Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111899582
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111899582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne V. V., nar. XX.X.XXXX, O. XXX,
zast. JUDr. Ivanom Vankom, AK ČOLLÁK WEICZEN VANKO & PARTNERI, Košice, Floriánska 19, proti
žalovanej Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach, Košice, Hlavná 10, IČO: 164 674, zast. JUDr. Alenou
Zadákovou,advokátkou,Košice,Kováčska32,oneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku 25Cpr/1/2011-228 z 26.10.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.
Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo

7.6.2011 je neplatné, pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá, nárok žalobkyne na náhradu
mzdy vylúčil na samostatné konanie, protinávrh žalovanej zamietol a o nároku na náhradu trov konania
rozhodne v konečnom rozhodnutí.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 31.8.2011 domáhala a
ako ju skutkovo a právne odôvodnila, že žalovaná žalobu žiadala v celom rozsahu ako neopodstatnenú
a účelovú zamietnuť a uviedol ako svoje stanovisko odôvodnila. Citoval z Pracovného poriadku Štátnej
vedeckej knižnice v Košiciach, ktorý nadobudol účinnosť 1.9.2007, článku 8, 6 bod 5, písm.k), 22 bod

7, Dodatku č.4 z 20.10.2010 k pracovnému poriadku ŠVK v Košiciach, platného od 1.7.2009 článku 8.
Uviedol, čo zistil z vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-2855-SM-KE-2011 Okresného riaditeľstva PZ v
Košiciach, Obvodné oddelenie OO PZ Staré - mesto a o.i. poukázal na to, že súčasťou vyšetrovacieho
spisu - čl.29 sú výmenné listy pre pani V. z 2.5.2011 a 3.5.2011 s poznámkou celodenné ošetrenie,
vystavené lekárom W.. Z., ktorý potvrdil podpisy na výmenných lístkoch v počte 11 kusov, ktoré
mu boli predložené na nahliadnutie aj to, že pani V. v uvedených dňoch, ktoré sú na výmenných
lístkoch uvedené na vyšetrení u neho bola. Rovnako bola vyšetrená 2.5.2011, v ktorý deň jej dal aj

potvrdenie na 3.5.2011, keďže jej odporučil absolvovanie ďalších vyšetrení, ktoré vedel, že absolvovala
v súkromnej nemocnici a Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach. 2.5.2011 sa stal práceneschopným,
bolo to však od obedňajších hodín, pani V. vyšetroval v ranných hodinách. Uznesením Okresného
riaditeľstva PZ v Košiciach zo 14.12.2011 trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin
podvodu podľa § 221 ods.1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť MUDr. Z. bola postúpená
Obvodnému úradu Košice na prejednanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 zák.č.372/90Zb.,
v znení neskorších noviel, keďže výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o prečin, ale

o priestupok proti majetku. V priebehu konania sa súd na návrh strán sporu pokúsil o mimosúdne
riešenie, avšak k mimosúdnej dohode nedošlo. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že priestupkové
konanie v prípade MUDr. Z. bolo zastavené. Na pojednávaní 25.5.2017 žalovaná oznámila súdu, že
dala vypracovať súkromný znalecký posudok za účelom posúdenia, či výmenné lístky podpisovalajedna a tá istá osoba, MUDr. Z.. Podaním zo 16.10.2017 oznámila súdu, že súkromný znalecký
posudok vo veci nepredkladá, ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. Žalovaná potvrdila prevzatie
podania žalobkyne zo 26.5.2017, ktorým jej bolo doručené upovedomenie Obvodného úradu Košice

z 29.5.2012 o odložení veci z dôvodu, že skutok, o ktorom sa malo konať nie je priestupkom v
zmysle priestupkového konania. Konajúci úradník skutok posúdil podľa § 50 ods.1 zák.č.372/90 Zb.,
t.j. ako priestupok proti majetku a konštatoval, že upovedomenie Obvodného úradu Košice, odbor
všeobecnej vnútornej správy z 29.5.2012 (čl.213) svedčí o tom, že vec MUDr. Z. bola 21.3.2012
podľa § 66 ods.2 písm.a) priestupkového zákona odložená, nakoľko skutok, o ktorom sa malo konať

nie je priestupkom v zmysle priestupkového konania. Ďalej citoval znenie § 68 ods.1,2, § 81, § 74
Zákonníka práce a uviedol, že o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec
v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti, vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu
neprítomnosti na dohodnutom pracovisku, a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou
pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so zákonníkom práce, udelením neplateného
pracovného voľna, alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci

môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Jedným zo základných
hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej
disciplíny. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce sa
teda vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a musí

dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného vyplýva,
že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer medzi zamestnancom platne len vtedy,
ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie
po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Je samozrejmosťou, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené.

Zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď
§ 74 Zákonníka práce). Platnosť právnych úkonov, vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku
skončeniu pracovného pomeru je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny

úkon urobený. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom
skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli
pochybnostiotom,čochceúčastníkprejaviť,t.j.ktorýzákonnýdôvodokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.

Žalovaná v priebehu konania, písomným podaním z 25.5.2015 z opatrnosti a v záujme právnej istoty
podala vzájomný návrh postupom podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce a podľa § 97 ods.1 O.s.p. a v
prípade,akbysúddospelkprávnemunázoru,žepracovnýpomersožalobkyňoubolukončenýneplatne,
z dôvodov, že nie je možné od knižnice spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnávala
navrhli, aby konajúci súd po vyslovení výroku, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej

zo 7.6.2011 je neplatné zároveň rozhodol a určil, že pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou
z 1.6.1988 medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom končí dňom
právoplatnostirozhodnutia.Tentonávrhžalovanáodôvodnilatým,ževpriebehukonaniabolipreukázané
tzv. neospravedlniteľné dôvody, na základe ktorých by bolo v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé
žiadať od zamestnávateľa, aby prideľoval prácu žalobkyni potom, čo súd vysloví neplatnosť rozviazania

pracovného pomeru. Podľa žalovanej nie je možné spravodlivo žiadať, aby naďalej zamestnávali
osobu, ktorej nedôveruje a nemôže sa spoľahnúť na jej lojálne konanie, keďže klame a jej konanie
nie je v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Navyše nezákonným konaním spôsobuje
zamestnávateľovi a tretím osobám škodu. Žalobkyňa konala v rozpore s článkom 2 Zákonníka práce,
v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v

súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu, alebo spoluzamestnancov. Základným zmyslom správať sa v súlade s
dobrými mravmi je vylúčiť pri výkone práva hrubé porušenie morálky, zabezpečiť elementárnu slušnosť
pri výkone subjektívnych práv, resp. dodržať určité etické minimum pri výkone subjektívnych práv. Za
závažné porušenie pracovnej disciplíny ustálená judikatúra považuje aj morálne delikty na pracovisku.

Žalobkyňa protiprávnym spôsobom vytvorila fakticky stav odporujúci zákonu, a preto je vylúčené, aby
takémuto konaniu bola poskytnutá ochrana. O krivde ani vo všeobecnom, ani v právnom zmysle nejde
tam, kde domnele sa cítiaci žalobca si tento stav, ako dôsledok konania v rozpore so zákonom a v
rozpore s dobrými mravmi privodil sám. V tomto smere poukázala na judikatúru - rozsudok NajvyššiehosúduSRsp.zn.21Cdo/3227/2007.Ďalejsúdcitovalznenie§79ods.1Zákonníkapráceapoukázalnato,
že ku skončeniu pracovného pomeru môže dôjsť aj na základe súdneho rozhodnutia, ak súd rozhodne,
že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Súd však nemôže rozhodnúť o skončení pracovného pomeru spätne, napríklad ku dňu nadobudnutia
účinnosti výpovede, ale ku skončeniu pracovného pomeru by malo dôjsť až ku dňu nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu. V tomto smere poukázal na to, že § 79 ods.1 Zákonníka práce vo svojej
druhej časti, prvej vety, z ktorej vyplýva výnimka z neskončenia pracovného pomeru pri jeho neplatnom
skončení zamestnávateľom, pokiaľ zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní, kedy súd môže na

návrh zamestnávateľa rozhodnúť, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám,
ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa
svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého,
dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Nejde však o úvahu úplne neobmedzenú, lebo právny
predpis tým, že taxatívne určuje dôvody, pre ktoré zamestnávateľ môže so zamestnancom jednostranne

rozviazať pracovný pomer, určuje zároveň hľadiská, ku ktorým je potrebné prihliadať, a ktorými je táto
úvaha usmerňovaná. Súd môže prihliadnuť zároveň ku akýmkoľvek skutočnostiam, ktoré majú vzťah
k výkonu práce dotknutého zamestnanca, predovšetkým k jeho osobe, k jeho doterajším pracovným
výsledkom, ku schopnostiam spolupráce a podobne. Spravodlivosťou tu treba rozumieť niečo, čo by za
takéto mohli považovať obe strany vzťahu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa

V. V. bola pracovníčkou žalovanej na základe predloženej pracovnej zmluvy z 1.6.1988, naposledy od
1.9.1999 v pracovnej pozícii referent - knihovník. Preukázané a nesporné bolo aj to, že žalovaná so
žalobkyňou skončila pracovný pomer okamžitým skončením v zmysle oznámenia o okamžitom skončení
pracovného pomeru zo 7.6.2011, podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa žalobkyňa mala dopustiť

nedodržaním základných právnych povinností formulovaných v § 81 ZP, konkrétne povinnosti byť na
pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po
skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa. Tieto povinnosti žalobkyňa mala porušiť tým, že 2.5. a 3.5.2011 svoju celodennú
neúčasť na pracovisku ospravedlnila výmennými lístkami opatrenými pečiatkou FNLP Košice MUDr. Z.,

pričom šetrením žalovaná zistila, že v uvedených dňoch, v tomto nemocničnom zariadení žalobkyňa
na žiadnom vyšetrení nebola a MUDr.Z. nebol oprávnený používať pečiatku FNLP Košice. Ďalším
dôvodom pre okamžité skončení pracovného pomeru bola aj neospravedlnená účasť na pracovisku
v ďalších dňoch a to 18.3.2010, 19.3.2010, 9.6.2010, 20.10.2010, 31.1.2011, 1.2.2011, 7.2.2011,
4.3.2011 a 7.3.2011, keďže podľa zistenia žalovanej ani v týchto dňoch na celodennom ošetrení v

zdravotníckom zariadení žalobkyňa nebola, ktorú skutočnosť rovnako ospravedlnila výmennými listami
opatrenými pečiatkou FNLP Košice MUDr. Z.. Toto konanie žalovaná považovala za vedomé podvodné
konanie žalobkyne smerujúce k poškodeniu majetkových práv zamestnávateľa, keďže za uvedené dni
jej bola vyplatená náhrada mzdy. V prvom rade sa súd zaoberal zákonnými podmienkami skončenia
pracovného pomeru, keď posúdil, či okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej bolo

žalobkyni uplatnené v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalovaná dozvedela o
dôvode zakladajúcom možnosť skončenia pracovného pomeru takýmto spôsobom. Keďže žalovaná sa
o skutočnostiach, ktoré boli dôvodom pre skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou dozvedela až
s oznámenia UNLP v Košiciach z 10.5.2011, ktoré obdŕžala 18.5.2011 a z oznámenia zo 20.5.2011,
ktoré obdŕžala 24.5.2011 a skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni dané podaním zo 7.6.2011,

zákonná lehota v danom prípade dodržaná bola. Rovnako bola dodržaná dvojmesačná prekluzívna
lehotanapodaniežalobynasúdoneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruzostranyžalobkyne(lehota
bola dodržaná aj v prípade tvrdenia žalovanej o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobkyni 7.7.2011 poštovým podnikom, aj osobným prevzatím 25.7.2011, keďže žaloba bola podaná
na súd 2.9.2011). V danom konaní súd skúmal dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré

boli podnetom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej a to ospravedlnenie
neúčasti žalobkyne na pracovisku 2.5. a 3.5.2011 ako aj v ďalších dňoch uvedených v oznámení o
okamžitom skončení pracovného pomeru. V tomto smere súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým
bolo preukázané, že žalobkyňa 2.5. a 3.5.2011 na vyšetrení v UNLP v Košiciach bola a to u MUDr. Z.,
rovnako sa zúčastnila na ďalších odborných vyšetreniach a to v Leteckej vojenskej nemocnici 2.5.2011

u chirurga MUDr. W. a 3.5.2011 u MUDr. B. v spoločnosti SANMed s.r.o., resp. na gynekologickom
vyšetrenívspoločnostiProCAREKošice,a.s..Otom,ževuvedenýchdňochtietovyšetreniaabsolvovala
preukazujú aj výmenné lístky MUDr. Z. z uvedených dní, ktoré boli predložené žalovanej, a ktoré
skutočnosti boli týmto svedkom potvrdené pri vyšetrovaní, ako aj jeho výpoveďou. Nakoniec o tomsvedčí aj lekárska správa spoločnosti ProCare, a.s. Košice preukazujúca gynekologické vyšetrenie
žalobkyne 2.5.2011 a potvrdenia z odborných vyšetrení. Ambulantné neurologické vyšetrenie 300
pacientov lekára MUDr. Z. je zrejmé z obsahu Špecializačného študijného programu špecializačný

odbor Neurológia, ktorý študijný plán je súčasťou vyšetrovacieho spisu, a ktorý umožňoval uvedenému
lekárovi vykonanie samostatných výkonov na získanie špecializácie v neurológii v rámci uvedeného
špecializačného štúdia, do ktorého počtu podľa jeho vyjadrenia spadala aj žalobkyňa. Z uvedeného
možno vyvodiť záver, že žalobkyňa 2.5. a 3.5.2011 sa zúčastnila vyšetrení tak u MUDr. Z., ktorý
jej vystavil výmenný lístok na celodenné ošetrenie a bol na to oprávnený, rovnako sa zúčastnila

odborných vyšetrení, ktoré preukázala listinnými dokladmi. Rovnako bola preukázaná poskytnutá
zdravotná starostlivosť žalobkyni v dňoch 18.3.2010, 19.3.2010, 9.6.2010, 20.10.2010, 31.1.2011,
1.2.2011, 7.2.2011, 4.3.2011 a 7.3.2011, o ktorej skutočnosti svedčia listinné doklady založené tak
vo vyšetrovacom spise, ktoré sú súčasťou aj tohto spisu. Uvedené doklady preukazujú vyšetrenia
žalobkyne MUDr. Z. a účasť na vyšetreniach je preukázaná nielen výmennými lístkami, ale aj lekárskymi
správami, prípadne ďalšími listinnými dokladmi. Nakoniec poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobkyni

v uvedených termínoch potvrdil aj samotný MUDr. Z., ktorý potvrdil, že žalobkyňu v uvedených dňoch
vyšetroval, doporučil jej ďalší postup. Skutočnosti uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru
žalovanej neboli preukázané, to znamená, nebolo preukázané, že žalobkyňa sa nezúčastnila na
vyšetreniach v uvedených dňoch, z ktorého dôvodu žalovaná považovala jej celodennú neúčasť na
pracovisku za neospravedlnenú. V tomto smere doplnil, že aj výpoveď svedkyne B. potvrdzuje, že

výmenné lístky žalobkyne na 2. a 3.5.2011 zo strany zamestnávateľa neboli akceptované napriek
tomu, že o pravosti týchto dokladov sa žalovaná dozvedela až následným šetrením nemocnice, pričom
žalobkyňa medzičasom zamestnávateľovi predložila listinné doklady preukazujúce odborné vyšetrenia.
Aj keď žalovaná má v pracovnom poriadku konkretizované a uvedené, že zamestnanec je povinný
najneskôr do 3 dní oznamovať zamestnávateľovi okrem iného aj okolnosti významné pre zdravotné,

sociálne poistenie, touto lehotou súd pri rozhodovaní o platnosti skončenia pracovného pomeru
nie je takýmto vnútorným vymedzením zo strany zamestnávateľa právne viazaný. Napokon praktiky
nemocnice v používaní pečiatky FNLP Košice, resp. UNLP Košice v rozhodnom období boli ozrejmené
a preukázané v rámci vyšetrovacieho konania. Pokiaľ ide o evidenciu jednotlivých zdravotných úkonov,
a teda poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobkyni, resp. vedenie zdravotnej karty MUDr. Z., v

tomto smere súd konštatuje, že poskytnutá zdravotná starostlivosť žalobkyni zo strany uvedeného
lekára sa neuskutočnila štandardným, zákonným, spôsobom, keďže zdravotná karta nebola evidovaná,
rovnako neboli zaznamenané úkony, ktoré skutočnosti však nie sú dôvodom porušenia zákona zo strany
žalobkyne, aj keď to bolo na jej žiadosť a výslovné prianie, ale zo strany ošetrujúceho lekára, ktorý
bol napokon riešený v rámci pracovnoprávnych vzťahov, a ktoré skutočnosti boli rovnako preukázané v

rámci vyšetrovania. Keďže v danom prípade nebolo preukázané konanie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď tá žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona ani
interného predpisu neporušila, žalobe vyhovel, a vyslovil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo 7.6.2011 s tým, že pracovný pomer medzi stranami sporu trvá. Pokiaľ žalovaná žiadala v
prípade vyhovenia žaloby rozhodnúť o skončení pracovného pomeru na základe súdneho rozhodnutia

v zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce z dôvodu, že nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby
žalobkyňu naďalej zamestnávala poukazujúc na jej správanie, k tomu súd dodáva nasledovné. Žalovaná
uvedený návrh odôvodnila dôvodmi, na základe ktorých žalobkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi,
pričom za takýto postup a konanie považovala práve jej účasť na vyšetreniach v dňoch uvedených
v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré vyšetrenia dokladovala svojmu zamestnávateľovi

formou výmenných lístkov. Súd poukazuje, že žalobkyňa sa týchto vyšetrení zúčastnila v čase, keď
mala zdravotné potiaže, ktoré skutočnosti preukázala, a v prípade, ak ošetrujúci lekár nedodržal
zákonný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nemožno hovoriť, že žalobkyňa konala v
rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa ako pracovníčka žalovanej nebola do uvedeného obdobia svojim
zamestnávateľom v pracovnej oblasti riešená, ktorá skutočnosť žalovanou nebola preukázaná a ani

tvrdená, naopak predložila súdu ďakovný list z 27.4.2009, ktorým jej zamestnávateľ v zastúpení riaditeľa
i celého pracovného kolektívu blahoželal k významnému životnému jubileu, v ktorom okrem iného
riaditeľ ocenil pracovitosť a dôslednosť žalobkyne, s jej prácou bol spokojný. Tým, že sa zúčastnila
lekárskych vyšetrení v prípade zdravotných ťažkostí, nemožno jej konanie považovať za vedomé a
podvodné, smerujúce k poškodeniu majetkových práv zamestnávateľa z dôvodu, že za uvedené dni jej

bola vyplatená náhrada mzdy. Z uvedených dôvodov protinávrh žalovanej zamietol. Nárok žalobkyne na
náhradu mzdy v súlade s § 166 CSP vylúčil na samostatné konanie. O nároku na náhradu trov konania
rozhodne v konečnom rozhodnutí v súlade s § 262 CSP.3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná (258-262) vo výrokoch I a III, ktorým súd určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo 7.6.2011 je neplatné, pracovný pomer medzi žalobkyňou
a žalovanou trvá a že protinávrh žalovanej zamieta a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec

vrátiť tomuto súdu na nové konanie. 1. Samotné odvolanie odôvodnila § 365 ods.1 CSP tým, že b/ súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
zanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,e/súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. 2. Súd v 6 - ročnom spore po dostatočne zistenom skutkovom stave
rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi účastníkmi tohto konania zo 7.6.2011 je
neplatné, pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá. V konaní bolo preukázané, že dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru bola absencia žalobkyne na pracovisku žalovanej a to v
dňoch 18.3.2010, 19.3.2010, 9.6.2010, 20.10.2010, 31.1.2011, 1.2.2011, 7.2.2011, 4.3.2011, 7.3.2011 a

napokon v dňoch 2. a 3.5.2011 spolu 11 dní, ktorú absenciu žalobkyňa ospravedlňovala potvrdeniami o
celodennom ošetrení, ktoré jej vystavil MUDr. Z., v tom čase zamestnanec UNLP Košice. Súd v bodoch
76 až 80 svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo preukázané, že žalobkyňa bola MUDr. Z. vyšetrená
v UNLP Košice a je to zrejmé z obsahu Špecializačného študijného programu, ktorý si viedol tento
lekár - absolvent Lekárskej fakulty UPJŠ Košice a tento svoj študijný materiál predložil aj vyšetrovateľovi

v rámci trestného konania, vedené pod ČVS: ORP-2855/SM-KE-2011 OR PZ v Košiciach. Súd v
bode 79 síce uvádza, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobkyni resp. vedenie zdravotnej
karty MUDr. Z. sa neuskutočnilo štandardným zákonným spôsobom, keďže zdravotná karta nebola
evidovaná, rovnako neboli zaznamenané úkony, ktoré skutočnosti však súd nepovažoval za dôvod
porušenia zákona zo strany žalobkyne. Pritom v konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že žalobkyňa nebola vyšetrená na žiadnom pracovisku UNLP Košice (dôkazy pod 21, 26, 27, 40, 41, 42,
43, 45), čo potvrdila UNLP Košice písomnými podaniami 10.5.2011 a 20.5.2011, na žiadnom pracovisku
nemá vedenú zdravotnú dokumentáciu, svedeckou výpoveďou MUDr. H., primárka neurológie a priama
nadriadená MUDr. Z., tento sa v dňoch, kedy mal žalobkyňu vyšetriť, na pracovisku ani nenachádzal.
Uznesením OR PZ zo 14.12.2011 bolo ustálené, že skutková podstata prečinu podvodu, ktorého sa

dopustil MUDr. Z. neoprávneným vydávaním potvrdení o celodennom ošetrení žalobkyne je daná, len
pre výšku uplatnenej škody v sume 266,- eur sa nejedná o prečin, ale o priestupok (aj to len preto, že
si škodu neuplatnila aj UNLP Košice). Podaním zo 16.10.2017 v rámci písomnej záverečnej veci jasne
pomenovala zákonnú úpravu, ktorá zaväzuje každého a teda aj žalobkyňu ako poistenca a pacienta, a
teda má za to, že žalobkyňa sa vedome zúčastňovala na podvodnom konaní MUDr. Z., na podvod ho

priamo naviedla a teda musí za to niesť následky. Zostalo v rozhodnutí nezodpovedané, prečo súd uveril
MUDr. Z., ktorý bol obvinený z prečinu podvodu, žalobkyne, ktorá v rámci výsluchu klamala (uvádza
nižšie) a uvádzala nezmysly, nevyhodnotil v neprospech žalobkyne písomné podania UNLP Košice a
výpoveď MUDr. H., závery trestného konania a napokon žiadnym spôsobom nevyhodnotil relevantnú
zákonnú úpravu, na ktorú poukázala v podaniach zo 16.10.2017 a 25.5.2015. 3. Z uvedeného dôvodu

zostalo rozhodnutie nepreskúmateľné a už tento dôvod je dostatočný pre to, aby bolo jej odvolanie
dôvodné. 4. Pre pochopenie dôvodov jej odvolania je právne významné, že súd sa dopracoval k úplnému
zisteniu skutkového stavu, ktorý postačuje pre rozhodnutie vo veci samej, tento však nedostatočne
vyhodnotil, resp. nesprávne právne posúdil, pričom relevantné dôkazy a tvrdenia nevyhodnotil. 5. K
odvolaciemu dôvodu: súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces uviedla:
Súdu navrhla, aby „zdravotnú dokumentáciu“ žalobkyne, ktorú vyšetrovateľovi predložil MUDr. Z. a
o ktorej UNLP Košice vyhlásila, že neexistuje, zaslal tejto nemocnici, nakoľko s poukazom na § 18
a nasl. zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej dokumentácií táto musí byť v zdravotníckom zariadení a
dokonca nemôže byť založená v súdnom spise. Navrhla súdu, aby po zaslaní zdravotnej dokumentácie

UNLP Košice by sa táto mohla vyjadriť k formálnej stránke vedenia dokumentácie a teda aj k tomu, či
zdravotnú dokumentáciu MUDr. Z. „nevypísal“ dodatočne v rámci trestného stíhania. Súd tento návrh
na dokazovanie zamietol, lebo žalobkyňa nedala súhlas. Súd však musí poznať zákon a teda aj §
2,4,18,22,24,25 zák. NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorých za zákonnú
zdravotnú dokumentáciu sa považuje len tá, ktorá je vedená zdravotníckym zariadením, osoba, ktorej

sa dokumentácia týka, má právo na výpisy, ale nemá právo s dokumentáciou disponovať. Z uvedeného
vyplýva, že bolo dokonca zákonnou povinnosť zaslať zdravotnú dokumentáciu UNLP Košice, ktorá by
sa mohla vyjadriť nie k obsahu, ale k forme. Tým chcela preukázať, že zdravotná dokumentácia bolo
účelovo vytvorená len v rámci procesnej obrany MUDr. Z. v rámci trestného stíhania a že tento lekárpri vyšetrení žalobkyne na neznámom mieste žiadnu zdravotnú dokumentáciu neviedol, a teda, že
obaja zavádzajú súd. 6. K odvolaciemu dôvodu: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci uviedla, že touto vadou je predovšetkým nepreskúmateľnosť rozsudku.

K tomuto odvolaciemu dôvodu uviedla, že odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť
taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníme tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy SR je aj
právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkové otázky. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu vidí v tom, že tento

sa vôbec nevysporiadal s podstatnými námietkami, ktoré v konaní uplatnila, najmä tie, ktoré uviedla
vyššie pod bodom 2 a ešte nasledovnými: 7. Súd mal za preukázané, avšak sa nevysporiadal s tým,
že z trestného spisu pod ČVS: ORP-2855/SM-KE- 2011 je nepochybné, že skutok sa stal tak, ako je
popísanývprávoplatnomuzneseníORPZvKošiciachpodČVS:ORP-2855/SM.KE.2011zo14.12.2011,
ktorým bola vec postúpená Obvodnému úradu Košice, nakoľko škoda spôsobená prečinom podvodu
nedosahovala hodnotu škody malej, t. j. škodu prevyšujúcu sumu 266,- eur. K uvedenému uviedla,

že skutok by bol prečinom za predpokladu, že by si voči MUDr. Z. uplatnila škodu UNLP Košice a to
jednak titulom neoprávnene vyplatenej mzdy, ako aj ušlý zisk - nepreplatenie „výkonov“ VZP, avšak
priama nadriadená JUDr. Z. p. MUDr. E. H. jednoznačne poprela, že by žalobkyni bola poskytnutá
zdravotná starostlivosť. Nepovažuje za správny záver súdu v tom zmysle, že žalobkyňa neporušila
zákonnú povinnosť, lebo z jej výpovede, ako aj z výpovede MUDr. Z. vyplynulo, že na túto trestnú činnosť

ho sama naviedla, bolo to jej výslovné želanie, aby jej nezaložil riadnu zdravotnú kartu a aby výkony
nehlásildozdravotnejpoisťovne.8.Zvýpovedesvedkov:JUDr.F.J.anajmäMUDr.E.H.,zamestnaných
v UNLP Košice jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nikdy nebola vyšetrená na akomkoľvek pracovisku
UNLP Košice, nemá v systéme založenú kartu a minimálne v dňoch 2. a 3.5.2011 MUDr. Z. nebol
na pracovisku pre vlastnú práceneschopnosť, v dňoch 18. a 19.3.2011 vykonával MUDr. Z. povinnú

atestačnú stáž na Psychiatrickej klinike, 20.10.2010 bol na internej klinike, 31.1.2011, v dňoch 1.2.2011
a 7.2.2011, 9.6.2010 bol na lôžkovej časti neurologického oddelenia, v dňoch 4. a 7.3.2011 bol na
klinike detskej neurológie DFN na Triede SNP v Košiciach. Súd uvedené skutkové okolnosti zistil, ale
v odôvodnení absentuje, prečo tieto dôkazy nie sú relevantné pre rozhodnutie vo veci a naopak, v
zásade len z výpovede MUDr. Z. odôvodnil záver o tom, že vyšetrenia boli absolvované a sú zrejmé z

obsahu Špecializačného študijného programu odboru neurológia, čo je súkromný dokument MUDr. Z. a
nie zdravotná dokumentácia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V odôvodnení rozsudku absentuje,
prečo súd uprednostnil záznamy zo súkromnej zbierky lekára a prečo súdu nechýbala riadna zdravotná
dokumentácia, ktorej vedenie je podrobne popísané v zák. č. 576/2004 Z. z. Súd neobjasnil, akým
myšlienkovým pochodom dospel k záveru, že žalobkyňa vyšetrená bola, aj keď táto ani nevedela, či

je MUDr. Z. neurológ alebo internista, ani kde konkrétne v rámci areálu UNLP Košice na Rastislavovej
ul. V Košiciach sa neurológia nachádza. Navyše, z výpovede MUDr. H. vyplynulo, že MUDr. Z. sa v
rozhodných dňoch, kedy mala byť žalobkyňa vyšetrená nachádzal aj na iných pracoviskách, dokonca aj
na Triede SNP 1 v Košiciach a teda nikto doteraz neobjasnil, akým spôsobom si tento lekár zadovážil
zdravotnú dokumentáciu žalobkyne na týchto pracoviskách, či zdravotnú kartu žalobkyne nosil stále so

sebou, alebo si pre ňu odbehol domov, prípadne na inšpekčnú izbu neurologického oddelenia, kde ju
podľa vlastného vyjadrenia mal. Tieto zavádzajúce výpovede žalobkyne a MUDr. Z. neboli v odôvodnení
rozsudku rozumne vysvetlené. 10. Súd sa vôbec nezaoberal zásadným dôkazom a to kartou poistenca
- žalobkyne, ktorú predložila VZP, a. s., ktorý je jednoznačným dôkazom o tom, že žalobkyňa zavádza a
neuvádza pravdivé tvrdenia, z uvedeného dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z karty poistenca,

ktorú predložila poisťovňa žalobkyne VZP, a. s. jasne vyplýva, že v uvedených dňoch žalobkyňa nebola
vyšetrená, nedostala žiadne lieky a podľa záznamov ani netrpela neurologickými problémami. Napokon
sama uviedla, že jej „ošetrujúci“ lekár po každom vyšetrení odporučil kúpiť si ibuprofen a keď mala väčšie
bolesti, riešila to dovolenkou. Z tejto výpovede žalobkyne jasne vyplýva, že jediným účelom „vyšetrenia
na neznámom mieste“ bolo získanie potvrdenia o celodennom ošetrení, čo odpočiatku tvrdila , avšak

súd sa s týmto tvrdením nevysporiadal. Ak by totiž žalobkyňa mala neurologické problémy, musela by
absolvovať vyšetrenie EMG, CT, MR alebo aspoň rôntgenové vyšetrenie. Súd sa nevysporiadal ani s
klamlivou výpoveďou žalobkyne, že k inému neurológovi nechodila. Z karty poistenca, ktorú na výzvu
súdu zaslala VZP, a. s. je nesporné, že 3.1.2011 a 18.2.2011 bola na vyšetrení u MUDr. O., neurológa z
VLN, a. s. Košice, pričom tieto vyšetrenia sú zavedené v systéme VLN, a. s., v karte poistenca, uhradené

z verejného zdravotníctva a napriek tomu si žalobkyňa nežiadala potvrdenie o celodennom ošetrení. Ani
z vyšetrenia u tohto neurológa nevyplýva, že by žalobkyňa mala veľké problémy s chrbticou, nakoľko
po dôkladnom vyšetrení dostala na predpis anatomickú podložku na krčnú chrbticu a liek na bolesť
Lyrica, z čoho vyvodila, že návšteva u MUDr. Z. na neznámom mieste 11 x nemala iný účel, ako získaťpotvrdenie o celodennom ošetrení, s týmto sa súd nevysporiadal. 11. Súd prijal obranu žalobkyne v tom
smere, že za porušenie predpisov platných pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zodpovedá MUDr.
Z. a žalobkyňa nenesie zodpovednosť za jeho konanie, avšak nevyhodnotil, že na nezákonné konanie

ho sama naviedla a jedine ona mala z nezákonnej činnosti prospech. Žalobkyňa jasne deklarovala a to
zhodne s výpoveďou MUDr. Z., že tento jej nevystavil riadnu kartu a nedal ju do systému pacientov UNLP
Košice na jej výslovnú žiadosť, jednoducho si to nepriala a teda sama lekára naviedla na porušovanie
zákonných povinností. Tvrdila, že sa na tomto podvode dohodli spoločne, žiadne relevantné vyšetrenie
sa nekonalo, MUDr. Z. dal žalobkyni podpísané a vopred opečiatkované potvrdenia o celodennom

ošetrenía„zdravotnúdokumentáciu“MUDr.Z.účelovovytvorilpočastrestnéhokonania.Natototvrdenie
predložila dostatok dôkazov, súd sa s tvrdeniami ani s dôkazmi nevyporiadal, preto rozsudok zostal
nepreskúmateľným. 12. V tomto smere súd celkom opomenul vyhodnotiť závažný dôkaz a to, že v tzv.
zdravotnej dokumentácií, ktorá je založená v spise, sú pri jednotlivých záznamoch niekedy aj pečiatky
FNLP, niekedy UNLP Košice hoci v trestnom konaní bolo preukázané, že MUDr. Z. odovzdal pečiatku s
názvom FNLP Košice už 27.9.2010. Nakoľko jej konajúci súd nedovolil do „zdravotnej karty“ nahliadnuť,

na pojednávaní aspoň prečítal, aké pečiatky sú v jednotlivých dňoch na potvrdení o celodennom ošetrení
a aké v daný deň v zdravotnej karte. Tak napr. 20.10.2010 poučenie a informovaný súhlas má pečiatku
UNLP Košice, PN - ka FNLP, 18. 3. 2010 UNLP Košice, hoci túto dostal až 27.9.2010, 20.10.2010 v karte
je pečiatka UNLP Košice na PN - ke razítko FNLP Košice, rovnako ako aj 31.1.2011, 7.2.2011, 1.2.2011,
7.3.2011, 4.3.2011, 4.3.2011 a 3.5.2011. Zostalo nezodpovedané súdom, ako a prečo MUDr. Z. po

vyšetrenínaneznámommiestetaktožonglovalspečiatkamianepoužilrovnaké,zostávajedinérozumné
vysvetlenie, že PN - ky dostala žalobkyňa predpečiatkované a pri dodatočnej tvorbe zdravotnej karty po
začatí trestného konania musel použiť pečiatku s názvom UNLP Košice, lebo „ starú“ s názvom FNLP
už nemal, keďže ju odovzdal. 13. Skutková podstata tohto príbehu je taká absurdná, ako objasňovanie
príčin bolestí 2. až 3.5.2011 žalobkyňou, kedy si musela vymyslieť príbeh o páde na krabicu, poranení

ženských vecí a pod. a to len preto, že sa jej na 2. a 3. 5. 2011 podarilo „dodatočne“ zaobstarať
si dosť netradičné potvrdenia od lekárov - MUDr. Z. - absolventa medicíny , chirurga z Vojenskej
leteckej nemocnice Košice, gynekológa z KVP a pod. Dá sa tomu uveriť? 14. Súd žiadnym spôsobom
nevyhodnotil nepravdivé tvrdenia žalobkyne, na ktoré sme výslovne upozornili v podaní zo 16.10.2017,
z výpovedí žalobkyne vyplynuli tieto klamstvá, svedčiace o tom, že sa s MUDr. Z. na podvodnom konaní

voči zamestnávateľom dohodli: - 13.12.2012 v rámci svojej výpovede uviedla, že sa bližšie nepoznali,
MUDr. Z. vypovedal, že sa poznali už z knižnice, - 2.5.2011 jej na gynekológií nasadili silné antibiotiká
(nie sú v karte poistenca uvedené), - odborná lekárka jej 3.5.2011 dala celodenné ošetrenie len preto,
že si bola u nej pre kartu pre dr. B., - ostatné PN na deň 2. a 3. 5. 2011 nosila týždeň v kabelke, lebo
p. B. nebola v práci (tieto veci má na starosti p. W.'arová), - Tvrdila, že jej šéfka mala v zdravotnej

poisťovni podrobne lustrovať, čo jej bolo - nezmysel, poisťovňa dáva informácie len súdu a prečo jej
nevadili záznamy od iných lekárov? - 28.5.2017 - v opakovanom výsluchu potvrdila, že nechcela, aby
jej bola založená karta a klamala, že k inému neurológovi nechodila, hoci v karte poistenca má dve
návštevy u neurológa - MUDr. O.. 15.Súd síce zdravotnú kartu zo súkromnej zbierky MUDr. Z. uznal
za netradičné vedenie zdravotnej dokumentácie, neobjasnil však, prečo nevyhodnotil tento „dôkaz“ z

pohľadu nášho právneho posúdenia v písomnom podaní zo dňa 16.10. 2017 o tom, kto a ako sa
vedie zdravotná dokumentácia. Súd vychádzal z toho, že zdravotnou dokumentáciou sú záznamy v
elaboráte predloženom MUDr. Z. - Špecializovaný študijný program odbor neurológia , čo má však veľmi
ďaleko od požiadaviek, ktoré zákon kladie na vedenie zdravotnej dokumentácie, a citovala znenie zák.
NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len Zákon) § 2 ods.1,4,6, § 4 ods.5, § 18

ods.1,2, § 24 ods.4. 16. Z uvedenej zákonnej úpravy je nesporné: Zákon jasne rozlišuje poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, ktorým je v danej veci UNLP Košice a ošetrujúceho lekára - MUDr. Z., ktorý by v
zmysle zákona musel mať poverenie poskytovateľa cestou nadriadeného na zdravotné výkony, čo jasne
absentuje, nakoľko žalobkyňa poskytovateľa celkom obišla. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa
vykonáva len na základe verejného poistenia (Ústava SR) a teda ešte predtým, ako sa pacient podrobí

zdravotníckemu výkonu, musí sa preukázať preukazom poistenca, aby ho zdravotnícky pracovník
poskytovateľa (spravidla sestra) zaviedla do systému verejného zdravotníctva a aby si poskytovateľ u
poisťovne pacienta mohol uplatniť nárok za výkony. Poskytovateľ nemusí ošetriť pacienta bez preukazu
poistenca, ak sa nejedná o neodkladný výkon. Len za splnenia uvedených podmienok vzniká medzi
pacientom a poskytovateľom (nie lekárom) dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, z ktorej pre

účastníkov vyplývajú vzájomné práva a povinnosti, napr. aj právo pacienta na potvrdenie o celodennom
ošetrení. Z vyššie uvedených ustanovení Zákona rovnako vyplýva, že zdravotná dokumentácia nie je
majetkom osoby, ktorej sa týka a táto osoba so zdravotnou dokumentáciou, vyhotovenou v súlade so
Zákonomposkytovateľomzdravotnejstarostlivosti(vdanejvecibytomalabyťUNLPKošice)nemôžeanidisponovať, dokonca ani v tom smere, komu majú byť údaje sprístupnené, nakoľko prístup do zdravotnej
dokumentácie majú všetky v zákone uvedené osoby a to bez súhlasu toho, koho sa zápis týka.
Zo zákonnej úpravy vyplýva, že zdravotná dokumentácia musí byť len u poskytovateľa a len tento

vykonáva prístup podľa zákona. Ak pacient zmení poskytovateľa, predošlý zašle na jeho žiadosť
zdravotnú dokumentáciu a teda nevydá ju osobe, ktorej sa dokumentácia týka. V súdnom spise
založená „zdravotná karta“ vyhotovená MUDr. Z. je teda listinný dôkaz, ktorý nemá žiadnu výpovednú
hodnotu, len potvrdzuje podvodné konanie MUDr. Z., nejedná sa však o zdravotnú dokumentáciu
vyhotovenú v zmysle zákona. Navyše, v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákona, ak by sa aj

o zdravotnú dokumentáciu jednalo, je v spise protizákonne a ani konajúci súd, ani žalobkyňa nemá
právo s dokumentáciou disponovať. Prečo tento podrobný výklad konajúci súd celkom opomenul
a nezdôvodnil, v čom je nesprávny, zostalo neobjasnené. 17. Aj v zmysle § 141 Zákonníka práce
platí, že zamestnávateľ ospravedlní zamestnancovi neprítomnosť v práci, ak sa preukáže potvrdením
zdravotníckeho zariadenia. Toto ustanovenie má samozrejme na mysli potvrdenie vydané v súlade s
vyššie uvedeným postupom. Žalobkyňa svoju neprítomnosť nemôže ospravedlniť potvrdeniami, ktoré jej

na jej výslovnú žiadosť vypísal MUDr. Z. ako fyzická osoba, zneužijúc pečiatky FNLP Košice, resp. UNLP
Košice, čo bolo v trestnom konaní jasne definované ako podvod a s čím bola žalobkyňa uzrozumená
odpočiatku. Z vyššie uvedených ustanovení Zákona rovnako vyplýva, že zdravotná dokumentácia nie
je majetkom osoby, ktorej sa týka a táto osoba so zdravotnou dokumentáciou, vyhotovenou v súlade so
Zákonom. Súd pozná právo a musel vec v kontexte vyššie uvedeného posudzovať, ale jej ako žalovanej

strane objasniť, prečo je aplikácia zákonnej úpravy na danú vec nesprávna. 18. Súd neobjasnil, prečo
negatívne dôsledky nezákonného konania žalobkyne vyhodnotil v jej neprospech a zotrval na názore, že
poskytovaná zdravotná starostlivosť MUDr. Z. a ním vedená zdravotná dokumentácia bola neštandarná,
ale žalobkyňa neporušila zákon. 19. K odvolaciemu dôvodu: Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností uviedla, že je to ňou navrhovaný dôkaz: zaslanie „zdravotnej karty“

vytvorenej MUDr. Z. poskytovateľovi UNLP Košice na objasnenie, či sa vôbec v tom čase používala
taká písomná forma a predpísané formuláre , ako si zvolil tento absolvent medicíny. 20. K odvolaciemu
dôvodu: súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam uviedla,
že za nesprávne skutkové zistenia považuje záver súdu o tom, že žalobkyňa predložila potvrdenia
zdravotníckeho zariadenia (sú to len potvrdenia MUDr. Z. - absolventa medicíny), že bola vyšetrená v

UNLP Košice (bola vyšetrená, ak vôbec, u MUDr. Z. na neznámom mieste) a že mala riadne vedenú
zdravotnú dokumentáciu, v konaní boli preukázané súkromné „ nálezy“ dr. Z.. Vysvetlenie je uvedené
vyššie. 21. K odvolaciemu dôvodu: rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci uviedla, že považuje za nesprávne právne posúdenie závery súdu o tom, že žalobkyňa neporušila
zákonné ustanovenia a teda nie je naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru,

odkázala na jej vyjadrenie vyššie, najmä pod bodmi 11,15,16,17. 22. Odvolanie proti výroku súdu
prvej inštancie, ktorým zamietol jej protinávrh uviedla: 23. Súdu podaniami z 25.5.2015 aj 16.10.2015
podrobne odôvodnila svoj protinávrh s odkazom na § 79 ZP a teda pre prípad, že by súd ustálil, že
so žalobkyňou neplatne rozviazala pracovný pomer, aby rozhodol o jej protinávrhu podľa § 79 ods.1
Zákonníka práce vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotenie dôkazov, keďže je minimálne nepochybne,

že žalobkyňa zjavne zneužila právo, keď v rámci vlastnej obrany poukazuje na porušenie zákonov
doktorom Z., hoci ho o to sama požiadala. Poukázala na čl. 5 a 6 CSP, podľa ktorých súd nemôže
poskytnúť ochranu zjavne zneužitým právam účastníka a tiež nemôže zohľadňovať dôkazy získané v
rozpore so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že v priebehu konania bolo dostatočným
spôsobom preukázané tzv. ospravedlniteľné dôvody, na základe ktorých by bolo v rozpore s dobrými

mravmi alebo nespravodlivé žiadať od zamestnávateľa, aby žalobkyňu naďalej zamestnával, nakoľko
svojimi nezmyselnými výhovorkami a prednesmi zavádzala, nehovorila pravdu (bod 14) a na nezákonnú
činnosť naviedla MUDr. Z., pričom len ona sama mala z celej veci prospech, keďže MUDr. Z. dostal
rovnako okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa zneužila práva zamestnanca hrubým
porušením morálky, čo samo o sebe je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. 24.

Žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností svojim konaním vytvorila fakticky stav odporujúci zákonu a
preto je vylúčené, aby takémuto konaniu bola poskytnutá ochrana. O krivde ani vo všeobecnom , ani
v právnom zmysle nejde tam, kde domnele sa cítiaci žalobca si tento stav, ako konania v rozpore s
dobrými mravmi privodil sám. Odkázala na právnu vetu rozsudku NS SR sp. zn. 21Cdo/3227/2007 -
„Nemôže predsa byť na svojich právach poškodený ten, kto sa chce právom riadiť„. Na základe vyššie

uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to uviedla vyššie.
4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa (276), ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok
„prvostupňového“ súdu považuje za zákonný, vecne správny a spravodlivý, preto z toho pohľadu
hodnotí odvolanie podané žalovanou ako nedôvodné a neopodstatnené. V tomto konaní mimo žalobypodala viacero podaní, vyjadrení, vyjadrení k vyjadreniu, na obsahu ktorých trvá a aj v ďalšom
na nich poukazuje a preto ich nechce a ani nemieni opakovať. Z rozsudku „prvostupňového“ súdu
poukázala najmä na body 71.,73., 74., 78., 79., 80., a 82 jeho odôvodnenia. Z uvedených bodov v

kontexte s ostatnými bodmi jednoznačne vyplýva, že nebolo preukázané konanie žalobkyne, ktoré
bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď tá žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo
zákona ani interného predpisu neporušila a preto súd žalobe vyhovel a nevyslovil neplatnosť okamžitého
zrušenia pracovného pomeru zo 7.6.2011 s tým, že pracovný pomer medzi stranami trvá. S poukazom
na uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby podľa § 387 ods.1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdil.
5.Rozsudok vo výrokoch II. a IV., nebol odvolaním napadnutý a tieto výroky nadobudli právoplatnosť
(§367 ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
7.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
8.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,

právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

9.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
10.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie

veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti

zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci

poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré

skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnomnesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
11.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej

praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
12.Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia,
pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/184/2010).
13.V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti právny názor opakovane vyjadrený tak v
rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), ako aj v rozhodnutiach
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého „Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." (nález Ústavného súdu III

ÚS 469/2014, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, Georgidias v. Grécko z 29.5.1997, Recueil
III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303B).
14.Žalovaná uplatnený odvolací dôvod vidí v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo zostalo
nezodpovedané, prečo súd uveril MUDr. Z., ktorý bol obvinený z prečinu podvodu, žalobkyne, ktorá v
rámci výsluchu klamala a uvádzala nezmysly, nevyhodnotil v jej neprospech písomné podania UNLP

Košice a výpoveď MUDr. H., závery trestného konania a napokon žiadnym spôsobom nevyhodnotil
relevantnú zákonnú úpravu, na ktorú poukázala v podaniach zo 16.10.2017 a 25.5.2015. Ďalej
namietala, že súd síce zdravotnú kartu zo súkromnej zbierky MUDr. Z. uznal za netradičné vedenie
zdravotnej dokumentácie, neobjasnil však, prečo nevyhodnotil tento „dôkaz“ z pohľadu jej právneho
posúdenia v písomnom podaní z 16.10.2017 o tom, kto a ako sa vedie zdravotná dokumentácia.

15.K uvedeným námietkam odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v konaní preukázala, že v uvedených
dňoch mala zdravotné problémy, ktoré jej bránili v riadnom výkone práce, o čom predložila žalovanej
potvrdenia vystavené nielen od MUDr. Z., ale aj iných odborných lekárov. Žalovaná túto skutočnosť
žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátila, vôbec nevysvetlila, prečo neprijala potvrdenia od MUDr.
W. a MUDr. B. a naopak celú svoju obranu postavila na spôsobe vykonávania zdravotnej starostlivosti

MUDr. Z., nim vykonávaným spôsobom vyšetrovania, vedenia zdravotnej evidencie resp. zneužívaním
pečiatky MUDr. Z., čo so skončením pracovného pomeru nemá žiadnu príčinnú súvislosť (snáď len v tom
prípade, ak by žalovaná preukázala, že potvrdenia si žalobkyňa vystavila sama, že nevystavil ich lekár
pracujúci v zdravotníckom zariadení). Rovnako nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovanej, uvedeným v
podaní zo 16.10.2017, (§ 141 Zák. práce) že zamestnávateľ ospravedlní zamestnancovi neprítomnosť v

práci, ak sa preukáže potvrdením zdravotníckeho zariadenia, vydaným postupom popísaným žalovanou
podľa zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Uvedený postup pacient - zamestnanec
nemá reálnu možnosť skontrolovať a ani lekárovi namietať. Ak pacientovi vystaví potvrdenie lekár,
pacient by nemal mať pochybnosť o tom, či je správne a vystavené postupom, ktorý stanovuje zákon.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že za porušenie predpisov platných

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nesie zodpovednosť lekár. Súd nebol povinný sa zaoberať
výpoveďou svedkyne, MUDr. Zlatice H., ktorá preukázala, že lekár nepostupoval v súlade s citovaným
zákonom, ani skutočnosťou, či žalobkyňa inokedy bola vyšetrovaná aj iným lekárom napr. MUDr. M..
16.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,

pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnostitvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných

otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník

konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..
17.Žalovaná v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací
dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod
odôvodnený v bodoch 6 - 17 odvolania spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, k
čomu sa odvolací súd vyjadril v bodoch 14 a 15.

18.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza

rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.

19.Žalovaná v odvolaní namieta, že súdu navrhla, aby „zdravotnú dokumentáciu“ žalobkyne, ktorú
vyšetrovateľovi predložil MUDr. Z. a o ktorej UNLP Košice vyhlásila, že neexistuje, zaslal tejto nemocnici,
nakoľko s poukazom na § 18 a nasl. zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej dokumentácií táto musí byť
v zdravotníckom zariadení a dokonca nemôže byť založená v súdnom spise. Navrhla súdu, aby po
zaslaní zdravotnej dokumentácie UNLP Košice by sa táto mohla vyjadriť k formálnej stránke vedenia

dokumentácie a teda aj k tomu, či zdravotnú dokumentáciu MUDr. Z. „nevypísal“ dodatočne v rámci
trestného stíhania. Súd tento návrh na dokazovanie zamietol, lebo žalobkyňa nedala súhlas.
20.Vzhľadom na prijatý záver, že žalobkyňa nezodpovedá za to, akým spôsobom lekár vedie
zdravotnú dokumentáciu vykonanie žalovanou navrhovaným dôkazom by bolo v prejednávanej veci
nehospodárne.

21.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.22.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
23.Žalovaná namietala, že súd sa nezaoberal zásadným dôkazom a to kartou poistenca žalobkyne,

ktorú predložila VZP, a. s., prijal obranu žalobkyne v tom smere, že za porušenie predpisov platných pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti zodpovedá MUDr. Z. a žalobkyňa nenesie zodpovednosť za jeho
konanie, nevyhodnotil, že na nezákonné konanie ho sama naviedla a jedine ona mala z nezákonnej
činnosti prospech, že žalobkyňa jasne deklarovala a to zhodne s výpoveďou MUDr. Z., že tento
jej nevystavil riadnu kartu a nedal ju do systému pacientov UNLP Košice na jej výslovnú žiadosť.
Tvrdila, že sa na tomto podvode dohodli spoločne, žiadne relevantné vyšetrenie sa nekonalo, MUDr.

Z. dal žalobkyni podpísané a vopred opečiatkované potvrdenia o celodennom ošetrení a „zdravotnú
dokumentáciu“ MUDr. Z. účelovo vytvoril počas trestného konania. Opomenul vyhodnotiť závažný dôkaz
a to, že v tzv. zdravotnej dokumentácií, ktorá je založená v spise, sú pri jednotlivých záznamoch niekedy
aj pečiatky FNLP, niekedy UNLP Košice hoci v trestnom konaní bolo preukázané, že MUDr. Z. odovzdal
pečiatku s názvom FNLP Košice už 27.9.2010. Za nesprávne skutkové zistenia považuje záver súdu

o tom, že žalobkyňa predložila potvrdenia zdravotníckeho zariadenia (sú to len potvrdenia MUDr. Z.
- absolventa medicíny), že bola vyšetrená v UNLP Košice (bola vyšetrená, ak vôbec, u MUDr. Z.
na neznámom mieste) a že mala riadne vedenú zdravotnú dokumentáciu, v konaní boli preukázané
súkromné „ nálezy“ dr. Z..
24.Závery, ktoré žalovaná v odvolaní uvádza, z dokazovania nevyplynuli. Žalobkyňa 13.12.2013 na

pojednávaní uviedla, že MUDr. Z. pri prvých návštevách poskytla osobné údaje, na základe ktorých jej
založil kartu a 3.10.2013 na pojednávaní uviedla, že nemala vedomosť, kde sa karta fyzicky nachádzala.
Svedok MUDr. Z. na pojednávaní 9.10.2014 uviedol, že kartu žalobkyni oficiálne založil, ale úkony
na žiadosť žalobkyne, pre zlé vzťahy s nadriadenou, do nej nezaznamenával a poznamenal, že je
záležitosťou lekára, či určitý úkon vykáže cez poisťovňu.

25.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
26.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
27.Žalovaná žiadala, aby v prípade keď súd ustáli, že so žalobkyňou neplatne rozviazala pracovný
pomer,abyrozhodolojejprotinávrhupodľa§79ods.1Zákonníkaprácetak,abyurčil,žepracovnýpomer
založený pracovnou zmluvou z 1.6.1988 končí právoplatnosťou rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že

žalobkyňazjavnezneužilaprávo,keďvrámcivlastnejobranypoukazujenaporušeniezákonovdoktorom
Z., hoci ho o to sama požiadala. Žalobkyňa zneužila práva zamestnanca hrubým porušením morálky, čo
samo o sebe je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, bez akýchkoľvek pochybností
svojim konaním vytvorila fakticky stav odporujúci zákonu a preto je vylúčené, aby takémuto konaniu bola
poskytnutá ochrana.

28.Dôvody, ktorými žalovaná odôvodnila svoj návrh v konaní preukázané neboli a sú čisto subjektívne.
Okrem toho zákon 311/2001 Z. z. Zákonník práce presne určuje, kto môže skončiť pracovný pomer a z
akých dôvodov (§ 59) a inými než zákonnými spôsobmi nemožno platne skončiť pracovný pomer.29.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
30.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
32.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33.Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto žalobkyni bola priznaná náhrada trov tohto

konania v plnom rozsahu.
34.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.