Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/268/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209210516
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2209210516.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcu: U. S.,

R.. XX.XX.XXXX, D. T. Č.. XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., so sídlom
Mierové námestie 2, Galanta, proti žalovanému: Ľ. C., R.. XX.XX.XXXX, D. T. XXX, právne zastúpený:
JUDr. Miroslav Šandrik, advokát so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 59.251,30 EUR
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 59.251,30 € spolu s 5% úrokom z omeškania
od 01.07.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.07.2009 domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 59.251,30 € s
príslušenstvom. Súd dňa 12.05.2010 pod č. 6Ro 307/2009 vydal vo veci platobný rozkaz, kde zaviazal
žalovaného na zaplatenie spornej sitiny s príslušenstvom, ako aj na zaplatenie trov konania. proti tomuto
platobnému rozkazu v zákonnej lehote žalovaný podal odpor. Podaním odporu platobný rozkaz bol
zrušený a vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie.
2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov, oboznámil sa s pripojenými
listinnými dôkazmi, a to najmä zmluvou o pôžičke ako na č.l. 5, výzvou na č.l. 7, uznesením na č.l. 19,
25, platobným rozkazom 6Ro 307/2009 na č.l. 27, odporom na č.l. 29, 32, vyjadrením žalovaného na
č.l. 39, uznaním dlhu na č.l. 85, písomným vyjadrením žalobcu na č.l. 91, 157, 257, zmluvou č. 1/2008
na č.l. 95, výpoveďou zo zmluvy na č.l. 96, odovzdávacím protokolom na č.l. 97, dodacími listami na č.l.
99-105, dodatkom k zmluve č. 1/2008 na č.l. 106, faktúrou na č.l. 107-109, kúpnou zmluvou na č.l. 110,
uznesením o prerušení konania na č.l. 124, odvolaním na č.l. 126, vyjadrením na č.l. 132, uznesením

Krajského súdu Trnava č. 9Co 456/2012 na č.l. 139, uznesením o vyhlásení konkurzu č. 31K 7/2012
na č.l. 154, vyjadrením správcu na č.l. 163, písomným vyjadrením žalovaného na č.l. 166, oznámením
o zrušení konkurzu na č.l. 204, uznesením o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade na č.l. 209,
uznesením na č.l. 246, záverečným návrhom právneho zástupcu žalobcu na č.l. 274 a ustálil nasledovný
skutkový stav veci:
4. Žalobca v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že na základe požiadaviek žalovaného
v 1. rade, ktorý deklaroval nedostatok finančnej hotovosti a potreboval požičať peňažné prostriedky sa

rozhodol poskytnúť požadované peniaze v rozsahu žalovanej istiny ako predmet pôžičky žalovanému
v 1. rade VL Montex spol. s r .o. ako dlžníkovi, formou bezúročnej pôžičky a to do 30.06.2009. O tejto
skutočnosti bola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke dňa 30.01.2009, pričom Ľ. C. sa podľa článku
III bod 5 zmluvy o pôžičke zaviazal žalobcovi ako veriteľovi, že v prípade ak dlh neuhradí riadne a včasberie ako ručiteľ na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku. Žalovaný má status ručiteľa, ktorého žalobca
ako veriteľ prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval na splnenie si ručiteľského záväzku. Keďže
sporná istina uhradená nebola, žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a to poukazujúc na § 517 ods.

1 OZ priznať úroky z omeškania. Na ústnych pojednávaniach ako v záverečnom návrhu ďalej poukázal
na tú skutočnosť, že žalovaný ako ručiteľ nevrátila riadne a včas predmet pôžičku, teda dlžnú čistku vo
výške 59.251,30 €. Žalobca svoj nárok preukázal nielen zmluvou o pôžičke ale aj tou skutočnosťou, že
sám dlžník svoj záväzok voči žalobcovi uznala to dobrovoľným podpísaním uznania dlhu. Poukázal ďalej
na to, že jeho následnú obranu tak možno označiť za účelovú. Uviedol ďalej, že žalovaný vo svojich

vyjadreniach niekoľkokrát menil svoje tvrdenia ako aj dôvody, prečo z jeho strany nedošlo k splnenie
jeho záväzku. Spočiatku uvádzal, že nemá finančné prostriedky, neskôr v odpore tvrdil, že žalobcovi ako
protislužbu za požičané peniaze prenajal lešenie. Poukázal ďalej na § 657 OZ, podľa ktorého zmluvou o
pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť
po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé,
no i v prípade, ak by k prenájmu lešenia naozaj došlo, uvedené by nemal na záväzok žalovaného voči

žalobcovi nijaký vplyv. V zmysle predmetného ustanovenia § 657 OZ je totiž zrejmé, že pri zmluve o
pôžičke možno splniť záväzok len vrátením veci rovnakého druhu a teda v tomto prípade peniazmi.
Účelovosť argumentov žalovaného sa niekoľkokrát prejavila aj v priebehu pojednávaní, kedy znova
zmenil žalovaný svoju výpoveď a uviedol, že zmluva o pôžičke bola zastieracím úkonom a dlžná suma
bola zabezpečená duplicitne a žalobcovi už dávno vyplatená. Žalovaný však pravdivosť ani jedného

z uvedených tvrdení počas konania nepreukázal. Rovnako tieto nepreukázal ani svedecká výpoveď
ním navrhnutého svedka. Naopak, opakovane maril konanie tým, že sa na pojednávania za účelom
jeho výsluchu vôbec nedostavil a tým neúmerne a účelovo predlžoval, aby oddialil splnenie svojej
povinnosti voči žalobcovi. Poukázal ďalej na to, že konanie žalovaného je v rozpore aj s princípom
dobrých mravov, nakoľko tento neplní svoj záväzok, ku ktorému sa zaviazal zmluvou o pôžičke zo dňa

30.01.2009, ani záväzok vyplývajúci z uznania dlhu zo dňa 28.01.2010, naopak vyvinuje sa avšak ničím
nepodloženými a vymyslenými argumentami. Uviedol, že v danej veci má za preukázané rozhodné
skutočnosti pre uznanie ich nároku a to existenciu zmluvy o pôžičke, zo dňa 30.01.2009, ktorá má
všetky náležitosti písomnej zmluvy o pôžičke v zmysle príslušného ustanovenia OZ v zmysle ktorej
žalobca poskytol dlžníkovi čiastku vo výške 59.251,30 €. Rovnako tak bola preukázaná existencia

uznania dlhu a dohody o jeho splatení zo dňa 28.01.2010, ktorým sa dlžník zaviazal svoj dlh uhradiť
najneskôr do 31.08.2010. Cez ručiteľský záväzok vyplývajúci z bodu 5 článok II zmluvy o pôžičke sa
predmetná povinnosť vzťahuje na žalovaného. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že žalovaný pravdivosť
ani jedného z jeho tvrdení počas konania nepreukázal, pričom odôvodňoval najprv neuhradenie dlžnej
čiastky tým, že uvádzal, že nemá finančné prostriedky, neskôr v odpore tvrdil, že uhradil dlh zo zmluvy

o pôžičke iným spôsobom a to zapožičiavaním stavebného lešenia, kedy prenájmom tohto lešenia sa
mesačne znižovala požičaná suma až do zaplatenia, účelovosť argumentov žalovaného sa prejavila aj
na poslednom pojednávaní, kde uviedol vo výpovedi, že zmluva o pôžičke bola zastieracím úkonom a
že dlžná suma bola zabezpečená duplicitne a bola už dávno vyplatená. Čo sa týka tvrdenia žalovaného
na ústnom pojednávaní dňa 19.05.2016 uviedol čo do zmluvy o pôžičke, ktorý by mal byť zastieracím

právnymúkonom,ževdanomprípadepoukazujenastanoviskoNSSRpodľaktorého„akmábyťurčitým
právnym úkonom, t. j. konkrétne právnym úkonom predstieraný resp. urobeným na oko, zastieraný iný
právny úkon je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť
neplatný.Vtakýchprípadochplatítentoinýt.j.zastieracíprávnyúkon.Podmienkouvšakje,žezastieraný
právny úkon zodpovedá vôli subjektov a ďalej že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované

zákonom pre jeho platnosť ( napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým
mravom). Pokiaľ by bol zastieraný právny úkon nedovolený ( priečil by zákonu), bol by tiež neplatný
( uznesenie NS SR č. 5MCdo 15/2009 zo dňa 19.10.2010). Uviedol ďalej, že v danom prípade však
nemožno mať za preukázané, že by obe strany mienili by vykonať iný právny úkon ako zmluvu o pôžičke
a táto skutočnosť by mala zodpovedať ich vôli. Voľou žalobcu totiž bolo odpočiatku uzatvoriť zmluvu

o pôžičke a rovnako je tak zrejmé, že to bolo i voľou žalovaného čo dostatočne preukazuje i samotné
konanie žalovaného, keď tento požičanú hotovosť prevzal tento sľúbil vrátiť, rovnako to, že obsah zmluvy
o pôžičke žalovaný nikdy nespochybnil, zároveň uvedené nepriamo potvrdil, keď uviedol, že v tom čase
nemal financie na jej splatenie ale i tým, keď tvrdil, že pôžička bola splatená inak a to zapožičiavaním
stavebného lešenia, kedy sa prenájom tohto lešenia mala mesačne znižovať požičanú sumu až do

zaplatenia. Ak teda podľa žalovaného v danom prípade nešlo o zmluvu o pôžičke, z akého iného titulu
mal tento splácať stanovenú sumu žalobcovi. Rovnako tak vystáva otázka, z akého dôvodu žalovaný
v tom čase konateľ žalovaného v 1. rade podpísal uznanie dlhu a súhlasil s dohodou o splátkach a v
súčasnosti spochybňuje vážnosť hlavného titulu, na ktorý tieto v zásade nadväzujú. Ak teda žalovanýaktuálne tvrdí, že v prípade danej zmluvy o pôžičke šlo o zastieraný právny úkon a teda spochybňuje
platnosť tejto zmluvy, z postoja žalobcu, ktorý zodpovedá aj obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca
v čase jeho vzniku i v súčasnosti považoval a považuje právny úkon spočívajúci v uzavretí zmluvy o

pôžičke za platný a perfektný. V takomto prípade sa teda druhý účastník konania, ktorý takýto úkon
považoval za zastretý, nemôže voči tomu, kto ho považoval za nezastretý dovolávať jeho neplatnosti
( § 41a ods. 2 veta druhá OZ - uznesenie NS SR č. 2Obo 120/2008 zo dňa 30.09.2009). Ak by totiž
nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť právne následky, a to neplatnosť právneho úkonu, muselo by
byť bezpečne preukázané, že obe zmluvné strany mali vedomosť o nedostatku vážnosti vôle oboch

alebo aspoň jedného z nich. V danom prípade všetky okolnosti nasvedčujú nielen k tomu, že žalobca
nemohol mať vedomosť o nedostatku vážnosti vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o pôžičke ale i tomu,
že nedostatok vážnosti vôle žalovaného ani neexistoval, čo je evidentné s ohľadom na jeho konanie
a priebežné vyjadrenie v danom spore. Preto v tomto prípade nemožno mať ani za to, že predmetný
právny úkon simulovaným právnym úkonom v zmysle § 41a ods. 2 OZ. Rozpor v tvrdeniach žalovaného
je opakovaný a predznamenáva jasnú účelovosť v jeho konaní s cieľom najväčšmi oddeliť plnenie

povinnosti uhradiť vzniknutý dlh žalobcovi. Evidentne možno podložiť i ďalšími chaotickými vyjadreniami
žalovaného kedy tento napriek tomu, že na pojednávaní vykonanom dňa 15.02.2016 cez právneho
zástupcu uvádzal, že zmluvu o pôžičke podpísal pod nátlakom, neskôr na pojednávaní dňa 19.05.2016
uviedol, že predmetnú zmluvu bral ako garančnú listinu medzi dvoma firmami, pričom ale opomína
fakt, že na strane veriteľa tu vystupuje fyzická osoba, teda žalobca. Poukazujúc na vyššie uvedené

skutočnosti teda ani jeho argument neobstojí. Žalovaný ďalej potvrdil na ústnom pojednávaní dňa
19.05.2016žesuma59.251,30€poskytnutáVLMontexbolapričomďalejuviedol,žetútoistinužalobcovi
nevrátil. Okrem toho žalovaný neskôr opäť menil dôvodnosť podpísania uznania dlhu voči žalobcovi,
keď na pojednávaní konanom dňa 19.05.2016 uviedol, že spoločnosť VL Montex s.r.o. dlžila spoločnosti
Ecobau spol. s r.o., nakoľko nájmy neboli zaplatené, za nájom dlžili okolo 59.000 € a žalobca chcel mať

toto potvrdené. Uvedené tvrdenie sa nemôže zakladať na pravde, nakoľko priamo z článku II uznania
dlhu a to dohody o jeho zaplatení zo dňa 28.01.2010 je evidentné, že dlžník uznáva svoj dlh vzniknutý z
titulu zmluvy o pôžičke, ktorú dlžník a veriteľ uzavreli dňa 30.01.2009 a nie z titulu absentujúcich čiastok
nájomného, resp. akéhokoľvek iného titulu. Že v danom prípade ide o zámenu dvoch rôznych prípadov
preukazuje aj uznanie záväzku a dohodu o jeho splatnosti zo dňa 28.01.2010 medzi spoločnosťou

Ecobau spol. s r.o. ako veriteľom a bývalým žalovaným v 1. rade ako dlžníkom predmetom ktorého bolo
práve žalovaným uvádzané splatenie nevyplatených faktúr vystavených spoločnosťou Ecobau spol. s
r .o. ( teda čiastky nájomného na ktoré sa žalovaný odvoláva). Je teda evidentné, že v prípade dlhu o
ktorom sa vedie toto konanie nie je totožným dlhom, na ktorý žalovaný poukazoval na pojednávaní dňa
19.05.2016, že ide o odlišné nároky ako aj o odlišných veriteľov. Ďalej ak žalovaný uvádza, že zmluva o

pôžičke resp. uznanie dlhu podpísal pod nátlakom a spochybňuje tak slobodu svojej vôle pri ich podpise,
poukázal na tú skutočnosť, že nedostatkom slobody vôle je iba konanie pod nedovolaným nátlakom,
ktorémôžebyťpriamefyzickédonútenieabezprávnavyhrážka.Vážnosťvôlesúvisístým,žesazdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje
jej prejav. V danom prípade o takýto úkon nešlo, teda nešlo o úkon, ktorý by bol zo strany žalovaného

vykonaný na základe fyzického donútenia , či po bezprávnej vyhrážke keď sám žalovaný uviedol, že
toto podpísal ako garančnú listinu, a žiadnym, spôsobom nátlak zo strany žalobcu nepreukázal. To, ako
si uvedené dokumenty žalovaný vyložil, a teda či ako garančnú listinu, či ako uznanie dlhu v zásade
irelevantné, pretože prípadné pochybnosti mohol tento predložiť už pri podpise zmluvy resp. uznania
dlhu. Pri právnych úkonoch nie je možné dodatočne uvádzať bez náležité preukázania svojich tvrdení,

že úmysel tieto podpísať či plniť absentoval a teda od takýchto úkonov odstúpiť, resp. ich označiť ako
neplatné.Poukázalďalejnabod5článokIIIzmluvyopôžičkezodňa30.01.2009,kdeúčastníciprehlásili,
že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli, a na znak súhlasu to podpisujú ako prejav svojej slobodnej,
vážnej a určitej vôle. Poukázal ďalej na § 34, 37 a 39 OZ. Uviedol, že v danom prípade má za preukázané
podstatnénáležitostipreuznanienárokužalobcuatožedňa28.01.2009došlokuzavretiukúpnejzmluvy

č. 310900008 medzi spoločnosťou Ecobau spol. s r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Tatra - Leasing
ako kupujúcim, kde predmetom kúpy mala byť fasádne lešenie, pričom konečným užívateľom tohto
lešenia mala byť spoločnosť VL Montex s.r.o. a to za kúpnu cenu 197.504,22 € s DPH. V danom prípade
ide o vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim a konečným užívateľom, a to slúži len pre ilustráciu a
pre lepší prehľad dostupnosti a dôvodnosti jednotlivých úkonov no v tomto prípade je to irelevantný,

nakoľko predmetom tohto sporu je pôžička poskytnutá žalobcom spoločnosti VL Montex s.r.o. za ktorej
vrátenie ručil žalovaný, nakoľko spoločnosť VL Montex s.r.o. nemal v tom čase dostatočné množstvo
finančných prostriedkov na to, aby fasádne lešenie mohlo odkúpiť a preto došlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke dňa 30.01.2009 na sumu 59.251,30 €, kde ako ručiteľ vystúpil Ľ. C.. Predmetná pôžičkamala byť v zmysle bodu 4 článku II vrátená do 30.06.2009. Nakoľko k vráteniu pôžičku nedošlo ani
po opakovaných výzvach uzatvoril žalobca s firmou VL Montex s.r.o. dňa 28.01.2010 uznanie dlhu
a dohodu o jeho splatený, v zmysle ktorej mala byť pôžička splatná do 31.08.2010. Ani k naplneniu

tejto povinnosti zo strany VL Montex s.r.o. ani zo strany žalovaného ako ručiteľa nedošlo. Poukázal
ďalej na to, že žalovaný nepreukázal, ani nejako nespochybnil, že by zmluvu o pôžičke nepodpísal,
resp. že by financie podľa tejto zmluvy neprevzal. Taktiež nepreukázal, že by financie poskytnuté na
základe zmluvy o pôžičke vrátil. Žiadal preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť, zaviazať žalovaného na
zaplatenie spornej istiny spolu s úrokom z omeškania poukazujúc tu hlavne na § 517 OZ. Na ústnom

pojednávaní dňa 09.02.2012 žalobca ďalej uviedol, že o pôžičke existuje zmluva zo dňa 30.01.2009,
pritom predmetnú zmluvu žalovaný podpísal pred notárkou Dr. Janou Horváthovou a v ten deň ešte
odovzdal finančné prostriedky čo vybral z účtu zo svojej banky vo výške 59.000 € a zvyšok dodal sám. O
tom predkladá súdu originál dokladu o výbere hotovosti z VÚB a.s. Dunajská Streda s pečiatkou banky
30.01.2009. Žiadal ďalej priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
5. Žalovaný v odpore ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že sumu, ktorá je uvedená v zmluve

o pôžičke uhradil žalobcovi iným spôsobom a to zapožičiavaním stavebného lešenia. Prenájom tohto
lešenia sa mesačne znižovala požičaná suma až do zaplatenia. Z vyššie uvedených dôvodov preto
žalobca nemá právo si nárokovať na žalovanú sumu a už vôbec nie od žalovaného keďže dlžník si svoju
povinnosťsplnil.Navrholsúduplatobnýrozkazzrušiťavpredmetnejvecinariadiťpojednávanie.Uviedol,
že predmetom sporu je ručiteľská zmluva, ktorá bola podpísaná, resp. zmluva o pôžičke, kde figuruje

v druhom rade ako ručiteľ. V prvom rade figuruje VL - Montex medzi žalobcom a VL - Montex s.r.o..
Uviedol, že boli dohodnutý so žalobcom na zapožičanie lešenia Tipugraf na 6300m2, činilo to 7 sád po
900m2.Totolešeniektorébolo odžalobcuprenajatémuakoziskchceltovrátiťvobdobíodfirmyEcobau
s.r.o. Trstice bolo prenajaté 7 mesiacov. Za podmienok denného nájmu 1,-Sk na 1m2, t. z. 6300m2 x 1,-
Sk t.j. 6300 Sk na jeden deň plus DPH a to od polovice mája 2008 do konca januára roka 2009. Toto

lešenie ktoré bolo od navrhovateľa prenajaté nám ako zisk do firmy neprenášal, bolo nadbytočné, chceli
sme to vrátiť v období, pričom práce konfiguroval N. J. O. J., a to v zimnom období v roku 2008 pre firmu
Ecobau. Vtedy som sa stretol so žalobcom a ponúkol mu zrušenie nájomného vzťahu, nakoľko ho to
dostáva do finančných problémov bez výnosu. Vtedy žalobca mu povedal, že lešenie je ochotný zobrať
späť v kompletnom stave ako ho nadobudol do nájmu, t. j. moja firma VL Montex. Lešenie bolo označené

vo firme bledozelenou farbou a to na kovolešenie. Lešenie fyzicky nikdy nebolo vrátené, svedčia o tom
dotyční ktorí s týmto lešením robili, alebo poverení ľudia napr. skladníci, ktorí boli poverení s lešením
manipulovať a disponovať. Uviedol, že súhlasil s tým, vo finančnej núdzi, aby žalobca vybavil leasing u
Tatra leasingu na horeuvedené predmety používané. Leasing môže byť len na nový predmet nájmu. K
tomuspoločnosťEcobaus.r.o.malaposkytnúťspoločnostiVLMontexs.r.o.čiastkovúakontáciuato30%

z predmetu leasingu, okolo 60.000 €. Uviedol, že je to suma, ktorá tvorí predmet tohto sporu. Predmety
nájmu neboli vrátené, avšak žalobca mu vybavil v Bratislave leasing ako keby na nové lešenie bez extra
zliav, avšak firme poskytol 30% akontáciu, ktorú mal poskytovať ako s.r.o. - ka, kvázi za odškodnenie
alebo za „ zľavenie“, tú položku v sume 197.000 € vo výške 6.000.000 Sk z toho času s DPH dostal
behom dvoch dní zaplatené ako predajca lešenia, do svojej firmy behom jedného dňa. Presná suma

činí 197.504,22 €. Uviedol, že on ako osoba ako ručiteľ menovanému žalobcovi nikdy som nedlžil, a ani
nedlží ani jeden cent. Pracovníci leasingovej firmy odovzdaný predmet leasingu fyzicky nikdy nevideli a
nekontrolovali, poslali dve nálepky, ktoré som mal nalepiť na čisto nové rámy, čo sa aj stalo bohužiaľ, a
boli podložené fotozábermi žalobcu, v jeho maštaliach alebo predajných budovách v T.. Zápisničné teda
papierové vrátenie prenajatých predmetov lešenia sa uskutočnilo v ten istý deň 30.01.2009. Boli vrátené

predmety nájmu toho istého dňa bola podpísaná leasingová zmluvy medzi predajcom Ecobau a Tatra
leasing. Bol vo finančnej tiesni ako aj v časovej, tak bol odkázaný podpisovať zmluvu o pôžičke ako aj
konateľ spoločnosti ako aj ručiteľ. Uviedol ďalej, že záväzok v plnej výške zaplatil, formou odpredaja
nového lešenia pre predajcu Ecobau s.r.o. a to formou akontácie pre predajcu pre leasingovú spoločnosť
Tatra leasing s.r.o. to, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o pôžičke len ako predstieraný právny

úkon, dokazujú skutočnosti, ktorý sa snažil v konaní pred súdom preukázať a suma zaplatená údajne z
titulupôžičkynacentsedísosumou,ktorúspoločnosťEcobaudostalnaspäťodspoločnostiTatraleasing
ako keby spoločnosť VL Montex kupovala nové lešenie. Medzi účastníkmi bol dohodnutý takýto spôsob
a teda že spoločnosť Ecobau poskytol peniaze firme VL Montex ako akontáciu na zaplatenie kúpnej ceny
za nové lešenie a táto suma sa spoločnosti Ecobau vráti v kúpnej cene od spoločnosti Tatra Leasing.

Žalobca si chcel túto pohľadávku zabezpečiť a dal podpísať žalovanému zmluvu o pôžičke, ktorá však
nebola uzavretá medzi spoločnosťou Ecobau a spoločnosťou VL Montex alebo fyzickou osobou a to
žalovaným v 2. rade. Uviedol, že bol nútený podpísať predmetnú zmluvu vzhľadom k tomu, že nemal
možnosť inak získať peniaze na svoju činnosť a mal voči žalobcovi ďalšie pohľadávky z titulu prenájmulešenia. Akceptoval teda návrh žalobcu, ktorý mal z časti riešiť ich vzťah. Suma, ktorá bola zložená podľa
pôvodnej dohody bola spoločnosti Ecobau vrátená v kúpnej cene a teda žiada pohľadávka neexistuje.
Žiadal poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Svedok T. J. uviedol, že u VL Montex pracoval v roku 2007 do 2009 ako vedúci námestník. Uviedol,
že VL Montex prenajal lešenie od firmy Ecobau avšak nevedel presne či to bola kúpa alebo prenájom.
Čo sa týka firmy VL Montex firma mala viac pohľadávok vonku, a preto chcel ich navýšiť a preto bývalý
žalovaný v 1. rade povedal, že musel niečo podpísať, čo nemal a bol preto nahnevaný, že môže byť od
neho byť vyžiadaná duplicitná náhrada. Bol vtedy vo finančnej tiesni a preto musel urobiť úkony s ktorými

nebol spokojný. Uviedol však, že je to veľa rokov a tieto jeho spomienky teda nemusia byť presné.
7. Svedok Š. T. uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného v roku 2007 a 2008 ako skladník,
administratívny pracovník. Mal na starosti evidenciu tovaru. Keď nastúpil do zamestnania u žalovaného,
žalovaný mal vo svojich skladoch lešenia. Bolo to lešenie typu graf a krauser. Lešenia boli používané
na stavbách. Lešenia boli označené čiernou farbou a to lešenia ktoré boli kúpené.
8. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 558 veta prvá OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
10. Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,

ak ju neuspokojí dlžník.
11. Právny vzťah založený touto zmluvou môže tak byť odplatný ako aj bezodplatný. Subjektmi tejto
zmluvy - veriteľom a dlžníkom - môžu byť fyzické a právnické osoby. Pre platnosť zmluvy o pôžičke
sa nevyžaduje osobitná forma, možno ju uzavrieť ústne, konkludentným prejavom., pojmovými znakmi
zmluvy sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, pretože tu nejde iba o

užívanie veci ako napr. pri výpožičke podľa § 659 a nasl., alebo pri podnikateľskom nájme hnuteľných
vecípodľa§721anasl.aleideoichprechoddovlastníctvadlžníka,b/druhovourčenéveci,c/dočasnosť
právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ obvykle aj doba platnosti jej vrátenia.
12. Avšak doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal ( § 563). Pokiaľ by účastníci zmluvy ponechali dobu plnenia na vôľu dlžníka a

ten by so splnením záväzku otáľal, určí ju na návrh veriteľa súd podľa okolnosti prípadu tak, aby to bolo
v súlade s dobrými mravmi ( § 564 ). Od pôžičky treba odlíšiť výpožičku, pretože zmluvou o výpožičke
požičiavateľ prenecháva vypožičiavateľovi individuálne určenú vec na dočasné bezplatné užívanie a
vypožičiavateľ je povinný tú istú vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr do konca určenia doby
zapožičania ( § 659-662).

13. Od pôžičky treba odlíšiť aj podnikateľský nájom hnuteľných veci, pretože nájomnou zmluvou tu
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi hnuteľnú vec, aby ju dočasne ( v dojednanej dobe) užíval
( § 721-723).
14. Ručenie vzniká zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom, pričom vyhlásenie, ktorým ručiteľ
berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, musí byť

písomné. Písomná forma ručiteľského záväzku je podmienkou jeho platnosti ( § 40 ods. 1). Splnenie
záväzku ručiteľa urobeného inou než písomnou formou sa nemožno úspešne domáhať. Ak by však
ručiteľ svoj záväzok splnil, nemohol by sa domáhať vrátania poskytnutého plnenia od veriteľa ( § 455
ods. 1). Písomná forma sa však nevyžaduje pre prejav veriteľa, ktorý prijíma sľub ručiteľa. Písomné
vyhlásenia ručiteľa sa musí urobiť takým jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby nevznikli pochybnosti

o tom, že ide o ručenie. Súhlas dlžníka nie je potrebné. Povinnosť ručiteľa vo vzťahu povinnosti dlžníka
má podpornú ( subsidiárnu) povahu, kým povinnosť hlavného dlžníka má prednostnú ( primárnu) povahu
(§548ods.1).Ručenímmožnozabezpečiťkaždúpohľadávkuspeňažnýmplnením.Ručiteľskýzáväzok
zaniká hlavného záväzku, t.j. nezávisle od vôle ručiteľa a tiež v dôsledku právneho úkonu ručiteľa, najmä
a/ splnením záväzku ručiteľa, b/ ak uplatnenie námietok dlžníka spôsobí zánik hlavného záväzku ( § 548

ods. 2), c/ ak ručiteľ odoprel plnenie podľa § 549, d/ ak ručiteľ odoprel súhlas o prevzatí dlhu ( § 532),
alebo ak k prevzatiu dlhu za ktorý ručí neprivolil ( pretože ho o to nikto nepožiadal), e/ uplynutím doby,
na ktorú bol ručiteľský záväzok prípadne dohodnutý a f/ splynutím veriteľa a ručiteľa do jednej osoby.
15. Uznaním dlhu urobeným vo forme podľa § 558 sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že
dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi,

zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku nim založenej právnej domnienky zvýhodňuje
postavenie veriteľa. Uznanie dlhu nemá za následok zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie
novým záväzkom z dôvodu uznania. Domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná.
Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznaniauž netrval. Táto námietka však bude mať úspech iba vtedy, ak bude preukázaná. Uznaný môže byť aj
dlh premlčaný. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba
vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

16. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom U.
S. a dlžníkom VL Montex spol. s r.o. a ručiteľom ( žalovaným) bola dňa 30.01.2009 uzatvorená zmluva o
pôžičke podľa § 657 OZ spolu s ručiteľským záväzkom poukazujúc na § 546 OZ. Z článku II predmetnej
zmluvy súd zistil, že veriteľ v danom prípade žalobca predmetnou zmluvou prenechal dlžníkovi a to VL
Montex spol. s r.o., T.C. XXX peňažnú sumu vo výške 59.251,30 € pričom strany sa dohodli na poskytnutí

bezúročnej pôžičky. Dlžník svojím podpisom potvrdil prevzatie peňažnej sumy vo výške uvedenej v
článku II bod 1 teda v sume 59.251,30 €, ktoré boli dlžníkovi odovzdané v hotovosti pri podpise zmluvy.
Dlžník sa zaviazal v článku II bod 4 vrátiť v celosti v hotovosti veriteľovi teda žalobcovi predmetnú sumu
vo výške do 30.06.2009. Z článku II bod 5 predmetnej zmluvy súd ďalej zistil, že ručiteľ Ľ. C. ( žalovaný)
sa zaviazal veriteľovi t. j. žalobcovi, že v prípade ak dlh neuhradí riadne a včas dlžník, ručiteľ berie
voči veriteľovi na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku. Z článku III bod 5 ďalej súd zistil, že účastníci

prehlásili,žesizmluvuprečítali,jejobsahuporozumelianaznaksúhlasutútopodpisujúakoprejavsvojej
slobodnej, vážnej a určitej vôle. V článku III bod 3 predmetnej zmluvy ďalej účastníci zmluvy vyhlásili,
že sú si vedomí všetkých následkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, sú oprávnení s predmetom zmluvy
nakladať, ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, že im nie sú známe okolnosti, ktoré by im bránili
platne uzavrieť túto zmluvu. Ďalej súd zistil, že táto zmluva bola vyhotovená dňa 30.01.2009, pričom v

zmluve sú pripojené osvedčenia o pravosti podpisu žalobcu ako aj ručiteľa zo dňa 30.01.2009. Žalobca
výzvou zo dňa 13.07.2009 ( č.l. 7) vyzval žalovaného aby obratom, bez zbytočného odkladu uhradil
veriteľovi t. j. žalobcovi dlhované peňažné plnenie namiesto dlžníka s tým, že v prípade neuhradenia
bude nútený vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Po vydaní platobného rozkazu č. 6Ro 307/2009 zo
dňa12.05.2010,kdeboližalovanív1.a2.radezaviazanínazaplateniespornejistinyvovýške59.251,30

€ spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.07.2009 do zaplatenia ako aj na zaplatenie
trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalovaný vtedy ešte v 2. rade podal odpor proti platobnému
rozkazu, kde uviedol, že firma VL Montex spol. s r.o. túto sumu už žalobcovi uhradil iným spôsobom a
to zapožičiavaním stavebného lešenia. Prenájmom tohto lešenia sa mesačne znižovala požičaná suma
až do zaplatenia. Súd v danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný toto svoje tvrdenie

žiadnym spôsobnom súdu preukázať nevedel, napriek tomu, že navrhol vypočuť svedkov, ktorí taktiež
nevedeli preukázať jeho tvrdenia. Súd v danom prípade má na mysli svedka T. J. ako aj svedka Š.
T.Ó., pričom ich výpoveď je uvedená v rozsudku pod bodom 6 a 7. Súd v celom rozsahu sa stotožnil v
danom prípade aj s vyjadrením žalobcu, ktorý poukázal na § 657 OZ, podľa ktorého zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľovi dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Ako už súd vo svojom rozsudku pod bodom 11 uviedol
pojmovými znakmi zmluvy súd okrem iných povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Znamená to, že v
danom prípade keďže predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 30.01.2009 bola finančná hotovosť vo výške
59.251,30 € ( článok II bod 1 predmetnej zmluvy - č.l. 5), žalovaný by mal vrátiť túto pôžičku v celosti
a v hotovosti do 30.06.2009, ako sa dohodli v zmluve o pôžičke a to v článku II bod 4. Sám dlžník

t. j. žalovaný ( predtým žalovaný v 2. rade) sa zaviazal ako ručiteľ v článku II bod 5 vrátiť veriteľovi
dlh v prípade ak to neuhradí riadne a včas dlžník ( VL Montex spol. s r.o., T. XXX, IČO 36565535).
Podľa úvahy súdu keďže žalovaný žiadnym spôsobom jeho tvrdenia pred súdom preukázať nevedel a
to ani listinnými dôkazmi ani výpoveďami navrhnutých svedkov z jeho strany súd ho zaviazal zaplatiť
ako ručiteľa poukazujúc na zmluvu o pôžičke zo dňa 30.01.2009 istiny vo výške 59.251,30 € spolu s 5%

ročným úrokom z omeškania poukazujúc tu hlavne na § 517 ods. 2 OZ od 01.07.2009 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže mal žalobca v danom prípade úspech
v celom rozsahu, súd mu priznal trovy konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie, ktorý vydá súdny úradník.

Poučenie:Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( § 62 CMP).
Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63

CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).