Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816204045
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816204045.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v spore žalobcu: Sociálna

poisťovňa, IČO: 30 807 484 so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava proti žalovaným: 1/ Ing. W. V.,
narodený XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, B., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Motúsom so sídlom
Hviezdoslavova 3, Prievidza a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585
441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o. so
sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica o zaplatenie 6.889,20 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n í žalobcovi zaplatiť 6 008,18 eur, a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Sčasti o zaplatenie 881,02 eur sa žaloba z a m i e t a.
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n í žalobcovi nahradiť trovy konania v
rozsahu 74,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 4.4.2016 proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne domáhal
zaplatenia 6.889,20 eur. Tvrdil, že žalovaný 1/ pri dopravnej nehode na motorovom vozidle tretej osoby,
z ktorého prevádzky spôsobená škoda bola poistená u žalovaného 2/, spôsobil smrť tretej osobe, pričom
pozostalej vdove po tejto osobe vyplatil v priebehu rokov 2013 a 2014 vdovský dôchodok v žalobe
uplatnenej čiastke. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadrili tak, že skutkové tvrdenia žalobcu

žiadnym spôsobom nespochybnili. Na základe právneho posúdenia však žalobu žiadali zamietnuť.
2. Súd vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi, a to rozsudok v trestnej veci (čl. 3 - 7),
potvrdenie o výške vyplatených dávok (čl. 8 - 9), korešpondencia strán spred podania žaloby (čl. 10 - 14),
výpis z poistnej zmluvy (čl. 25 - 26), výpis z obchodného registra (čl. 47 - 50), rozhodnutia o dôchodku
(čl. 64 - 67) a výsluch žalovaného 1/. Z vykonaného dokazovania boli zistené nasledovné, medzi
stranami nesporné, skutočnosti: Žalovaný 1/ bol rozsudkom z 1.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť
10.11.2005 uznaný za vinného z toho, že Vladimírovi Slušnému (ďalej len „zomrelý manžel“) 24.10.2003

z nedbanlivosti spôsobil smrť, a to na motorovom vozidle, ktorého prevádzateľ mal svoju zodpovednosť
za škodu poistenú u žalovaného 2/. Manželke zomrelého manžela je popri jej starobnom dôchodku
priznaný vdovský dôchodok, ktorý jej bol žalobcom vyplatený v roku 2013 vo výške 3.410,40 eur (z toho
za mesiace január až marec 2013 881,02 eur) a v roku 2014 vo výške 3.478,80 eur.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 19.9.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu z
29.11.2017 tak, že žalobu zamietol. Vychádzal z právneho posúdenia, podľa ktorého výplatu vdovského
dôchodku žalobcom nemožno považovať za škodu podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), keďže za
škodu nemožno považovať tie dávky vyplácané žalobcom, ktorých primárnym dôvodom výplaty nie
je existencia protiprávneho poškodenia života a zdravia, ale samotná účasť osôb na dôchodkovom
poistení, ktorá má za následok to, že by týmto osobám boli vyplácané dávky dôchodkového poisteniabez ohľadu na to, či na ich živote alebo zdraví došlo k poškodeniu v dôsledku konania tretích osôb. Na
dovolaniežalobcubolorozhodnutieodvolaciehosúduuznesenímdovolaciehosúduz26.6.2018zrušené
a následne odvolacím súdom bolo 8.8.2018 zrušené aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom z oboch

rozhodnutí je zrejmý právny názor podľa ktorého nárok žalobcu podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení je samostatným regresným nárokom, ktorý nie je nárokom na náhradu škody v zmysle
Občianskeho zákonníka, ale samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z predmetného
ustanovenia. Nie je preto pre záver o vzniku škody a zistenie jej výšky významné to, či a aké dávky
vyplácala niektorému príjemcovi pred zavineným protiprávnym konaním tretej osoby; určujúcim (okrem

splnenia ďalších zákonných predpokladov) je, aké dávky vyplatila v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretej osoby. Iné nazeranie na škodu a jej výšku nemá pri aplikácii tohto ustanovenia zákonný
podklad. Týmto právnym posúdením, podľa ktorého výplatou vdovského dôchodku za roky 2013 a 2014
spolu 6.889,20 eur bola žalobcovi spôsobená škoda, bol súd viazaný.
4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ z nedbanlivosti spôsobil dopravnú nehodu na
motorovom vozidle, ktorého prevádzateľ mal svoju zodpovednosť za škodu poistenú u žalovaného 2/,

pričom manželke zosnulého bol popri jej starobnom dôchodku priznaný a následne vyplatený vdovský
dôchodok v roku 2013 3.410,40 eur a v roku 2014 3.478,80 eur. Za takto spôsobenú škodu zodpovedá
žalovaný 1/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, keď porušil svoju povinnosť vyjadrenú vtedy § 224 ods. 1
Trestnéhozákonaainémuznedbanlivostispôsobilsmrť.Pretoježalovaný1/povinnízaplatiťžalobcoviv

žalobe uplatnenú čiastku. Proti žalovanému 1/ uplatnenému nároku nebola dôvodná jeho obrana, podľa
ktorej je jeho zodpovednosť vylúčená tým, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla. Pokiaľ ide o zodpovednosť prevádzkovateľa a vodiča ako
odlišných subjektov, § 427 Občianskeho zákonníka nie je proti § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty vystupujú vedľa seba a vzhľadom na pluralitu

zodpovedných subjektov zodpovedajú poškodenému spoločne a nerozdielne podľa § 438 Občianskeho
zákonníka.
5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, na ktorom žalovaný 1/ spôsobil dopravnú nehodu, bola poistená u žalovaného
2/. Žalovaný svoju zodpovednosť odmietal. Vychádzal z § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), ktorý v čase dopravnej nehody stanovoval, že
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, teda nie dávok dôchodkového
poistenia. Ďalej tvrdil, že povinnosť na náhradu dávok poisťovni vyplynula až po zmene zákona o

povinnom zmluvnom poistení zákonom č. 430/2003 Z.z., podľa ktorej § 4 ods. 2 písm. a) zákona
o sociálnom poistení stanovil, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského
poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Nakoniec tvrdil, že ani zmena zákona o povinnom zmluvnom

poistení zákonom č. 110/2007 Z.z. ktorý v § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení
stanovil, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným
subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky,
dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové
dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený

je povinný ich nahradiť týmto subjektom, neviedol k tomu, že by žalobca nadobudol postavenie
poškodeného a mal podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení právo uplatniť si svoj nárok
na náhradu škody priamo proti žalovanému 2/ ako poisťovateľovi.
6. Takéto právne posúdenie žalovaného 2/ je nesprávne. Už zo znenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona o
povinnom zmluvnou poistení účinného v čase dopravnej nehody je zrejmé, že poistený má z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Rozhodujúci v tejto súvislosti je výklad pojmu
poškodený a pojmu náklady pri usmrtení. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v čase prijatia zákona
o povinnom zmluvnom poistení bolo účinný § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni,
podľa ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z

nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania. Z uvedeného je zrejmé, že pojmy poškodený a náklady pri usmrtení treba vyložiť vo vzájomnej
súvislosti s tým, že žalovaný 2/ mal právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z
dôchodkového zabezpečenia. Vo vzájomnej súvislosti týchto ustanovení je zrejmé, že za poškodenéhopodľa zákona o povinnom zmluvnom poistení treba rozumieť aj žalobcu a nákladmi pri usmrtení aj
žalobcom vyplácané dávky dôchodkového poistenia, konkrétne vdovský dôchodok, ktorý bol žalobcom
vyplatený pozostalej po manželovi, ktorý zomrel v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla poisteného u žalovaného 2/. Akýkoľvek opačný, celkom izolovaný gramatický výklad
by viedol k záveru, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla by nekrylo Sociálnou poisťovňou vyplácané dávky nemocenského a dôchodkového
poistenie s tým, že na náhrady tejto časti škody by boli povinní len prevádzateľ alebo vinník dopravnej
nehody. Takýto záver je v úplnom rozpore s účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď vytvára zložku škody, ktorá by týmto poistením
nebola krytá. Preto je daný základ nároku žalobcu proti žalovanému 2/, a to podľa znenia § 4 ods. 2
písm. a) a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnou poistení účinného v čase dopravnej nehody.
7. Žalovaný 1/ podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a žalovaný 2/ podľa§ 4 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnou poistení
žalobcovi nezaplatili škodu spôsobenú výplatou vdovského dôchodku za roky 2013 a 2014 6.889,20

eur. Voči žalobcom uplatnenému nároku bola dôvodná námietka premlčania vznesená žalovanými voči
vdovskémudôchodkuvyplatenémužalobcomzamesiacejanuáražmarec2013spolu881,02eur,keďže
právo žalobcu na náhradu týchto dávok začalo plynúť najneskôr ku koncu marca 2013, pričom žaloba
bola podaná 4.4.2016. Preto sa právo žalobcu na náhradu týchto dávok v trojročnej dobe podľa § 101
Občianskeho zákonníka premlčalo a podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ho nemožno priznať.

Preto súd žalobe sčasti o zaplatenie 6 008,18 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 881,02
eur žalobu zamietol.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže úspech žalobcu predstavuje
87,21 % a úspech žalovaných 12,79 %, tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 74,42
%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.