Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011171
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118011171.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému A. Z., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 31.07.2018 sp. zn. 0T/111/2018 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 08.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd I. stupňa obžalovaného A. Z. za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 06.05.2018 v čase asi od 08.00 hod. do 10.15 hod. pod vplyvom alkoholu v meste G. na ulici K.
v byte svojej priateľky I. M. č. XXXX/X po predchádzajúcom slovnom nedorozumení najskôr vulgárne
nadával a urážal svoju priateľku I. M., následne sa jej začal vyhrážať tým, že všetkých podpáli a zničí,
následne I. M. telefonovala matke, zatiaľ čo obžalovaný odišiel do kuchyne, odkiaľ vzal kuchynský nôž,
s nožom v ruke išiel smerom k I., čim verbálne vyhrážky zdôraznil, pričom pri odchode z bytu ešte I. M.
ukázal gesto znázorňujúce, že ju pod krkom podreže, čím vzbudil u I. M. dôvodnú obavu, že vyhrážky

zabitím zrealizuje.

Za tento prečin uložil obžalovanému podľa 360 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného
zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon tohto trestu do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
JUDr. Jána Janušku. Poukázal na to, že obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku a
vyhodnotením intenzity vyhrážok, najmä skutočnosti, ktorú uviedla poškodená I. M., že obžalovaný

bol opitý, vykrikoval, že ich zničí, zapáli, že s nožom sa jej nevyhrážal a z okna videla, že jej ukázal
gesto, že ju podreže, nemožno tvrdiť, že tieto vyhrážky boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich
uskutočnenia. Poškodená telefonovala svojej matke preto, aby obžalovaného vystrašila. Počas slovných
vyhrážokobžalovanýnemalvrukežiadnypredmetaniničnerobil,čímbyzdôraznilichzávažnosť,nebolo
preukázané ani gesto obžalovaného znázorňujúce, že poškodenú podreže pod krkom. Poukázal na to,
že poškodená s obžalovaným pred žalovaným skutkom boli zasnúbení, často sa hádali, a za takúto

hádku možno považovať aj tú poslednú. Pred skutkom jej síce dal asi v troch prípadoch facku a udrel
ju, tiež sa jej vyhrážal, poškodená sa stretla s obžalovaným aj po skutku, z čoho je zrejmé, že nemala zneho obavu. Žiadal zohľadniť aj skutočnosť, že poškodená I. M. bola na psychiatrickom liečení vo K. Y.,
čo spochybňuje vážnosť celého skutku. Uložený trest je bezdôvodný, nakoľko obžalovaný sa nedopustil
žalovaného trestného činu, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa vyhrážal poškodenej

takým spôsobom, aby to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodiť.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch
odvolania.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd vykonal podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného aj poškodenej, keď na takýto postup boli splnené podmienky, nakoľko obaja boli riadne

a včas o termíne verejného zasadnutia upovedomení.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317 odsek
l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosťkonania,ktoréimpredchádzaloadospelkzáveru,žeodvolanieobžalovanéhoniejedôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah
vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov ako aj úvahy súdu, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov aj to, ako sa vyrovnal

s obhajobou obžalovaného aj akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny a trestu.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné
dôkazy a tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom

vykonaného dokazovania.

Na základe vykonaného dokazovania ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný sa
dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný nepoprel, že v kritickom
časedošlokhádkemedzinímapoškodenou.Pokiaľobžalovanýbagetelizovalintenzitusvojichvyhrážok

s poukazom na to, že už v minulosti došlo k hádkam, pri ktorých poškodenú aj udrel, pričom poškodená
nemala obavu o svoj život, a poukazom na to, že sa poškodená v minulosti liečila vo K. Y., nejedná sa
o takú obranu, ktorá by bola spôsobilá zbaviť ho viny.

Odvolací súd má za to, že aj pokiaľ by bolo tvrdenie obžalovaného o predchádzajúcej liečbe poškodenej

pravdivé, jedná sa o takú skutočnosť, na základe ktorej možno vyvodiť len to, že prah citlivosti
poškodenej na agresívne konanie obžalovaného bol znížený, ktorá skutočnosť ho nemôže zbaviť
viny, pretože z hľadiska právneho posúdenia skutku je rozhodujúce, ako poškodená skutočne vnímala
vyhrážky smrťou, na čo správne poukázal aj súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pravdivosť výpovede poškodenej je podporená aj výpoveďou jej matky - svedkyne O. M., ktorá potvrdila,
že vzťah obžalovaného a poškodenej bol konfliktný, mala vedomosť o tom, že obžalovaný poškodenú
v minulosti opakovane fyzicky napadol, nikdy v minulosti ju však dcéra nežiadala o pomoc. Na základe
uvedeného mal potom krajský súd za to, že pokiaľ poškodená v kritickom čase telefonicky žiadala o
pomoc matku s tým, že sa jej obžalovaný vyhráža likvidáciou a zničením celej rodiny, ohrozuje ju

nožom, konala tak v dôvodnej obave, že obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční. Táto obava bola aj z
pohľadu odvolacieho súdu umocnená nielen spôsobom, akým obžalovaný realizoval verbálny útok voči
poškodenej a tento umocňoval vyhrážkami nožom, ale aj tým, že bol pod vplyvom alkoholu, kedy sa
mohlo stať jeho konanie nepredvídateľným.V prejednávanej veci dôkazmi preukázané konanie obžalovaného napĺňa všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona nakoľko sa poškodenej vyhrážal spôsobom, ktorým
mohol vzbudiť dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, konal tak pod vplyvom alkoholu, pričom
svoje vyhrážky robil dôraznejšími najmä tým, že vzal kuchynský nôž, ktorým sa poškodenej vyhrážal
ešte aj v čase, keď táto telefonovala svojej matke.

Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný. Okresný
súd správne nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona a
správne u neho ustálil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom,
že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený za trestný čin. Následne správne, pri prevahe priťažujúcich
okolnosti ukladal obžalovanému trest postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, v zmysle ktorého
sa pri prevahe priťažujúcich okolnosti zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o

jednu tretinu. Základná zákonná trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 360 odsek 2 Trestného
zákona je 6 mesiacov až 3 roky, po úprave v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona predstavuje sadzbu
od 16 mesiacov do 3 rokov. Výmera uloženého trestu je teda zákonná.

Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, keď správne

prihliadol na to, že sa žalovaného prečinu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré
mu bolo uložené pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 06.04.2017 sp. zn. 15T/51/2016 (skúšobná doba mu tu plynutie do 06.04.2020), keď
v zmysle § 49 odsek 2 Trestného zákona je v takýchto prípadoch podmienečný odklad výkonu trestu
odňatia slobody vylúčený.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.