Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816203921
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816203921.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobkyne: S. G., narodená

XX.X.XXXX, trvale bytom I. W. XXX, občan SR proti žalovanej: S. S., narodená X.X.XXXX, trvale bytom
A.V. XXX/XX, K., občas SR, zastúpená Bc. Z. H., narodeným XX.X.XXXX, trvale bytom M.R.I. X/X, J.,
občan SR, o zaplatenie 1.415,31 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 557,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 557,- EUR od 01.01.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na trovy konania v rozsahu 21,28 %, o ich výške súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 30.03.2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy
1.415,31 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01.01.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili v priebehu roka 2014 niekoľko
ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanej dňa 10.01.2014 sumu 200,-
EUR v hotovosti k rukám žalovanej, dňa 14.04.2014 sumu 357,- EUR vo forme bezhotovostného
prevodu za účelom zakúpenia obývacej steny v predajni DEKODOM v Prievidzi, dňa 15.06.2014 sumu

147,31 EUR na produkty zn. Herbalife, dňa 10.07.2014 sumu 26,- EUR na zaplatenie topánok zn.
Tamaris, dňa 10.07.2014 sumu 15,- eur na zaplatenie kabelky zn.ADIDAS, dňa 18.09.2014 sumu
200,- EUR vo forme bezhotovostného prevodu na účet žalovanej, dňa 14.11.2014 sumu 25,- EUR v
hotovosti na zaplatenie tenisiek, dňa 14.11.2014 sumu 300,- EUR na vyplatenie pôžičky za zaplatenie
opatrovateľského kurzu, dňa 21.09.2015 sumu 145,- EUR na produkty zn. Herbalife. Žalovaná sa
zaviazala splniť svoj dlh najneskôr do 31.12.2015. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so
splnenímsvojhodlhu,žalobkyňajuopakovanevyzývalanajehozaplatenie.Vzniknutúsituáciusasnažila

vyriešiť aj mediačnou dohodou pred mediátorkou D., ale žalovaná na mimosúdnu dohodu nepristúpila
a to napriek tomu, že v rámci mediačného telefonátu s mediátorkou uznala svoj záväzok čo do dôvodu
a výšky. Žalovaná z dlžnej sumy 1.415,31 EUR neuhradila žiadnu sumu.

(2) Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním z 23.06.2016. V rámci procesnej obrany uviedla,
že žalobkyňa sa nikdy so žalovanou ani len ústne nedohodla na pôžičke. Sumy, na ktoré sa odvoláva
a to 357,- EUR a 200,- EUR, ktoré boli realizované bezhotovostným prevodom v prospech žalovanej

sú sumy, ktoré práve žalovaná požičala žalobkyni a žalobkyňa jej ich iba vrátila. O tomto tvrdení ale
nemá žalovaná žiaden dôkaz. Ostatné sumy uvedené v podanej žalobe sa nezakladajú na pravde a
preto ich žalovaná v plnom rozsahu odmieta. Žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy a preto
žalovaná považuje žalobu na bezdôvodnú a navrhuje, aby túto zamietol v celom rozsahu. Žalobkyňavyužiladobromyseľnosťžalovanej,keďžalobkyňabezhotovostnýmprevodomvprospechúčtužalovanej
poukázala sumy 357,- EUR a 200,- EUR a následne túto skutočnosť označila, že ide o pôžičku zo strany
žalovanej hoci naopak išlo o vrátenie požičaných finančných prostriedkov, ktoré sa rozhodla žalobkyňa

vrátiť žalovanej a to prostredníctvom bezhotovostného prevodu.

(3) V replike žalobkyňa tvrdenia žalovanej striktne odmietla a zotrvala na podanej žalobe v celom
rozsahu. Predložila výpisy z SMS správ, v ktorej žalovaná opakovane uviedla, že si je vedomá svojho
dlhu voči žalobkyni a zaväzuje sa túto žalobkyni vrátiť. Tvrdenia žalovanej vo vyjadrení k žalobe sú

nepravdivé, čo vyplýva aj z SMS komunikácie s ňou, jej tvrdenia sú len účelovou obranou, ktorá sa
nezakladá na pravde. Žalovaná sa naviac nijako nevyjadrila k uznaniu dlhu pred mediátorkou D., pretože
si je vedomá úkonu uznania a preto nie je možné tvrdenú skutočnosť účinne poprieť.

(4) V duplike žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa nemá právny titul a neuviedla, na základe čoho
ako tvrdí, k uzavretiu zmluvy o pôžičke. V žalobe len neurčito uvádza akýsi tovar, ktorý neoznačila,

nepredložila dodací list, faktúru alebo iný relevantný dôkaz o tom, čo žalovanej predala, v akej
hodnote a kedy mala žalovaná uhradiť sumu za uvedený tovar. Pani D. K. môže vykonávať činnosť
mediátorky, keď má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo nespĺňa. Výpis SMS správ
je zmätočný dôkaz, ktorý deklaruje len časť komunikácie medzi stranami. Uznanie je potrebné urobiť
písomnou formou. Žalobkyňa svoje všeobecné tvrdenia nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi,

preukazujúcimi jej tvrdenia.

(5)Súd na súdnych pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, navrhnutých
svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: žalobou č.l.1-2, písomným vyjadrením
žalovanej čl. 10, replikou č.l. 14-15, výpismi z SMS komunikácie č.l. 16-25, výpismi z účtu žalobkyne

č.l. 26-28, duplikou č.l. 32, čestným prehlásením V. E. č.l. 87, výpismi s účtu žalovanej č.l. 88-153,
uznesením č.l. 161, výpismi z účtu žalovanej č.l. 168-205 a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn.
18C/63/2016.

(6) Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

-Z výpisu UniCredit Bank k účtu, ktorý patril žalobkyni ( č.l. 27) je preukázané, že žalobkyňa dňa
21.10.2014 realizovala platbu kartou v predajni Decodom Prievidza v sume 357,30 EUR a dňa
18.09.2014 z tohto istého účtu poslala sumu 200,-EUR žalovanej s poznámkou ,,S.a pozicka“.

-Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.
Žalobkyňa a žalovaná boli predtým 20-ročné kamarátky. Tvrdila, že žalovanej požičala dlžnú sumu po
menších čiastkach na základe ústnej dohody. Kúpila jej obývaciu stenu za 357,- EUR, ktorú vyplatila v
Decodome Prievidza svojou platobnou kartou. Staršia dcéra žalobkyne predávala produkty zn. Herbalife
a žalovaná si tieto produkty chcela kúpiť a používať ich, ale nemala na ne peniaze, tak jej povedala, že

peniaze žalobkyni dá, keď bude mať, že potom jej ich vráti. Bola to suma 147,31 EUR. Keď si žalobkyňa
kupovala topánky v Partizánkom, ako kamarátke jej ich odfotila a poslala, na čo ona reagovala, že by
ich chcela tiež, ale nemá peniaze, tak jej ich kúpila, bola to suma 26,-EUR, takto kúpila aj tenisky na
platforme, ktoré chcela dcéra žalovanej v sume 25,- EUR, tiež jej kúpila kabelku zn. Adidas, keď ju
chcela, ale nemala na ňu peniaze, stála 15,- EUR. Žalovaná ju o kúpu týchto vecí požiadala a sľúbila,

že je tieto sumy vráti potom, čo pôjde robiť do zahraničia opatrovateľku. Vtedy robila opatrovateľku pre
mesto Prievidza a plat mala malý a nemala jej z čoho vrátiť. Povedala jej, že jej to začne splácať od
roku 2015, kedy začne pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku. V januári a septembri 2014, keď nemala
peniaze jej ešte dva krát požičala po 200,- EUR. Sumu 300,- EUR žalovanej požičala na opatrovateľský
kurz , pretože žalovaná túto sumu chcela vrátiť kamarátke Silvii, ktorá jej na tento kurz predtým požičala,

žalobkyňa tieto peniaze ochotne vytiahla zo svojho účtu a dala ich žalovanej, aby si u svojej kamarátky
mohla vyplatiť tento dlh. Suma 145,- EUR je za produkty zn. Herbalife, ktoré žalovaná používala v
roku 2014 a 2015. K ostatným sumám žalobkyňa tvrdila, že o tieto požiadala žalovaná žalobkyňu.
Dohodli sa, že žalovaná jej to bude splácať po 10,-EUR a potom aj po 100,- až 200,- EUR mesačne.
Tieto sumy žalobkyňa odovzdávala v hotovosti, k rukám žalovanej. Nikto iný pri tom ( okrem maloletej

dcéry žalovanej ) nebol. Ak žalovaná tvrdí, že sumy 357,- EUR a 200,- EUR naopak požičala žalovaná
žalobkyni, z účtov oboch je zrejmé, kto vtedy potreboval požičiavať peniaze, vo finančnej núdzi bola
žalovaná. K mediácii u Mgr. K. nikdy nedošlo, pretože mediátorka žiadala žalovanú o stretnutie, aby
mohla byť uzavretá mimosúdna dohoda, žalovaná mediátorke v telefonáte povedala, že si je vedomá, žedlží tieto peniaze v žalovanej sume. Mediátorka pripravila a poslala žalovanej návrh mediačnej dohody,
ale žalovaná mediátorke nadiktovala zlú adresu a preto sa jej zásielka vrátila späť. Žalovaná nebola
ochotná poskytnúť správnu adresu. Ako dôkaz žalobkyňa navrhla detektor lži. Ak žalovaná tvrdila,

že jej vrátila výrobky zn. Herbalife v sume 147,31 EUR a 145,- EUR nie je to pravda, tieto výrobky
používala.Navykonanídôkazuvýsluchompôvodneoznačenýmisvedkamiotcomžalobkyneajejdcérou
Nikolou a mediátorkou netrvala. Od podania žaloby jej žalovaná žalovanú sumu ani sčasti nezaplatila.
V záverečnom stanovisku žalobkyňa na pojednávaní dňa 26.09.2018 súdu uviedla, že trvá na žalobe,
pretože peniaze žalovanej naozaj požičala, je to pravda a nemá dôvod si vymýšľať. Nesúdi sa o hodnotu

kozmetických výrobkov, ktoré mali byť údajne v igelitke, vrátenej prostredníctvom otca žalobkyne. Bola
to hodnota 900,-EUR. Toto nie je predmetom sporu. Požičiavané sumy neboli žalovanej poukazované
len z osobného účtu žalobkyne. Má investičný fond, do ktorého si posielala peniaze v čase, keď bola
zamestnaná ako tlmočníčka v Ružomberku a z tohto účtu žalobkyňa žalovanej poskytovala peniaze.
Nevie to dokladovať. Boli dohodnuté, že jej to vráti v splátkach. Zo žalovanej sumy jej žalovaná doposiaľ
ale nič nevrátila.

-Zástupca žalovanej pred súdom uviedol, že je pravdou, že sumy 357,- EUR a 200,- EUR žalobkyňa
žalovanej požičala, ale žalovaná jej tieto sumy vrátila, nemá však o tom žiadny dôkaz. Je pravdou,
že išlo o sumy, ktoré žalobkyňa požičala žalovanej, ale žalovaná jej tento dlh už vrátila. Na ostatné
sumy neexistujú žiadne dôkazy a žalovaná tvrdí, že k ich požičaniu (ako to tvrdí žalobkyňa) žalovanej

nedošlo. Navrhol výsluch mediátorky. V záverečnom stanovisku zástupca žalovanej na pojednávaní dňa
26.09.2018 súdu uviedol, že z výpisov z osobného účtu žalobkyne vôbec nevyplýva platobná schopnosť
žalobkyne požičiavať v danom období žalovanej uvedené sumy, ktoré sú predmetom sporu.

-Žalovaná pred súdom vo svojej výpovedi uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí. Nie je jediná, s

ktorousažalobkyňa,,doťahuje“openiaze.Malatopripravené.Malapeniaze,potomčoodišlaodpriateľa
a netrpela finančnou núdzou, ako to o nej tvrdí žalobkyňa. Boli dlhoročné kamarátky. Čo sa týka súm
357,- EUR a 200,- EUR tieto peniaze žalobkyni už vrátila v hotovosti, osobne u nej doma. Nikto iný
pri tom nebol. Výrobky zn. Herbalife žalobkyni vrátila, vôbec nekomunikovala s jej dcérou, nakoľko ona
robila v Taliansku a žalobkyňa za ňu predávala tieto výrobky. Výrobky za 147,31 EUR a 145,- EUR

nepoužila a žalobkyni ešte spolu s ďalšími výrobkami, ktoré boli v hodnote 1000,- EUR nepoužité vrátila
v zime ( október - november) v roku 2015, bol pri tom p. K.. O tieto výrobky nemala záujem, boli to drahé
výrobky a boli jej vyslovene vnucované. Ku kúpe topánok, je pravda, že jej žalobkyňa ohľadom nich
volala, ale žalovaná jej povedala, že si nebude kupovať topánky, ale žalobkyňa s tými topánkami prišla
a povedala jej, že to má za to, ako sa stará o dcéru žalobkyne na meniny a narodeniny, dostala ich od

žalobkyne ako darček. Tvrdenie žalobkyne, že žalovanej kúpila kabelku nie je pravdivé, nekúpila jej ju
vôbec. Nie je pravdivé ani tvrdenie o pôžičke v sume 300,- EUR na opatrovateľský kurz ani o ďalšej
sume pôžičky 200,- EUR. Pokiaľ v SMS komunikácii reagovala na nejakú sumu, boli to všetko peniaze
za výrobky zn.Herbalife, ktoré si, je pravdou chcela nechať, s tým, že časom žalobkyni za tieto peniaze
vyplatí, o tom bola aj ich SMS komunikácia, len o týchto výrobkoch.

-Svedok G. K. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je bývalým priateľom žalobkyne. V júli roku
2015 prišiel z práce a na záhrade sa žalobkyňa so žalovanou začali hádať o peniazoch, hovorili o sume
1400,- EUR, na čo žalovaná žalobkyni povedala, že nemá prácu, že je to dosť peňazí a že jej vráti na
splátky. Nevie však, za čo to boli peniaze. Rozprávali sa o sume 1500,- EUR, na čo žalovaná reagovala,

že to žalobkyni bude splácať.

-Svedok S. K. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol svedkom toho, ako žalovaná zanášala
igelitku, plnú kozmetických výrobkov k rodičom žalobkyne. Bolo to koncom roka 2015. V tom čase boli
so žalovanou kamaráti, vie, že žalobkyňa a žalovaná mali nejaký konflikt. Fyzicky videl, ako žalovaná

otvorila bránku rodinného domu v Uherciach a vrátila sa bez nej. Či túto igelitku aj fyzicky odovzdala,
to nevie, ale vrátila sa bez nej. Následne telefonovala s otcom žalobkyne, hovorila mu, čo je vo veci
a z toho on vydedukoval, že igelitku tento pán má v dispozícii. On so žalovanou túto igelitku zaniesť
nebol, čakal ju v aute.

-Z čestného prehlásenia V. E. zo dňa 22.08.2018 na č.l. 87 vyplýva, že menovaný písomne vyhlásil, že v
minulosti nemal telefonát od žalovanej ohľadom toho, že položila vo večerných hodinách pri bránu jeho
domu nejakú tašku pre jeho dcéru ( žalobkyňu v spore ) a ani žiadnu tašku pri bráne nikdy nenašiel.(7)Sporovéobčianskesúdnekonaniejeovládanéprejednacouzásadou,ktoráspočívavtom,žetvrdenie
skutočností a navrhovanie dôkazov na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporového konania.
Podľa prejednacej zásady je súd oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených

(tvrdených a preukázaných) procesnými stranami. S prejednacou zásadou súvisia procesné inštitúty
povinnosti tvrdenia (bremenom tvrdenia) a dôkaznej povinnosti (dôkazné bremeno). Dôkazná povinnosť
je povinnosťou strany sporu označiť dôkazy (dôkazné prostriedky) na preukázanie tvrdených
skutočností. Pokiaľ takéto dôkazy neuvedie, neunesie dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej

povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu,
zisteného z dôkazov navrhnutých stranami sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a
vykonaných dôkazov.

(8) Podľa Čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

(9)Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

(10)Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

(11)Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

(12)Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

(13)Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

(14)Podľa§451ods.1a2Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov(1)Ktosanaúkoriného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(15)V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní vecí, t.j. jej reálnom odovzdaní, druhové
určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Premetom zmluvy o
pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych

vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, to znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej
uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Je pravdou, že zákon nevyžaduje, aby táto zmluva
bola uzatvorená písomné, takže stačí aj jej ústna forma, prípadne môže byť uzavretá konkludentne,
avšakprejejplatnosť,tedaabybolaplatneuzatvorenásavyžadujereálneodovzdaniepredmetupôžičky.
Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej

kvality.

(16)V konaní bolo sporné, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnych zmlúv o pôžičke, na
základe ktorých potom žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni žalovanú sumu 1.415,31 EUR s
príslušenstvom. Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v priebehu

roka 2014 uzavrela so žalovanou niekoľko ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorých žalobkyňa
požičala žalovanej dňa 10.01.2014 sumu 200,- EUR v hotovosti k rukám žalovanej, dňa 14.04.2014
sumu 357,- EUR vo forme bezhotovostného prevodu za účelom zakúpenia obývacej steny v predajni
DEKODOM v Prievidzi, dňa 15.06.2014 sumu 147,31 EUR na produkty zn. Hergalife, dňa 10.07.2014sumu 26,- EUR na zaplatenie topánok zn. Tamaris, dňa 10.07.2014 sumu 15,- eur na zaplatenie
kabelky zn. ADIDAS, dňa 18.09.2014 sumu 200,- EUR vo forme bezhotovostného prevodu na účet
žalovanej, dňa 14.11.2014 sumu 25,- EUR v hotovosti na zaplatenie tenisiek, dňa 14.11.2014 sumu

300,- EUR na vyplatenie pôžičky za zaplatenie opatrovateľského kurzu, dňa 21.09.2015 sumu 145,-
EUR na produkty zn. Herbalife. Žalobkyňu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať súdu, že došlo
k reálnemu odovzdaniu finančného obnosu žalovanej. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou , pretože
na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným
spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním v hotovosti. Preukázanie reálneho poskytnutia peňažných

prostriedkov bolo podmienkou zistenia, či došlo k vzniku zmluvy o pôžičke, keďže zmluva o pôžičke
má reálnu povahu a na jej vznik je potrebné okrem dohody strán aj reálne odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané poskytnutie dvoch súm vo výške
357,- EUR a 200,- EUR žalobkyňou žalovanej ( výpisy z účtov, výpoveď žalovanej pred súdom),
žalovaná potvrdila, že tieto sumy jej žalobkyňa skutočne požičala, zároveň sa však bránila tvrdením,
že tieto sumy spolu 557,- EUR žalobkyni už vrátila. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že k

vráteniu požičaných peňažných prostriedkov došlo, leží na žalovanej. Žalovanú tak zaťažovalo dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, ktoré v spore neuniesla, t.j. nepreukázala súdu, že skutočne sumu 557,- EUR
žalobkyni vrátila, sama pritom potvrdila, že túto sumu jej žalobkyňa skutočne požičala. Preto súd žalobe
v tomto rozsahu vyhovel. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že sumu 147,31 EUR žaluje, lebo dňa 15.06.2014
odovzdala žalovanej produkty zn. Hergalife v tejto hodnote a rovnako tak dňa 21.09.2015 v hodnote

145,- EUR. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tohto tvrdenia. Súd dospel k záveru, že sa nejedná
o pôžičku, pričom je však otázne, či v tejto časti žaloby má žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu, ktorá
svedčí na základe vykonaného dokazovania dcére žalobkyne ( Nikole), ktorá sa predaju produktov
zn. Herbalife venovala, pričom žalobkyňa tieto výrobky žalovanej údajne za dcéru odovzdala. Súd pre
neunesenie dôkazné bremena a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v tejto časti považoval žalobu

za nedôvodnú. Žalobkyňa ďalej v spore tvrdila, že dňa 10.07.2014 požičala žalovanej sumu 26,- EUR,
pretože jej zaplatila v tejto sume topánky zn. Tamaris, dňa 10.07.2014 sumu 15,- eur, kedy jej zaplatila
kabelku zn. ADIDAS, dňa 14.11.2014 jej v sume 25,- EUR zaplatila tenisky. Žaloba v tejto časti nie je
dôvodná, súd má za to , že nedošlo k uzavretiu pôžičky, kedy by sa skôr mohlo jednať o kúpnu zmluvu
resp. bezdôvodné obohatenie. Za zmluvu o pôžičke sa nepovažuje zmluva, kde sa namiesto požičaných

peňazí majú vrátiť peniaze ( alebo naopak), v takom prípade by išlo o kúpnu zmluvu. Žalobkyňa v
spore neuniesla dôkazné bremeno, keď žalovaná všetky tieto sumy ( za topánky 26,- EUR, tenisky
25,- EUR aj kabelku 15,- EUR) rozporovala, pričom tiež tvrdila, že topánky dostala od žalobkyne ako
dar k sviatkom a kabelku jej žalobkyňa nedala vôbec. Žalobkyňa sa žalobou ďalej domáhala vrátenia
sumy 200,- EUR, ktorú ako tvrdila, dňa 18.09.2014 formou bezhotovostného prevodu poslala na

účet žalovanej a sumy 300,- EUR, ktorú dňa 14.11.2014 poskytla žalovanej na vyplatenie pôžičky
za zaplatenie opatrovateľského kurzu. Tieto tvrdenia žalovaná poprela. Na základe uvedeného dospel
súd k záveru, že žaloba je dôvodná len v sume 557,- EUR ( 357,- EUR plus 200,- EUR) a vo zvyšku
žalobu zamietol, keď žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ostatných žalovaných súm a teda súdu
dostatočne svoje tvrdenia nepreukázala. Svedok G. Polák síce potvrdil, že bol svedkom rozhovoru,

resp. hádky medzi stranami sporu v lete roku 2015, kedy počas tejto komunikácie odznelo, že žalovaná
dlží žalobkyni sumu 1.400 EUR alebo 1.500,- EUR, pričom žalovaná žalobkyni mala sľúbiť, že túto
sumu žalobkyni vráti v splátkach. Bolo sporným, či sa jednalo o sumárnu sumu, poskytnutú žalobkyňou
žalovanej postupne v rôznych časových obdobiach ako pôžičku, alebo sa jednalo o sumu za výrobky zn.
Herbalife, keď žalovaná v spore tvrdila, že jej žalobkyňa odovzdala výrobky za 147,31 EUR, 145,- EUR

a vyše 1.200,- EUR, ktoré výrobky síce prevzala, ale nepoužívala ich a s odstupom času ich v zime
roku 2015 žalobkyni vrátila nepoužité späť resp. odovzdala ich za bránu rodinného domu, v ktorom býval
otec žalobkyne. Preto súd dospel k záveru, že svedeckou výpoveďou p. K. ani svedeckou výpoveďou
p. Petrisku nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že dlžná suma je spolu 1.415,31 EUR ani tvrdenie
žalovanej,ževýrobky,zktorýchčasť(vhodnote147,31EURa145,-EUR)jepredmetomsporunepoužila

a žalobkyni ich skutočne vrátila, keď otec žalobkyne v čestnom vyhlásení uviedol, že tieto výrobky u
seba nikdy nenašiel ani ich od žalovanej neprevzal. Ak žalobkyňa žiadala vykonať dôkaz ,,detektorom
lži“ k tomu súd udáva, že takéto vyšetrenie na polygrafe nevykonáva súd, ale potrebným oprávnením a
technickýmvybavenímdisponujúcaosoba,pretohonebolomožnévykonaťsúdomažalobkyňavýsledky
takéhoto vyšetrenia do sporu nepredložila. Naviac vyšetrenie na polygrafe nie je možné vykonať tak,

aby vyšetrovaná osoba bola k takémuto úkonu donútená, je potrebný súhlas vyšetrovanej osoby, ktorý
žalobkyňa nepredložila ani so spisu takýto súhlas žalovanej nevyplýval. K výsluchu mediátora na návrh
oboch sporových strán ako svedka súd nepristúpil, keď podľa § 5 zák.č. 420/2004 Z.z. o mediácii je
mediátor povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach , ktoré sa dozvedel v súvislosti smediáciou. Naviac žalobkyňa na vykonaní tohto dôkazu netrvala z dôvodu, že mediátorka z dôvodu
zachovávať mlčanlivosť v spore vypovedať odmietla. Žalobkyňa navrhla dôkaz vyžiadaním výpisov z
osobného účtu žalovanej, tento dôkaz súd vykonal, bola tak preukázaná dôvodnosť žalovanej sumy

200,- EUR ( č.l.195 spisu), žalobkyňa tento dôkaz žiadala vykonať z dôvodu preukázania jej tvrdenia,
že nie ona si potrebovala požičiavať, ale naopak, že žalovaná bola vo finančnej tiesni, preukázanie
tohto tvrdenia však nijako nepreukazuje tvrdenie žalobkyne, že žalovanej postupne od januára 2014 do
septembra 2015 požičala sumu 1.415,31 EUR, ktorú jej žalovaná doposiaľ nevrátila. Zástupca žalovanej
( fyzická osoba neadvokát) v záverečnej reči na pojednávaní dňa 26.9.2018 uviedol, že žaloba je podaná

dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Čo sa týka tých platieb, ktoré boli realizované bezhotovostne. Tie
ostatné platby neboli v spore preukázané.

(17)Podľa § 121 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej ,,Občiansky zákonník“)
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením.

(18)Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ods. 2).

(19)Podľa § 3 nar. vl.č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(20)Žalobkyňa si zároveň uplatnila právo na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Výšku uplatňovaného

úroku z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne od 01.01.2016 súd považoval za súladnú s vyššie citovanými
predpismi, keď síce nebola dojednaná splatnosť ale podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka táto bola
určená žiadosťou veriteľa ( na č.l. 16), preto žalovanú spolu s istinou zaviazal aj na úhradu úrokov z
omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

(21) O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 21,28 %
( žalobkyňa sa domáhala sumy 1.415,31 EUR, súd jej priznal sumu 557,- EUR) a preto súd žalovanej
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej čistého úspechu t.j. 28,21 %. Podľa
§ 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.