Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203221
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515203221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: mArchus, s.r.o., Chmeľová 3, Prešov,
IČO: 36 499 081, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, Prešov,
IČO: 42083541, proti žalovanému: Obec Lomnička, Lomnička 66, IČO: 00330027, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, IČO: 47 231 785,
o zaplatenie 20.200,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 5Cb/6/2015-294 z 16.5.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.200,-
eur s 9 % úrokom z omeškania od 14.1.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli písomne dodatok ku pôvodnej zmluve zo dňa
2.11.2009 a v zmysle neho žalobca vykonal pre žalovaného projekt na predmete diela tak, ako si to

dohodli v čl. II písomne uzavretej zmluvy. Toto dielo bolo odovzdané protokolárne dňa 18.10.2010 T..
V. a v ten istý deň aj faktúra vystavená za vykonanie diela, ktorú prevzala obec, opatrila ju pečiatkou
a podpisom, zaevidovala pod por. č. 160/2010 a vykonala finančnú kontrolu, čoho dôkazom je taktiež
pečiatka obecného úradu. Od vystavenia faktúry a jej prevzatia žalovaným nikto ku dňu podania žaloby
nenamietal tú skutočnosť, aby žalobca nebol vykonal zmluvne dohodnuté dielo a toto neodovzdal
žalovanému. Následne strany sporu uzavreli dňa 6.5.2014 písomné uznanie záväzku, ktoré za obec
podpísala a opatrila pečiatkou obce starostka obce a v ten istý deň bolo odsúhlasené uznanie záväzkov

a pohľadávok tak na spornú faktúru, ako aj na ďalšiu, a to faktúru č. 006/2011, s odstupom cca 4 rokov po
vyhotovení a odovzdaní diela žalobcom. K otázke uznania záväzku žalovaným listom zo dňa 6.5.2014
súd uvádza, že v podnikateľských vzťahoch je posudzovanie následkov tohto uznania odlišné ako vo
vzťahoch nepodnikateľských, nakoľko úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je komplexná
a nedochádza k subsidiárnej aplikácii úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Zmysel uznania
záväzku spočíva v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase
uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať

vznik záväzku, (teda, či došlo uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani
skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta,
že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda
prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanieoprávnenosti žalovaného nároku stračí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného
uplatňuje, žalovaný písomne uznal. K tomuto písomnému uznaniu v prejednávanej veci preukázateľne
došlo práve listom zo dňa 6.5.2014, avšak žalovaný namietal, že nemohlo ísť o uznanie z dôvodu,

že záväzok v čase uznania neexistoval. V tejto súvislosti súd uvádza, že § 323 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“) stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý“,
t.j., že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno
ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho
zákonníka výsledne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou. Pokiaľ je teda

záväzok dostatočne identifikovaný inými vlastnosťami než výškou, potom ak nie je rozsah uznania nijako
obmedzený, možno vyvodiť, že bol uznaný v celom rozsahu aj bez toho, že by bola uvedená jeho výška.
Prvá časť prvej vety § 323 ods. 1 ObZ obsahuje úplne jednoznačnú požiadavku na existenciu prejavu
vôle dlžníka uznať záväzok vymedzený uvedeným spôsobom. Opakom tvrdenia o údajnej neexistencii
záväzku sú listinné dôkazy, ktoré doložila žalujúca strana o tom, že v čase uznania záväzku bolo dielo
zhotovené v súlade so zmluvou o dielo a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny

diela v zmysle § 546 ObZ. Strany sporu si v zmysle čl. 7.5 dohodli, že „...splatnosť faktúr bude do 90-tich
kalendárnych dní od dátumu jej vystavenia a objednávateľ podpisom prevzatia faktúry potvrdí zároveň aj
prevzatie predmetu tohto dodatku k zmluve o dielo bez vád a nedorobkov“. V súlade s týmto zmluvným
dojednaním žalobca odovzdal žalovanému osobne spornú faktúru č. 010/2010 na žalovanú sumu, ktorá
je opatrená pečiatkou obecného úradu a prijatá dňa 18.10.2010, zaevidovaná pod poradovým číslom

160/2010 a toho istého dňa opatrená pečiatkou predbežnej finančnej kontroly. Z textu uvedenej faktúry
je zrejmé, že žalobca fakturuje žalovanému na základe dodatku k zmluve o dielo zo dňa 2.11.2009
žalovanú sumu a predmetom fakturácie je vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby,
rekonštrukciu ZŠ. Ďalším dôkazom prevzatia diela je citácia v bode I. uznania záväzku zo dňa 6.5.2014,
v ktorom sa konštatuje, že „...na základe zmluvy o dielo č. 17032008 zo dňa 17.3.2008 a jej dodatkov

veriteľ vykonal pre dlžníka projektové práce na projekte a následne viacnásobné zmeny na predmetom
projekte pre realizáciu stavby „rekonštrukcia MŠ, výstavba kotolne na biomasu, výstavba telocvične
s učebnicami praktického vyučovania“. Vykonané práce dlžník prevzal, čoho potvrdením sú podpisy
štatutára a pečiatkou potvrdená faktúra č. 010/2010 zo dňa 15.10.2010 na sumu 20.200,- eur s DPH
a faktúra č. 006/2011 zo dňa 16.6.2011 na sumu 20.369,75 eur s DPH“. Teda vychádzajúc z takto

formulovaného uznania záväzku a predovšetkým z druhej vety odseku 1 je zrejmé, že dlžník vykonané
práce prevzal tak, ako sa to konštatuje v tomto uznaní, ktoré za obec podpísala osobne starostka obce
T. C. a opatrené je okrúhlou pečiatkou zo dňa 6.5.2014. Týmto právnym úkonom obec opätovne s
odstupom cca 4 rokov prejavila vôľu v bode II. písomného uznania dlžnú sumu veriteľovi zaplatiť na jeho
účet a veriteľ v bode III. druhá veta sa zaviazal ku neuplatňovaniu úrokov z omeškania, ak predmetný

záväzok do 3 mesiacov odo dňa podpisu tohto uznania dlžník uhradí. Teda ani s odstupom času dlžník
nemal pochybnosti o dôvodnosti a opodstatnenosti žalobcom uplatňovanej ceny diela za vykonané
práce a ani vtedy nenamietal skutočnosť, že mu dielo nebolo odovzdané a nemal povinnosť zaň zaplatiť
zmluvne dohodnutú cenu.

3. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vychádzajúc z týchto
zákonných ustanovení má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 20.200,- eur.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

6. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj
nesprávne právne posúdil.

7. Poukázal na to, že vzťah medzi stranami sa spravuje ustanoveniami písomnej zmluvy o dielo
označenejakoDodatokkzmluveodieloč.17032008z2.11.2009.Idejednoznačneosamostatnúzmluvu

o dielo a nie o dodatok. V zmluve je dohodnuté, že všetky zmeny musia byť dohodnuté písomne. Zmluva
v čl. IV. upravuje, ako má byť dielo vykonané, v čl. V. tejto zmluvy je dohodnutý termín odovzdania diela
3.1.2010. Cena diela je dohodnutá v čl. VII. zmluvy, pričom splatnosť ceny sa viaže na vystavenie faktúry,
a to do 90 dní od jej vystavenia, pričom právo na vystavenie faktúry sa viaže na odovzdanie predmetuzmluvy.Žalobcavystavilfaktúruč.010/2010nacenudielavovýške20.200,-eursplatnú13.1.2011,ktorú
žalovaný prevzal. Žalobca bol oprávnený vystaviť faktúru ku dňu odovzdania predmetu diela. Zo zmluvy
ďalej vyplýva, že predmet plnenia je splnenie riadnym spracovaním a dodaním projektu objednávateľovi.

K uvedenej skutočnosti, t.j. k dodaniu diela objednávateľovi však nedošlo. Žalovaný žiadne potvrdenie o
prevzatí diela žalobcovi nevystavil, pretože mu nebolo odovzdané a rovnako žalobca nepredložil dôkaz
o poslaní diela poštou. Za týchto okolností žalobcovi nevznikol nárok na úhradu ceny diela.

8. V konaní bola vyvrátená existencia akejkoľvek právnej moci oprávňujúcej T.. Y. V. konať za

žalovaného, pričom ak s ňou žalobca konal, robil tak na vlastné riziko a zodpovednosť a úkony
žalobcu s p. V. nemali účinky voči tretej osobe, t.j. obci (žalovanému), a to najmä v dôsledku absencie
plnomocenstva.

9. Uznanie záväzku, o ktoré sa oprel súd (zo 6.5.2014), nemá za následok vznik nárokov, pretože tieto
by museli najprv vzniknúť a potom je možné ich uznať. V konaní nebolo preukázané vykonanie - dodanie

diela, pričom bolo vyvrátené, žeby k vykonaniu a dodaniu diela žalovanému došlo. Preto nárok žalobcu
nevznikol a ako taký nemohol byť uznaný. Žalobca vystavil faktúru, ktorú označuje ako dôkaz, že došlo
k odovzdaniu a prevzatiu diela, čo je však skutkový a právny nezmysel, pretože najprv musí dôjsť k
vykonaniu diela dohodnutým spôsobom, dodaniu diela žalovanému a potom je možné dielo fakturovať.
Faktúry, ktoré sú súčasťou spisu, a to najmä faktúra č. 010/2010 nie sú dokladom o dodaní diela a

nespĺňajú náležitosti dodania diela podľa uzavretej zmluvy. Aj uvedené uznanie dlhu preukazuje fakt,
že ani v čase uznania nemal žalobca k dispozícii žiadny preberací protokol, ani iný dôkaz o dodaní
diela žalovanému a vlastnú faktúru tak označil ako dôkaz prevzatia diela, aj keď takýmto dôkazom nie
je. Pri posudzovaní uznania záväzku zo 6.5.2014 súd nesprávne skutkovo a právne posúdil samotný
obsah tohto listinného dôkazu, čoho dôsledkom je nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne

posúdenie veci.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

13. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa

týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka).

14. Na účely ods. 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d)
právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa ods. 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom

je aspoň 1 zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d) (§ 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka).

15. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

16. Podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,

že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.17. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný ako objednávateľ uzavrel so
žalobcom ako zhotoviteľom 17.3.2008 Zmluvu o dielo pod č. 17032008, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal žalovanému vykonať projektové práce na projekte pre realizáciu stavby - rekonštrukcia

materskej školy, výstavba kotolne na biomasu, výstavba telocvične s učebňami praktického vyučovania.
Dňa 2.11.2009 uzavrel žalovaný so žalobcom Dodatok k predmetnej zmluve o dielo, ktorého predmetom
bolo prepracovanie a dopracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu predmetnej stavby. Cena
bola dohodnutá v čl. VII. bod 7.2 predmetného dodatku na sumu 20.200,- eur s DPH. Predmetné práce
fakturoval žalobca faktúrou pod č. 010/2010 z 15.10.2010, ktorá sa stala platnou 13.1.2011 v uvedenej

sume 20.200,- eur s DPH, pričom žalovaný túto faktúru aj prevzal pod č. 160/2010. Svoj záväzok
žalovaný uznal aj listinným dokladom označeným ako Uznanie záväzku podľa § 323 Obchodného
zákonníka (č.l. 9 spisu) zo 6.5.2014 a z toho istého dňa je aj listina označená ako Odsúhlasenie
pohľadávok a uznanie záväzkov vrátane sumy, ktorá je predmetom tohto konania vo výške 20.200,-
eur. Otázku prevzatia predmetného diela potvrdzuje preberací protokol uzavretý medzi zhotoviteľom
(žalobcom) a T.. Y. V. z 18.10.2010.

18. Odvolací súd nemá pochybnosti o riadnom odovzdaní predmetného diela, ako aj o jeho fakturácii a
následnom uznaní záväzku žalovaným. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie nepochybne
vyplýva, že bolo dohodnutou praxou, že predmetné dielo prevezme p. V., ktorá vykonávala funkciu
riaditeľkyškoly,ktorejsapredmetnéprojektovépráce(anáslednestavebnépráce)týkali.Nemožnopreto

súspechomtvrdiť,žedieloneboloodovzdanéaževtomtosmeresúnejaképochybnosti.Inakbynedošlo
k uznaniu predmetného záväzku a k podpisu listiny označenej ako Odsúhlasenie pohľadávok a uznanie
záväzkov, t.j. dokladov zo 6.5.2014. Nemožno vychádzať z toho, že žalovaný, t.j. obec Lomnička, o
odovzdaní tohto diela takýmto spôsobom nevedela.

19. K ostatným odvolacím námietkam žalovaného treba uviesť, že samotné uzavretie dodatku k zmluve
o dielo má nadväznosť na pôvodnú Zmluvu o dielo zo 17.3.2008 pod č. 17032008, a teda nemožno
mať pochybnosti o tom, že ide o dodatok k pôvodne uzavretej zmluve medzi sporovými stranami, aj
keď z hľadiska predmetu tohto konania nemá zistenie tejto okolnosti bezprostredný právny význam,
pretože obsah záväzkov medzi sporovými stranami je na základe vykonaného dokazovania na súde

prvej inštancie nepochybný a nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní sa preukázali ako plne
dôvodné.

20. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou u žalovaného spočívajúcou v tom, že ak nebolo
preukázané prevzatie diela, nemá uznanie záväzku a nadväzujúce doklady právny význam. S takýmto

hodnotením skutkového stavu nemožno súhlasiť, pretože dielo v zmysle vyššie uvedeného odovzdané
bolo a udialo sa tak v súlade s dohodnutou praxou medzi sporovými stranami. Je logické, že p. V., ako
vtedajšia riaditeľka predmetnej základnej školy, ktorej sa práce (a aj projektová dokumentácia) týkali,
konala v predmetnej veci ako oprávnená osoba a dielo s vedomím obce prevzala.

21. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel
a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o príslušenstve pohľadávky a trovách
konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom
v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje odvolací súd v podrobnostiach na správne a výstižné dôvody
uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).