Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613209970
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5613209970.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr.
Z. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Z., M. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom LEAGLE
s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Kuzmányho 3997, IČO: 36 856 509, proti žalovaným: 1) Mgr. K. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C.-Q., S. L. XXXX/X, 2) Mgr. S. N., nar. XX. X. XXXX, bytom F. Z., A. XXXX/

X, zastúpenému v spore žalovanou 1/, o určenie skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaných
1/ a 2/ proti opravnému rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10Cpr/3/2013-140 zo dňa 27.
11. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd odvolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej 1) a žalovanému 2) priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol,
že podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia dňa skončenia jej pracovného pomeru s
pôvodným žalovaným (JUDr. S. N.), v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku, účinného v čase podania žaloby. Aktuálny procesný predpis (Civilný sporový poriadok, účinný
od 1. 7. 2016) upravuje uvedený typ žaloby v zákonnom ustanovení § 137 písm. c/, podľa ktorého
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem.Naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu.
V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania navrhla pripustiť zmenu žaloby
na žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o uvedenom procesnom návrhu súd

právoplatne rozhodol tak, že ho zamietol. Ak teda aj právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči žiadal,
aby súd rozhodol o alternatívnom petite (určení dátumu skončenia pracovného pomeru alternatívne o
určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru), neučinil žiaden procesný úkon, ktorý by odôvodňoval
rozhodovať o „alternatívnom“ návrhu výroku súdneho rozhodnutia. Už len okrajom súd uvádza, že
pokiaľ právny zástupca žalobkyne označil v záverečnej reči navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia ako
alternatívny petit, tento charakter alternatívneho návrhu výroku súdneho rozhodnutia nespĺňal. Podľa

právnej teórie, alternatívnym návrhom (petitom) je návrh, ktorý umožňuje dlžníkovi, v prípadoch, keď tak
určuje právny predpis alebo právny úkon (zmluva), vybrať si, podľa svojej voľby, z viacerých možných
plnení, ktoré musí žalobca v návrhu výroku súdneho rozhodnutia uviesť. Nemožno teda považovať za
alternatívny návrh výroku súdneho rozhodnutia (alternatívny petit) návrh, ktorý žalobca formuluje ako
návrh na určenie dátumu skončenia pracovného pomeru alebo návrh na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, s tým, že možnosť výberu ponecháva na rozhodnutí súdu, a to (zrejme) podľa toho,

vo vzťahu ku ktorému návrhu bude v spore úspešný. Podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva
je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pokiaľ žalobca nepreukáže, žemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na
ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán

sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie
sa stalo neistým. Žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem na požadovanom určení najmä
neistotou právneho postavenia vo vzťahu ku zdravotnej a Sociálnej poisťovni v súvislosti s registráciou
v systéme zdravotného poistenia a sociálneho poistenia a dôchodkového zabezpečenia v období od

1. 1. 2012 do 28. 2. 2013. Otázku nulitnosti, resp. neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru
ku dňu 31. 12. 2011, navrhla vyriešiť ako otázku predbežnú (prejudiciálnu). Podľa ustálenej judikatúry,
na ktorú súd poukázal aj pri vyslovení predbežného právneho posúdenia veci v zmysle § 181 ods. 2
Civilného sporového poriadku, napr. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
147/2008: „Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho
prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ

neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným
rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie
trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem [§ 80
písm. c) O.s.p.] a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia
žaloba nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť.“ Po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa §

77 Zákonníka práce sa súd v spore už nemôže zaoberať otázkou platnosti skončenia pracovného
pomeru, a to ani ako otázkou predbežnou (teda napr. v spore o určenie dátumu skončenia pracovného
pomeru). Žalobkyňa v spore od počiatku tvrdila, že k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru
k 31. 12. 2011, nedošlo, a to ani v ústnej forme. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané
uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným (JUDr. S.

N.) ku dňu 31. 12. 2011. Uzavretie uvedenej dohody bolo tvrdené jedine JUDr. N. v jeho komunikácii so
Sociálnou poisťovňou a zdravotnou poisťovňou. Žalobkyňa však uzavretie uvedenej dohody ihneď po
tom, ako sa o tvrdenom uzatvorení dozvedela namietala, a to najmä v sťažnosti zo dňa 20. 2. 2013,
adresovanej Sociálnej poisťovni. Navyše, dňa 4. 2. 2013 bolo Sociálnej poisťovni doručené aj storno
odhláškyzosociálnehopoisteniazodňa24.5.2012.Otrvanípracovnéhopomerupo31.12.2011svedčí

aj potvrdenie zo dňa 24. 1. 2013, ktoré bolo predložené žalovanou 1), podľa ktorého JUDr. N. vyplatil
žalobkyni 4100 eur, ktoré predstavovali, okrem iného, aj náhradu mzdy za rok 2012. Žalobkyňa v spore
predložila písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 31. 1. 2013, ku dňu 28. 2. 2013, o
ktorej tvrdila, že ju podpísal JUDr. N.. Žalobkyňa aj podrobne popísala kontraktačný proces pri vzniku
dohodyoskončenípracovnéhopomeruzodňa31.1.2013. Hocižalovaná1)uzavretiedohodynastrane

zamestnávateľa jej právnym predchodcom (JUDr. N.) spochybnila, žiaden z označených účastníkov
dohody o skončení pracovného pomeru neplatnosť skončenia pracovného pomeru na základe uvedenej
dohodyvzákonomstanovenejlehoteneuplatnilžalobou nasúde.Preto,vzmyslekonštantnejjudikatúry,
treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený dohodou ku dňu 28. 2. 2013 platne. V tejto
súvislosti súd uvádza, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že JUDr. N. mal vedomosť o

existencii dohody o skončení pracovného pomeru z 31. 1. 2013, nakoľko na ňu poukazoval vo vyjadrení
zo dňa 10. 2. 2013, doručenom Sociálnej poisťovni. Napriek tomu však, navyše ako osoba znalá práva,
žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na základe uvedenej dohody nepodal. Súd preto
nemohol, a to ani ako predbežnú otázku, preskúmavať neplatnosť skončenia pracovného pomeru na
základe uvedenej dohody, keďže uplynutím prekluzívnej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce sa má za

to, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo platne. Z uvedených dôvodov žalobkyňa nepreukázala
naliehavý právny záujem na deklaratórnom určení dátumu skočenia pracovného pomeru na základe
dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31. 1. 2013 (ku dňu 28. 2. 2013), ktorého neplatnosť
nikdy nebola uplatnená na súde (teda treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne),
prihliadajúc ku skutočnosti, že iný (časovo predchádzajúci) úkon skončenia pracovného pomeru v spore

preukázaný nebol.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, kde uviedli, že hoci súhlasia s
výrokom rozhodnutia, rozhodnutie ako celok je spôsobilé poškodiť ich práva a porušuje ich základné
právo na súdnu a inú právnu ochrana. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko
výrok rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením spôsobuje, že rozhodnutie je vydané v neprospech
žalovaných 1/ a 2/, resp. rozhodnutie je spôsobilé poškodiť žalovaných na ich právach a spôsobiťim určitú ujmu, rozhodnutie ako celok nemá základ v platnej právnej úprave, jednotlivé právne a
iné závery konajúceho súdu, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie, si vzájomne odporujú, a teda z
rozhodnutia nevyplýva prepojenie výroku s odôvodnením, rozhodnutím súdu bolo porušené základné

právo žalovaných na súdnu a inú právnu ochranu, nakoľko len vecne správne (zákonu celkom
zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie
napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy
SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaní žiadali napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa, kde uviedla, že oba výroky rozhodnutia súdu prvej
inštancie boli vydané v celom rozsahu v prospech oboch žalovaných (žiadali žalobu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania) a boli v celom rozsahu úspešní, čo súd priznal čo do rozsahu ich nároku na
náhradu trov konania. Preto má žalobkyňa za to, že ani jeden zo žalovaných nebol oprávnený vôbec
odvolanie voči ktorémukoľvek z výrokov rozsudku podať a odvolanie tak bolo podané neoprávneným

subjektom na strane žalovaných. Z formy a obsahu odvolania žalovaných je preukázateľne zrejmé a
určité, že celé odvolanie a procesná či hmotnoprávna argumentácia žalovaných sa týka výlučne len
jednej časti a len bodov 7., 15. a 16. „odôvodnenia rozsudku, čo procesné normy CSP už výslovne v
§ 358 vylučujú a takéto odvolanie je zo zákona neprípustné. Žalovaní v žiadnej časti odvolania vôbec
neurčujú a nie je možné ani vyvodiť, voči ktorým z dvoch výrokov rozsudku podávajú odvolanie a

ktoré výroky rozsudku napádajú. Ďalej žalobkyňa namietala neúplnosť náležitostí podaného odvolania
a nepreukázanie odvolacích dôvod podľa § 365 písm. b) CSP.

4. K vyjadreniu žalobkyne zaslali žalovaní repliku. Vo svojom vyjadrení uviedli, že odvolanie podali voči
celému rozhodnutiu, nielen voči odôvodneniu, a nie len voči odôvodneniu, a nie len voči výroku i a

výroku II. rozsudku. Výroky I. a II. sú správne, ale nie v kontexte celého rozhodnutia. Konajúci súd žalobu
zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na jej určení, kedy vychádzal z
rozhodnutia NS SR 3Cdo/147/2008, ako aj 1 Cdo/193/2005, avšak vyslovil právny názor, že nie je daný
naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení z dôvodu, že doposiaľ nebolo preukázané
skončenie pracovného pomeru k 31. 12. 2011. Správne však mal súd žalobu zamietnuť s poukázaním

na vyššie uvedené súdne rozhodnutia z dôvodu, že pracovný pomer žalobkyne bol platne skončený k
31. 12. 2011, nakoľko Zákonník práce nerozlišuje medzi právnym úkonom ničotným a právnym úkonom
neplatným a žalobkyňa do dnešného dňa nepodala žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru k 31. 12. 2011. Vzhľadom k vyššie uvedenému rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok
žalovaných poškodzuje, lebo výroky I. a II. rozsudku v spojení s odôvodnením rozhodnutia zakladajú

práva žalobkyne, ktoré sú v rozpore s platnou právnou úpravou a závermi právnej vedy.

5. K replike žalovaných sa žalobkyňa vyjadrila v duplike, pričom uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na
skutkových a právnych záveroch uvedených vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných a
teda, že podanie odvolania zo strany žalovaných je zo zákona neprípustné a zároveň neboli preukázané

žiadne odvolacie dôvody na podanie odvolania voči rozsudku. Konanie žalovaných (podanie odvolania
a ďalšieho vyjadrenia) je absolútne účelové a špekulatívne s cieľom oddialiť právoplatnosť výroku I.
rozsudku a je zjavne bezúspešným uplatňovaním práva na strane žalovaných, ktoré by mal súd posúdiť
a vysporiadať sa s ním v zmysle čl. 5 CSP.

6. Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa tým, či
odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či je prípustné a či má náležitosti stanovené zákonom.

7. Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) CSP

odmietol.

8. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Stranou v civilnom sporovom konaní sa rozumie žalobca a žalovaný. Odvolanie teda môže podať tá
procesnástrana,ktorejrozhodnutímsúduprvejinštancienebolocelkomalebosčastivyhovené.Odvolacísúd zistil, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej prospech bolo rozhodnutie vydané, keďže súd prvej
inštancie žalobu zamietol a odvolanie podali žalovaní 1/ a 2/.

11. Naviac odvolanie žalovaných smerovalo proti odôvodneniu rozhodnutia. Odvolanie ako opravný
prostriedok je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia. Len
proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany
v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

12. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že
podanie je odmietnuté. O trovách konania, ktoré vznikli v súvislosti s podaním opravného prostriedku,
ktorý bol odmietnutý, preto súd rozhodol per analogiam podľa § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na pomer
úspechu, resp. neúspechu strán a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)