Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Jozef Augustín

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Er/461/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111232193
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Augustín
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111232193.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: JUDr. Margita Rojčeková, Nábrežná
1263, 022 01 Čadca, vo veci oprávneného: X/ K.. T. Š., R.. XX.XX.XXXX, X/ K.. F. Š., R.. XX.XX.XXXX,
X/ K.. I. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. O. K., U.. U. U. K.: Z. Š.Á., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX R. XXXX,
zast. JUDr. Mária Vajdová, Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, proti povinnému: N. Š., R..
XX.XX.XXXX, D. XXX XX R. XXX, zast. Mgr. Ladislav Švaňa, Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina, o

námietkach voči exekúcii, takto

r o z h o d o l :

I. Námietkam povinného proti exekúcii v časti vymáhaného zameškaného výživného na oprávnených
v rade 1/ až 3/ za obdobie od 15.12.2010 do 01.07.2011 vo výške 470,- eur v y h o v u j e.

II. Vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

III. Povinnému náhradu trov právneho zastúpenia v danom exekučnom konaní
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného, exekučného titulu a žiadosti exekútora, tunajší súd vydal poverenie
na vykonanie exekúcie pod č. 5511 102199* dňa 11.11.2011.

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, povinný podal v zákonom stanovenej lehote námietky
proti vedenej exekúcii. V odôvodnení námietok poukazoval na to, že exekúcia je v časti vymáhanej
istiny 1900 eur čiastočne neprípustná, a to v rozsahu sumy 1.150 eur, pretože s poukazom na
ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku po vzniku exekučného titulu nastali okolností, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku. Oprávnení v zastúpení svojou matkou dňa 04.10.2011 doručili súdnemu
exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, v rámci ktorého sa domáhajú núteného výkonu súdneho

rozhodnutia pričom dlžná suma vymáhaná núteným výkonom rozhodnutia má ku dňu podania návrhu
na vykonanie exekúcie predstavovať sumu 1.900,-eur. Skutkové tvrdenia oprávnených, zastúpených
matkou, sa však nezakladajú na pravde. Povinný namieta skutočnosti tvrdené oprávnenými, a to, že
si riadne neplní vyživovaciu povinnosť, a však napriek tomu povinný nedisponuje písomným dokladom
o tom, že oprávneným uhradil bežné výživné v súdom určenej sume za mesiace december 2010 až
apríl 2011, keďže povinný žil s oprávnenými a ich matkou v spoločnej domácnosti a pravidelné výživné

v súdom určenej výške poskytoval matke oprávnených bez písomného potvrdenia. Až po nezhodách
medzi povinným a matkou oprávnených, ktorá sa povinnému vyhrážala, že nemá preukázané zaplatenie
výživného na maloleté deti, od mesiaca máj 2011 vyplácal výživné na oprávnených len na písomné
potvrdenie matky alebo prostredníctvom šeku. S podanými námietkami predložil a listinné dôkazy
preukazujúce platenie výživného od mája 2011.
Vzhľadom k tomu, že návrh na vykonanie exekúcie bol vypracovaný dňa 16.06.2011 a doručený

súdnemu exekútorovi dňa 04.10.2011 s ubezpečením, že povinný do dňa podania návrhu na exekúciu
nezaplatil dlžné výživné, pričom zákonný zástupca oprávnených mal preukázateľne vedomosť o tom, žepovinný si riadne plní vyživovaciu povinnosť a však v návrhu na vykonanie exekúcie uvádza nepravdivé
skutočnosti. Povinný opätovne poukazoval na to, že výživné za mesiace december 2010 až apríl 2011
riadne uhradil zástupkyni oprávnených a však nevie to listinnými dôkazmi preukázať.

Keďže povinný si preukázateľne čiastočne splnil svoju povinnosť uhradiť výživné, pričom oprávnení
resp. ich matka musela mať o tom vedomosť a napriek tomu podala návrh na nútený výkon na už
zaplatené plnenie, povinný má za to, že v prípade, ak bude vyhovené jeho námietkam a súd čiastočne
zastaví exekúciu, sú naplnené zákonné predpoklady, že došlo k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného a súd môže oprávneným uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný má nárok

na náhradu trov exekúcie vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený.
Povinný preto žiada, aby uložil oprávneným v zastúpení ich matkou povinnosť nahradiť povinnému
trovy exekučného konania, ktoré vznikli povinnému, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia
povinného vo výške 76,24 eur. Z dôvodu vyššie uvedených skutočností žiadal exekúciu v časti o
zaplatenie pohľadávky v sume 1.150 eur vyhlásiť za neprípustnú a súčasne ju zastaviť.

Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedli, že podané námietky vnímajú ako účelovú obranu, avšak je
nesporné, že pokiaľ by si bol riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, nebol by dôvod na predmetnú exekúciu. Povinný si svoju vyživovaciu
povinnosť, ktorú má voči svojim trom maloletým deťom dôsledne neplnil a preto bol zo strany matky
maloletých detí podaný tento návrh. S poukazom na uvedené, žiadali o pokračovanie v exekučnom

konaní.

Súdny exekútor sa k podaným námietkam nevyjadril.

Z predložených listinných dôkazov povinným (potvrdenie matky oprávnených, poštové poukážky,

bankové šeky) mal súd preukázané, že povinný zaplatil bežné výživné na maloletých oprávnených 1/
až 3/ v mesiaci december 2010 v sume 100 eur, v januári 2011 v sume 100 eur, v máji 2011 v sume
310 eur, v júni 2011 v sume 160 eur, v mesiaci júl až november 2011 každý mesiac vždy po 210 eur.
Zároveň mal súd z prehlásenia matky oprávnených preukázané, že povinný v období od 01.2.201 do
01.05.2011 prispieval na stravu a spoločnú domácnosť.

Podľa predloženej správy z Úradu práce soc. vecí a rodiny, pracovisko Kysucké Nové Mesto zo dňa
23.12.2011, mal súd preukázané, že matka oprávnených potvrdila, že povinný si plní výživné pravidelne.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“) povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).

Podľa § 38 ods. 2 EP oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že
tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený na základe podaných námietok

preskúmavať rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie. Z toho je zrejmé, že námietky
nie sú opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Je to procesný prostriedok,
ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii,
nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie
exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že oprávnený má právo podať návrh na
vykonanieexekúcievprípade,akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,
táto skutočnosť je nevyhnutným predpokladom pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie.Povinný mal platiť k rukám zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených na základe exekučného titulu
(rozhodnutieOkresnéhosúduŽilinač.k.21P244/2009zodňa25.01.2010)nakaždédieťabežnévýživné
od 01.08.2010 po 70 eur mesačne.

Námietky podal povinný v zákonom stanovenej lehote, avšak skutočnosti, ktoré udáva v týchto
námietkach, nie sú podľa názoru exekučného súdu skutočnosťami, ktoré odôvodňovali vyhovenie
podaným námietkam plnom rozsahu, pričom súčasne musí súd konštatovať aj to, že tvrdenia povinného
ako aj predložené dôkazy odôvodňujú čiastočné vyhovenie podaným námietkam.

Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je
vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí skúmať tak z
materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných
predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Materiálna vykonateľnosť
exekučného titulu je daná len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne
identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym

normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah
plnenia, čo platí najmä pre nepeňažné plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie
povinnosti. Z predloženého exekučného titulu vyplýva, že tento spĺňa všetky stránky formálnej aj
materiálnej vykonateľnosti.

Čo sa týka tvrdenia povinného a to, že matke oprávnených platil bežné výživné aj v období za
mesiace december 2010 až apríl 2011, súd na toto nemohol (bez preukázania hodnoverných dôkazov)
prihliadnuť, nakoľko mal z listinných dôkazov preukázané, že povinný za uvedené obdobie zaplatil len
100 eur v decembri a 100 eur v januári. Súd tu neprihliadol ani na prehlásenie matky oprávnených zo dňa
26.12.2011, že v období od februára do apríla 2011 povinný prispieval na stravu a domácnosť, keďže

tu nebola uvedená konkrétne suma akou prispieval a bolo tu potrebné prihliadnuť aj na fakt, že povinný
býval s oprávnenými a ich matkou v tom období v spoločnej domácnosti. Z predložených listinných
dôkazov však mal súd preukázané, že povinný okrem už uvedených platieb v mesiacoch december
a január, začal pravidelne platiť bežné výživné v určenej výške (t.j. po 70 eur mesačne na každého
oprávneného) od mája 2011, pričom za mesiac máj a jún 2011 uhradil výživné spolu v sume 470 eur.

Uvedenú sumu súd následne odpočítal od vymáhanej sumy zameškaného výživného (t.j. výživné na
oprávnených 1/ až 3/ za obdobie december 2010 až jún 2011 spolu 7 x 210 eur odpočet 100 úhrada za
december 2010 odpočet 100 eur úhrada za január 2011 odpočet 470 eur úhrada za mesiace máj a jún
2011, zvyšné zameškané výživné po odpočítaní spolu 800 eur). Z dôvodu, že zástupkyňa oprávnených
už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie od zameškaného výživného odpočítala úhradu spolu 200

eur za mesiace december 2010 a január 2011, súd vyhovel podaným námietkam povinného len v časti
úhrady zameškaného výživného v sume 470 eur za mesiace máj a jún 2011 a vo zvyšnej časti podaným
námietkampovinnéhonevyhovel.VprípadesprávyzÚraduprácezodňa23.12.2011súdpoznamenáva,
že pravidelnosť platenia výživného ako už bolo vyššie uvedené mal preukázané od mesiaca máj 2011
a teda takéto vyjadrenie nebral do úvahy pokiaľ ide o platenie zameškaného výživného za obdobie

december 2010 až apríl 2011.
Z vyššie uvedených dôvodov sud konštatuje, že sa z väčšej časti nepotvrdilo ani tvrdenie povinného,
že zástupkyňa oprávnených uviedla v návrhu na vykonanie exekúcie nepravdivé údaje ohľadne
zameškaného výživného.
Čo sa týka doplnenia podania (dôvodov) k námietkam zo dňa 16.01.2012 súd na tieto v zmysle § 50

ods. 1 EP neprihliadol a zaoberal sa len priloženými listinnými dôkazmi k danému podaniu.

V súvislosti s uplatnenými trovami konania v sume 76,24 eur, ku ktorých náhrade žiadal povinný zaviazať
oprávnený súd poukazuje na nasledovné zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné
konaniepodľaosobitnéhopredpisu31)sapoužijúustanoveniapredchádzajúcichčastí,aktentoosobitný
predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 142 ods. 1 až 3 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo akrozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V danom prípade súd uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia povinnému nepriznal. Súd vychádzal
pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia z § 142 O.s.p. a to najmä s pomeru úspechu k
pomeru neúspechu vo vzťahu k povinnému. Vzhľadom na výsledok rozhodnutia o podaných námietkach
povinného napriek čiastočnému vyhoveniu podaným námietkam mal súd za to, že ide o nepatrný
úspech,apretoakoužbolovyššieuvedenésúdnáhradutrovprávnehozastúpeniapovinnémunepriznal.

Rovnako mal súd za to, že v danom prípade nie je dôvod ani na zaviazanie oprávnených k náhrade trov
v zmysle § 203 Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia pokračuje, keďže nebolo vyhovené námietkam
v plnom rozsahu.

Nazaversúdpoznamenáva,žeexekučnékonaniebolozačaténajmäzdôvoduzanedbávaniapovinností
uložených exekučným titulom zo strany povinného v období od decembra 2010 do apríla 2011, keď si

tento plnil svoju vyživovaciu povinnosť ako už bolo vyššie uvedené len čiastočne.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.