Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244933
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1111244933.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N. T., bývajúceho v X., zastúpeného Advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, proti žalovanej Slovenskej
republike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, ul. Imricha Karvaša č. 1, o
náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 215/2011, o dovolaní žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2015 sp. zn. 8 Co 190/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v konaní o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) uznesením z 20. februára

2015 č. k. 12 C 215/2011-552 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur [podľa
položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] za odvolanie žalobcu proti
rozsudku.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 28. apríla
2015 sp. zn. 8 Co 190/2015 potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie okresného súdu.

Na odôvodnenie výroku potvrdzujúceho uznesenia uviedol, že podaním odvolania vznikla žalobcovi
poplatková povinnosť; na tom nič nemení skutočnosť, že v čase podania žaloby bolo konanie v tejto veci
oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

3. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že súdy nižšej
inštanciemuodňalimožnosťpredsúdomkonať(§237ods.1písm.f/O.s.p.vspojenís§241ods.2písm.

c/ O.s.p.). Namietal, že podaním odvolania proti rozsudku okresného súdu mu nevznikla poplatková
povinnosť, lebo žalobu podal v čase, keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. bolo
ako celok zo zákona vecne oslobodené od platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov.
4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015
Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala včas strana sporu (žalobca) v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená
advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie

žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (28. júla 2015), t. j. za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania

posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.
8. Uznesenia odvolacieho súdu proti ktorým bolo dovolanie prípustné podľa platného stavu O.s.p. do
30. júna 2016, boli uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Žalobcom napadnuté uznesenie nemá znaky
uznesení, ktoré boli uvedené v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
(i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.) neprípustné, ak smeruje proti

uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolanie žalobcu bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným
vadám uvedeným v § 237 ods. l O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. l písm. a/
až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
10. Žalobca tvrdil, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. l písm. f/ O.s.p.).

Pokiaľ žalobca vyvodzuje procesnú vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z toho, že mu, ako
tvrdí, bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom, dovolací súd uvádza, že samotným vyrubením
súdneho poplatku sa strane sporu (účastníkovi) neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza
k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať. Strane sporu zostávajú v plnom rozsahu zachované všetky
jeho procesné oprávnenia a vyrubenie súdneho poplatku na tom nič nemení. Na tomto závere zotrváva

najvyšší súd aj v preskúmavanej veci a poznamenáva, že k rovnakému právnemu záveru dospel vo
viacerých sporových veciach (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015,
4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).
11. Dovolací súd nad rámec dôvodov, z ktorých má za to, že dovolanie žalobcu nie je prípustné,
poznamenáva, že občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu k otázke vzniku poplatkovej povinnosti

v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho
poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov, prijalo dňa 3. decembra 2015 stanovisko (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016), podľa ktorého ak bolo odvolanie (dovolanie)
podané po 30. septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní

právna úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo
pred 30. septembrom 2012.
12. Pokiaľ žalobca namieta vecne nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu, je potrebné uviesť, že
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) bolo relevantným dovolacím dôvodom,
avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p.) nezakladalo (súčasne) aj

prípustnosť dovolania. Právne posúdenie veci je totiž realizáciou vlastnej rozhodovacej činnosti súdu,
ktorou sa strane neodnímali žiadne procesné práva, ktoré jej Občiansky súdny poriadok dával. V
dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo
do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R

54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp. zn.
1 Cdo 62/2010, z 29. novembra 2010 sp. zn. 2 Cdo 97/2010, z 9. júna 2011 sp. zn. 3 Cdo 53/2011, z
24. mája 2011 sp. zn. 4 Cdo 68/2011, z 3. mája 2011 sp. zn. 5 Cdo 44/2011, z 23. júna 2011 sp. zn. 6
Cdo 41/2011, zo 14. augusta 2013 sp. zn. 7 Cdo 17/2013).
13. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nebolo

možné vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. najvyšší súd preto
dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.
14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.