Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516010559
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7516010559.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obžalovaného Ľ.

S., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. mája 2018 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd o s l o b o d z u j e obžalovaného Ľ. S., K.. XX.X.XXXX B. S., I.
O. O. Č.. XX, okr. Košice - okolie, zamestnaný ako robotník v spol. B.Á. B. W. U..W.. S., spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Košice- okolie sp. zn. 1 Pv 463/16/8806-22 zo dňa 4.11.2016 podanej pre prečin
nebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.b)Tr.zák.,ktoréhosamaldopustiťtak,žedňa
26.8.2016 sa v čase okolo 7.15 hod. v rodinnom dome v obci Bačkovík 14, okres Košice - okolie vyhrážal

fyzickou likvidáciou svojej manželke B. S.R.Y., K.. XX.XX.XXXX, O. O. Č.. XX, okr. Košice - okolie a to
tak, že potom čo menovaná dňa 25.8.2016 vyhodila koberec z balkónika uvedeného rodinného domu,
tejto povedal, že keď mu ten koberec, ktorý vyhodila, nedá opäť na miesto, tak ju zabije, na čo sa zľakla,
čím takto svojim konaním u nej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, pretože obdobné
agresívne konanie z jeho strany sa opakovalo už viackrát, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 7.11.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“)
obžalobu na obžalovaného Ľ. S. (ďalej len ako „obžalovaný“), pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Na začiatku hlavného pojednávania súd zisťoval záujem strán uzavrieť dohodu o vine a treste.
Obžalovaný ani prokurátor nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu
hlavného pojednávania. K prednesenej obžalobe obhajoba zaujala stanovisko, podľa ktorého obžaloba
bola podaná predčasne bez relevantných dôkazov. Skutok, tak ako je uvedený vo výrokovej časti
obžaloby, sa nestal. V prípravnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie na posúdenie osobnosti

poškodenej so záverom, podľa ktorého u poškodenej bolo zistené vysoké lži skóre, sklon k lživosti a
skresľovaniu udalostí a preto navrhujú obžalovaného oslobodiť.

Podľa § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný po poučení
podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Vzhľadom k tomuto vyhláseniu obžalovaného súd
rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom rozsahu.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí
jednotlivo nasledovným spôsobom.Obžalovaný Ľ. S. pred súdom vypovedal, že daného dňa ráno sa chystal opravovať auto, k čomu
potreboval koberec, ktorý mal položený na gánku rodinného domu, ale keď prišiel na to miesto, koberec
tam nebol. Preto sa opýtal poškodenej, kde je koberec, ktorá mu povedala, že ho odložila a že mu ho

dá, keď sa vráti z práce. Obžalovaný jej povedal, že koberec potrebuje teraz. Išiel preto hľadať koberček
po dvore, avšak ho nenašiel. Vrátil sa teda naspäť do domu, pričom poškodená už tam nebola, pretože
už išla do práce. Koberec obžalovaný hľadal do 9.00 hod a potom poslal poškodenej sms-správu, v
ktorej uviedol, že ju mnohokrát žiadal, aby nezasahovala do jeho vecí a že on odnesie jej erotické
pradielka, ktoré pred ním skrýva a používa ich pre svojich zajačikov, teda niečo v uvedenej podobe.

Správu nedopísal, pretože prišla poštárka, preto správu odoslal nedopísanú, správu následne chcel
dokončiť už iba slovne, niečo nahral do mikrofónu v tom zmysle, že už skončilo rozdávanie jeho vecí.
Uvedené chcel odoslať, ale nevie či sa to podarilo. Potom o 10.15 hod. prišli policajti, s ktorými potom
odišiel. Obžalovaný poprel, že by sa manželke pri prvej komunikácii ráno vyhrážal, podľa jeho názoru sa
ho chce poškodená už dlhý čas zbaviť. V čase výpovede pred súdom obžalovaný bol ešte s poškodenou
vmanželskomzväzku,avšakdňa21.12.2016podalnávrhnarozvod.Obžalovanýspoškodenoubývajúv

jednom rodinnom dome, ktorý patrí obžalovanému a má 3 bytové jednotky, kde v jednej býva obžalovaný
a v druhej poškodená. Doterajšie spolužitie s poškodenou obžalovaný hodnotil tak, že vedel o nevere
svojej manželky, vzťah sa zhoršil asi v r. 2012. Hádky boli ako u každého iného, avšak obžalovaný ich
nezačínal, fyzické útoky neboli žiadne, nikdy k ním nechodila polícia. Hádky, ktorá sa medzi nimi vyskytli
sa týkali snahy obžalovaného zlepšiť vzťah s poškodenou, avšak spoločne netrávili čas, hospodárili

každý sám, na inkaso sa skladali. Obžalovaný k požívaniu alkoholických nápojov uviedol, že večer si
pravidelne vypije jedno pivo, k požívaniu alkoholu poškodenou sa nevedel vyjadriť, pretože poškodená
žije oddelene.

Výpoveď obžalovaného možno po obsahovej stránke hodnotiť ako v celku logickú a vecnú, pôsobiacu

celkom dôveryhodne a presvedčivo, avšak pre správne vyhodnotenie vypovedaných skutočností a
okolností, nie je možné ju nekriticky považovať za nespochybniteľnú, ale naopak je potrebné ju kriticky
konfrontovať s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.

Poškodená B. S. - manželka obžalovaného - pred súdom uviedla, že v inkriminovaný deň medzi 7:00

- 7:15 hod. sa chystala do práce a keď už bola na odchode, prišiel za ňou obžalovaný s tým, že mu
vzala koberec, ktorý mal pod drevom a nech mu ho vráti späť. Poškodená priznala, že uvedený koberec
skutočne vyhodila, preto mu povedala, aby počkal, nakoľko mala strach z toho, ako zúrivo to povedal
a rozmýšľala ako vyjde z domu. Obžalovaný sa znova vrátil a pýtal od nej koberec, preto mu povedala
aby počkal, že mu ho donesie. Obžalovaný na to odišiel, pričom sa znova vrátil a vyhrážal sa jej, že keď

mu ho nedá, že ju nepustí do práce a zabije ju. Obžalovaný znova odišiel do svojej miestnosti a vtedy
poškodená vzala tašky a vybehla von z domu a išla do práce. Keď medzi 8.00-8,30 hod. bola v práci,
došla jej výhražná sms-správa, v ktorej bolo uvedené, že sa nepoučila z toho, že nemá zasahovať do
jeho vecí, tak ak sa vráti domov, tak jej zničí jej erotické šaty, ktoré má, aby sa páčila svojim zajačikom.
Poškodená sa po tej sms bála ísť domov, preto zavolala z roboty na políciu s tým, že jej prišla tá sms

správa. Policajti prišli za poškodenou do práce, vypočuli ju a išli domov za obžalovaným. Poškodená
uviedla, že sa obžalovaného bála, pretože v minulosti sa ešte nič takéto nestalo.
Poškodená tvrdila, že v minulosti dostávala od obžalovaného bitky a boli hádky, pretože ju obžalovaný
obviňoval z nevery. Naposledy dňa 22.8.2016 po napadnutí obžalovaným bola na vyšetrení, pričom z
lekárskej správy vyplýva, že mala narazený palec, rameno, podliatiny po tele. Uvedený incident sa stal

z dôvodu, že ju obžalovaný obviňoval, že mala v Grécku partnerov.

Výpoveď svedkyne pôsobí sama o sebe dôveryhodne a presvedčivo. Poškodená však vypovedala
mierne povrchne a všeobecne o skutočnostiach, ktoré sú pre rozhodnutie o vine obžalovaného
podstatné, pričom vypovedala zoširoka aj o skutočnostiach, ktoré nie sú priamo predmetom trestného

stíhania. Pre správne vyhodnotenie tohto dôkazu je potrebné ju konfrontovať s ďalšími vo veci
vykonanými dôkazmi.

V danej trestnej veci bolo v prípravnom konaní vykonané aj znalecké dokazovanie znalkyňou V..
S., predmetom ktorého bolo psychologické vyšetrenie poškodenej. Vo vzťahu k tomuto znaleckému

dokazovaniu sa objavili určité výhrady k otázke, či uvedená znalkyňa vzhľadom na odvetvia, v
ktorých vykonáva znaleckú činnosť a ktoré má oficiálne zapísané v zozname znalcov, vedenom
Ministerstvom spravodlivosti SR, je oprávnená podávať znalecký úkon týkajúci sa psychologického
vyšetrenia dospelých osôb.Súd teda skôr ako sa zaoberal samotným znaleckým posudkom V.. S., vypočul menovanú znalkyňu
k tejto otázke, pričom samotná znalkyňa uviedla, že pôsobí v odbore psychológia, odvetvie klinická

psychológia detí, poradenská psychológia a psychológia sexuality, pričom poradenská psychológia
a psychológia sexuality je pre celé vekové kontinuum. Údajne má aj potvrdenie z ministerstva, že
ak je pribratá orgánmi činnými v trestnom konaní, tak môže podať znalecký posudok aj pre klinickú
psychológiu dospelých, nemôže však vykonávať znaleckú činnosť v tomto odvetví na vlastnú žiadosť,
avšak v danom čase na ministerstve prebieha proces o zápis aj klinickej psychológie dospelých.

Znalkyňa zdôraznila, že má splnené všetky odborné podmienky na všetky vekové kategórie, avšak v
období, keď bola zapisovaná za znalkyňu, mohla byť zapísaná iba pre 3 odvetvia, tak si vybrala uvedené
tri, ale má vzdelanie a spĺňa všetky podmienky aj na vykonávanie znaleckej činnosti aj pre detí aj
pre dospelých. Vo svojej praktickej činnosti v rámci poradenskej psychológie a psychológie sexuality
diagnostikuje aj deti aj dospelých a používa diagnostické techniky pre obe vekové kategórie, preto sa cíti
byť kompetentná a odborne spôsobilá vykonávať znalecké posudzovanie pre všetky vekové kategórie.

Súd zvážil uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že z odborného hľadiska sa javí ako dostatočne
odôvodnený predpoklad, že znalkyňa vecne spĺňa odborné predpoklady pre znalecké posudzovanie
dospelých osôb, avšak vzaté z prísne formálneho hľadiska, objektívne v čase vypracovania znaleckého
posudku v tejto trestnej veci, znalkyňa nemala zapísané vo svojom odbore aj odvetvie Klinickej

psychológie dospelých a preto súd v záujme právnej čistoty a predídenia možného spochybňovania
záverov tohto znaleckého skúmania sa rozhodol vykonať nové znalecké skúmanie pribratím iného
znalca, ktorý spĺňa túto formálnu podmienku.
Do konania súd pribral ako znalkyňu Q.. J. J., aby vypracovala nový znalecký posudok na psychologické
vyšetrenie poškodenej. Znalkyňa Q.. J. J.R.B. (ďalej len ako „znalkyňa“) vypracovala a predložila súdu

znalecký posudok č. 40/2017 zo dňa 19.9.2017 na č. l. 126 - 136. Na návrh obhajoby znalkyňa bola k
predloženému znaleckému posudku vypočutá na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že na podanom
znaleckom posudku trvá, nechce ho nijako doplniť ani zmeniť. Ďalej znalkyňa uviedla, že napriek tomu,
že v položených otázkach jej to nebolo uložené, avšak z celého kontextu vykonaného rozsiahleho
vyšetrenia a odpovedí vyplýva, že v čase vyšetrenia neboli v klinickom náleze poškodenej zistené

symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, intenzívneho dlhodobého stresu a fyzického ohrozovania
jej osoby. Ide o normálne fungujúcu dospelú osobu.

Z hľadiska osobnosti, poškodená nemá zvýšenú tendenciu vykresľovať sa sociálne žiadaným smerom.
Hodnota, ktorá vypovedá o schopnosti úprimného reálneho sebaopisu bola u menovanej na 58

percentách, čo je vzhľadom k jej veku vnímané ako širšia norma.

Čo sa týka všeobecnej vierohodnosti, znalkyňa nezistila zásadnejšie fakty, ktoré by znižovali všeobecnú
vierohodnosť, upozornila však, že menovaná má sklony k nepresnej reprodukcii, nie síce na úrovni
poruchy, ale na druhej strane môže takáto jej vlastnosť negatívne súvisieť s tým, ako vierohodne

opisovala udalosť.

Čo sa týka špecifickej vierohodnosti, tam znalkyňa našla výraznejšie nálezy, preto upozornila na možnú
motiváciukuklamstvuresp.skresľovaniutoho,čopoškodenáopisujesúdu,jetumotívvytrestaťmanžela
za správanie, ktoré jej prekáža, istá snaha presadiť svoju verziu, cítila sa urazená s predchádzajúcim

posudkom. Preto znalkyňa upozornila na zásadnejšie nálezy pre zníženie vierohodnosti.

U samotnej poškodenej znalkyňa nepostrehla reálnu obavu o svoj život, ktorá by sa premietala do nálezu
úzkosti a napätia. V rámci rozhovoru poškodená síce deklarovala obavu, že sa bojí obžalovaného, ale
keďže u poškodenej ide o osobu, ktorá v strese podlieha emóciám a chaosu, v rámci rozhovoru hovorila

aj to, že sa na neho hnevá, už ani nebojí, že ich čaká spor, chce aby sa išiel liečiť, teda ňou deklarovaný
strach zanikol v ostatných motívoch, ktoré poškodená popisovala znalkyni. Znalkyňa napokon vyslovila
názor, že u poškodenej ide o autoritatívnu, vitálnu ženu, čo ju vzhľadom k tomu nepredurčuje do pozície
obete.

Vo vzťahu k tomuto vykonanému znaleckému dokazovaniu súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by
oslabovala, či vyvracala ich dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalkyňou neboli spochybnené
ani po odbornej stránke.Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpoveď svedka
W. S. zo dňa 12.10.2016 z čl. 48-50, nakoľko nepovažoval osobný výsluch za potrebný, z ktorej
vyplynulo, že svedok sa nevedel vyjadriť k samotnému skutku, nakoľko pri skutku nebol, avšak vyjadril

sa k manželskému spolunažívaniu obžalovaného s poškodenou, kde uviedol, že s obžalovaným a
poškodenou sa stretával pri rôznych rodinných príležitostiach, pri ktorých sa obžalovaný správal k
poškodenej slušne, svedok nebadal žiadne narážky na poškodenú zo strany obžalovaného a ani sa
mu obžalovaný nesťažoval, že by mal nejaké manželské problémy, podľa svedka vychádzali spolu
normálne ako bežný manželský pár, obžalovaný podľa názoru svedka obžalovaný nemá problém s

alkoholom, alkohol požíva iba príležitostne.

Výpoveď svedka súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, ale z pohľadu rozhodnutia o vine o
obžalovaného za málo prínosnú.

Boli vykonané aj listinné dôkazy, ktoré navrhli procesné strany a to konkrétne súd v zmysle § 269 Tr.

por. prečítal ako listinné dôkazy: zápis o dychovej skúške z č. l. 65, sms správu z č. l. 66, charakteristiku
z č. l. 67, správu z č. l. 68, charakteristiku z väzby z č. l. 69-70, lustráciu v registri priestupkov zo dňa
31.5.2018 z č. l. 173,174, lustráciu v STA a databázu súdov zo dňa 31.5.2018 z č. l. 171,172, odpis z
registra trestov zo dňa 31.5.2018 z č. l. 170, lustráciu generálne prokuratúry zo dňa 31.5.2018 z č. l. 168 -
169, lekársku správu, uznesenie a sťažnosť predložené splnomocnencom poškodenej na č. l. 101- 107,

rozhodnutie Okresného úradu Košice- okolie zo dňa 3.5.2017 z č. l. 146-148 a uznesenie ORP-528/1-
VYS-KS-2016 zo dňa 15.2.2017 z č. l. 152-155

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach súd konštatuje, že
obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu za vinu kládla obžaloba, od počiatku a opakovane popieral.

Jediným priamo usvedčujúcim dôkazom je výpoveď poškodenej, pretože ako vyplynulo z celého
vykonaného dokazovania, na mieste činu sa v čase skutku okrem obžalovaného a poškodenej nikto iný
nenachádzal. Žiaden iným priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo spáchania predmetného
skutku nebol pred súdom vykonaný. Uvedený dôkazný stav možno hodnotiť ako tvrdenie obžalovaného
proti tvrdeniu poškodenej, pričom na priklonenie sa k jednej alebo druhej procesnej strane je potrebné

veľmi citlivo vyhodnotiť ďalšie vykonané dôkazy. Na základe všetkých vykonaných dôkazov má súd
za nepochybne preukázané, že vo vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou panuje dlhodobo zlý
medziľudský vzťah poznačený verbálnymi a fyzickými útokmi, vzájomným obviňovaním z nevery,
znepríjemňovaním a strpčovaním si vzájomného spolužitia, čo prerástlo do rozvodového konania. Za
účelom správneho vyhodnotenia výpovede poškodenej, z pohľadu vyslovenia viny obžalovaného bolo

súdom nariadené znaleckého dokazovanie zamerané na psychologické vyšetrenie poškodenej, ktoré
malo tvoriť podklad pre posúdenie dôveryhodnosti výpovede poškodenej. Vychádzajúc zo záverov
tohto znaleckého dokazovania a zistení, ktoré znalkyňa uviedla tak v znaleckom posudku, ako aj na
hlavnom pojednávaní súd konštatuje, že zo znaleckého dokazovania vyplývajú také zistenia, pre ktoré
súd nemôže hodnotiť výpoveď poškodenej ako dostatočne dôveryhodnú a presvedčivú na to, aby o tento

- jediný priamo usvedčujúci dôkaz mohol oprieť svoje rozhodnutie o vine obžalovaného.

V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na zistenie, že u poškodenej boli zistené sklony k nepresnej
reprodukcii, sklony k dopĺňaniu nezapamätaného podľa momentálneho nápadu v snahe vyhovieť, čo
môže mať negatívny súvis so schopnosťou vierohodne vypovedať, ďalej náchylnosť k dezorganizácii

pri silných emočných podnetoch, čo má negatívny súvis zase so špecifickou vierohodnosťou a napokon
znalkyňa upozornila aj na možnú motiváciu ku klamstvu resp. skresľovaniu popisu partnerských situácii
na podklade snahy vytrestania obžalovaného za správanie, ktoré jej prekážalo, dosiahnutie platnosti
svojej verzie a rovnako tak je potrebné brať do úvahy aj nevysporiadané majetkové otázky medzi
obžalovaným a poškodenou. Tieto okolností, podľa názoru súd, vo významnej miere ovplyvňujú záver o

dôveryhodnosti a presvedčivosti výpovede poškodenej, čím sa znižuje dôkazná hodnota tohto dôkazu
do tej miery, že nie je možné dospieť k záveru o jednoznačnej a nepochybnej vine obžalovaného.
Dokonca, ak by sme aj pripustili hypoteticky, že k vysloveniu vyhrážky skutočne aj došlo, ťažko by sa
uznávalo, že táto vyhrážka bola spôsobila vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu o jej život, nakoľko
ako uviedla znalkyňa, poškodená je dominantnejšia a nedisponuje submisívnymi charakteristikami, čo

ju nepredurčuje do pozície obete.

Súd si dovolí vysloviť úvahu, podľa ktorej, ak by sme zovšeobecnili daný dôkazný stav v tejto trestnej
veci, tak teoreticky na vyslovenie viny obžalovaného, by sa nevyhnutne predpokladalo, aby v rámcivykonaného znaleckého dokazovania, neboli zistené žiadne z vyššie uvedených zistení a záverov
znalkyne. Ak by teda neboli zistené žiadne negatívne nálezy vo vzťahu ku všeobecnej a špecifickej
dôveryhodnosti a ani sklony k nepresnej reprodukcii a snahy o vytrestanie obžalovaného, nebol by

teoretický problém o takúto výpoveď poškodenej oprieť výrok o vine obžalovaného.

Teda súd na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súvislostiach dospel k
záveru, že výpoveď poškodenej, ako jediný usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému nevykazuje takú
mieru dôveryhodnosti a presvedčivosti vo svetle zistení a záverov Q.. J., že nie je možné len o

túto výpoveď oprieť rozhodnutie o vine a teda prikloniť sa k verzii poškodenej, čím pretrváva stav
tvrdenia obžalovaného proti tvrdeniu poškodenej, čo súd hodnotí ako stav skutkových pochybností, ktoré
neboli odstránené inými vykonanými dôkazmi a teda tento stav dôkaznej núdze musel súd vyhodnotiť
uplatnením procesnej zásady in dubio pro reo a teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, čím
sa musel prikloniť k jeho verzii, pretože jeho obhajoba nebola vyvrátená vykonaným dokazovaním a
vysloviťzáver,ženebolojednoznačneanepochybnedokázanéžesastalskutok,prektorýjeobžalovaný

stíhaný.

Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že nebol predložený a vykonaný žiadny dôkaz,
ktorý by dostatočne presvedčivo usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu za vinu kládla
obžaloba. Za daných okolností teda niet ani žiadneho dôkazu o tom, že sa stal skutok, ktorý sa mu kladie

za vinu a preto súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na

Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie.