Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206620
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715206620.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej
veci oprávneného SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné
námestie8,96929BanskáŠtiavnica,IČO:36022047,právnezastúpenéhospoločnosťouAKGRUBER,
s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 243 814 proti povinnému ESCO

Krupina, s.r.o., so sídlom Svätotrojičné nám. č. 1, 963 01 Krupina, IČO: 36 031 623, právne zastúpený
JUDr. Elenou Ľalíkovou advokátkou, so sídlom ul. Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom, Exekútorský úrad Bratislava, Longobardská 1301/27, 851 10
Bratislava, pod spisovou značkou EX 1546/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 18Er/227/2015-52 zo dňa 26. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 18Er/227/2015-52 zo dňa 26. februára 2018 v druhej a tretej

výrokovej vete zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 18Er/227/2015-52 zo dňa 26. februára 2018 v prvej výrokovej
vete zastavil exekučné konania postupom podľa ust. § 57 ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku z
dôvodu, že exekučný titul bol po začatí exekučného konania zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/27/2015 zo dňa 31.05.2016. V druhej výrokovej vete priznal nárok na

náhradu trov konania povinnému voči oprávnenému v rozsahu 100% podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 9a Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný mal v exekučnom konaní plný úspech. O nároku na
náhradu trov súdneho exekútora rozhodol v tretej výrokovej vete tak, že súdnemu exekútorovi podľa
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo
rozsahu 100% voči oprávnenému s poukazom na plný úspech povinného v konaní.

2. Proti druhej a tretej výrokovej vete rozhodnutia okresného súdu podal oprávnený v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté výroky uznesenia zmenil tak,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a súdny exekútor má nárok na náhradu
trov exekúcie vo výške 100% rovnakým dielom voči oprávnenému a povinnému. Oprávnený uviedol, že
v čase začatia exekúcie postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a na podklade právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému. Následne po zmene

právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku v dôsledku vyslovenia nesúladu §-u 141a OSP s
Ústavou SR bolo exekučný titul Uznesením Najvyššieho súdu SR. V čase začatia exekučného konania
však nebolo rozhodnuté ani len o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, a preto oprávnený
považoval za nesporné, že exekúcia začala dôvodne.

3. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval oprávnený za preukázané, že nie je dôvodné

konštatovanie okresného súdu v napadnutom uznesení, že povinný mal v exekučnom konaní plný
úspech. Oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie exekúcie, ale k zastaveniu exekúcie došlovýhradne z dôvodu zmeny právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti oprávnený
poukázal na ust. § 257 CSP.

4. S poukazom na uvedené skutkové a právne okolnosti oprávnený mal za to, že rozhodnutie okresného
súdu vychádza s nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

5.Povinnýsakodvolaniuoprávnenéhovyjadrilpodanímzodňa16.04.2018,vktoromnavrholnapadnuté

uznesenie potvrdiť. Uviedol, že výrok o náhrade trov konania závisí od výsledku konania, a ten bol
priaznivý pre neho, keďže všetky jeho procesné úkony boli v exekučnom konaní akceptované, preto
musí mať aj nárok na náhradu účelne vynaložených trov pri bránení svojho majetkového práva..
Povinný považoval oprávneným navrhovanú aplikáciu ust. § 257 CSP bez relevantného odôvodnenia.
V tejto súvislosti poukázal, že nejde o automatické pravidlo, ale ide o výnimku z pravidla, že úspešný
účastník má nárok na náhradu trov voči neúspešnému, ale len v prípade splnenia dvoch kumulatívnych

podmienok, a to dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencie výnimočných okolností. Oprávnený
pritom v odvolaní žiadnu s týchto podmienok neuviedol a tým ani nepreukázal.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného je dôvodné.

7. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30.04.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 13.05.2015 poverenie, ktorým poveril

súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na
základe vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/483/2014 zo dňa
19.02.2014 na vymoženie sumy 77.582,21 Eur a trov exekúcie voči povinnému. Exekučným titulom
krajský súd ako súd odvolací v prvej výrokovej vete zmenil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 4Cb/51/2013-57 zo dňa 20.06.2014 tak, že konanie podľa ust. 141a ods. 1 zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 13.06.2016 (ďalej len O.s.p.) zastavil s tým,
že v druhej a tretej výrokovej vete rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania tak, že
žalobcovi (povinnému) uložil povinnosť nahradiť žalovanému (oprávnenému) trovy konania v celkovej
výške 77.582,21 Eur.

8. Okresný súd uznesením č.k. 18Er/227/2015-23 zo dňa 22.07.2015 na základe návrhu povinného
povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Obdo/27/2015. Následne napadnutým uznesením exekúciu postupom
podľa ust. § 57 ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 1Obdo/27/2015 zo dňa 31.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

14.07.2016 exekučný titul zrušil. Zároveň exekučný súd rozhodol postupom podľa ust. 262 ods. 2
CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku v druhej a tretej výrokovej vete o nároku na náhradu trov
exekučného konania.

9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

15. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút komplexne upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v
znení účinnom do 31.03.2017). Exekučný súd preto o trovách exekúcie rozhoduje podľa príslušných

ustanovení Exekučného poriadku ako lex specialis a nie je daný dôvod, aby o nich rozhodoval postupom
podľaustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkuakolexgeneralis,atokonkrétne§262ods.1a2CSP,tj.
aby najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu a až následne o ich výške, a to ani s poukazom na ust. § 9a
Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že ustanovenia Civilného sporového poriadku sa v exekučnom
konaní primerane použijú, ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný súd preto po tom ako rozhodne

o zastavení exekúcie je povinný v zmysle § 200 odsek 5 Exekučného poriadku rozhodnúť nielen o
tom kto platí trovy exekúcie a tiež v akej výške. Za trovy exekúcie logickým a systematickým výkladom
ustanovení Exekučného poriadku treba považovať nielen odmenu exekútora, náhradu jeho hotových
výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie, ale aj trovy oprávneného a povinného.

17. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím rozhodoval v druhej a tretej výrokovej vete o nároku
na náhradu trov exekúcie iba podľa ustanovení Civilného sporového poriadku zohľadňujúc úspech
účastníkov exekučného konania, aj napriek tomu, že Exekučný poriadok obsahuje komplexnú úpravu
trov exekúcie, čím okresný súd vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil

okresnémusúdunaďalšiekonanie,vktoromokresnýsúdrozhodneotrováchexekúciepodľaustanovení
Exekučného poriadku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).