Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/212/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201456
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3818201456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: De vries Justitia s.r.o., so sídlo
Na Poříčí 1047/26, Nové Město, 12 800 Praha 1, Česká republika, IČO: 24 305 511, zast. Mgr.
HenrichomSchindlerom,advokátomsosídlomBanskáBystrica,ul.JankaKráľa7,IČO:40887481,proti
žalovanému M. R., trvale bytom U., Z. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 568,11 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júla 2018, č.k. 6Csp/28/2018-36
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný dňa 25.10.2016 požiadal o úver
prostredníctvom internetového portálu www.finzo.sk . Žalovanému po registrácií
nafórebolposkytnutýúvervovýške800eur.Veriteľomvtomtoprípadeniejeprevádzkovateľportálu,ale

investor, ktorý poskytuje finančné prostriedky. V mene investora koná prevádzkovateľ. Jeden úver môže
byť poskytnutý prostredníctvom viacerých investorov. Dňa 12.07.2017 investori uzavreli so žalobcom
zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný dohodnuté finančné prostriedky nevrátil v dohodnutej lehote,
na základe čoho bola dňa 24.10.2017 vyhlásená mimoriadna splatnosť. Do dnešného dňa žalovaný
uhradil sumu 231,89 eur. Dlh žalovaného tak predstavuje sumu 568,11 eur.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie z podmienok používania internetového portálu

www.finzo.skzistil,žeprevádzkovateľsprostredkúvauzatváraniezmlúvoúveremedzirôznymiosobami.
Sám úvery neposkytuje. Úverovú zmluvu vždy uzatvára investor s dlžníkom. Portál je možné používať
len po registrácii na ňom. Registrovaný užívateľ si môže prostredníctvom portálu z ponuky úverov
vybrať úver, ktorý zodpovedá jeho požiadavkám. Zmluva sa uzatvorí buď na základe automatického
prideleniaponukykžiadostioúveraleboakovýsledokaukcie.Naznakjejuzatvoreniaportálautomaticky
vygeneruje súbor PDF, z ktorého je zrejmá výška istiny, úroková sadzba, doba splatnosti a výška
splátok, ako aj údaje investora a dlžníka. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční na účet dlžníka.

Na zmluvu sa vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V prípade omeškania dlžníka
s úhradou splátky o viac ako 15 dní je investor (veriteľ) prostredníctvom prevádzkovateľa portálu,
ktorý koná v jeho mene a na jeho účet, oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Z úverových
podmienok dlžníka č. S16332075 súd zistil, že žalovaný požiadal prostredníctvom portálu www.finzo.sko sprostredkovanie uzavretia zmluvy o úvere, predmetom ktorého mala byť istina 800 eur, úrok 53%
p.a., splatnosť 1 rok, poplatok za uzavretie zmluvy 16 eur a platba do garančného fondu 40 eur. Sumu
zníženú o poplatky požiadal previesť na svoj účet. Z rámcovej zmluvy pre dlžníka B15671266 súd zistil,

žeprevádzkovateľFINZOOUažalovanýuzavrelipodľa§488OZ,záväzkovývzťah-zmluvu,nazáklade
ktorej prevádzkovateľ umožnil žalovanému používať portál www.finzo.sk . Zmluva
bola uzavretá elektronicky dňa 25.10.2016. Z výpisu z účtu predloženého žalobcom súd zistil, že dňa
25.10.2016 bola na účet žalovaného vyplatená suma 744 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky súd
zistil, že predmetnú pohľadávku postúpilo dvadsaťjeden veriteľov zastúpených spoločnosťou Finzo OU

so sídlom v Estónsku žalobcovi. Z prehľadu splátok žalovaného označeného ako „zmluva o pôžičke“
súd zistil, že žalovaný zaplatil na svoj dlh zo zmluvy o úvere spolu sumu 231,89 eur.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, §
489, § 488, § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 161 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej "CSP"), s odkazom na ktoré dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť

z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu vo veci. Žalobu musí podať strana, ktorá
je aktívne legitimovaná na podanie žaloby. To znamená, že žalobu podá osoba, ktorá je nositeľom
subjektívneho práva, ktoré opiera o stav vyplývajúci z hmotného práva. V tomto prípade opiera žalobca
svoju aktívnu legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávok. Po preskúmaní tejto zmluvy súd zistil, že
údajní pôvodní veritelia postúpili pohľadávku prostredníctvom prevádzkovateľa internetového portálu

na žalobcu. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný sa registroval na portály
prevádzkovateľa a požiadal o poskytnutie úveru. Takisto mal za preukázané, že z účtu prevádzkovateľa
portálu boli prevedené finančné prostriedky žalovanému. Ten čiastočne úver splácal, avšak žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal, že finančné prostriedky žalovanému poskytli veritelia, ktorí sú uvedení
v zmluve o postúpení pohľadávky, ako postupcovia. Vzhľadom na to, nemal súd za preukázané, že

veritelia žalovaného sú skutočne osobami uvedenými v zmluve o postúpení pohľadávky. Súd tento
nedostatok považoval za závažný, pretože nemal za jednoznačne preukázanú aktívnu legitimáciu
žalobcu. Žalobca takýto dôkaz nedoložil ani počas konania. Napriek tomu, že súd mal za preukázané
poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému, súd nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, a
preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP

tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol síce v spore úplne úspešný, keďže
žaloba bola zamietnutá, ale na konaní sa nijakým spôsobom nepodieľal a preukázateľne mu nevznikli
žiadne trovy konania. Preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom žiadal aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na prejednanie a rozhodnutie veci.
Dôvodiac nesprávnymi skutkovými a právnymi závermi, čím uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP, namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil žiadnym spôsobom
skutočnosť, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcu na účet žalovaného, ktorú

skutočnosť žalovaný nepoprel. Žalovaný rovnako nenamietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorá bola
preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky, v ktorej boli uvedení pôvodní veritelia. Má za to, že
skutočnosti, ktoré súd považoval za nepreukázané, bolo možné vyhodnotiť ako preukázané logicky na
seba nadväzujúcou sériou nepriamych dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe. Pokiaľ aj podľa súdu
nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v rámci postúpenia pohľadávky od pôvodných veriteľov,

jednoznačne žalobca preukázal, že právny predchodca "žalovaného" (žalobca zrejme mal na mysli
žalobcu) poskytol finančné prostriedky žalovanému, a teda mohol previesť pohľadávku vo výške 800
eur bez ohľadu na pôvodných investorov. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie pochybil, keď ignoroval
ust. § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela,
sa považujú za nesporné. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovaného, nahradil jeho

procesnú (ne)činnosť pri posúdení právneho aj skutkového stavu, z ktorého dôvodu uplatňoval tiež
dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny

potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti
ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje
rozhodnutie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, čo viedlo podľa jeho názoru knaplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a tiež namietal
naplnenie odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP k naplneniu ktorých
malo dôjsť nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, ktorý skúmal aktívnu vecnú legitimáciu na strane

žalobcu bez toho, aby jej nedostatok žalovaný namietal.
9. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia

dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je

logický rozpor.
10. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).
11.Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalobcu,vyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnené,bezopory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným

spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa
§ 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal,
že je nositeľom ním tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu od ktorého odvodzuje nárok uplatnený voči
žalovanému, t.j. že je v spore aktívne vecne legitimovaným. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež
dostačujúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods.
2 CSP).
12. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:
13. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácienastranežalobcu,ktorýnepreukázal,žejenositeľomnímtvrdenéhohmotnoprávnehovzťahu

so žalovaným v dôsledku postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
12.07.2017, ktorou postúpili investori, zastúpení prevádzkovateľom FINZO OU, žalobcovi pohľadávku
voči žalovanému.

14. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaných, je imanentnou súčasťou súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 6. 2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je tak nedôvodnou odvolacia námietka žalobcu, že skúmaním aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu napriek tomu, že žalovaný jej nedostatok nenamietal, porušil práva
žalobcu. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa z úradnej povinnosti zaoberal existenciou
tvrdeného práva na strane žalobcu, teda skúmal, či je tento nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo
veci, ktorým postupom nemohlo na jeho strane dôjsť teda k naplneniu žalobcom uplatnených odvolacích

dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, ani d/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo
k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená
ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci.

15. Nedôvodnou, nespôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia, je tiež odvolacia námietka
žalobcu spočívajúca v tom, že postúpenie pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, a pokiaľ žalovaný túto skutočnosť nepoprel, je súdpovinný zo zmluvy o postúpení pohľadávky vychádzať. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 vyplýva, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení,
resp. v spore o splnení neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej moci

ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo. V posudzovanej veci žalobca požaduje (nárokuje si ) práve
plnenie, ktoré spočíva v neuhradenej postúpenej pohľadávke, v ktorom prípade jedným zo základných
predpokladov úspešnosti podanej žaloby bol záver o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a
jedine v prípade jej preukázania, mohol byť žalobca v konaní úspešný (samozrejme za predpokladu

preukázania tiež dôvodnosti uplatnenia pohľadávky čo do základu aj výšky). Postúpenie pohľadávky
(cesia) spočíva totiž v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším
veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ
svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, ktorý postupník sa stane novým veriteľom,
nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú
pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený

pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

16. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej
medzi postupcami (investormi), zastúpenými prevádzkovateľom portálu FINZO OU a žalobcom, ako
postupníkom. Predovšetkým správne uvádza súd prvej inštancie, že žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, že finančné prostriedky žalovanému poskytli veritelia, ktorí sú uvedení v zmluve o
postúpení pohľadávky, ako postupcovia, čo už samo osobe neindikuje v prospech záveru o existencii
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, na ktorého mala byť pohľadávka postúpená. Odvolací súd
však naviac dodáva, že v zmysle článku 12 Podmienok používania internetového portálu www.finzo.sk
, prevádzkovateľ má právo postúpiť akúkoľvek pohľadávku viac ako 90 dní po

splatnosti, alebo jej časť na tretiu osobu, na čo ho investor aj dlžník splnomocňujú a vyslovene
s tým súhlasia. Žalobca v konaní však ani nepreukázal, že jednotliví investori ako postupcovia,
písomne splnomocnili prevádzkovateľa portálu na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok v ich
mene, že postupcovia udelili písomne plnú moc na ich zastupovanie za účelom postúpenia svojich
pohľadávok, vychádzajúc z ktorých skutočností, nemožno za iný, ako správny vyhodnotiť záver súdu

prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že je nositeľom vecnej
aktívnej legitimácie na uplatnenie pohľadávky voči žalovanému, ktorú odvodzuje práve od nadobudnutia
vlastníctva k tejto pohľadávke. Nevyhnutným procesným dôsledkom nedostatku aktívnej legitimácie na
uplatnenie žalovaného nároku, je zamietajúce meritórne rozhodnutie, vo vzťahu k čomu je bez právneho
významu tvrdenie žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).