Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Martina Koreňová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912204342
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6912204342.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu: GENERAL

FACTORING, a.s. so sídlom Bratislava, Ul. Košická č. 56, IČO 35 838 825, zast. Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Michalská č. 14, IČO 47 255 706 proti žalovanej: X. E., O..Č..
XXXXXX/XXXX, J. O. D. (S. R. E. O. M. D.) o zaplatenie sumy 2 588,93 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 5 209,95 eur, úroku z úveru vo výške 12,10 % ročne z istiny 4 752,36 eur od 22.12.2010 do

zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 4 752,36 eur od 22.12.2010 do zaplatenia
natomskutkovomzáklade,žeprávnypredchodcažalobcu ažalovanádňa31.01.2006uzavreliZmluvuo
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXX (ďalejlenzmluva),nazákladektorejposkytolprávnypredchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej úver vo výške 2 987,45 eur (90 000,- Sk) pri premenlivej
úrokovej sadzbe 12,10 % p.a. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať mesačnými splátkami
vo výške 44,88 eur (1 352,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške
59,75 eur sa zaviazala zaplatiť dňa 31.01.2006, t.j. v deň podpisu zmluvy. Splatnosť prvej splátky bola

dohodnutá dňa 20.02.2006 a splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá dňa 20.01.2016. V žalobe
uviedol, že žalovaná bola povinná úver splácať v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky,
poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady
spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvne bolo dohodnuté, že splatné úroky
a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach zmluvy, pripíšu k
istine a stávajú sa jej súčasťou. Žalovaná v čl. V. bode 2 zmluvy vyhlásila, že sa oboznámila so
súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 01.08.2006

(ďalej len VOP), sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorým sa uvedený produkt poskytuje a
zaviazala sa ich dodržiavať. žalovaná si svoj záväzok zo zmluvy neplnila a poskytnutý úver nesplácala,
preto právny predchodca žalobcu postúpil vzniknutú pohľadávku na žalobcu, ktorý na mimosúdnu
komunikáciu s dlžníkmi smerujúcu k vymoženiu pohľadávky z úverovej zmluvy splnomocnil spoločnosť
Platiť sa oplatí s. r. o. a to plnou mocou zo dňa 01.01.2011. Táto spoločnosť postúpenú pohľadávku
zosplatnila listom "Výzva na zaplatenie zo dňa 17.02.2011", v ktorej uviedla, že záväzok žalovanej sa stal
splatným. Po postúpení pohľadávky nebola na úhradu záväzku poukázaná žiadna platba. Pohľadávka

ku dňu postúpenia, t.j. ku dňu 21.12.2010 predstavovala výšku 5 209,95 eur z toho istinu vo výške 4
752,36 eur a nezaplatené úroky z omeškania vo výške 457,59 eur s tým, že istina vo výške 4 752,36
eur sa ďalej úročí riadnym úrokom vo výške 12,10 % p.a. a úrokom z omeškania v zákonnej výške 9
% p.a. ku dňu konečnej splatnosti úveru.2. Súd prvej inštancie pôvodne rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 19.03.2013 č. 13C/1/2013-124,
ktorým žalobe ohľadne sumy 2 621,02 eur vyhovel a vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie sumy 2 588,93
eur ako aj v časti úroku z úveru vo výške 12,10 % ročne z istiny 4 752,36 eur od 22.12.2010 do zaplatenia

a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 4 752,36 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd
Banská Bystrica uznesením zo dňa 30.01.2017 č. 12 Co/170/2013-159 tak, že výroku súdu prvej
inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 621,02 eur

sa odvolanie nedotýka a výrok rozsudku prvej inštancie, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 2
588,93 eur, v časti úroku z úveru a v časti úroku z omeškania do zaplatenia zamietol a vo výroku o
trovách prvostupňového konania vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojhorozhodnutiauviedol,žejepotrebnéskúmať,čidošlokplatnémupostúpeniužalovanejpohľadávky
bankou na žalobcu, či pohľadávka banky v čase jej postúpenia bola splatná, alebo tento moment nastal
až na základe výzvy zo dňa 17.02.2011, teda či boli splnené zákonné podmienky uvedené v ust. § 92

ods. 8 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak ako to potvrdzuje postupca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) v čl.
IV bode 4.2 písm. d/ Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010.
4. Vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu, rozsudok súdu prvej inštancie okrem zamietavého výroku
nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2013 a naďalej predmetom sporu ostalo už len zaplatenie sumy
2 588, 93 eur s prísl.

5. Na pojednávanie dňa 03.10.2017 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý sa e - mailovým podaním
doručeným súdu dňa 28.09.2017 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti z dôvodu
hospodárnosti konania. Neustanovila sa ani žalovaná, ktorá nemá v registri obyvateľov Slovenskej
republiky evidovanú len adresu a ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručované postupom podľa
ust. § 106 ods. 3 C.s.p. zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Preto potom súd

pojednávanie uskutočnil a spor rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o
postúpení pohľadávok, písomných podaní žalobcu vo veci, výpisu
z úverového účtu žalovanej, výzvy na zaplatenie, plnej moci udelenej spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o.,
všeobecných obchodných podmienok a písomného vyjadrenia žalobcu doručeného súdu mailom dňa

28.09.2017.
6.1 Zástupcu žalobcu v podaní doručenom súdu mailom dňa 28.09.2017 uviedol právnu argumentáciu,
že sú splnené zákonné predpoklady postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu vyplývajúce z ust. §
92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože ak by aj banka postúpila pohľadávku na inú osobu skôr ako sú
splnené stanovené podmienky (§92 ods. 8) a súčasne by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas,

porušuje tým bankové tajomstvo, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ust. § 92, pričom o tom, že by tieto
podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu niet v Zákone o bankách, ani v dôvodovej správe
ani zmienky. Nie je teda správny postup aplikácie ust. § 92 ods. 8 Zák. o bankách na spotrebiteľský
úver takým spôsobom, že aplikácia tohto ustanovenia bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky
a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového veriteľa.

7.Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné skutočnosti:
7.1 Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a
navrhovateľom ako postupníkom dňa 21.12.2010 vrátane pripojenej špecifikácie týkajúcej sa žalovanej
pohľadávky (ohľadne výšky zostatku pohľadávky čo do istiny, úrokov a úrokov z omeškania) mal súd
preukázané, že žalovaná pohľadávka vo výške 5 209,95 eur bola postúpená na žalobcu a že postupca

listom zo dňa 28.12.2010 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktoré oznámenie bolo
žalovanejajdoručovanésvýsledkom,žezásielkabolavrátenápostupcoviakonevyzdvihnutážalovanou
v odbernej lehote.
7.2 Zmluvou o splátkovom úvere uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníčkou mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver

vo výške 2 987,45 eur (90 000,- Sk) pri premenlivej úrokovej sadzbe 12,10 % p.a. žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver splácať mesačnými splátkami vo výške 44,88 eur (1 352,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci.
Prvá splátka bola dohodnutá vo výške 59,75 eur (1 800,- Sk ako poplatok za poskytnutie úveru ) so
splatnosťou dňa 31.01.2006, t.j. v deň podpisu zmluvy. Splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá dňa
20.01.2016.

7.3 Plnou mocou zo dňa 01.01.2011 udelenou žalobcom ako splnomocniteľom spoločnosti Platiť sa
oplatí s.r.o. ako splnomocnencovi mal súd preukázané, že žalobca splnomocnil spoločnosť Platiť sa
oplatí s.r.o. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhanímpohľadávok (vrátane práv spojených s realizáciou všetkých zabezpečovacích inštitútov) splnomocniteľa,
ktoré boli splnomocnencovi zverené na mandátnu činnosť mandátnou zmluvou zo dňa 01.01.2011.
7.4 Výzvou na zaplatenie zo dňa 17.02.2011 mal súd preukázané, že spoločnosť Platiť sa oplatí

s.r.o. oznámila žalovanej, že dlžná suma, ktorá vznikla z titulu nezaplatenia úveru č. XXXXXXXXXX je
vyčíslená ku dňu 17.02.2011. Súčasne touto výzvou spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. oznámila, že veriteľ
podľa ust. § 506 Obch. zák., odstúpil od zmluvy o úvere, čím sa záväzok stal splatným v celom rozsahu
vrátanepríslušenstva.Dôkazodoručenítejtovýzvyžalovanejnebolsúdupredložený.Predloženýbollen
hromadný poštový hárok zo dňa 28.02.2011, v ktorom sa nachádzalo aj meno žalovanej pod podacím

číslom XXXXXXX, ktorý dôkaz preukazuje len podanie zásielky na poštovú prepravu a nie to, že zásielka
sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej.
7.5 Výpisom z úverového účtu žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná na predmetný úver zaplatila
celkom 15 splátok v celkovej výške 759,85 eur o a to dňa 31.01.2006 splátku vo výške 1 800,- Sk, dňa
20.02.2006 splátku vo výške 1 352,- Sk, dňa
20.03.2006 splátku vo výške 1 352,-Sk, dňa 19.05.2006 splátku vo výške 1 352,- Sk, dňa 07.06.2006

splátku vo výške 249,50 Sk, dňa 21.06.2006 splátku vo výške 2 454,50 Sk, dňa 18.08.2006 splátku vo
výške 1 352,-Sk, dňa 20.01.2006 splátku vo výške 4,80 Sk, dňa 25.10.2006 splátku vo výške 91,- Sk,
dňa 20.11.2006 splátku vo výške 6,70 Sk, dňa 21.11.2006 splátku vo výške 417,- Sk, dňa 06.12.2006
splátku vo výške 4 888,50 Sk, dňa 20.12.2006 splátku vo výške 1 352,- Sk, dňa 21.02.2007 splátku vo
výške 2 704,- Sk a dňa 08.06.2007 splátku vo výške 3 515,20 Sk, takto spolu zaplatila sumu 22 891,20

Sk, čo po prepočte konverzným kurzom na menu euro predstavuje sumu 759,85 eur.
8. Súd poukazuje na ust. § 391 ods. 2 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorého
ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
8.1 Súd sa vzhľadom na právny názor vyslovený krajským súdom v odôvodnení jeho zrušujúceho

rozhodnutia sa prvotne zaoberal skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore a
s tým súvisiacou platnosťou postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa (Slovenskej sporiteľne, a.s) na
žalobcu, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym záverom:
9.V prejednávanej veci sa žalobca naďalej po rozhodnutí krajského súdu domáha na žalovanej
zaplatenia sumy 2 588,93 eur s prísl., pričom sa jedná o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 od právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a.s.,
ktorá je bankou. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5 209,95 eur.
10.Aktívna vecná legitimácia je také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento nárok uplatňovať. Vecná
legitimácia sa na začiatku tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne

právo na plnenie od žalovaného, uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
11.Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu

nenamieta.
12.Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) a to na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k
zmene v osobe veriteľa, tak že novým veriteľom sa stane postupník a tento nadobúda pohľadávku s

jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka,
je súčasne pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ust. § 92 ods.
8 Zák.č. 438/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia, podľa ktorého ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite v omeškaní dlhšie ako
90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to osobe, ktorá nie je bankou
(postupník) aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní

klienta so
splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok.13.Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zák.č. 438/2001 Z.z. o bankách teda
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90

kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky
banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (uznesenie KS Prešov sp. zn. 6Co/119/2013).
14. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu
v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy postúpi pôvodný veriteľ na nového veriteľa svoju pohľadávku,
ktorú má voči dlžníkovi a to aj bez súhlasu dlžníka.

15. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.
16. Postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt je upravené v ustanovení § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách.
17. Pri postúpení pohľadávky banky na iný subjekt musí banka rešpektovať jednak ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú všeobecné podmienky postúpenia, ale aj ustanovenie Zákona
o bankách, ktoré upravuje osobitné podmienky takéhoto postúpenia.

18. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zák..č. 483/2001 Z.z. o bankách, je potrebné si vykladať tak, že banka
môže postúpiť svoju pohľadávku z úveru splatného v splátkach na iný subjekt bez súhlasu dlžníka len
za súčasného splnenia týchto podmienok:
- dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov, alebo ich časť,
- jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,

- na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.
19. Uvedené plne korešponduje aj so stanoviskom Národnej banky Slovenska, ktorá na žiadosť
niektorých okresných súdov k otázke možnosti prevodu nezosplatneného úveru zmluvou o postúpení
pohľadávky banky na tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové povolenie na
vykonávanie tejto činnosti uviedla, že banky a pobočky zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s

ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, musia však súčasne
dodržať ustanovenia Zákona o bankách. Tento záver Národnej banky Slovenska je v rozpore s právnou
argumentáciou žalobcu v tom zmysle, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje len výnimky z
bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach postúpenia pohľadávok.
20. Listom zo dňa 30.03.2017 vyzval súd právneho predchodcu žalobcu, t.j. postupcu (Slovenskú

sporiteľňu, a.s), aby oznámila súdu, či ako veriteľ zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX XXX XXX
uzavretej so žalovanou ako dlžníčkou dňa 31.01.2006 ešte pred postúpením pohľadávky z tejto zmluvy
vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ak áno, nech predloží toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru s dôkazom o jeho doručení žalovanej a súčasne aby oznámila, či žalovanú písomne
vyzvala na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zák.č. 483/2001

Z.z. o bankách, ak áno, nech predloží súdu túto výzvu spolu s dôkazom o jej doručení žalovanej.
21. Slovenská sporiteľňa a.s. podaním doručeným súdu dňa 28.04.2017 oznámila súdu, že v súlade
s ust. § 92 ods. 8 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách odovzdala Zmluvu o splátkovom úvere a súvisiacu
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka, postupníkovi,
teda žalobcovi a odkázala súd obrátiť sa vo veci výzvy na žalobcu ako postupníka.

22. Súd výzvou zo dňa 03.05.2017 vyzval žalobcu, aby oznámil súdu, či Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako veriteľ zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX XXX XXX uzavretej so žalovanou ako dlžníčkou dňa
31.01.2006 ešte pred postúpením pohľadávky z tejto zmluvy vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ak
áno nech predloží toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s dôkazom o jeho doručení

žalovanejasúčasneabyoznámila,čiSlovenskásporiteľňa,a.s.žalovanúpísomnevyzvalanazaplatenie
omeškanej časti peňažného záväzku v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak
áno, nech predloží súdu túto výzvu spolu s dôkazom o jej doručení žalovanej.
23. Žalobca na výzvu súdu zo dňa 03.05.2017, doručenú mu dňa 11.05.2017, ako ani na jej urgenciu
zo dňa 05.06.2017, doručenú mu dňa 09.06.2017, nereagoval.

24. Súd teda konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania
skutočnosti, či pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru výzvou podľa ust.
§ 92 ods. 8 Zák.č. 483/2001 Z.z., ktorá by sa týkala prejednávanej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
31.01.2006 a ktorá výzva by bola žalovanej aj riadne doručená.
25. Ďalej súd konštatuje, že medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom

nedošlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 ku
platnému postúpeniu pohľadávky tvoriacej predmet tohto konania. Keďže Zákon o bankách pre platné
postúpenie pohľadávky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 a
splnenie jednej podmienky (zaslanie písomnej výzvy a jej doručenie) súd nemal preukázané, dospel kzáveru, že nebol splnený nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky banky na inú osobu,
ktorá nie je bankou, preto je toto postúpenie neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca
uplatnenú pohľadávku nenadobudol a teda nie je ani na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne

vecne legitimovaný, z ktorého dôvodu súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Uvedené postúpenie je
teda neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom konkrétne ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách (absencia písomnej výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá mala byť doručená
žalovanej). Tu súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/476/2015
zo dňa 27.07.2017, bod 14 v spore, v ktorom bolo zamietnutie žaloby postavené na nedostatku

aktívnej legitimácie žalobcu pre neplatnosť postúpenia žalovanej pohľadávky práve z dôvodu nesplnenia
podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (absencia písomnej výzvy), ktorý uviedol,
že záver prvoinštančného súdu ohľadne ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné vykladať aj
v spojení s ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou
veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči klientom. Postúpením pohľadávky z banky
na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám, vrátane prísneho bankového tajomstva sa

podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom- postupníkom a dlžníkom v
porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka preto bráni aj postúpeniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo
zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Postúpenie takejto pohľadávky je v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dáva možnosť

postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta, musia byť však splnené zákonné podmienky (okrem
nepretržitého omeškania klienta trvajúceho viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky aj
písomná výzva klientovi). Práve v nevyžiadaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového
tajomstva.

26.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Právne vzťahy postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
právapovinností.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastáva priamozozákonaapôsobíodzačiatku

(ex tunc) voči každému. Z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky a to ani dodatočným
schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex offo) z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu
neplatnosti dovolal.
28. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa ust. § 525 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá
zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

31. Podľa ust. § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
32. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná

povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré
sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na
preukázanie pravdivosti svojich tvrdení.. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich
súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty, ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť vsúlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad
pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav
dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze.

V podstate ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
32.1. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného
bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo
zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a

protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo

vylučujúalebozabraňujújehouplatniteľnosti.Dôsledkyneuneseniadôkaznéhobremenasapotomriadia
jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie
práva v jej prospech.
32.2 Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich

o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou
aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom.
32.3 Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo
odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno a preto mu neunesenie dôkazného

bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.
33. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej súd rozhodol postupom podľa ust. § 396
ods. 3 C.s.p., tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal z toho dôvodu,
že žalovaná si v konaní žiadne trovy neuplatnila a ani zo spisu žiadne trovy v jej prospech nevyplývajú.
Je však potrebné uviesť, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, by inak nárok na

náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., patril.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.