Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Lucia Šupenová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617213166
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617213166.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: U. O., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX,

bytom S. X, XXX XX J., štátny občan SR proti žalovanému: Q. V. W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, W. W.: E.
XXX, XXX XX I., S. V. Y. U. - konateľ, v konaní o zaplatenie 360,00 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 360,00 Eur, spolu s 5,00 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 180 Eur od 20.12.2016 do 19.01.2017, ročný úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo
sumy 360 Eur od 20.01.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a od žalovaného náhrada trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 29.12.2017 tunajšiemu súdu bola doručená žaloba na vydanie platobného rozkazu. Žalobca sa
predmetnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 380,00 Eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od
20.12.2016 zo sumy 180 Eur do 19.01.2017, úroku z omeškania v sume 9% ročne zo sumy 380 Eur
od 20.01.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil uzavretím
zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 14.11.2016 medzi ním a žalovaným, na základe ktorej

mal žalovaný uhrádzať nájomné mesačne v sume 180,-Eur, vždy k 20.dňu príslušného kalendárneho
mesiaca. Aj napriek viacerým sms výzvam, výzvam prostredníctvom mailu, ale aj verbálnym
výzvam žalovaný do podania žaloby ani čiastočne neuhradil svoj dlh na nájomnom. Žalobca na základe
uvedeného v mesiaci február zaslal žalovanému výpoveď z nájomnej zmluvy. Žalovaný i napriek tejto
skutočnosti odmietol predmet nájmu odovzdať a naďalej ho bezplatne užíval ešte niekoľko
mesiacov, a to až do júla 2017.

2.In hoc casu Okresný súd J. vydal platobný rozkaz č.k. XC/X/XXXX-XX, dňa XX.XX.XXXX, ktorým
zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v prospech žalobcu, a to sumu 360 Eur, spolu
s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 180 Eur od 20.12.2016 do 19.01.2017,
ročný úrok z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 360 Eur od 20.01.2017 do zaplatenia.
Žalovanému sa nepodarilo predmetný platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk zákonným spôsobom.

3.Pri doručovaní písomností, keďže žalovaný, ako právnická osoba, má adresu sídla zapísanú v

obchodnom registri, súd postupoval v zmysle § 106 ods. 1 písm. b) a § 115 CSP.

4.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránkepríslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5.Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2000 Eur.

6.Vzhľadom na vyššie uvedené súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie a vo veci

rozsudok verejne vyhlásil.

7.Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním zmluvy o nájme nebytového priestoru (č.l. 4-6), výpisu
z obchodného registra ( č.l. 7-8), obsahu mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného ( č.l. 23) a zistil
tento skutkový stav:

8.Uznesením č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd vyzval žalovaného na vyjadrenie
sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, ostal nečinný.

9.Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 14.11.2016 Zmluvu o nájme
nebytového priestoru. Ako vyplýva z článku III. zmluvy doba nájmu bola medzi zmluvnými stranami

dohodnutá od 17.11.2016 na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 1 mesiac, ktorá začne
plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
Zmluvné strany sú oprávnené vypovedať túto zmluvu bez udania dôvodu. Podľa článku IV. zmluvy výška
nájomného bola stanovená v sume 180 Eur mesačne. Nájomné bol povinný žalovaný uhradiť žalobcovi
mesačne vopred, vždy k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca, a to bezhotovostným prevodom

na bankový účet žalobcu. Zmluvné strany sú oprávnené vypovedať túto zmluvu bez uvedenia dôvodu
( č.l. 4-6)

10.Z písomnej výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2017 eklatantne vyplýva plynutie výpovednej
lehoty so začiatkom od 01.02.2017 s ukončením dňa 28.02.2017. Výpoveď zároveň inkorporuje výzvu

na úhradu dlžnej sumy nájomného vo výške 360 Eur za mesiace január a február 2017 (č.l. 23).

11.Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že spoločnosť Q. V. W..Y..R.., W. K. U. E. XXX,
XXX XX I.. Deň zápisu spoločnosti do obchodného registra sa uskutočnil dňa 09.04.2016. Konateľom
spoločnosti je žalovaný Y. U. ( č.l. 7-8).

12.Dňa 19.02.2018 doručil súdu vtedy ešte právny zástupca žalobcu opravu žaloby s návrhom na
vydanie platobného rozkazu z dôvodu pisárskej chyby v časti celkovej výšky uplatnenej pohľadávky v
žalobe uvedenej v sume 380 Eur, na sumu 360 Eur.

13.Súd dňa 16.08.2018 vyzval žalobcu na opravu výšky úrokov z omeškania, nakoľko súd po
predbežnom právnom posúdení zistil, že v danom konaní nejde o obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah
občianskoprávny. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu reflektoval len oznámením o
prerušení výkonu advokácie. Žalobca sa k výške úrokov uvedenej vo výzve súdu, zo dňa 11.10.2018
mu adresovanej a doručenej dňa 12.10.2018 nevyjadril.

14.Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej "OZ"), nájom a podnájom bytových
a nebytových priestorov upravuje osobitný zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

15.Na základe odkazovej normy § 720 OZ, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný

zákon, hoc est zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Medzi všeobecnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájme § 663 a nasl. OZ a ustanoveniami zákona č. 116/1990
Zb. je vzťah lex generalis k lex specialis. Z tohto eklatantne vyplýva, že na vzťahy vznikajúce zo
zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu o nájomnej zmluve použiť
len za predpokladu, že ich neupravuje uvedený osobitný zákon. Predpisy občianskeho zákonníka sa

podporne vzťahujú na podnikateľské vzťahy aj v prípadoch, keď právnu úpravu príslušného inštitútu
upravujú osobitné predpisy. V danom prípade nejde medzi sporovými stranami o obchodnoprávny vzťah
v súlade s dikciou § 261 ods. 1 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že obchodné záväzkové vzťahy vznikajú medzi podnikateľmi, ak pri ichvzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Žalobca je
fyzickou osobou. Súd dospel k záveru, že na vzniknutý záväzkový vzťah je nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka čo sa týka výšky úroku z omeškania a rozhodol podľa § 517

ods. 2 Občiansky zákonník v spojení s § 3 Nar. vlády 87/1995 Z.z., na základe čoho priznal žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5%, namiesto žalobcom uplatnených 9 %. V prevyšujúcej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

16.Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak ide o
deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľ za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

17.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

18.Podľa § 1 písm. a/ Zákona o nájme a podnájme nebytového priestoru sa tento zákon vzťahuje na
nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného
úradu sú určené na iné účely ako na bývanie, nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani
spoločné priestory domu.

19.Podľa § 3 ods. 1 Zákona o nájme a podnájme nebytového priestoru, prenajímateľ môže nebytový
priestor prenechať na užívanie inému ( ďalej len „ nájomca“) zmluvou o nájme ( ďalej len „ zmluva“).

20.Podľa § 5 ods. 3 Zákona o nájme a podnájme nebytového priestoru, nájomca je povinný

uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

21.Podľa § 7 Zákona o nájme a podnájme nebytového priestoru,ak výška nájomného alebo úhrada za
podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

22.Podľa § 9 ods. 2 písm. b/ Zákona o nájme a podnájme nebytového priestoru, prenajímateľ môže
písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca viac ako jeden
mesiac mešká s platením nájomného alebo služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24.Z vykonaného dokazovania eklatantne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu

platnej nájomnej zmluvy nebytového priestoru, v zmysle ktorej žalovaný mal povinnosť uhrádzať
mesačne dohodnuté nájomné. Nakoľko žalovaný neuhradil nájomné, došlo k vypovedaniu nájomnej
zmluvy zo strany prenajímateľa.

25.Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, súd preto priznal žalobcovi právo na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 180 Eur od 20.12.2016 do
19.01.2017, ročný úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 360 Eur od 20.01.2017 do zaplatenia,

26.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žalobca bol v konaní úspešný in extenso, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania vo
výške 100 % účelne vynaložených trov.30.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka

zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní

odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na

niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.