Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221417
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116221417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
G., T. XX, zastúpená Mgr. Ladislav Riedlom, advokátom, so sídlom v Prešove, Levočská 89, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o zdržanie sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 20.10.2017,
č. k. 11Csp/129/2016 - 47 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi stranami sporu dňa XX.X.XXXX k zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014 na výkon zrážok zo mzdy. Vyslovil, že
žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o výške nároku
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa XX.X.XXXX formulárovú zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni úver 600,- eur za úrokovú sadzbu
23,22 % ročne, čo činí 139,32 eur a administratívny poplatok 388,68 eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť
žalovanému sumu 1.128,- eur do 23.8.2015, čo bol dátum konečnej splatnosti úveru, RPMN uvedená
bola 88 % a priemerná hodnota RPMN 44,26 %. V ten istý deň bola uzatvorená k danej zmluve dohoda o
plnení v splátkach, ktorou si strany dohodli, že žalobkyňa zaplatí sumu 1.128,- eur v 12-tich mesačných
splátkach po 94,- eur od 23.9.2014 vždy k 23.dňu v mesiaci. V tejto dohode bolo RPMN určené 263,64
%. V časti II. formulárovej dohody o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že dlžník súhlasí s tým, aby sa

uspokojeniezabezpečenejpohľadávkyveriteľazabezpečilovykonanímpravidelnýchmesačnýchsplátok
a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 94,- eur na konkrétny účet veriteľa. V
závere dohody je krížikom vyznačené, že žalobkyňa dohodu neodmieta a súhlasí s ňou. Od októbra
2015 sa začali realizovať zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie zistil, že úver
bol žalobkyni poskytnutý v hotovosti, zistil, že v čase uzavretia zmluvy žalobkyňa bola v tiesni, čo
zneužil žalovaný tým, že jej poskytol úver za vysokú odplatu, ktorá je v rozpore so zákonom. Jedná
podľa súdu o tzv. civilnoprávnu úžeru podľa § 39a OZ, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a neplatnosť s ňou súvisiacich akcesorických zmlúv, vrátane dohody o zrážkach
zo mzdy. Žalobkyňa nebola dôsledne upozornená na všetky dôsledky podpísania dohody o zrážkach zo
mzdy, napr. že aj premlčanú pohľadávku bude môcť veriteľ vymáhať prostredníctvom tejto dohody a z jej
výpovede je zrejmé, že tento inštitút jej bol vysvetlený tým spôsobom, že ak nebude splácať sama úver,bude to robiť jej zamestnávateľ. Je len logické, že nemôže žalobkyňa preukazovať, že nebola poučená o
inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy, ale naopak, dôkazné bremeno je na žalovanom. Naviac žalobkyňa
nemalamožnosťtútodohoduodmietnuť,vychádzajúczjejvýpovede,keďžejej bolovýslovnepovedané,

že v prípade nepodpísania dohody jej nebude úver poskytnutý. Aj táto okolnosť podporuje záver súdu
prvej inštancie o absolútnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pre rozpor so zákonom podľa § 39
OZ, a to v súvislosti s § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.. Úver je tak potrebné považovať za
bezúročný a bezpoplatkový, žalobkyňa by žalovanému mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru, teda
600,- eur a tým sa len potvrdil záver podľa súdu prvej inštancie o riziku dohody o zrážkach zo mzdy pre

spotrebiteľa, keďže sa ňou môže vymôcť plnenie, na ktoré žalovaný nemá nárok. Preto žalobe vyhovel
a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatňuje si tiež nárok na náhradu trov konania. Poukazuje na
ust. § 137 písm. c/ CSP a argumentuje tým aj v nadväznosti na viaceré rozhodnutia iných súdov, že

žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Čo sa týka samotnej dohody o zrážkach
zo mzdy, táto bola uzatvorená platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka písomne medzi dlžníkom a
veriteľomnazabezpečeniepeňažnejpohľadávkyvyplývajúcejzozmluvyospotrebiteľskomúvere.Podľa
žalovaného táto dohody spĺňa všetky ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. OZ. Možnosť
zabezpečenia záväzku je podstatnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ,

resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Táto dohoda je obsiahnutá
na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si dohodu
preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie vlastnoručným podpisom. Nerealizovaním dohody o
zrážkach zo mzdy by vznikla žalobcovi závažnejšia ujma ako jej výkonom. V takom prípade by bol totiž
záväzok žalobkyne vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy. Každá platba v prospech

zmluvy o úvere žalobcu sa započítava prednostne na istinu, a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále
z nižšej sumy. Túto dohodu nemožno vyhlásiť za neplatnú a žalobkyňa mala jasnú možnosť súhlasiť
alebo nesúhlasiť s touto dohodu a prípadne ju odmietnuť. Občiansky zákonník v § 551 ods. 1 obsahuje
zákonný limit výšky vykonávaných zrážok. Predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť
platiteľa mzdy nevykonávať zrážky a ak by sa stalo, že platiteľ by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac než

bol oprávnený, veriteľ by toto bezdôvodné obohatenie musel vydať. Neexistuje žiaden zákonný dôvod,
aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná.
Tento záver si na základe vyššie spomínaných zákonných ustanovení ani nevyžaduje hlbšiu právnu
analýzu a jeho odôvodnenosť je viac než zrejmá. Aj by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo
mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by ani

zaradenýkmimosúdnymzabezpečovacímprostriedkom,ktorésimôževeriteľuplatniťvočineplatiacemu
dlžníkovi, ktorý nie je ochotný svoj dlh plniť. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho

konania. Zdôrazňuje, že žalovaný žiada preukázanie vnútenia dohody o zrážkach zo mzdy, sám však
neuvádzavlastnétvrdeniaohľadomskutkových okolností,ktoréžalobkyňavpriebehukonaniauvádzala.
Výsledok tohto opomenutia je neúčinnosť takéhoto prostriedku procesnej obrany žalovaného, a to z
dôvodu nespornosti ňou uvádzaných skutkových okolností. Zdôrazňuje, že popri uplatnení zrážok zo
mzdy u zamestnávateľa, žalovaný zároveň podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý mu vyhovel a

žalobkyňa musela podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je pre ňu zarážajúce, že aj po
podaní žaloby na rozhodcovský súd, neukončil žalovaný zrážanie z jej mzdy a zároveň pri kontinuálnom
zrážaní zo mzdy neupravil podanú žalobu čiastočným späťvzatím.

5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zotrval na skutočnostiach uvádzaných v podanom odvolaní a s

argumentáciou žalobkyne nesúhlasí.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 až § 381 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného opodstatnené nie je.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím
prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak všakexistuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim
rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške,
nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je veľmi problematické zistiť, kedy tento

inštitút bude z jeho strany aktivovaný. Do úvahy tak prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu
práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej - neprijateľnej zmluvnej podmienky
(§ 298 CSP). Je zároveň nutné zdôrazniť, že špecifické postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v

spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev a v neposlednom rade aj domáca právna úprava. Spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú
otázku platnosti zmluvy o úvere, resp. na ňu nadväzujúcej dohody o zrážkach zo mzdy a jeho postavenie
sa stane istejšie, nebude vystavený vykonávaniu zrážok zo mzdy za nezaplatenie odplaty, ktorá
je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ), preto odvolací súd považuje námietku nepreukázaného
naliehavého právneho záujmu za nedôvodnú.

8. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu je svojou
povahou zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zároveň ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere posudzovanú v intenciách zákona č. 129/2010 Z. z..

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch
so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť
súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobkyne k uzavretej zmluve o
úvere, o uzavretie ktorého len mala záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o
zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý
žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi
určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je
spôsobenánerovnováhazmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vprípadenepreukázaniaopakuzo
strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

10. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, pričom umožňuje siahnuť spotrebiteľovi

na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.

11. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,

či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného

aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúťochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

13. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

14. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona

akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

15. Vzhľadom na potencionálne nebezpečenstvo možnosti vymoženia úžerného plnenia vyplývajúceho
z preskúmavaných zmlúv (dohodnutá odplata 88,06 %) je žaloba žalobkyne prípustná a nutná.

16. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými

zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na inkasovanie úžerného plnenia. V
spojení s neprijateľnými podmienkami je aj podľa odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú
vykonal súd prvej inštancie.

17. Za situácie, že správny je výrok aj o trovách konania strán sporu, odvolací súd rozsudok ako vecne

správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. CSP.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).