Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/300/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208422
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114208422.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne: H. A., nar. X. X. XXXX, bytom
Y. F., J. XX, zastúpenej Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská 4703/89
proti žalovaným: 1) Prima banka Slovensko, a.s. (predtým Sberbank Slovensko, a.s.), so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: XX XXX XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, 2) DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova
6, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Nerudova 14, 3) H.. H. V., nar. X. XX. XXXX, bytom v F., K. XXXX/X, o určenie neplatnosti obchodných

podmienok k Zmluve o úvere č. 700923 a všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o úvere č.
702159, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C 120/2014-744 zo dňa
18.mája 2017

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol v tomto znení:

Žalobu z a m i e t a.
Žalovaným v 1., 2. a 3.rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 31.3.2014 domáhala určenia, že ustanovenia obchodných podmienok v zmluve o
úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a.s. dňa

14.12.2011 o výkone záložného práva podľa článku 9 bod 1 písm. a/ priamym predajom tretej osobe, b/
predajom na verejnej dražbe, písm. d/ predajom prostredníctvom tretej osoby, napr. realitnej kancelárie,
e/ vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, písm. f/ verejným výberovým konaním a ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a
spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a.s. dňa 22. 5. 2012 o výkone záložného práva podľa článku
8 bod 8.8. písm. a/ predajom dobrovoľnou dražbou, c/ priamym predajom tretej osobe, d/ vo verejnej
súťaži, e/ verejným výberovým konaním sú absolútne neplatné. Uplatnila si aj nárok na náhradu trov

konania.

3. Žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že dňa 14. 12. 2011 so žalovaným v 1. rade ako veriteľom
uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX na sumu 49 000,- Eur a dňa 22. 5. 2012 Zmluvuo spotrebnom úvere č. XXXXXX na 12 900,- Eur, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa uhradila poplatok za
vypracovanie zmluvnej dokumentácie k úverovej zmluve č. XXXXXX vo výške 245,- Eur a k Zmluve o
úvere č. XXXXXX vo výške 146,30 Eur. Mala za to, že poplatok poskytnutý v deň poskytnutia pôžičky je

na ťarchu, keďže v skutočnosti žalovaný v 1. rade neposkytol úver v takej výške, ako sa so žalobkyňou
dohodli, ale jej poskytol úver nižší o sumu rovnajúcu sa poplatku.

4. Uviedla, že uzavrela s právnym predchodcom žalovaného v 1.rade VOLKSBANK Slovensko, a.s.
Zmluvu o zriadení záložného práva k úveru č. XXXXXX, pričom vklad záložného práva bol povolený

dňa 30. 12. 2011, Zmluvu o zriadení záložného práva k úveru č. XXXXXX, vklad záložného práva bol
povolený dňa 12. 6. 2012, ktoré sa týkali nehnuteľností registrovaných v časti „C“ KN, Okresný úrad
Košice, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Letná, ktoré sú vedené na LV č. XXXXX ako byt č. X
na prízemí bytového domu súpisné č. XXXX na J. N. Č.. XX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
o veľkosti podielu 1/1 a parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX. Z ustanovení obchodných

podmienok k Zmluve o úvere č. XXXXXX vyplýva, že je možný výkon záložného práva podľa článku IX
bodu 1 a podľa ustanovení všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o úvere č. XXXXXX výkon
záložného práva podľa článku 8 bod 8.8. Právny predchodca žalovaného v 1. rade žalobkyni dňa 10. 12.
2013 oznámil začatie výkonu záložného práva. Žalovaný v 2. rade doručil žalobkyni znalecký posudok č.
9/2014, v ktorom bola cena nehnuteľností stanovená na 64 500,- Eur s tým, že nehnuteľnosti boli značne

podhodnotené, čo žalovaná osvedčila znaleckým posudkom č. 19/2014, kde bola cena nehnuteľností
stanovená sumou 100 000,- Eur. Prvé kolo dražby sa konalo dňa 17. 3. 2013, druhé kolo dražby sa
malo uskutočniť dňa 15. 4. 2014. Poukazovala na nález Ústavného súdu ČR z 8. 3. 2005 sp. zn. P1.ÚS
47/2004, kde súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 Českého zákona o verejných dražbách, článok 20 ods.
1 Ústavy SR, ktorý zaručuje každému právo vlastniť majetok a každému vlastníkovi rovnaký obsah a

ochranu vlastníckeho práva. Rovnako žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2MCdo/20/2011 z 18. 12. 2012, Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, keďže výška ceny nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, ktoré majú
byť predmetom dražby je omnoho vyššia ako tá, ktorú stanovil znalec v znaleckom posudku. Nepomer
nemôže zakladať a odôvodňovať zákonom a dobrými mravmi oprávnený výkon práva (§ 3 Občianskeho

zákonníka). Úver poskytnutý žalovaným v 1. rade predstavoval čo do istiny (za obe zmluvy) 61 900,-
eur, pričom žalobkyňa ku dňu podania žaloby žalovanému v 1. rade uhradila sumu 3 500,- eur.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie najprv vec posúdil
v zmysle procesných predpokladov ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že predmetná

určovacia žaloba by žiadnym spôsobom neovplyvnila postavenie žalobkyne a ani by nepredišla ďalším
sporom, keďže ak by súd určil absolútnu neplatnosť obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou oboch
uzatvorených zmlúv o úvere, týkajúcich sa výkonu záložného práva, takéto určenie by netvorilo
právny základ medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade, keďže žalovaný v 1.rade by bol oprávnený
vykonať záložné právo v súlade s podmienkami dohodnutými v záložných zmluvách, ktorých platnosť

nebola žalobou napadnutá a preto konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
určení neplatnosti ustanovení obchodných podmienok v zmluve o úvere č. XXXXXX a všeobecných
obchodnýchpodmienokvzmluveoúvereč.XXXXXX,vychádzajúcaj ztejskutočnosti,ženehnuteľnosť,
ktorá sa týkala predmetných nehnuteľností bola už nadobudnutá žalovanou v 3.rade dobrovoľnou
dražbou pod č. P-1636/14 v.z. 1081/14, ktorej neplatnosť žalobkyňa v osobitnom konaní nenapadla.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 137 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, účinného
od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) dodal, že nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu, najmä z
hmotného práva a keďže žalobkyňa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného

predpisu nepodala, žalobu žalobkyne aj z tohto dôvodu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu.

7. V zmysle právneho posúdenia podľa ustanovení §§ 497 Obchodného zákonníka (ďalej len Ob.Z.)
§ 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), §53 ods. 1 OZ súd prvej inštancie zároveň dodal, že právny predchodca žalovaného v 1.
rade uzavrel so žalobkyňou Zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 14. 12. 2011, na základe
ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 49 000,- Eur a Zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX zodňa 22. 5. 2012 a poskytol žalobkyni úver vo výške 12 900,- Eur, ktoré boli zabezpečené záložnými
právami zriadenými na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne. Keďže žalobkyňa nesplnila zmluvné
povinnosti riadne a včas, čo aj vo výpovedi potvrdila (úver riadne nesplácala), žalovaný v 1. rade

listom zo dňa 8. 10. 2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úverov ku dňu 14. 11. 2013 a pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v
znení neskorších právnych predpisov a predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 3.rade.

8. Uviedol, že nesporné bolo v konaní to, že uzavretím zmlúv o úvere vznikol spotrebiteľský právny

vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade a preto súd ex offo skúmal, či nároky plynúce zo
spotrebiteľských zmlúv sú alebo nie sú v súlade s normami spotrebiteľského práva, či vyplývajú alebo
nevyplývajú zo zmluvných podmienok pre spotrebiteľa nevýhody, neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
spôsobujú neplatnosť právnym úkonov a uviedol, že žalobkyňa čerpala úvery v zmluve dohodnutých
výškach, dojednané poplatky zaplatila vopred vkladom hotovosti vo výške 245,-eur a 146,30 eur na
príslušný bankový účet, dražobník (žalovaný v 2.rade) zabezpečil ohodnotenie dražených nehnuteľností

súdnou znalkyňou Ing. Alenou Horvátovou a cena určená znaleckým posudkom predstavovala
64.515,52 eur s tým, že najnižšie podanie bolo stanovené vyššie ako cena určená znaleckým posudkom
(74.000,-eur) v prvom kole, bez možnosti znižovania, keďže žalobkyňa prestala plniť svoje peňažné
záväzkyaaninenavrhlaalternatívnyspôsobsplneniazáväzkov.Podoručeníoznámeniaozačatívýkonu
záložného práva podala žalobkyňa žalobu na súd prvej inštancie dňa 31.3.2014 s tým, že po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úverov zaplatila žalovanému v 1.rade za rok 2013 celkovo sumu 260,-eur.

9. Žalobkyňa peňažné prostriedky v lehote splatnosti nevrátila, žalobu o určenie neplatnosti dražby
nepodala a udelením príklepu a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením prešlo vlastnícke právo k
predmetu dražby na žalovanú v 3.rade ako vydražiteľku, o čom svedčí aj zápis vlastníckeho práva

žalovanej v 3.rade do katastra nehnuteľnosti a keďže žalobkyňa neplatnosť dražby nenapadla, pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na predmetnej určovacej žalobe, súd prvej
inštancie žalobu žalobkyne zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1.,2. a 3.rade priznal

proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote (včas) odvolanie, ktoré odôvodňovala
nevykonaním navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnymi
skutkovýmizisteniami,kuktorýmsúddospelnazákladevykonanýchdôkazov,akoajtým,žerozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e /, f/ a h/ CSP). Poukazovala
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co 764/2014 z 28.4.2015 a s poukazom na ust.
§ 53 ods. 4 písm. l/ OZ na neprijateľné dojednania v zmluve v znení citácií aj z rozsudku Krajského
súdu Košice sp.zn. 2Co 56/2014 z 2.7.2015 v tom znení, „že všeobecné obchodné podmienky žalobcu
neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nestali sa súčasťou zmluvy a tak nedošlo k dojednaniu

žiadnych poplatkov alebo úrokov a žalobca mal nárok iba na zaplatenie istiny“, v kontexte článku 2
CSP a na to, že nedošlo k vyhláseniu konečnej splatnosti dlhu. V otázke naliehavého právneho záujmu
poukazovala na znenie § 3 ods. 3 a 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého je naliehavý
právny záujem daný zo zákona s odkazom aj na ust. § 53 ods. 5 OZ. Čo sa týka rozhodnutia o trovách
konania poukazovala na dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP, čo súd prvej inštancie nevzal do úvahy,

keďže sa vôbec v odôvodnení tohto výroku rozhodnutia s aplikáciou tohto ustanovenia nezaoberal.
Navrhovala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12. Žalovaný v 2.rade navrhoval, aby odvolací súd ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok a

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie úplne zistil
skutkový stav, správne aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku a vyvodil správny právny
názor, ktorý aj náležite odôvodnil a to aj s poukazom na ním doteraz podané písomné a ústne podania
v celom rozsahu. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

13. Žalovaný v 1.rade od 1.8.2017, titulom právneho nástupníctva - Prima banka Slovensko, a.s. so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukazoval na to, že žalobkyňa
neplatnosť dražby nenamietala a preto treba mať za to, že dražba prebehla v súlade so zákonom s
tým, že právnym základom výkonu záložného práva neboli úverové zmluvy ani obchodné podmienkyk ním pripojené, ale záložné zmluvy, ktorých súčasťou sú osobitné dojednania o spôsobe výkonu
záložného práva, pričom žalobkyňa doteraz nevysvetlila, ako by požadované určenie vo väzbe na
skutkové a právne okolností daného sporu ovplyvnilo jej právne postavenie, t.j. ako by určenie

neplatnosti obchodných podmienok by vzhľadom na spomínanú prednosť zmluvnej úpravy nebolo
spôsobilé vytvoriť pevný právny základ medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade, keďže žalovaný v
1.rade by bol totiž naďalej oprávnený vykonať záložné právo v súlade s podmienkami dohodnutými v
záložných zmluvách, ktorých platnosť nebola žalobou napadnutá, na čo upozornil už aj Krajský súd
v Košiciach v uznesení zo dňa 28.7.2014 č.k. 3Co 676/2014-230 v rámci rozhodovania o odvolaní

žalovaného v 1.rade proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a preto nemôže mať žalobkyňa
naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa v tomto konaní domáha (viď v tomto smere aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 6l.12.2012 sp.zn. 5Cdo 31/2011) s apelom aj na to, že žaloba je s
poukazom na ust. § 137 písm. d/ CSP procesne neprípustná. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa sa súd
prvejinštancieajnapriekneprípustnostižalobyzaoberalvecousamou,pričomnatomtomiestenemožno
opomenúť, že v zmysle §1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v
rozhodnom čase, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, alebo výstavba
nehnuteľností (resp. úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie
úverov na základe takýchto zmlúv) a preto sa súd prvej inštancie nad rámec svojich povinnosti vyjadril

aj k platnosti obchodných podmienok a s poukazom na citované rozsudky Krajského súdu v Prešove
a uznesenia Krajského súdu v Trnave sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že absencia
podpisov na obchodných podmienkach nespôsobuje ich neplatnosť. Keďže žalobkyňa ale nenapadla
platnosť záložných zmlúv a ani platnosť uskutočnenej dobrovoľnej dražby, v čom jej nič nebránilo a
žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť za jej pasivitu a nedostatočnú odbornú starostlivosť sa stotožnil

s rozhodnutím súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanej
žalobe.

14. K údajnej nesplatnosti zabezpečených úverových pohľadávok žalovaný v 1.rade uviedol, že
žalobkyňa sama potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.10.2015, že splácala úvery v

mesačných splátkach do marca 2013, pričom úvery boli zosplatnené k 14.11.2013 t.j. o vyše 7 mesiacov
neskôr, preto žalovaný v 1.rade v súlade so zákonom pristúpil k uplatneniu zabezpečenia svojich
pohľadávok, čiže k výkonu záložného práva zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach formou
dobrovoľnej dražby, pričom dobrovoľnú dražbu vykonávala tretia osoba (žalovaný v 2.rade). Aj keď súd
konštatoval v rozhodnutí, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom, predmetom konania bolo

určenie neplatnosti obchodných podmienok a súd mal za to, že neplatnosť určenia dražby súvisí s
včasným podaním žaloby v lehote 3 mesiacov odo dňa jej konania, inak toto právo zaniká v zmysle § 21
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, čo platí ak je platnosť dražby posudzovaná aj prejudiciálne vo
vzťahu k meritórnemu výroku, pričom otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať
v inom konaní, než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a

doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, v znení
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.1.2011 sp.zn. 3Cdo 186/2010. Preto, ani v prípade zmeškania
prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemožno suplovať žalobu o
určenie neplatnosti dražby akoukoľvek inou žalobou, pokiaľ má byť v konaní o tejto žalobe právna otázka
platnostidražbyposúdenáakopredbežná,keďžetakýtopostupjeneprípustný. Žalobkyniničnebránilov

tom, aby podala v zákonnej lehote žalobu o určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby a keďže
žalobkyňa platnosť dražby v zákonom stanovenej lehote zákonným spôsobom t.j. podaním samostatnej
žaloby na súd nespochybnila, súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že dražba bola vykonaná v
súladesustanoveniamizákonaodobrovoľnejdražbeapretojezáversúduprvejinštancieplnelegitímny.

15. Žalovaný v 1.rade k aplikácii § 257 CSP uviedol, že si to vyžaduje aktivitu zúčastnených strán
v sporovom konaní, pričom nesolventnosť strany nemôže bez ďalšieho súd považovať za relevantný
dôvod pre aplikáciu § 257 CSP. S poukazom na uvedené mal preto za to, že žalobkyňou označené
odvolacie dôvody neboli naplnené a naviac žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, v čom mali
spočívať jednotlivé pochybenia súdu s výnimkou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

16. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že navrhuje rozhodnúť v zmysle dôvodov
podanéhoodvolaniaavdoplneníodvolaniapoukazovalanaporušeniesvojichústavnýchpráva doručilaodpoveď na jej žiadosť, adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 6.8.2018, v ktorej sa uvádza,
že vo vzťahu k zmluvám o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ide o štandartné zmluvy
podľa § 151a a § 151md Občianskeho zákonníka, ktoré neobsahujú neprijateľné podmienky spôsobilé

založiť hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa s odkazom na ust. § 53 OZ s tým, že odbor
ochrany spotrebiteľa nemá právomoc rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch, keďže
jeho oprávnenie je zamerané len na signalizovanie nedostatkov združeniu na ochranu spotrebiteľov a
štátnym orgánom s tým, že právomoc rozhodovať konkrétne spory má súd, na ktorý sa aj žalobkyňa
obrátila.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne

nie je dôvodné.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.9.2018 o 9.15 hod. č.dv. 230/
II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 30.8.2018 na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 CSP.

19. Žalobkyňa ako odvolateľka uplatnila odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP,
pričom odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v prvom rade, čo sa týka neodôvodnenia
naplnenia uplatnených odvolacích dôvodov odvolateľkou v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. e/ a f/
CSP a preto odvolací súd preskúmaval naplnenie odvolateľkou uplatneného odvolacieho dôvodu len v

zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP týkajúceho sa právneho posúdenia veci.

20. Neúplnosť zistenia skutkového stavu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v sporovom konaní
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť. Nakoľko z odvolania žalovaného nevyplýva skutočnosť dôkazu, ktorý súd nevykonal, nie je
možné preskúmať naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.

21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. § 191
a nasl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania, čo odvolací súd preskúmaval len všeobecne, keďže
odvolateľka na konkrétne skutočnosti naplnenia tohto odvolacieho dôvodu v podanom odvolaní taktiež
nepoukazovala.24. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver o nenaplnení naliehavého právneho záujmu žalobkyne na

podanej určovacej žalobe, pričom odvolací súd sa so zreteľom na správne odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia v tomto smere , v zmysle § 387 ods. 2 CSP s ním stotožňuje a v odôvodnení tohto
rozhodnutia sa preto len obmedzuje na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov napadnutého
rozhodnutia, pričom poukazuje na to, že z dôvodu, že súd prvej inštancie nemal vo veci naplnený
procesný predpoklad konania t.j. danosť naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti

obchodných podmienok k Zmluve o úvere č. XXXXXX a všeobecných obchodných podmienok k Zmluve
o úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, a.s. zo
dňa 14.12.2011 a zo dňa 22.5.2012 o výkone záložného práva podľa citovaných článkov v bode
1 odôvodnenia napadnutého rozsudku, nemal dôvod vec meritórne preskúmavať s tým, že danosť
naliehavého právneho záujmu v spore s poukazom na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, že právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované,

sa vo veciach začatých do 1.7.2016 t.j. do účinnosti Civilného sporového poriadku posudzuje v zmysle
ust. §80 písm. c/ O.s.p.. Súd prvej inštancie len na zdôraznenie svojho záveru poukázal v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia aj na to, že v danej veci neprichádza do úvahy žaloba na určení , či tu právo
je alebo nie je alebo na určení právnej skutočnosti podľa § 137 písm. c/ a d/ CSP.

25. Odvolací súd s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, čo sa týka nenaplnenia naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podaní
takejto určovacej žaloby v znení odôvodnenia uvedeného v bodoch 26 až 42 napadnutého rozsudku
a rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že ak by súd vyslovil absolútnu neplatnosť obchodných
podmienok predmetných zmlúv o úvere, týkajúcich sa výkonu záložného práva, určenie ich neplatnosti

by nevyriešilo právny základ medzi žalobkyňou a žalovanými, keďže tak ako to konštatoval žalovaný
v 1.rade v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, žalobkyňa napriek vykonaniu dražby a predaju
predmetnej nehnuteľností v dražbe žalovanej v 3.rade, žalobu v osobitnom konaní, t.j. v konaní o
neplatnosť dražby v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách nepodala a keďže prekluzívna lehota na
podanie takejto žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách v znení neskorších zmien a doplnkov už žalobkyni uplynula, pričom ide o prekluzívnu
lehotu na uplatnenie práva, ktoré neuplatnením v stanovenej lehote zaniká a keďže th. času z Výpisu
z listu vlastníctva č. XXXXX kat.úz. Z., F.- R. H. zo dňa 24.10.2014 vyplýva, že vlastníčkou bytu
č. 4 vchod 11 prízemie je žalovaná v 3.rade (viď bod č. 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku),
ktorá predmetnú nehnuteľnosť nadobudla dobrovoľnou dražbou P-1636/14 vz. 1081/14, rozhodnutie v

predmetnej veci by žiadnym spôsobom neovplyvnilo postavenie žalobkyne a jej súčasný stav. Otázku
neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa § 21 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, a to ani ako otázku
prejudiciálnu (predbežnú), viď v tomto smere uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 186/2010 ,
pričom žalobkyňa z poskytnutých úverov vo výške 61.900,-eur do dňa podania žaloby uhradila len

3.500,-eur.

26. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s konštatovaním žalovaného v 1.rade v tom znení, že žalovaní
nemôžu niesť zodpovednosť za pasivitu žalobkyne a jej nedostatočnú odbornú starostlivosť „vigilantibus

iura skripta sunt“.

27. K otázke naliehavého právneho záujmu odvolací súd uvádza:

28. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone

i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov
(judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho
existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o
tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje

priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu
problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má
viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania,ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je
spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.

29. Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie (aktuálne § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku) sa pritom zásadne možno
domáhať len určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, z čoho treba a contrario (opakom)
vyvodiť, že prípadnej neplatnosti právnych úkonov (v príslušnom ustanovení základného predpisu

procesného práva priamo neuvedenej) sa možno domáhať spravidla len výnimočne, a to len vtedy,
keď je naliehavý právny záujem na požadovanom určení buď prezumovaný (predpokladaný), alebo ak
potreba žaloby práve o neplatnosť právneho úkonu vyplýva z právneho predpisu. V prípadoch žalôb
o neplatnosť právnych úkonov predpokladaných priamo hmotným právom totiž následok spočívajúci
v nástupe nevyvrátitel'nej domnienky platnosti úkonu (obvykle po márnom uplynutí určitej premlčacej
alebo dokonca i prekluzívnej, teda prepadnej lehoty) možno odvrátiť len uplatnením požiadavky

uvedenej v zákone; to však neplatí u právnych úkonov majúcich byť postihnutých akýmkoľvek dôvodom
tzv. absolútnej neplatnosti, teda tej, na ktorú je súd povinný prihliadať aj z tzv. úradnej povinnosti.

30. Určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a

nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aktuálne podľa ustanovenia § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu
stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie (§ 80
písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aktuálne

§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty
žalobkyne, ktorú má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom
určení musí spočívať v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne
otázky medzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä
vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve

z toho inak plynie, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa
vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej, či čiastkovej, vo vzťahu k inej právnej
otázke, ktorá sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby a z takejto filozofie evidentne vychádzala/
vychádza aj rozhodná úprava procesného práva, pokiaľ priamo ani nepredpokladá žaloby o neplatnosť
právnych úkonov.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že u žalôb podaných od 1.7.2016 t.j. od účinnosti CSP, podľa
ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať

otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu,
ktoré podmienky tvoria „conditio sine qua non“ určovacej žaloby. Právny záujem žalobkyne musí byť
podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobkyňu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť
a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,

čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku o žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný,
jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobkyne, ktorý
nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez

tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne alebo, ak by sa bez tohto určenia jej právne postavenie
stalo neistým.

32. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem jestvuje,

skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, či sa ňou môže dosiahnuť odstráneniespornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

33. So zreteľom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie v
predmetnom spore konštatuje , že v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. žalobkyňa nemá v spore daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že ustanovenia obchodných podmienok v Zmluve
o úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, a.s. dňa
14.12.2011 o výkone záložného práva podľa článku 9 bod 1 písm.a/ priamym predajom tretej osobe, b/

predajom na verejnej dražbe, písm. d/ predajom prostredníctvom tretej osoby, napr. realitnej kancelárie,
e/ vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, písm. f/ verejným výberovým konaním a ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok v Zmluve o úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a
spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, a.s. dňa 22.5.2012 o výkone záložného práva podľa článku 8 bod
8.8 písm. a/ predajom, dobrovoľnou dražbou, c/ priamym predajom tretej osobe, d/ vo verejnej súťaži,
e/ verejným výberovým konaním, za absolútne neplatné, nakoľko rozhodnutie v tomto spore neovplyvní

právne postavenie žalobkyne a podaná žaloba s poukazom na predaj predmetnej nehnuteľností v
dražbe nie je vhodný, účelný a správne zvolený procesný návrh ochrany práva žalobkyne, keďže stav
neistoty právneho postavenia žalobkyne bolo možné len odstrániť v konaní o určenie neplatnosti dražby
podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, kde by súd v
tomto osobitnom konaní posudzoval zákonnosť konania dražby, ktorého sa ale žalobkyňa zákonným

spôsobom ale nedomáhala.

34. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny.

35. Keďže súd prvej inštancie ex offo nepreskúmaval dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §
257 CSP, čo bolo jeho povinnosťou zo zákona, odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o náhrade trov
konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s tým, že v zmysle § 391 ods. 3 je súd prvej inštancie povinný preskúmať dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP a v tomto smere aj odôvodniť napadnutý výrok rozhodnutia v zmysle § 257

CSP s tým, že v zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).