Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209482
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717209482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. Č.,
M.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa
rodičov C. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. W., L. XXX a U. W., M.. XX.X.XXXX, Q. W., P. XXX, v konaní o zrušenie
náhradnej osobnej starostlivosti, o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a o povinnosti otca
prispievať na výživu maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 04. 05.
2018, č. k. 15P/208/2017-30 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku, ktorým súd zvýšil výživné tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal.

C. zo sumy 26 Eur mesačne na sumu 30 Eur mesačne do budúcna, ktoré výživné bude poukazovať k
rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P/483/2009-17 zo dňa 9.2.2010, pokiaľ ním bolo
rozhodnuté o zverení mal. C. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov L. N. a D. N. tak, že

táto náhradná osobná starostlivosť sa z r u š u j e .

II. Mal. C. N. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky C. Q., bytom W., L. XXX.

III. Otec mal. dieťaťa U. W. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. C. sumou 50 eur mesačne počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 47 ods. 1 písm. d), e), § 62 ods. 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Vychádzal zo zistenia, že v súčasnosti pominuli dôvody, pre ktoré bola nariadená náhradná osobná

starostlivosť nad maloletou rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 14P/483/2009-17 zo dňa 09. 02.
2010. Matka dieťaťa dosiahla plnoletosť, uzavrela manželstvo a z jej terajšieho manželstva pochádzajú
dve mal. deti. Mal. C. je na svoju matku zvyknutá, lebo donedávna žila matka v spoločnej domácnosti
so svojimi rodičmi, aj s mal. C.. Je v najlepšom záujme mal. dieťaťa, aby boli podporované vzájomnéväzbymedzimatkouadieťaťom,akoajväzbymedzisúrodencaminavzájom.Matkamávytvorenévšetky
podmienky pre riadnu starostlivosť o mal. C.. Preto súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť zo strany
starých rodičov a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že posledná úprava
výživného zo strany otca na mal. C. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 08.
01. 2013, č. k. 15P/336/2012-18. Citovaným rozsudkom súd znížil výživné zo strany otca zo sumy
50 Eur mesačne na sumu 26 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Citovaný rozsudok

nadobudol právoplatnosť 26. 02. 2013. V uvedenom čase bol otec nezamestnaný, evidovaný na úrade
práce a pre svoj nízky vek nemal nárok na dávku v hmotnej núdzi a nemohol sa ani brigádnicky
zamestnať. V súčasnosti je otec poberateľom invalidného dôchodku, čím nastala zmena pomerov na
jeho strane, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, a preto súd zaviazal otca platiť výživné na mal. C.
v sume 50 Eur mesačne.

5. Proti uvedenému rozsudku, len v časti III. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec
namietajúc, že je poberateľom invalidného dôchodku (onkologický pacient) v sume 178,90 Eur a ako
rodina poberajú dávky v hmotnej núdzi 26,30 Eur, o čom predložil listinné dôkazy. Nesúhlasí s výškou
výživného 50 Eur mesačne, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal otca
prispievať na výživu mal. C. sumou 28 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

6. K odvolaniu otca sa kolízny opatrovník, ani matka maloletej nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a nasl. a zistil, že odvolanie
otca je čiastočne dôvodné.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške

výživného prihliadal na majetkové pomery otca, ako aj na odôvodnené pomery mal. C. a jej matky.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodnutím Okresného súdu Poprad zo dňa 09. 02. 2010, č. k.
14P/483/2009-17 bola mal. C. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom L. N. a D. N.
z dôvodu, že matka maloletej C., nar. XX. XX. XXXX nemohla vzhľadom k svojmu veku (nedosiahla vek

XX rokov) zabezpečovať osobnú výchovnú starostlivosť o mal. dieťa, súdom jej nemohli byť priznané
rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa a zároveň ani nemohla byť
ustanovená za majetkového opatrovníka svojmu dieťaťu. Starí rodičia spolu s matkou - C., aj mal. C. žili
spolu v rodinnom dome. L. mal. C. po dovŕšení plnoletosti uzavrela manželstvo s G. Q., nar. XX. XX.
XXXX a z ich manželstva pochádzajú dve mal. deti, mal. P., nar. XX. XX. XXXX a mal. G., nar. XX. XX.

XXXX. Manžel matky je samostatne zárobkovo činnou osobou, pracuje v lese s príjmom 600 - 800 Eur
mesačne. Matka je v súčasnosti poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur mesačne.
Otec maloletej bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a pre
svoj nízky vek nemal ešte nárok na dávku v hmotnej núdzi a nemohol sa ani brigádnicky zamestnať. V
súčasnosti je otec poberateľom invalidného dôchodku vo výške 178,90 Eur mesačne. Žije v spoločnej

domácnosti s L. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 26,30
Eur mesačne, pričom spolupoberateľmi sú okrem otca aj dve mal. deti F. W., nar. XX. XX. XXXX a L. W.,
nar. XX. XX. XXXX. V súčasnosti je mal. C. žiačkou X.ročníka základnej školy, je zdravá.

10. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnostía majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa odseku 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide
o výživné pre maloleté dieťa.

12. Podľa ustanovenia § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

13. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné
potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný
rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo
s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej

vyspelosti, zdravotného stavu, a pod.. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby
viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z toho dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto
povinnosti.

14. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja
rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery
každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“
sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci

kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu,
aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým,
že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne
sa zbavuje svojho majetku.

15. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane otca ako osoby povinnej platiť
výživné na maloletú. Maloletá C. v čase poslednej úpravy výživného bola vo veku X rokov, v súčasnosti
je žiačkou X.ročníka základnej školy, dieťa je zdravé. Matka maloletej je toho času na rodičovskom
príspevku s najmladším synom, jej manžel G. Q. pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba a ich
príjem do domácnosti predstavuje 262,06 Eur, rodičovský príspevok s rodinnými prídavkami a 600 Eur

až 800 Eur predstavuje mesačný príjem manžela matky z pracovnej činnosti. Zmena pomerov na strane
otca maloletej spočíva v tom, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 178,90 Eur, teda jeho
príjem oproti poslednej úprave výživného, kedy bol nezamestnaný, sa zvýšil. Na strane maloletej došlo
k výraznej zmene pomerov, keďže táto je v súčasnosti už žiačkou X.ročníka základnej školy.

16. Odvolací súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného sa riadil vyššie citovanými ustanoveniami Zákona
o rodine, ktorý vychádza z fikcie, že dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom
uložená povinnosť splniť si túto vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu
je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm.
a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu

svojmu dieťaťu. Dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť iba v prípade, ak sa zmenia pomery. Musí pritom
ísť o podstatnú a závažnú zmenu pomerov, ktorá nie je len krátkodobého charakteru.

17. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z.

Zákonaorodineadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen„Zákonorodine“).
Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery
na strane mal. C. a jej oprávnené potreby bez akýchkoľvek pochybností narástli, čo opodstatňuje
zvýšenie výživného. Pravidlá určovania výživného však na druhej strane predpokladajú limity, okreminého v podobe prihliadania na možnosti a schopnosti rodičov. Výživné nesmie byť určené v rozpore
s zákonným predpokladom vychádzajúcim z možností a schopností otca. Otec, ktorý je invalidným
dôchodcom nedosahuje príjem, ktorý by odôvodňoval výšku výživného sumou 50 Eur mesačne. V

konaní neboli zistené ani také skutočnosti, akými sú napríklad bezdôvodné vzdanie sa príjmu zo strany
otca. Už len vzhľadom na výrazný časový odstup od poslednej úpravy výživného (cca 8 rokov), odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie videl dôvod na zvýšenie výživného, no vzhľadom na nízky príjem
otca a ďalšie vyživovacie povinnosti otca precizoval výšku výživného podľa dosahovaných príjmov.

18. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade zmeny pomerov na strane otca, je možné podať
návrh na zvýšenie výživného pre mal. C.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, so zreteľom na práva a najlepší záujem mal. C., ako aj práva a
povinnosti rodičov, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti postupom podľa § 388 CSP zmenil tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).