Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233263
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113233263.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr.MonikyJuskovejaJUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.,vsporežalobcuQ.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C., P. V. XXX/XX, zastúpený AK - TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, Prešov, proti žalovanému KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 315 955 45, zastúpený Mgr.
Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 7.017,62 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.: 12C/10/2014-239 zo
dňa 12.januára 2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok

- vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti o zaplatenie bolestného,
- vo výroku o zamietnutí náhrady nákladov na nákup liekov,
- vo výroku o zamietnutí nároku na úhradu sumy 672,79 eur za nevyplatené stravné lístky.

M e n í rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o úhradu doplatku za DDS vo výške 272,86 eur
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 272,86 eur s 5,5 % úrokom z omeškania od 09.08.2013
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie 69,50 eur uplatnenej titulom
vecnej škody zastavil.

2. Konanie v časti o zaplatenie 14,56 eur uplatnenej titulom náhrady nákladov na liečenie zastavil.

3. Konanie v časti o zaplatenie 1.231 eur uplatnenej titulom bolestného zastavil.

4. Konanie v časti o zaplatenie 75,60 eur uplatnenej titulom ušlého zisku zastavil.

5.Žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovititulombolestného1eurospolus5,5%ročnýmúrokom
z omeškania od 09.08.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie titulom bolestného zamietol.

7. Žalobu v časti náhrady nákladov za nákup liekov v sume 7,36 eur zamietol.8. Žalobu v časti nároku titulom ušlého zisku za nevyplatené stravné lístky zamestnávateľom v sume
672,79 eur zamietol.

9. Žalobu v časti nároku titulom ušlého zisku za doplatok za doplnkové dôchodkové poistenie vo výške
272,86 eur zamietol.

10. Žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 % trov
konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Prvoinštančný súd tak rozhodol o nároku žalobcu v poradí druhým rozsudkom.

12. V žalobe sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že dňa 15.06.2011 utrpel pri
dopravnej nehode, ktorú spôsobil poistený C. V., zranenie, v dôsledku ktorého bol dlhodobo liečený.

13. Žalobca vyčíslil nárok na náhradu škody vo výške 7.017,62 eur spolu s úrokom z omeškania
od 01.08.2013, keď nárok pozostával z bolestného vo výške 5.732,80 eur (360 x 15,72), náhrady
nákladov na nákup liekov 187,86 eur, náhrady nákladov 1,30 eur za zaslanie poukazu na peňažné dávky
zamestnávateľa, ušlý zisk ako nárok za nevyplatené stravné lístky zamestnávateľom v množstve 309
ks, v sume 748,39 eur, doplatok za doplnkové dôchodkové poistenie vo výške 272,86 eur a náhradu

materiálnej škody za rozbité okuliare 39,50 eur a 30 eur, spolu 69,50 eur.

14. Rozsudkom prvoinštančného súdu č.k.: 12C/10/2014-150 zo dňa 07.04.2016 bolo žalobcovi z
uplatneného nároku priznané z titulu bolestného 1.075 eur.
Ďalej prvoinštančný súd priznal žalobcovi náhradu nákladov za nákup liekov z pôvodnej sumy, ktorú

si žalobca uplatnil vo výške 187,86 eur, sumu 165,94 eur a náhradu nákladov vo výške 1,30 eur
za zasielanie poukazu na peňažné dávky zamestnávateľa, lístku, spolu s 5,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 2.487,50 eur od 25.08.2015, s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.242,24
eur od 26.08.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Zamietaný výrok obsahoval zamietnutie nároku na náhradu

škody vo výške 39,50 eur a 30 eur za poškodené rifle a okuliare, vo výške 748,30 eur z titulu ušlého
zisku za nevyplatené stravné lístky, vo výške 272,86 eur za nevyplatený príspevok zamestnávateľa
v doplnkovej dôchodcovskej sporiteľni vo forme ušlého zisku, ďalej vo výške 21,92 eur ako doplatok
na lieky a uplatnený nárok na bolestné, keď namiesto 365 bodov mu bolo priznané len 335 bodov a
namiesto ceny bodu vo výške 15,72 eura sa vychádzalo zo sumy 15,38 aura.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/113/2016-166 zo dňa 14.03.2017 odvolací súd zrušil
napadnutý prvoinštančný rozsudok v rozsahu zamietavého výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec na
ďalšie konanie a rozhodnutie.
Predmetom konania pred prvoinštančným súdom ostal pôvodne zamietnutý nárok žalobcu.
O tomto nároku rozhodol prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom č.k. 12C/10/2014-239 zo dňa

12.01.2018.

15. Žalobca nárok na náhradu materiálnej škody za rozbité okuliare a poškodené rifle vo výške 39,50
eur a 30 eur, spolu vo výške 69,50 eur zobral v celom rozsahu späť, konanie v tejto časti zastavil
prvoinštančný súd podľa § 144 až § 146 CSP.

16. K zastaveniu konania pre čiastočné späťvzatie došlo a vo vzťahu k výške nároku na náhradu
nákladov za nákup liekov. Nerozhodnutý nárok v rozsahu 21,92 eur zobral čiastočne čo do sumy 15,56
eur späť (nákup lieku Condrosulf).
Nárok na bolestné v rozsahu sumy 1.231 eur žalobca taktiež zobral späť pre úhradu žalovanou po
podaní žaloby.

Konanie v časti istiny 75,60 eur z titulu ušlého zisku bolo taktiež pre čiastočné späťvzatie zastavené.
Žalobca netrval na úhrade stravného za obdobie, kedy absolvoval kúpeľnú liečbu.
Všetky zastavujúce výroky (§ 144 až § 146 CSP) sa stali právoplatné.

17. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku sa zaoberal zvyškom uplatneného nároku žalobcom, a to

nárokom na bolestné spolu vo výške 3.431,80 eur s prísl., nárokom na náhradu nákladov za nákup liekov
vo výške 7,46 eur, nárokom na úhradu za nevyplatené stravné lístky vo výške 672,79 eur a nárokom
na náhradu doplatku zamestnávateľom na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 272,86 eur, oba
tieto nároky z titulu ušlého zisku.18. Prvoinštančný súd vo vzťahu k bolestnému zistil, že žalobca si žalobou uplatnil náhradu škody z titulu
bolestného v hodnote 365 bodov, tvrdiac, že ide o druhé uplatnenie náhrady škody z tohto právneho

dôvodu. Uplatnil si aj nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 200 bodov, ktorý
nárok bol žalovaným uhradený, a ktorý už nie je predmetom konania.

19. Žalobca tvrdil, že uplatnený nárok na bolestné 365 bodov je bolestné vypracované v novom
lekárskom posudku, ktoré bolestné v minulosti nebolo diagnostikované. Predložil lekársky posudok V.

K.. Lekársky posudok o bolestnom obsahuje bodové ohodnotenie bolesti, ktoré mal žalobca vytrpieť v
súvislosti s W.), spolu 365 bodov. Žalobca predložil znalecký posudok č. 39/12 z vyšetrovacieho spisu,
ktorý vypracoval V.. W. M., znalec, ktorý popísal poškodenie zdravia žalobcu v čase dopravnej nehody
a mechanizmus vzniku zranení.

20. Znalecký posudok V.. A. bol vypracovaný dňa 16.07.2012, kde lekár ustálil bolestné na 185 bodov,

ktorásumabolaužžalovanýmžalobcoviuhradená.Vtomtolekárskomposudkuvšaknebolaohodnotená
bolesť, ktorá podľa žalobcu mala mu byť spôsobená pri tretej operácii, a ktoré bolestné ohodnocoval
znalec V.. K..

21. Prvoinštančný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom V.. W. B., ktorý zistil, že už

pred dopravnou nehodou mal žalobca v zdravotnej karte záznam od obvodnej lekárky a V.. W. K.,
ortopédom, aj dňa 18.10.2010 diagnostikovanú X.. Zistil, že pretrvávajúce A. žalobcu spôsobujú F. ktoré
sú potencované U.. Znalec nezistil, aby mal u žalobcu preukázané W.. Vo vzťahu k V. znalec uviedol,
že nie je možné jednoznačne konštatovať priamu príčinnú súvislosť tohto poškodenia ako prejavu F. u
žalobcu a poškodenia zdravia úrazom, ktorý žalobca utrpel.

22. Prvoinštančný súd vo veci na pojednávaní vypočul aj znalcov a to V.. K. a V.. W. B.. V.. K. uviedol, že
ohodnocoval len tretiu operáciu žalobcu, ktorú žalobca absolvoval dňa 19.11.2012, ktoré bolestné bolo
ohodnotené na 365 bodov. Potvrdil, že neohodnocoval diagnózy ohodnotené v lekárskom posudku V..
Q. A., a naviac, V.. K. ohodnocoval aj ďalšie položky na upozornenie pacienta. V.. K. potvrdil, že nemal

informácie o F. a o tom, že takýmito zdravotnými ťažkosťami žalobcu trpel aj pred dopravnou nehodou.

23. Vo veci bol vypočutý aj znalec V.. B., ktorý poukázal na to, že jeho znalecký posudok predstavuje
bodové ohodnotenie bolestného za celý priebeh bolesti žalobcu s tým, že posledný operačný zákrok
ohodnotil na 100 bodov + zvýšenie o 50 bodov a konštatoval, že v minulosti neboli zistené žiadne klinické

prejavy W., čo nie je možné bodovo ohodnotiť. Znalec bolestné za celé utrpené bolesti ustálil na 335
bodov, keď zohľadnil bolestné zistené V.. A. a poškodenie zdravia žalobcu v súvislosti s treťou operáciou
ustálil pod položku 192a ako H. v rozsahu 100 bodov, a pre bolestivý spôsob zvýšil túto položku o 50
bodov.

24. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o výške bolestného vychádzal zo znaleckého posudku V.. B.,
pretože V.. K., na základe ktorého si žalobca uplatňoval nárok, potvrdil, že nemal pri vypracovaní
lekárskeho posudku k dispozícii dokumentáciu o zdravotnom stave žalobcu pred úrazom.

25. Žalobca aj napriek tvrdeným rozporom nenavrhol ďalšie kontrolné dokazovanie. Prvoinštančný súd

vychádzal z bolestného ohodnoteného V.. B. pod položkou 192a v rozsahu 100 bodov plus 50 bodov
zvýšenie. Taktiež vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého diagnózu č. XXX - W. znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku nezistil, neboli zistené žiadne klinické známky poranenia stehna
a panvy.

26. Prvoinštančný súd nárok z titulu bolestného právne posúdil podľa ustanovení § 415, § 420, § 442
ods. 1, 3, §444, § 446 a § 449 Občianskeho zákonníka, taktiež vychádzal aj z ustanovení § 1, §2 ods.
1, 2, § 3 ods. 1 až 4, § 5 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, 3 a § 9 ods. 4, 5, 6, 7, 8 zákona č. 437/2004
Z. z. a ďalej oznámenia Ministerstva zdravotníctva o stanovení výšky náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia za rok 2012 vo výške 15,72 eur, za rok 2011 vo výške 15,38 eur.

27. Prvoinštančný súd aj s poukazom na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.:
4MCdo/19/2011 vyhodnotil, že pre určenie výšky náhrady bodu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia je dôležitý moment vzniku nároku na náhradu škody. Žalobca utrpel škodu na zdraví pridopravnej nehode dňa 15.06.2011, čo je moment vzniku nároku na náhradu škody na zdraví, a preto sa
aplikujehodnotaboduuvedenávoznámeníMinisterstvazdravotníctvaSlovenskejrepublikyč.155/2011,
t.j. 15,38 eur.

28. Náhrada škody titulom bolestného za tretiu operáciu predstavuje potom podľa lekárskeho posudku
V.. B. 150 x 15,38 eur = 2.307 eur, z ktorej už žalobcovi bola uhradená suma 1.231 eur a suma 1.075
eur už bola právoplatne priznaná a v priebehu konania aj uhradená, teda spolu 2.306 eur. Rozdiel
predstavuje 1 euro, ktoré prvoinštančný súd priznal žalobcovi a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol

v rozsahu 3.430,80 eur zamietol.

29. Ďalej sa prvoinštančný súd zaoberal nárokom žalobcu na úhradu 7,36 eur (správne 7,46 eur - pozn.
odv. súdu) ako doplatku za lieky, ktoré mal v súvislosti s liečbou si kúpiť. Išlo o lieky s názvom B-komplex
a Pegy-Gaštan.

30. Prvoinštančný súd zistil, že liek B-komplex je podľa znalca V.. B. komplex vitamínov ako podporná
liečba pri užívaní liekov. Žalobca v priebehu konania len všeobecne konštatoval, že mu bola odporúčaná
takáto liečba viacerými lekármi, nebolo však preukázané žiadnymi dôkazmi, že by takéto odporúčanie
bolo reálne. Obdobne sa tak stalo aj vo vzťahu k lieku Pegy-Gaštan. Preto prvoinštančný súd pre
nepreukázanie dôvodnosti tohto nároku žalobu zamietol.

31. Vo vzťahu k uplatnenému nároku z titulu ušlého zisku za nevyplatené stravné lístky prvoinštančný
súd zistil, že žalovaný namietal úhradu tejto sumy a poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že v
dôsledku nevyplatenia príspevku na spravovanie došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Namietal ďalej,
že príspevok na stravné poskytovaný zo strany zamestnávateľa je účelovo viazaný finančný prostriedok

len na účely stravovania. Namietal, že žalobca nepreukázal, že v dôsledku nevyplatenia príspevku na
stravovanie došlo k zmenšeniu majetku žalobcu.

32. Prvoinštančný súd zistil z potvrdenia spoločnosti L.. aj v súvislosti s uplatňovaním nároku na ušlý
zisk z titulu vrátenia príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, že zamestnávateľ žalobcu poskytuje

stravné lístky za odpracovaný deň v hodnote 3 eura, z toho hradí zamestnancom 2,3 eura. Pracovníkovi,
ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia, pripláca 2 % z hrubej mzdy.

33. Počas práceneschopnosti žalobcu od 15.06.2011 do 31.10.2011 zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že
by bol zamestnancovi poskytoval 92 stravných lístkov po 2,30 eur, spolu 211,60 eur a na zmluvu na

doplnkovom dôchodkovom sporení XXXXXXXXX DDS P. 2% zo sumy 4.075,8136, teda sumu 81,52
eura. Počas práceneschopnosti trvajúcej od 25.01.2012 do 13.06.2012 bol by poskytol zamestnancovi,
teda žalobcovi stravné lístky v počte 96 po 2,30 eur, spolu 220,80 eur a doplnkové dôchodkové poistenie
zo sumy 4.141,7058 vo výške 2 %, teda 82,83 eura, spolu 596,75 eur.

34. Za obdobie od 01.01.2013 poskytoval zamestnávateľ žalobcu stravný lístok v hodnote 3,50 eur,
na ktoré zamestnávateľ prispieval 2,70 eur každému pracovníkovi. Počas práceneschopnosti trvajúcej
od 18.11.2012 do 31.12.2012 boli by vydané žalobcovi stravné lístky za 27 dní x 2,30 eura, teda
62,10 eura a na doplnkové dôchodkové sporenie z hrubej mzdy 1.199,50 eura 2 %, teda 23,99 eur.
Počas práceneschopnosti trvajúcej od 01.01.2013 do 19.05.2013 by bol žalobca odpracoval 94 dní s

príspevkom 2,70 eura, čo predstavuje spolu sumu 253,80 eur a doplnkové dôchodkové poistenie by bolo
vyplatené z hrubej mzdy 4.176 eur v rozsahu 2 %, teda 83,52 eura, teda spolu v tomto čase 423,41 eur.

35. Vo vzťahu k stravovaniu prvoinštančný súd vychádzal z ustanovenia § 152 ods. 1, 2, 3 Zákonníka
práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vo všetkých zmenách pracovníkom

stravovanie a nárok má pracovník, ktorý vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Prvoinštančný súd dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal, že v dôsledku nevyplatenia príspevku na stravovanie došlo k
zmenšeniu jeho majetku, keďže príspevok na stravovanie je účelovo viazaný len na účely stravovania,
žalobca, ktorý sa domáha priznania tejto sumy, môže ju použiť na ľubovoľný účel. Takáto suma nemôže
byť ekvivalentom príspevku zamestnávateľa na stravné. Navyše nárok na stravné je viazaný na určité

odpracované hodiny, ktoré žalobca neodpracoval. Keďže nemohol pracovať, boli mu poskytnuté dávky
Sociálnou poisťovňou.36. Vo vzťahu k ušlému zisku z titulu doplatku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie
prvoinštančný súd zistil, že žalovaný namietal nedostatok svojej aktívnej legitimácie na takúto
zodpovednosť, keď doplatok vypláca zamestnávateľ priamo dôchodkovej poisťovni, nie zamestnancovi.

Pritom hospodárenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nie je predvídateľné a tak nie je možné ustáliť,
že v žalobcom uplatnenej výške sa nezväčšil majetok žalobcu.

37. Prvoinštančný súd vec v súvislosti s ušlým ziskom na doplnkovom dôchodkovom sporení posúdil
podľa zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, a to konkrétne podľa § 2, §

12, § 13, § 14, ďalej podľa § 1, § 4. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca si tento nárok
uplatnil z titulu ušlého zisku proti poisťovateľovi, tieto finančné prostriedky by mu bol povinný vyplatiť
zamestnávateľ, pokiaľ by riadne vykonával prácu. Ako ušlý zisk sa v rámci náhrady škody nahrádza
strata toho, čo by poškodený pri pravidelnom behu udalostí dosiahol nebyť protiprávneho konania
škodcu, ktoré mu zabránilo získanie tohto prospechu. Ďalším predpokladom je existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním žalobcu a vzniknutou škodou. Prvoinštančný súd uviedol, že

pravidelný beh udalostí znamená, že rozhodujúce je, akému prospechu, ku ktorému reálne malo dôjsť,
sa zabránilo konaním škodcu, teda konkrétne, o aký reálny dosiahnuteľný, nie hypotetický prospech
poškodený prišiel, pričom nejde len o tvrdené zmarenie zamýšľaného podnikateľského zámeru, ak nie
je plánovaný majetkový prínos podložený už existujúcimi či reálne dosiahnutými okolnosťami, z ktorých
možno usudzovať, že k zamýšľanému zisku by skutočne došlo nebyť škodovej udalosti. Musí tu byť

uvádzaný pravidelný beh vecí, teda taká skladba okolností svedčiacich o tom, že konanie vedúce k zisku
sa už začalo, aspoň nepochybne malo začať napĺňať, a že nebyť škodlivého zásahu, výsledok by sa
dostavil. Pritom škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku.
Keďže podmienky na priznanie ušlého zisku splnené neboli, ale ani vo vzťahu k náhrade na stravných
lístkoch, ani vo vzťahu k náhrade na doplnkové dôchodkové sporenie, prvoinštančný súd žalobu

zamietol.

38.Vovzťahukúrokomzomeškaniapriúhradenedoplatkunabolestnomvrozsahu1euraprvoinštančný
súd aplikoval ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka a § 563 Občianskeho zákonníka. Keďže
čas plnenia nároku účastníkmi dohodnutý nebol, ani nie je zákonom ustanovený, plniť je potrebné

nasledujúci deň po tom, ako žalobca o plnenie žalovaného požiadal, resp. deň po tom, čo bolo ukončené
šetrenie žalovaným. K ukončeniu šetrenia došlo 08.08.2013, ako uviedol sám žalovaný vo svojich
písomných vyjadreniach určených žalobcovi. Preto sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúcim
dňom, teda dňom 09.08.2013, od kedy je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 5,5 % v súlade s
Nariadením vlády č. 586/2008 Z.z..

39. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 2 CSP. Zistil,
že žalobca bol úspešný v rozsahu 35 %, žalovaný v rozsahu 65 %. Rozdiel vo výške 30 % predstavuje
mieru úspechu žalovaného. Žalobca si uplatnil sumu 7.017,62 eur. Mal úspech v rozsahu 1,30 eura,
ďalej v rozsahu 1.075 eur, 165,94 eur, ako aj čiastočne poskytnuté plnenie 1.231 eur po podaní žaloby

z titulu bolestného plnené žalovaným. Spolu úspech žalobcu predstavuje 2.473,24 eur.

40. Úspech žalobcu v rozsahu 35 % oproti úspechu žalovaného v rozsahu 65 % predstavuje rozdiel
30 % v prospech žalovaného, a preto žalobca znáša trovy žalovaného. O výške náhrady trov konania
rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

41. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že
mu prvoinštatnčný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

42. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

43. Pokiaľ sa týka bolestného, rozhodnutie prvoinštančného súdu nemá zistené skutočnosti, ktoré
prvoinštančný súd zistil z vykonaného dokazovania a z protichodných vyjadrení znalca a svedka. Z
obsahu prvoinštančného rozsudku nie je možné zistiť, aký skutkový záver súd urobil vo vzťahu kbolestnému. Rozsudok neobsahuje vysvetlenie, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané, a ktoré nie.

44. Ďalej žalobca namietal, že znalec V.. B. podal znalecký posudok ako znalec, avšak vypovedal pred
súdom už v čase, keď znalcom nebol. Nie je jasné, či ho súd vypočúval ako znalca alebo ako svedka,
pričom namietal zákonnosť takto vykonaného dôkazu. Pokiaľ bol vypočutý ako svedok, v takom prípade
jeho výpoveď je rovnocenná výpovedi Q.. K.. Naviac, pri výsluchu svedka V.. K. bol v pojednávacej
miestnosti prítomný V.. B., ktorý vypovedal už v postavení svedka.

45. Prvoinštančný súd neuviedol, ako sa vysporiadal s rozpornými tvrdeniami V..K. a V.. B.. V.. K. pritom
v posudku už nezahŕňal diagnózy uvedené v lekárskom posudku V.. A., znalec V.. B. hodnotil však všetky
bolesti utrpené od úrazu až po operáciu dňa 19.11.2012.
Žalobca namietal, že prvoinštatnčný súd nárok neposudzoval podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ale
vychádzal z ustanovení § 415, § 420 a ďalej § 446 Občianskeho zákonníka, ktoré sa na vec nevzťahujú.

Namietal stanovenie výšky bodu bolestného, pričom výška bodu bolestného vo vzťahu k operácii dňa
19.11.2012 bola 15,72 eura, a nie 15,38 eura, akú hodnotu mal bod k momentu dopravnej nehody.
Podľa žalobcu, bolesti v súvislosti s touto operáciou dňa 19.11.2012 boli ďalším uplatneným nárokom
na bolestné, a preto výška takto stanoveného bolestného sa ohodnocuje k momentu vytrpenia bolesti
v roku 2012.

46. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k zamietavému výroku na náhradu škody za
lieky vo výške 7,36 eura, keď správny zostatok je 7,46 eura, pričom dôvody prvoinštančného súdu na
zamietnutie tohto nároku na nákup B-komplexu a Pegy-Gaštanu sú nepreskúmateľné.

47. Vo vzťahu k nepriznanému nároku na stravné lístky prvoinštančný súd nemá náležite zistený
skutkový stav, preto nemohol vec ani právne posudzovať. Obdobne vo vzťahu k doplnkovému
dôchodkovému sporeniu je nárok posúdený nesprávne, pričom z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že prvoinštančný súd nárok nepriznal v dôsledku nepreukázania obyčajného behu udalostí,
ktoré by odôvodňovali vznik týchto nárokov. Nie je zrejmé, z čoho prvoinštatnčný súd vychádzal,

keď žalobca vo vzťahu k stravným lístkom bol dokonca úspešný aj v konaní na náhradu mzdy za
obdobie počas práceneschopnosti. V tom čase pracovný pomer žalobcovi trval, mal nárok na všetky
benefity, ktoré zamestnávateľ poskytuje nebyť škodovej udalosti. Pravidelný beh udalostí žalovaný
ani nenamietal. Žalovaný len namietal, že tieto nároky nie sú kryté poistením, s ktorým názorom sa
prvoinštančný súd nevysporiadal.

48. Vo vzťahu k doplnkovému dôchodkovému sporeniu žalobca uviedol, že v dôsledku pravidelného
behu udalostí, nebyť dopravnej nehody, by bol mal vyplatený zamestnávateľom príplatok na stravné aj
na doplnkové dôchodkové sporenie a tým by sa o tieto príspevky rozmnožili jeho majetkové hodnoty.
Keďže došlo k dopravnej nehode a práceneschopnosti žalobcu, k takémuto rozmnoženiu nedošlo.

Preto žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom napadnutom rozsahu vyhovieť.

49. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu je náležite odôvodnené v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležitým
spôsobom opísal celý priebeh konania, výstižne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil skutkové zistenia,

poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je prijateľné,
racionálne, spravodlivé a zrozumiteľné. Prvoinštančný súd náležite zistil skutkový stav, urobil riadne
právny záver vo vzťahu k bolestnému. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k rozporným zisteniam vo
výpovediach svedkov je novou argumentáciou, ktorú prvýkrát žalobca použil v odvolaní. Žalobca takúto
argumentáciu v priebehu prvoinštančného konania nevzniesol. Z obsahu spisu však vyplýva, že znalec

V..B. vypovedal ako znalec už na pojednávaní dňa 24.03.2016 a V..B. vypovedal aj 14.12.2017 za
účelom odstránenia rozporov a priamej konfrontácie s V..W. K.. Žalobca v tom čase rozporoval závery
znalca V..B. a písomné vyjadrenia by boli, vzhľadom na dĺžku konania, nehospodárne. To, akým
spôsobombolvypočutýznalecV..B.,nemávplyvnazáveryprijatéprvoinštančnýmsúdom.V..B.hodnotil
všetky bolesti, vrátane operácie 19.11.2012, pretože vypracoval znalecký posudok dňa 28.10.2014, po

tejto operácii. Znalec V.. B. mal k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu žalobcu a všetky doposiaľ
vyhotovené lekárske posudky, na rozdiel od V.. K..
Pokiaľ sa týka argumentácie o nedostatku aplikácie ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka a
uprednostnenie aplikácie § 420 Občianskeho zákonníka, obidva zákonné ustanovenie stoja popri sebe,pričom argumentácia žalobcu je bez právneho významu k prejednávanej veci. Operácia vykonaná dňa
19.11.2012 je operáciou, ktorá má priamu príčinnú súvislosť k dopravnej nehode dňa 15.06.2011, kedy
vznikol nárok na bolestné.

50. Vo vzťahu k zamietnutiu nároku na úhradu 7,36 eur za nákup liekov B-komplex forte a Pegy-
Gaštan, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví
a vynaloženými nákladmi na tieto lieky.

51. Žalobca nepreukázal, že by uplatnený nárok na úhradu stravného a príspevkov na doplnkové
dôchodkové sporenie predstavoval ušlý zisk. Uplatnený nárok žalobcu je hypotetický, špekulatívny, bez
unesenia dôkazného bremena a preukázania jeho základu a výšky. Príspevok na stravné lístky a na
doplnkové dôchodkové sporenie je súčasťou mzdových nárokov žalobcu, uhradením straty na zárobku
boli konzumované všetky mzdové nároky, vrátane týchto príspevkov.

52. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd prvoinštatnčný rozsudok ako vecne správny potvrdil.

53. Žalobca v písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedol, že na dôvodoch odvolania trvá,
poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov V.. K. a V.. B., ktorí boli vypočutí za účelom odstránenia
rozporov, avšak nie je možné zistiť, ako sa s tým vysporiadal súd. Argumentácia vo vzťahu k § 427 je

dôvodná, pričom zotrval aj na tom, že k operácii dňa 19.11.2012 došlo následne, ide o novú okolnosť
odôvodňujúcu uplatnenie ďalšieho bolestného. Zotrval na uplatnení nároku na náhradu za stravné lístky
a za doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sú nárokmi zamestnanca.

54. V písomnej reakcii žalovaný zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich argumentoch.

55. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, vo veci nariadil odvolacie
pojednávanie podľa § 385 CSP a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti správne a v časti
je potrebné odvolaniu vyhovieť.

56. Zástupca žalobcu pred odvolacím súdom na podanom odvolaní trval a žiadal, aby odvolací súd v
zamietavých výrokoch žalobe vyhovel.
Žalobca pred odvolacím súdom na svojich doterajších výpovediach trval.
Zástupca žalovaného pred odvolacím súdom zotrval na svojich vyjadreniach a argumentoch.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi zopakoval dokazovanie, pretože v časti odvolacích námietok
mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Strany sporu sa k týmto dôkazom nevyjadrili.

57. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

58. Odvolací súd preskúmal námietku žalobcu vo vzťahu k preskúmateľnosti odôvodnenia
prvoinštančnéhorozsudkuazistil,žerozhodnutieprvoinštančnéhosúdujevsúladesustanovením§220
ods. 2CSP. Prvoinštančný súd riadne v rozsudku uviedol, čo bolo predmetom konania, čo bolo sporné,
a akým spôsobom sa so spornými otázkami vysporiadal. Ku každej spornej položke prvoinštančný súd

náležite vysvetlil nielen skutkové okolnosti, ale aplikoval aj právne predpisy a poukázal aj na existujúcu
súdnu prax.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorý nie je v rozpore s citovaným zákonným
ustanovením ani s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani s čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných ľudských slobôd. Rozsudok prvoinštančného súdu dáva odpovede na

všetky zásadné, podstatné a dôležité argumenty, ktoré v priebehu konania vzniesli strany sporu. Preto
argumentyžalobcuonepreskúmateľnostirozhodnutiaprvoinštančnéhosúduniesúdôvodné.Žalobcavo
vzťahu k zamietavým výrokom nemôže vyžadovať, aby jeho argumenty prvoinštančný súd prijal za svoje
a nedôvodne uplatnenému nároku, ktorý žalobca nepreukázal, vyhovel. Naviac, pre riadne odôvodnenierozhodnutia sa nevyžaduje zo strany súdu reagovať na všetky námietky žalobcu, ale len na tie, ktoré
majú zásadný význam pre rozhodnutie.

59. Tu odvolací súd akcentuje, že ide o sporové konanie, každá strana sporu je zodpovedná za unesenie
svojho dôkazného bremena. Neunesenie dôkazného bremena znamená, že nárokom uplatneným v
žalobe nebude môcť súd vyhovieť. Neúspech v spore automaticky neznamená odňatie práva na
spravodlivý súdny proces.

60. Odvolací súd takúto vadu sám nezistil (§ 380 CSP).

61. Vo vzťahu k bolestnému žalovaný v priebehu konania uhradil žalobcovi sumu 1.231 eur a 1.075 eur
z pôvodne uplatneného nároku na bolestné 5.737,80 eur. Predmetom tohto konania bol už len zvyšok
uplatneného bolestného vo výške 3.431,80 eur.

62. Z tejto sumy bolo žalobcovi právoplatne priznané plnenie vo výške 1 euro s prísl..
V ďalšom sa prvoinštančný súd zaoberal doplatkom vo výške 3.430,80 eur.
Celý uplatnený nárok žalobcu na bolestné bol žalovaný ako „ďalšia náhrada za bolesť“, keď tvrdil, že
absolvoval dňa 19.11.2012 ďalší operačný zákrok, ktorý je potrebné bodovo ohodnotiť samostatne vo
vzťahu k predchádzajúcemu bodovému ohodnoteniu bolestného, ktoré vypracoval V.. A. (§ 3 ods. 4

zákona č. 437/2004 Z.z.). Na preukázanie nároku predložil lekársky posudok V.. K., ktorý tento ďalší
nárok na bolestné ustálil na výške 365 bodov. Žalobca tvrdil, že cenu bodu je potrebné ustáliť na sume
platnej pre rok 2012, a nie pre rok 2011, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobcu pri dopravnej nehode
(cena bodu v roku 2011 bola 15,38 eura a v roku 2012 bola 15,72 eura).
Lekár V.. A. zdravotný stav a nárok žalobcu na bolestné posudzoval dňa 16.07.2012 a dobu liečenia

určil na čas od 15.06.2011 do 14.06.2012. Lekár V.. K. bolestné žalobcu posudzoval dňa 20.02.2013 s
tým, že dobu liečenia ohraničil obdobím od 15.06.2011 do 14.02.2013.
Vzhľadom na spornosť priamej súvislosti tretej operácie zo dňa 19.11.2012 a dopravnej nehody obe
sporové strany pred prvoinštančným súdom navrhli vykonanie znaleckého dokazovania. Znaleckým
dokazovaním bol poverený znalec V.. B.. Znalec sám stanovil výšku bolestného patriace žalobcovi

zhodne so závermi lekárskeho posudku V.. A. s tým, že bolesti v súvislosti s treťou operáciou ohodnotil
ako ďalšiu položku XXXa (H. na 100 bodov a pre bolestivý spôsob liečby ju zvýšil o ďalších 50 bodov.
Spolu bolestné ustálil na 335 bodov.
Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že síce sa žalobca v čase pred úrazom na A. v zdravotnej
dokumentácii je záznam, podľa ktorého dňa 18.10.2010 bol pre A. obvodným lekárom odoslaný na

odborné vyšetrenie s výsledkom X. Ide o F.Žalobca pred prvoinštančným súdom závery znaleckého
dokazovania namietal, navrhol vypočuť pred súdom znalca. Žalovaný závery znaleckého posudku
akceptoval, rozdiel oproti už vyplatenej náhrade (V.. A.) žalobcovi doplatil.

63. Znalec V.. B. pred prvoinštančným súdom na pojednávaní na záveroch znaleckého dokazovania

zotrval. Žalobca na preukázanie svojich nárokov nad rámec záverov znaleckého posudku navrhol
dopočuť lekára V.. K..

64.Prvoinštančnýsúdnapojednávanídňa14.12.2017vypočulV..K.apredvolalavypočulopätovne,bez
procesného návrhu strán sporu, aj bývalého znalca V.. B., ktorý medzičasom znaleckú činnosť ukončil.

65. Lekár V.. K. potvrdil, že nemal k dispozícii všetky doklady zo zdravotnej dokumentácie žalobcu
tak, ako znalec V.. B.. Vychádzal len z informácií žalobcu. To, že znalec V.. B. vypracoval znalecký
posudok a ako znalec ho na pojednávaní pred prvoinštančným súdom aj reprodukoval dňa 24.03.2016,
nemá vplyv na správnosť vyhodnotenia znaleckého úkonu prvoinštančným súdom. Závery znaleckého

posudku z hľadiska obsahového aj z hľadiska druhu vykonaného dôkazu zostávajú bez zmeny aj po tom,
čo znalec stratil oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť. Vysvetlenie metodiky a spôsobu vypracovania
znaleckého posudku takouto osobou samo o sebe nemá vplyv na zachovanie relevancie záverov
znaleckého posudku.

66. V priebehu prvoinštančného konania žalobca nenamietal, že takto vykonaný dôkaz V..B. v pozícii,
keď už nebol znalcom pred prvoinštančným súdom, nie je v súlade so zákonom, resp. že postavenie V..
B.vtomčaseužniejevpozíciiznalca,alesvedka.Zprocesnéhohľadiskaideonovotu,naktorúodvolací
súd podľa § 366 CSP ani neprihliada, pretože neboli splnené podmienky, aby sa touto novotou zaoberal.67. Prvoinštančným súd sa náležitým spôsobom so znaleckým posudkom V.. B. a lekárskym posudkom
V.. K. vysporiadal, vyhodnotil aj závery lekárskeho posudku V.. A. a prihliadol aj na závery posudku, ktorý

nebol vykonaný v tomto konaní V.. M. v súvislosti s rozsahom poškodenia zdravia žalobcu pri dopravnej
nehode. V tomto rozsahu odvolací súd nemá čo k argumentom prvoinštančného súdu dodať, s týmito
sa v celom rozsahu stotožňuje.

68. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,

priebehu liečenia a odstraňovania jeho následkov. Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s
poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na
ďalšiu náhradu na bolesť.
Žalobca síce v priebehu konania preukázal vykonanie operačného zákroku dňa 19.11.2012, avšak
nepreukázal, že liečenie utrpených bolestí bolo ukončené pred touto operáciou (ustálenie zdravotného
stavu) a ďalej, že tento výkon sa pred skončením liečenia nevyhnutne nepredpokladal. Znalecký

posudok znalca V.. B. potvrdil opak, keď skôr zaznamenané poškodenie zdravia žalobcu (rok 2010)
sa úrazom len akecelerovalo (zväčšilo). Sporná ostala aj priama príčinná súvislosť medzi poškodením
zdravia žalobcu a operačným zákrokom, ktorú žalobca nepreukázal. Preto správne prvoinštančný súd
vychádzal zo znaleckého posudku V.. B. a v prevyšujúcej časti čo do sumy prevyšujúcej už poskytnutú
úhradu žalovaným a doplatku tento nárok zamietol.

69. Žalobca namietal aj výšku ceny bodu za priznanú náhradu bolestného.
Bolo dôležité pri zodpovedaní na tento argument vychádzať zo záverov, že uplatnený nárok žalobcu na
bolestné nie je nárokom podľa § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., ale ide o nárok podľa § 3 ods. 1, 2
zákona č. 437/2004 Z.z. a potom podľa § 5 ods. 2, 4 je výška náhrady za bolesť vyčíslená podľa výšky,

ktorá žalobcovi patrí v čase spôsobenia bolesti. Čas spôsobenia bolesti je deň úrazu žalobcu.

70. Žalobca nepreukázal, že čas spôsobenia bolesti je časom „ďalšej náhrady za bolesť“, nebolo
preukázané ustálenie zdravotného stavu žalobcu. Preto je neaplikovateľná náhrada za bolesť ustálená k
momentu zistenia bolesti. Správne postupoval prvoinštančný súd, keď náhrada za bod bolestného bola

určená vo výške 15,38 eura za bod (platné v roku 2011) a nie 15,72 eura (platné v roku 2012).

71. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu poukazujúc na
ustálenú súdnu prax (rozsudok NS SR 4MCdo 19/2011, MCdo 37/2000).

72. Pokiaľ prvoinštančný súd v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 415, § 420 a § 446 Občianskeho
zákonníka a neuviedol v danom prípade ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, toto zákonné
ustanovenie nie je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym. Citované
zákonné ustanovenie je ustanovením, ktoré stojí popri ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka.
Skutočnosť, že ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka prvoinštantný súd neaplikoval, nemá po

právnej stránke podstatný vplyv na správnosť právneho posúdenia uplatneného nároku žalobcu.
Prvoinštančný súd správne aplikoval ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z., keď vychádzal z uplatnených
nárokov žalobcu voči žalovanému z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj táto odvolacia námietka žalobcu bola nedôvodná.

73. Námietka žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti zamietnutia nároku na náhradu doplatku na lieky
vo výške 7,36 eur za B-komplex a Pegy-Gaštan je nedôvodná. Aj vo vzťahu k tejto námietke poukazuje
odvolací súd na zistenia uvedené v tomto rozsudku v riadnom odôvodnení rozhodnutia prvoinštančným
súdom. Žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Prvoinštančný súd skutkové okolnosti
v súvislosti s týmto nárokom náležite zistil, a pokiaľ žalobca neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy, z

ktorých by mohol vyvodiť iné skutkové zistenia, prvoinštančný súd na základe preukázaných skutkových
okolností o uplatnenom nároku rozhodol tak, že ho zamietol. Žalobca neuniesol vo vzťahu k tejto položke
dôkazné bremeno. Je potrebné poukázať najmä na závery znaleckého posudku znalca V. B., ktorý vo
vzťahu k B-komplexu uviedol, že ide o vitamín a používa sa ako W. Pegy gaštanový gel sa používa
na D. Jedná sa o lieky drahé, nie na lekársky predpis a sú lekármi len odporúčané. Je na rozhodnutí

pacienta, či si uvedený liek kúpi.
V danom prípade odporúčanie lekárov na zakúpenie týchto liekov žalobcom jednoznačne preukázané
nebolo. Takéto odporúčanie sa nenachádza v žiadnej z lekárskych správ, ani v lekárskych posudkoch
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a nezistil takéto odporúčania ani znalec. Pretorozhodnutie prvoinštančného súdu je správne. Námietka určenia výšky nároku nie v sume 7,46 eur, ale
v sume 7,36 eur je bez právneho významu k skutočnosti, že nárok žalobcu čo do základu je nedôvodný.
V takom prípade už výška takéhoto nároku je informácia, ktorá neovplyvní správnosť rozhodnutia

prvointančného súdu.

74. Žalobca vo vzťahu k nepriznanému nároku z titulu ušlého zisku na stravných lístkoch a na príspevku
zamestnávateľanadoplnkovédôchodkovésporenienamietalnedostatočnezistenýskutkovýstavaďalej
na okolnosť, že pri obyčajnom behu udalostí už aj s poukazom na to, že pracovný pomer žalobcu u

zamestnávateľa trval, by mal nárok na všetky benefity, ktoré zamestnávateľ poskytuje, nebyť škodovej
udalosti.

75. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na úhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku v rozsahu sumy 672,79 eur z titulu nevyplateného
príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie vo výške 272,86 eur.
Občiansky zákonník (podľa § 442 ods. 1 OZ) chápe škodu ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného (žalobcu) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Zákon rozlišuje skutočnú škodu a ušlý

zisk.
Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Ušlý zisk je to, čo poškodenému ušlo. Ide o ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh

vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je u
skutočnejškody),alestratouočakávanéhoprínosu(výnosu).Nestačíibapravdepodobnosťrozmnoženia
majetku, pretože musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo v dôsledku škodnej udalosti. Je rozhodujúce,
konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený (žalobca) prišiel (4MCdo 23/2008, 4Cdo

318/2008, 5Cdo 195/2015 NS SR).
Ak sa domáha poškodený v konaní o náhradu škody ušlého zisku, spočíva na ňom dôkazné bremeno
na preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom behu okolností by získal určitý prospech.
Z pohľadu uvedeného je potom potrebné vyhodnotiť, či oba uplatnené nároky spĺňajú kritérium ušlého
zisku, ktorý je povinný v mene poisteného žalobcovi zaplatiť žalovaný.

Zo spisového materiálu bolo zistené, že žalobca si pôvodne ako ušlý zisk na nevyplatených stravných
lístkoch uplatnil sumu 748,30 eur s tým, že išlo o 309 pracovných dní. Neskôr čiastočne žalobu zobral
späť v rozsahu 75,60 eura z dôvodu, že v čase od 09.04.2013 do 07.05.2013 absolvoval kúpeľnú
liečbu, kde mal stravu zabezpečenú. Predmetom konania tak ostal nárok na 672,79 eur na doplatku
na stravných lístkoch.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu L., bolo zistené, že cena jedného stravného lístka do
31.12.2012 bola 3 eura, z čoho zamestnávateľ prispieval 2,30 eura. Od 01.01.2013 cena lístka
predstavovala 3,50 eura, z čoho zamestnávateľ prispieval sumou 2,70 eura.
Počas práceneschopnosti od 15.06.2011 do 31.10.2011 žalobcovi patrilo 92 lístkov s príspevkom po
2,30 eura, teda 211,60 eura.

Počas práceneschopnosti od 25.01.2012 do 13.06.2012 žalobcovi patrilo 96 lístkov s príspevkom po
2,30 eura, teda 220,80 eura.
Počas práceneschopnosti od 18.11.2012 do 31.12.2012 žalobcovi patrilo 27 lístkov s príspevkom po
2,30 eura, teda 62,10 eura.
Počas práceneschopnosti od 01.01.2013 do 19.05.2013 žalobcovi patrilo 94 lístkov s príspevkom po

2,70 eura, spolu 253,80 eura. V tomto čase žalobca absolvoval kúpeľnú liečbu, preto čiastočne zobral
nárok v tomto období v sume 75,60 eur späť (za 09.04.2013 - 07.05.2013).
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí nároku na uvedené doplatky na stravnom odôvodnil
tým, že žalobca nepreukázal, že ide o ušlý zisk, že došlo k zmenšeniu jeho majetku a ďalej na to, žetento príspevok je účelovo viazaný na zadováženie stravy. Vychádzal z ustanovenia § 152 ods. 1, 2, 3
Zákonníka práce. Žalobca v odôvodnení odvolania namietal, že nie je zrejmé, prečo by žalobca nemal
na tieto úhrady nárok, pokiaľ mu boli priznané v inom konaní nároky na náhradu mzdy z tej istej škodovej

udalosti, ako je predmetom tohto sporu. Nebyť škodovej udalosti, boli by mu uvedené sumy vyplatené.

76. Odvolací súd pri posúdení dôvodnosti zamietnutia tejto časti nároku konštatuje, že výrok a právne
posúdenie prvoinštančným súdom je správne. Základ odôvodnenia odvolacieho súdu spočíva v tom, že
nárok na úhradu doplatku zamestnávateľa na stravnom je skutočná škoda, nie ušlý zisk. Zamestnávateľ

je totiž podľa § 152 Zákonníka práce povinný zamestnancovi zabezpečiť stravu po splnení zákonných
predpokladov na strane zamestnanca. Pokiaľ zamestnanec by na uvedené nemal zákonný nárok, a ak
by nesplnil zákonné predpoklady, bol by povinný si obstarať stravovanie z vlastného. V takom prípade,
ako sa to stalo u žalobcu, žalobca v dôsledku práceneschopnosti a tým, že nesplnil podmienky na
zabezpečenie stravovania zo strany zamestnávateľa, musel si vlastnú stravu v rozsahu podľa § 152 ods.
1, 2, 3 Zákonníka práce zabezpečiť z vlastných finančných prostriedkov. Tým sa majetkový stav žalobcu

zmenšil a vznikla mu tzv. skutočná škoda, nie ušlý zisk, pretože ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetkupoškodeného.Tentonárokžalobcasimôžeuplatňovať,alenieztituluušléhoziskupodľazákona
č. 381/2001 Z.z. a nie od žalovaného.
Preto správne postupoval prvoinštatnčný súd, keď v tejto časti žalobu zamietol, pretože z titulu
nevyplatenia zamestnávateľa príspevku na stravné za obdobie práceneschopnosti žalobcovi nevznikol

ušlý zisk. Preto v napadnutých výrokoch odvolací súd prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
Odvolací súd sa zaoberal aj ďalším nárokom na náhradu ušlého zisku žalobcovi z titulu doplatku
zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie.
Odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil ušlý zisk z titulu nevyplatenia tohto príspevku zamestnávateľa

na účet v DDS P., ktorý má tam zriadený pod č. XXXXXXXXX žalobca. Počas práceneschopnosti
zamestnávateľ mu neprispel takto:
- Práceneschopnosť od 15.06.2011 - 31.10.2011 v sume 81,52 eura,
- práceneschopnosť od 25.01.2012 - 13.06.2012 v sume 82,83 eura,
- práceneschopnosť od 18.11.2012 - 31.12.2012 v sume 22,99 eura,

- práceneschopnosť od 01.01.2013 - 19.05.2013 v sume 83,52 eura,
spolu 272,86 eur.
Prvoinštančný súd v tejto časti v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca nemá aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby, pretože ide o vzťah medzi zamestnávateľom a DDS a z dôvodu, že nejde
o ušlý zisk. Vychádzal pritom zo zákona č. 650/2004 Z.z..

Žalobca tvrdil, že uvedený nárok je nárokom na ušlý zisk.
V priebehu konania nebolo sporné, že žalobca má uzavreté doplnkové dôchodkové sporenie u
spoločnostiP.ažezamestnávateľ,pokiaľbynebolžalobcapráceneschopný,byodviedolnaúčetžalobcu
sumu 272,86 eura.
Doplnkové dôchodkové sporenie je forma zhromažďovania príspevkov od účastníkov DDS a

zamestnávateľov. Účelom je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a v
iných, zákonom predpokladaných životných situáciách.
Z pohľadu vyšeieuvedeného preto tým, že žalobca v dôsledku práceneschopnosti spôsobenej
dopravnou nehodou dňa 15.06.2011 na svoj účet v DDS P. neobdržal od zamestnávateľa finančné
prostriedky, ktoré by pri pravidelnom behu vecí mohol očakávať, vznikol mu nárok na ušlý zisk.

Rozmnoženie finančných prostriedkov na účet DDS bolo naisto postavené a žalobca mohol dôvodne
očakávať, že mu od zamestnávateľa pribudne suma 272,86 eur. Konanie škodcu zabránilo v tejto sume
dosiahnutie príjmu žalobcu.

77. Preto odvolací súd, keďže neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zrušenie, v tejto časti

prvoinštančný rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel.

78. Podľa § 517 OZ, § 563 OZ a nar. vl. č. 586/2008 Z.z. priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania
od 09.08.2013 (deň nasledujúci po ukončení šetrenia žalovanou) v požadovanej výške 5,5 %, keďže
táto výška je nižšia, než predpokladá právny predpis.

79.Otrováchkonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1,2CSPpriaplikáciiust.§255ods.2CSP
a § 262 ods. 1 CSP. Úspech strán sporu bol v priebehu celého konania prvoinštančného i odvolacieho
v zásade rovnaký. Preto žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.80. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 2:1 vo vzťahu k nároku na
príspevky do DDS. Vo zvyšku v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.