Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010314
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316010314.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanej F. C., pre prečin
krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a iné, o odvolaniach prokurátora a obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 05.02.2018 sp. zn. 1T/68/2016, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 13.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a obžalovanej F. C., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovanú za vinnú z pokračovacieho prečinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek

1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1/ v dňoch 19.12.2013 a 03.02.2014 po tom, ako ju poškodená Z. H. požiadala, aby vykonala výbery
hotovosti pomocou bankomatovej karty zriadenej k účtu jej manžela N. H. vo N., a.s., tieto vykonala v
bankomatoch N., a.s., na ul. D. č. X v N. a bankomate umiestnenom pri X. M. E. v N., avšak v rozsahu
o 300,- Eur vyššom, ako bola ich dohoda, pričom peniaze, ktoré z účtu vybrala nad rámec ich dohody

si ponechala,

2/ v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2014 v rodinnom dome na ul. T. XXX/XX v N. si
uvedenú bankomatovú kartu zobrala od Z. H. bez jej vedomia, a pomocou nej vykonala dňa 31.03.2014
neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 500,- Eur z bankomatu U., a.s., na ul. D. v N., čo
poškodená zistila až neskôr, keď obdŕžala výpis z bankového účtu a týmto konaním spôsobila N. H.

škodu vo výške 500,- Eur.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanej podľa § 219 odsek 1, § 36 písm. j/, § 38 odsek 2, odsek 3, §
41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/, § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanej výkon trestu podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bola poškodená Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., T. XXX/
XX, odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Zároveň súd I. stupňa podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovanú spod obžaloby

Okresnej prokuratúry Galanta pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, žedňa 04.01.2013 v N. na ulici T. XXX/XX z domáceho počítača prostredníctvom internetu uzatvorila so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, prevádzkareň Poprad, Bernolákova 4681/17,

IČO: 35923130 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX na meno Z. H., na základe ktorej jej
spoločnosť poskytla finančný úver vo výške 3.000,- eur, zmluvne navýšený o stanovené úroky, celkovo
sa zaviazala zaplatiť 5.613,60 eur v mesačných splátkach vo výške 93,56 eur po dobu 60 mesiacov,
vždy k dvadsiatemu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom na zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviedla nepravdivé osobné údaje a tento úver splácala 12 mesiacov, celkovo teda splatila 1.122,72

eur, čím uviedla do omylu poškodenú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné
námestie č. 12, Kežmarok a spôsobila jej škodu vo výške 5.613,60 eur.

pretože nebolo preukázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.

so sídlom Hlavné námestie č. 12, Kežmarok odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti výrokom, ktorými bola uznaná vina obžalovanej, zahlásila obžalovaná do zápisnice o hlavnom
pojednávaní po vyhlásení rozsudku odvolanie, ktoré následne, prostredníctvom svojho obhajcu písomne
odôvodnila. Má za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a taktiež sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonaným
dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že skutok tak, ako je opísaný v bodoch 1/ a 2/
obžaloby sa stal.

Čo sa týka skutku v bode 1/ rozsudku, k presvedčeniu, že uvedený skutok spáchala, dospel súd výlučne

na základe výpovede poškodenej. Aj keď sa k týmto konkrétnym výberom nevedela presnejšie vyjadriť,
nakoľko pre poškodenú uskutočňovala mnoho výberov, odmieta obvinenie, že nejaké výbery finančných
prostriedkov uskutočnila vo vyššej výške ako požadovala poškodená. Vzhľadom k tomu, že v tom čase
zvyklaprepoškodenúvyberaťfinančnéprostriedkyzbankomatujemožné,žeajtietovýberyuskutočnila,
avšak s istotou to nevie potvrdiť, rovnako nevie vylúčiť ani to, či poškodená nepožiadala o výber peňazí

aj niekoho iného. Trvá však na tom, že všetky výbery, ktoré v minulosti pre poškodenú uskutočnila boli v
takej výške, o akú ju požiadala poškodená. Ak by tomu tak nebolo poškodená by si nezrovnalosti určite
všimla už skôr z výpisu, ktorý chodí z banky. Neexistuje žiadny dôkaz na to, že by ju poškodená žiadala
o vybratie menšej finančnej čiastky ako bola reálne vybratá. Jedná sa teda len o ničím nepreukázané
tvrdenie poškodenej.

Vo vzťahu ku skutku 2/ poukázala predovšetkým na to, že poškodená sama potvrdila, že pri tomto výbere
finančných prostriedkov bola prítomná, preto je jednoznačne preukázané, že o tomto výbere peňazí
mala vedomosť a teda o tom, že sa mohol stať uvedený skutok existujú veľmi vážne pochybnosti. Ak
súd skonštatoval, že uvedené peniaze vyberala v neprítomnosti poškodenej tak dospel k nesprávnemu

skutkovému zisteniu pričom ignoroval aj tvrdenie samotnej poškodenej, ktorá tento fakt potvrdila. To, že
na fotografiách zachytávajúcich bezprostredné, veľmi obmedzené okolie bankomatu, nie je zachytená
poškodená, ešte neznamená, že v tom čase sa nenachádzala v blízkosti banky mimo zorného poľa
kamery, najmä ak to tak netvrdí len ona, ale aj poškodená. Poukázala tiež na to, že s poškodenou
Z. H. sa poznala od malička, mali mimoriadne blízky vzťah, žili v spoločnej domácnosti, pomáhala

tak poškodenej ako aj jej manželovi, sama poškodená uviedla, že mala k nej vzťah ako by bola jej
vlastná dcéra. Poškodená s manželom jej v minulosti darovali spoluvlastnícky podiel vo veľkosti jedna
polovica na nehnuteľnostiach (rodinný dom s pozemkom), pričom tento dar žiada poškodená vrátiť a
to aj na základe skutočností, ktoré tvoria podstatu skutkov, pre ktoré boli voči nej podané obžaloby v
trestnom konaní, pričom s poukazom na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka považuje výpovede

poškodenej za nedôveryhodné a účelové. V tejto súvislosti poukázala na to, že poškodená, hoci sa mala
dozvedieť o neoprávnenom výbere peňazí už v apríli, podala trestné oznámenie až 01.07.2014, pričom
sa v ňom ani neuvádzajú žiadne konkrétne sumy ani konkrétne dátumy výberov peňazí z bankomatov.
Výpovede poškodenej považuje za nevierohodné aj vzhľadom na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní,
kedy klamala o tom, ako často žiadala obžalovanú o výber peňazí z bankomatu, pričom k zmene svojej

výpovede pristúpila až potom, ako bola konfrontovaná s predchádzajúcou výpoveďou a po dôraznom
poučení sudcom o následkoch krivej výpovede.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla krajskému súdu, aby zrušil rozsudok okresného
súdu v odsudzujúcej časti (výrok I/) a podľa § 285 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku ju spod obžaloby
oslobodil.

Okresný prokurátor v odôvodnení odvolania, ktorým napadol len oslobodzujúcu časť rozsudku
(výrok II/), uviedol, že súd I. stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a v napadnutom rozhodnutí len nekriticky prijal účelové tvrdenia obžalovanej a to bez toho, aby

jednotlivé dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové závery súdu I. stupňa, ktoré vyústili v
oslobodeniezoskutkuobžalovanejvbodeII/rozsudkusúvzásadnomrozporesvýsledkamivykonaného
dokazovania tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. V rozpore s ustanovením § 2
odsek 12 Trestného poriadku hodnotil okresný súd vykonané dokazovanie jednostranne. Na rozdiel od
súdu I. stupňa má za to, že vykonaným dokazovaním bola dostatočne preukázaná vina obžalovanej aj
za skutok v bode 2/ obžaloby, z ktorého je obžalovaná usvedčovaná samotnou výpoveďou poškodenej,

ktorá vo všetkých výpovediach poprela, že by obžalovanú požiadala, aby v jej mene vyplnila žiadosť o
poskytnutieúveru,nakoľkovtomčasenepotrebovalatútopôžičku,taktiežuviedla,žepredmetnúpôžičku
nesplácala, hoci táto bola približne rok splácaná. Nemala vedomosť o tom, že táto pôžička bola z účtu
vybratá jej manželom, on jej o tom nič nepovedal, preto mala za to, že o uvedenú pôžičku požiadala
obžalovaná bez jej vedomia a súhlasu, nakoľko mala prístup aj k jej osobným údajom a dokladom.

Výpoveď poškodenej považuje v tejto súvislosti za nedôveryhodnú a účelovú, jej nedôveryhodnosť
potvrdzuje aj fakt, že obžalovaná sa mala dopustiť vo vzťahu k poškodenej Z. H. aj iného majetkového
trestného činu, za ktorý bola v predmetnom konaní aj odsúdená, pričom jej výpoveď je potrebné
hodnotiť aj v tomto kontexte. V tejto súvislosti poukázal aj na znalecký posudok znalkyne z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, Mgr. B. H., ktorá v znaleckom posudku č. 39/2015 skonštatovala,

že sporné podpisy nie sú podpismi poškodenej a vznikli pravdepodobne napodobením, museli vyhotoviť
pisateľ, ktorý dobre poznal spôsob podpisovania menovanej. Na rozdiel od súdu I. stupňa má za to,
že obžalovaná bez súhlasu a vedomia poškodenej Z. H. vyplnila prostredníctvom internetu formulárovú
žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 3.000 Eur, pričom uviedla osobné údaje Z. H., ku ktorým mala
prístup vzhľadom na ich, v tom čase, blízky vzťah, a ako spätný kontakt uviedla svoje telefónne číslo

a mailovú adresu, čo napokon aj sama potvrdila. Tieto finančné prostriedky boli poukázané na účet
už nebohého N. H., z ktorého ich spolu s ním vybrala obžalovaná a tieto použila pre vlastnú potrebu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konaním obžalovanej jednoznačne došlo v bode 2/
obžaloby k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1 písm. b/,
písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Obžalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, ktoré je súčasťou jej odvolania poukázala
na to, že pokiaľ sa jej kladie za vinu, že dňa 04.01.2013 mala z domáceho počítača prostredníctvom
internetu uzatvoriť so spoločnosťou Consumer Finance Holding zmluvu o spotrebiteľskom úvere na
meno Z. H., na základe ktorej jej spoločnosť poskytla finančný úver vo výške 3000 Eur, z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žiadna zmluva prostredníctvom internetu uzatvorená nebola, takéto zmluvy

ani nie je možné cez internet uzatvárať. Neboli jej poskytnuté žiadne peňažné prostriedky a teda sa
nemohla obohatiť na škodu cudzieho majetku, keďže peniaze boli zaslané na účet manžela poškodenej,
kde je aj poškodená spoludisponentom. Z potvrdenia banky je zrejmé, že uvedené peniaze vyberal
manžel poškodenej, čo potvrdzuje, že o pôžičke vedel a ak nemal pred svojou manželkou tajnosti s
vysokou pravdepodobnosťou o nej vedela aj poškodená, najmä ak o pohyboch na účte bola informovaná

výpismi z účtu. Odmieta tvrdenie, že by bez vedomia a súhlasu poškodenej požiadala o pôžičku ako
aj to, že by uzatvorila nejakú zmluvu na meno resp. v mene poškodenej. Argumenty prokurátora, ktorý
vychádza výlučne len z výpovede poškodenej a jej obranu považuje za nedôveryhodnú len na základe
toho, že sa mala dopustiť aj iného trestného činu voči poškodenej, sú nepostačujúce na jej odsúdenie
za tento skutok, nakoľko v celom konaní nebol zabezpečený jediný dôkaz, ktorý by dokazoval, že by

žiadosť o pôžičku podpísala, ani to, že by finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu. Žiadosť o
poskytnutie najľahšej pôžičky podľa jej názoru nespĺňa základné zákonné požiadavky a nemožno ju
považovať za zmluvu, teda dvojstranný právny úkon. Ak spoločnosť Consumer Fínance Holding vyplatila
na účet manželov H. sumu 3000 Eur len na základe takejto žiadosti je zrejmé, že postupovala v rozpores civilným právom a zároveň zjavne nedodržala obvyklú mieru opatrnosti. V tejto súvislosti poukázala
aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.11.2015 sp. zn. 4S/14/2015-50 a ustanovenie §
415 Občianskeho zákonníka a navrhla, odvolanie okresného prokurátora voči výroku II/ ako nedôvodné

podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na dôvodoch
odvolania okresného prokurátora a navrhla mu v celom rozsahu vyhovieť.

Obhajca obžalovanej aj obžalovaná rovnako zotrvali na písomných dôvodoch odvolania, ako aj na
ich stanovisku k odvolaniu prokurátora, a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť v odsudzujúcej časti a
obžalovanú v celom rozsahu spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodiť, nakoľko
nebolo preukázané, že skutky spáchala obžalovaná ani to, že sa stal skutok.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní, na to oprávnenými osobami, podľa § 317

odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah

vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov ako aj úvahy súdu, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovanej na obhajobu.

Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné
dôkazy a tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom.

Na základe obsahu spisového materiálu aj krajský súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila konania, ako je uvedené v bodoch 1/ a 2/ rozsudku.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná v dňoch 19.12.2013 a 03.02.2014 vykonala
výbery v hotovosti pomocou bankovej karty zriadenej k účtu N. H., pričom poškodená Z. H. nepoprela, že
týmito výbermi poverila obžalovanú, dala jej príslušnú bankomatovú kartu aj PIN-kód a určila jej aj sumy,
ktoré má z bankomatu vybrať. Takéto konanie poškodenej nadväzovalo na požiadavku obžalovanej,

ktorá ju koncom decembra 2013 požiadala o sumu 200 Eur, ktoré potrebovala pre svoju potrebu, a v
mesiaci február 2014 ju opätovne požiadala o sumu 150 Eur. Na výbere týchto finančných čiastok sa
v podstate dohodli, poškodená až dodatočne zistila, že dňa 19.12.2013 bol vykonaný výber nie 200
ale 400 Eur a v mesiaci február 2014 bol uskutočnený výber nie 150 Eur ale 250 Eur, čo jednoznačne
preukazuje, že obžalovaná, nad rámec dohody s poškodenou, vybrala z účtu jej manžela N. H. v dňoch

19.12.2013 a 03.02.2014 o 300 Eur viac, ktoré peniaze si obžalovaná ponechala.

Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ rozsudku bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že
dňa 31.03.2014 realizovala obžalovaná pomocou bankomatovej karty zriadenej k účtu N. H. vo N., a.s.
výber finančnej hotovosti vo výške 500 Eur a to bez vedomia t.č. už nebohého N. H. resp. jeho manželky

Z. H.. Obrana obžalovanej bola vyvrátená dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, z ktorých je
jednoznačné, že k uvedenému výberu hotovosti došlo, obžalovaná bola pri bankomate sama, teda
nie v prítomnosti poškodenej, čo sa snažila preukázať. Krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti,
ktoré by spochybňovali hodnovernosť výpovede poškodenej, naopak, v neprospech obžalovanej, musel
prihliadnuť na motív jej konania, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v uvedenom čase

mala aj ona aj jej brat - t.č. nebohý Z. S. finančné problémy, zneužila v podstate dôveru poškodenej a jej
manžela s ktorými bývala v spoločnom dome a ich vzťahy boli dlhodobo dobré. V prospech obžalovanej
nebolo možné vyhodnotiť ani svedeckú výpoveď jej brata Z. S., ktorý potvrdil, že mal vedomosť o výbere
500 Eur, z ktorých mu obžalovaná dala - požičala 300 Eur, tieto jej vrátil v dvoch splátkach, nevie, či
ich vrátila poškodenej.

Vyššie uvedeným konaním naplnila obžalovaná všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinomkrádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona. Konaním v bode 1/ rozsudku, obžalovaná neoprávnene
použila nad rámec dohody s poškodenou, bankomatovú kartu zriadenú k účtu N. H. a konaním v
bode 2/ rozsudku si túto bankomatovú kartu neoprávnene zadovážila, pretože bolo preukázané, že na

uskutočnenie výberu dňa 31.03.2014 poškodená obžalovanú nepoverila, neposkytla jej bankomatovú
kartu, o tomto výbere vedomosť nemala, zistila ho až na základe z výpisu účtu, pričom obžalovaná
vedela, kde má poškodená bankomatovú kartu uloženú.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd I. stupňa vykonal dostupné dokazovanie aj vo vzťahu ku skutku

uvedenom v oslobodzujúcom výroku pod II/ rozsudku podľa obžaloby kvalifikovaného ako prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ohľadom ktorého bolo pôvodne vedené
konanie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/184/2016, na základe obžaloby Okresnej prokuratúry
v Galante zo dňa 3. 11. 2016, sp. zn. 2Pv 175/15/2202-24, keď uznesenie o spojení veci na
spoločné konanie bolo podľa § 21 odsek 3 Trestného poriadku prijaté na hlavnom pojednávaní dňa
11.01.2017.Procesnýpostupsúdu,ktorýpredchádzalspojeniuvecianipospojeníveci,stranyvodvolaní

nenamietali.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na základe elektronickej žiadosti poškodenej jej bol
poskytnutý finančný úver vo výške 3000 Eur a zo znaleckého dokazovania znalkyne z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo Mgr. B. H., aj z výpovede tejto znalkyne na hlavnom pojednávaní,

vyplynulo, že žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa 04.01.2013 a informácia o finančnom
sprostredkovaní zo dňa 04.01.2013, neboli opatrené pravými podpismi poškodenej Z. H., tieto
sporné podpisy pravdepodobne vznikli ich napodobením a musel ich vyhotoviť pisateľ, ktorý dobre
poznal spôsob podpisovania poškodenej. Tento znalecký posudok, však ako dôkaz, pre uznanie viny
obžalovanej považuje krajský súd za nepostačujúci, ak neexistujú ďalšie dôkazy, ktoré by obžalovanú

usvedčovali. Aj krajský súd má za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že to bola
práve obžalovaná, ktorá v mene poškodenej Z. H. kontaktovala obchodnú zástupkyňu spoločnosti
Consumer Finance Holding, svedkyňu E. Z. prostredníctvom internetu a následne aj telefonicky za
účelom poskytnutia úveru, keď aj z výpovede svedkyne E. Z. - obchodnej zástupkyne spoločnosti
Consumer Finance Holding vyplýva, že táto nikdy neprišla do kontaktu s Z. H. a tiež to, že na to, aby

mohol byť poskytnutý úver sa vyžadovalo predloženie kópie občianskeho preukazu, ďalšieho dokladu
totožnosti, taktiež fotokópia výmeru dôchodku a fotokópia výpisu z účtu, ktorého vlastníkom bol N. H.,
zároveň muselo byť predložené dispondenstvo k tomuto účtu na Z. H. a jej občiansky preukaz, karta
poistenca, pričom potvrdenie o spoludispondenstve vystavuje banka osobne majiteľovi účtu. Na to, aby
mohla byť uznaná vina obžalovanej z takéhoto konania, by bolo potrebné nepochybne preukázať, že

všetky uvedené doklady zaslala spoločnosti Consumer Finance Holding obžalovaná, čo preukázané
nebolo a nebolo preukázané ani to, že táto požiadala príslušnú banku o vystavenie potvrdenia o
spoludispodenstve poškodenej Z. H. k účtu jej manžela N. H.. V tomto smere nie je možné doplniť
dokazovanie výsluchom N. H., nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že tento v priebehu konania zomrel.
Nepochybné však je to, že spolu s obžalovanou uskutočňoval výber peňazí z účtu, čo nasvedčuje na

to, že mu bol známy ich pôvod a spochybňuje záver o tom, že by mohol byť on, resp. jeho manželka
uvedení do omylu.

Na základe vyššie uvedených dôkazov mal aj krajský súd za to, že vykonaným dokazovaním nebolo bez
akýchkoľvekpochybnostípreukázané,žeskutkuuvedenomvbodeII/rozsudkusadopustilaobžalovaná,

preto oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku považoval za vecne správny a zákonný.

Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že obžalovanej možno priznať poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, lebo pred spáchaním skutku viedla riadny život, zároveň
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, preto považoval úhrnný podmienečný

trest uložený obžalovanej postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona za zodpovedajúci
všetkým zásadám pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp.
zmenu napadnutého rozsudku, odvolania tak okresného prokurátora ako aj obžalovanej ako nedôvodné

zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.