záver v otázke, či nárok žalobkyne je dôvodný alebo nie. Z tohto
dôvodu odvolací súd mal za to, že bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť s poukazom na ust. § 221
ods. 1 písm. f) O. s. p..

Ako vyplýva z obsahu návrhu žalobkyne, táto sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy tvrdiac,
že žalovaný svojím konaní zasiahol do jej osobnostných práv, pričom poukazuje na rozhodnutie
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 23. 06. 2008, sp. zn. 10T 79/2008-252, rozsudok ktorý
nadobudol právoplatnosť 18. 07. 2008. Zároveň poukazovala, že žalovaný sa dopustil aj priestupku

voči občianskemu spolunažívaniu 17. 11. 2008, ktorý bol prejednaný rozhodnutím Obvodného úradu vo
Vranove nad Topľou zo dňa 26. 01. 2009 a ktorý nadobudol právoplatnosť 21. 05. 2009. Poukazovala aj
na znalecký posudok v trestnom konaní, v ktorom sa konštatuje jej zdravotný stav v dôsledku spolužitia
so žalovaným a násilia v rodine žalobkyne. Z dôvodu, že v priebehu konania žalovaný vzniesol námietku
premlčania jej nároku, súd prvého stupňa riešil túto námietku tak, že nárok žalobkyne považoval za
premlčaný, keďže poslednýkrát sa nevhodného správania žalovaný mal dopustiť na žalobkyni dňa 21.

07. 2007, premlčacia doba začala plynúť 22. 07. 2007 a uplynula najneskôr 22. 07. 2010. Pritom žaloba
bola podaná na tunajšom súde dňa 09. 03. 2011.

Zobsahuspisuvšakvyplýva,ženapojednávanídňa20.10.2011žalovanýsabližšievyjadrilkvznesenej
námietke premlčania, so stanoviskom s ktorým však žalobkyňa nesúhlasila a poukázala, že začiatok

premlčacej doby sa odvíja od právoplatného rozsudku o rozvode manželstva. Manželstvo žalobkyne
bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 05. 2008 (ako vyplýva z odvolania
žalobkyne). Ako sa s touto skutočnosťou súd prvého stupňa vyporiadal, resp. aké úvahy a stanovisko k
tomu prijal, z rozhodnutia nie je známe. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné zo strany súdu
prvého stupňa sa dôsledne vyporiadať s ust. § 114 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide

o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a mal. deťmi a inými zastúpenými osobami na
druhej strane, premlčanie sa ani nezačína, ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenia. To
platí aj o právach medzi manželmi.

Je zrejmé a vyplýva to aj z doterajšej súdnej praxe, že náhrada nemajetkovej ujmy z titulu ochrany

osobnosti má majetkovú povahu, teda je majetkovým nárokom a premlčaniu podlieha. Preto podľa
názoru súdu, keď súdna prax vyslovila záver, že nemajetková ujma je majetkovým nárokom, tak to musí
platiť vo všetkých aspektoch. Preto podľa názoru odvolacieho súdu musí platiť aj toto ustanovenie, na
ktoré odkazuje žalobkyňa.

Ust. § 114 Občianskeho zákonníka sa nezmieňuje o majetku vo vzťahu medzi manželmi, ale že neplynie
premlčacia doba medzi nimi. Je to vlastne výnimka pri takýchto nárokoch a zákonodarca bez všetkého v
tomto ustanovení hovorí o práve, ktoré platí aj medzi manželmi. Preto odvolací súd nateraz podľa stavu
vykonanéhodokazovaniajenázoru,ževdanomprípadeniejepodstatnériešiť,čiideonejakémajetkové
vzťahy medzi manželmi v režime BSM, alebo nie, ak zákonodarca to jasne vymedzil v ustanovení tým,

že v prípade ak pôjde o právo medzi manželmi tak premlčacia lehota neplynie. S touto námietkou sa
mal súd prvého stupňa náležitým spôsobom vyporiadať a vysloviť, či premlčacia doba spočívala, alebo
nie, ak áno dokedy, resp. či nespočívala vôbec. Z obsahu vyjadrenia účastníkov vyplýva, že u žalobkyni
sa zrodil nárok z dôvodu týrania žalovaným, zavŕšil sa posledným skutkom, ktorý bol aj ňou ohraničený
a na súde bolo vyriešiť, či premlčacia lehota spočívala alebo uplynula. V tomto smere je rozhodnutie

súdu prvého stupňa neúplné.

Z tohto dôvodu túto námietku žalobkyne bolo potrebné považovať za dôvodnú. Až v prípade, že súd
prvého stupňa dospeje k záveru, že premlčacia lehota v prípade nároku žalobkyne spočívala, vyporiada
sasovšetkýmitvrdeniamižalobkyne,napodkladektorýchuplatňujesvojnárok.Jezrejmé,žesadomáha

nemajetkovej ujmy za konanie žalovaného v období od roku 1999 do 21. 07. 2007 s poukazom na
uložený trest žalovanému. Je potrebné sa vyporiadať s jednotlivými tvrdeniami žalobkyne a zistiť, či
konaním žalovaného bola spôsobená na jej zdraví ujma, či to ovplyvnilo jej citovú stránku života alebo
nie. Iba v prípade, ak dospeje k názoru, že táto ujma sa na právach žalobkyne podpísala pri rozhodovaní
o náhrade nemajetkovej ujmy, je potrebné brať ohľad aj na tú skutočnosť, či žalovaný bude schopný (a v

akomrozsahu)jejtútoujmuuhradiťspoukazomnamajetkovéasociálnepomery,ktorésimusísúdzistiť.

V novom rozhodnutí je potrebné sa vyporiadať so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uplatňuje v
návrhu a ktoré prednášala pred súdom, teda aj s námietkami týkajúceho sa jej zdravotného stavu,pretože podľa názoru súdu sú rovnako podstatnými skutočnosťami. Tiež v novom rozhodnutí rozhodne
súd prvého stupňa aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa bude dbať pokynov odvolacieho súdu, vykoná dokazovanie v
naznačenom smere a prijme k všetkým námietkam účastníkom a zisteným skutočnostiam svoje právne

závery tak, aby jeho rozhodnutie bolo z pohľadu ust. § 157 O. s. p. aj preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.