Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208704
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118208704.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej spore žalobcov: 1/ X. F., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX,
XXX XX S., 2/U. F., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX, XXX XX S., právne zastúpení: JUDr. Darina Solarová,
advokátka so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom

Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI,
s.r.o. so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, o určenie neexistencie záložného
právaaonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalovanéhovrade2/protiuzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/152/2018 - 22 zo dňa 13.8.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa zakazuje žalovaným v 1. a 2. rade uskutočniť výkon
záložného práva nehnuteľností registrovaných na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor, pre
katastrálne územie K., ktoré sú vedené na LV č. XXX, a to rodinný dom so súpisným číslom XX,
postavený na parc. KN C č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 726 m2 nachádzajúce sa na
parc. KN D. č. XXX a záhrady o výmere 231 m2 nachádzajúce sa na parc. KN D. č. XXX, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.
O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo
veci samej.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaný v 2. rade realizuje výkon záložného práva,
ktorý je premlčaný, na základe pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorá je taktiež premlčaná, preto súd
považoval za odôvodnené bezodkladne upraviť pomery strán konania a dočasne - do právoplatného

rozhodnutia vo veci zabrániť žalovaným v ďalších majetkových dispozíciách s nehnuteľnosťami.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/. V odvolaní
namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie a poukázal na princíp proporcionality. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému v rade 2/ zamietol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou prídu
o svoje obydlie a ide o nezvratný zásah do ich vlastníckych práv.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného v rade 2/ nie je dôvodné.5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (vlastníctvo

nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby a obydlie v predmetnom rodinnom dome), rovnako pre
nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu tým, že vykonaním dražby by stratili nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj
obydlie, čo môže pre žalobcov znamenať nenávratný zásah do ich práv.

7. Úprava výkonu záložného práva umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových

právdlžníkabezsúdnejaleboakejkoľvekinejštátnejkontroly.Výkonzáložnéhoprávajenatoľkozávažný
inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal
odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

8. Dobrovoľná dražba je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka,

či pohľadávka existuje a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov.
Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania
dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti
CSP. Za osobitne dôležité pritom treba uviesť, že únijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku
ujmy; teda nie až keď ujma vznikne.

Ak je ale tomu tak, potom je opodstatnená predchádzajúca súdna ochrana (ex ante; porov.Pl ÚS 23/14),
pričom postačí hrozba vzniku ujmy. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu t.j. podávanie
žalôb o neplatnosť dražieb by pri naplňovaní čl. 6 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu efektivity. Nadmerné sťaženie procesnej
pozície súvisí najmä so zmenou údajov v katastri a povinnosťou draženú nehnuteľnosť po dražbe

vypratať. Pritom mohlo ísť o dražbu na plnenie z nečestnej podmienky.
Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení,
ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť.
A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva hoci
in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok SD-34/12). Preto, ak veriteľ

neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie nečestného
plnenia, potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka priamo
umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku.

9. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 23/2014

zo dňa 24.9.2014, ktorým síce odmietol návrh Okresného súdu Pezinok, avšak vyslovil názor, že: „Nad
rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona
o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva
obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných
dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu

sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by
malobyťkompenzovanédostatočnoupreventívnouapriebežnoukontroloudobrovoľnejdražbyorgánom
verejnej moci.“

10. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov. Právo na obydlie je priznané

aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle čl. 8),
ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom.
„Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek,
komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto
opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak

podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému
kráľovstvu zo dňa 13.5.2008 sp.zn. 19009/2004).
„Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“)
požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny,ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti
prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované
spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v.

Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010
(Sťažnosť3572/06).

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo
veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s..

Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane
písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto
konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods.
1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v
uskutočnenítohtopredaja.(61)Nadruhejstrane,akobolopripomenutévbodoch31a32tohtorozsudku,
je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je

uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá
uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti
podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou
stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v

prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)
Pokiaľideoprimeranúpovahusankcie,osobitnúpozornosťtrebavenovaťokolnosti,žemajetokdotknutý
konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva
spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do

osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez
Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11).
(64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z
najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí,
musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri

rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č.
27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom
7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ
ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho
ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval

predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone
rozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatietakýchtoopatrení
potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok
Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu
prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať

primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť
vnútroštátny súd.“

12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu,
aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchle a

pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k
ťažko napraviteľnému stavu. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel
neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, a v štádiu
výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľností, je návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia jediným právnym nástrojom, ktorý má vlastník nehnuteľností k dispozícii, aby nedošlo k

predaju jeho majetku.

13. Odvolací súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením
neodkladného opatrenia. Na jednej strane žalobcovia by výkonom záložného práva stratili svoje obydlie
ako aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na druhej strane žalovanému v rade 2/ ako dražobníkovi

nevznikne žiadna neprimeraná ujma. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného
opatrenia navrhnutého žalobcami môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie ochrany práv,
ktorých pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili (vlastníctvo a obydlie) a zásah do ktorých zo stranyžalovaného v rade 2/ je reálny (dobrovoľná dražba), keď na druhej strane žalovaný v rade 2/ nebude
neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobcov.

14.Pokiaľide námietkunedostatkupasívnejvecnejlegitimácie,stoutosavysporiadasúdprvejinštancie
v ďalšom konaní.
V tejto súvislosti však odvolací súd konštatuje, že okruh strán sporu určuje žalobca vychádzajúc z
hmotného práva (pokiaľ nejde o situáciu, kde je okruh aktívne aj pasívne legitimovaných osôb určený
priamo zákonom, ako napr. Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Vecnú legitimáciu má ten

z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Ak žalovaný v rade 2/ poukazuje na to, že nie je pasívne legitimovaný okrem iného aj z dôvodu, že
nie je účastníkom úverovej ani záložnej zmluvy, tak analogicky práve spomínaný Zákon č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 4 určuje, že účastníkom konania o neplatnosť dražby

je aj dražobník, t.j. skutočnosť, že dražobník nie je zmluvnou stranou úverovej ani záložnej zmluvy ho
nevylučuje z účasti na konaní týkajúcom sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi
nimi a žalovaným v rade 2/, čo vyplýva z predloženej zmluvy o úvere a záložnej zmluvy v spojení
s výzvami na umožnenie vykonania ohodnotenia a obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 14.9.2016 a dňa

30.6.2017, kde je ako dražobník uvedený žalovaný v rade 2/ (č.l. 15 a 16 spisu).
Žalovaný v rade 2/ disponuje poverením na vykonanie dražby od žalovaného v rade 1/ ako veriteľa,
preto je v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia na zabezpečenie právnej istoty a
efektívnej ochrany práv žalobcov dôvodné a žiaduce, aby mu ako „vykonávateľovi záložného práva“
bolo neodkladným opatrením zakázané uskutočniť výkon záložného práva.

15. Na základe uvedeného mal odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností preukázanú existenciu práva
žalobcov (právo na obydlie a vlastnícke právo), ktoré je vážne ohrozené (začatie výkonu dobrovoľnej
dražby) a bezodkladne je potrebné poskytnúť tomuto právu ochranu.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Strany, ktorým sa ukladá povinnosť, môžu podať žalobu vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže
týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení

zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.