Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216227508
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216227508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa V.. Z. Q.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. č. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Šebökom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Michalovskej ulici č. 43 proti odporcovi Bc. U. Q. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v Y. na Z. ulici č. X zastúpeného V. Q. bytom v Y. na Z. č. X v konaní o zrušenie vyživovacej
povinnosti o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 14Pc 41/2017-44 z
21.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi
určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P 243/2008-274 z 25.2.2011 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 27P 243/2008-279 z 3.11.2014 počnúc dňom 5.9.2016.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov uvedených v ust. § 360 ods.

1 písm. f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z.z. CSP. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodnutí vychádzal len zo skutočností,
že navrhovateľ ukončil vysokoškolské štúdium v bakalárskom študijnom programe environmentálny
management a nepokračuje ďalej v štúdiu. Štúdium ukončil ku dňu 25.8.2016 a dňom 5.9.2016 sa
zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.
Konajúci súd na základe uvedeného dospel k záveru, že je schopný sám sa živiť. Vytkol konajúcemu

súdu, že rozsudok nespĺňa náležitosti požadované v ust. § 220 ods. 2 CSP a predovšetkým mu nie
je zrejmé, na základe akej skutočnosti dospel k záveru, že odporca je po ukončení štúdia schopný
sám sa živiť. Zdôraznil, že po ukončení vysokoškolského štúdia je evidovaný na úrade práce, avšak
nie je evidovaný len pasívne, ale sám sa snaží aktívne získať zamestnanie. Poukázal na správanie sa
navrhovateľa počas trvania manželstva s matkou odporcu, ktorý sa správal ku maloletým deťom aj k
matke násilne, nezodpovedne a preto aj z tohto hľadiska považuje rozhodnutie súdu za nespravodlivé.
Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 380 CSP tak, že

vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi zruší ku dňu právoplatnosti rozsudku, prípadne zruší
rozsudok súdu prvej inštancie a vráti vec na ďalšie konanie.3. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie dostatočne
vykonal dokazovanie na základe ktorého správne rozhodol a vec správne právne posúdil. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Podľaods.2tohtoustanovenia,právneúčinkyúkonov,ktorévkonaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona
o rodine, v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a vo veci správne a zákonne rozhodol, ak zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, akceptoval návrh navrhovateľa a zrušil vyživovaciu povinnosť ku
dňu 5.9.2016, kedy sa odporca zaevidoval na úrade práce. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

aj so závermi súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že z
ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine nepochybne vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby,
pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča
k dieťaťu patriacich k dôvodom, ktoré nepôsobia samy o sebe ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu.
Podmienka určená pre zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa,

aby sa živilo samo. Táto schopnosť nie je viazaná dosiahnutím určitej vekovej hranice, konkrétne ani na
dosiahnutie plnoletosti. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká
je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktoré sa tradične akceptuje
ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere. V
sporovom konaní, ktorým nepochybne je aj toto konanie, platí tzv. prejednacia zásada, to znamená,

že súd vychádza len zo skutočnosti tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. V tejto právnej veci bolo nepochybne preukázané, že odporca ukončil štúdium na vysokej škole
v auguste 2016 a v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine nadobudol schopnosť sám sa živiť,
preto odvolacie námietky odporcu týkajúce sa správania sa navrhovateľa počas trvania manželstva s
matkou odporcu sú z hľadiska ukončenia vyživovacej povinnosti irelevantné. Odvolací súd dodáva, že

námietky odporcu týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodné a konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a
preukázané všetky relevantné skutočnosti pre rozhodnutie v merite veci.

10. Pretože súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných

ustanovení a zákonne rozhodol o návrhu, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, ktoré v
súlade s § 132 OSP správne vyhodnotil, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti,
prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudkupresvedčivé, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol
ďalšie dôvody.

11. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

13. Odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní
(zrušenie vyživovacej povinnosti), ktoré sa prejednáva a rozhoduje podľa CMP, žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a dodáva, že s ohľadom
na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé priznať účastníkom konania náhradu trov konania podľa §
55 CMP, preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).